Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-119-2017.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/119/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí dňa 18. októbra 2017 prejednal odvolanie obžalovaného P. Y. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 185/2016 zo dňa 2. 5. 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 2. 5. 2017, sp. zn. 2T 185/2016 v celom rozsahu. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. Y., nar. X. X. XXXX o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. f) Tr. por. za použitia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný okresným prokurátorom ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 01.01.2012 do 31.12.2012 a od 01.04.2013 až do 02.05.2017 v obci Y., okres P. A., A. P. a všade inde, kde sa zdržiaval, si pravidelne a v plnej výške svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 3P/206/2009-51z 25.03.2010, právoplatným a vykonateľným 22.04.2010, a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v P. A., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa N. Y., nar. XX.XX.XXXX v P. A., trvalým bydliskom Y. XX, okres P. A. a ktorá mu bola následne upravená rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 6P/4/2016-36 z 01.03.2016, právoplatným a vykonateľným 14.03.2016, a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v P. A., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do konca toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa N. Y., nar. XX.XX.XXXX v P. A., trvalým bydliskom Y. XX, okres P. A., čo predstavovalo od 01.01.2012 do 30.06.2012 sumu vo výške po 26,- € mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 € mesačne a od 01.07.2013 až doposiaľ sumu vo výške po 27,13 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pracovisko K., ktorý úrad vypláca náhradné výživné matke N. Y. na dcéru mal. Y. Y. vo výške po 27,13 € mesačne od 01.12.2015, na základe rozhodnutia č. RS2/PracBa/SOC/2016/36656-0006 z 13.04.2016, právoplatného a vykonateľného 04.05.2016 a nasl. rozhodnutí, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracoval, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, resp. dávky v hmotnej núdzi, ale pracoval na rôznych miestach v SRN, naposledy v meste Weil am Rhein- Friedlingen, následne 30.09.2016 nastúpil do výkonu trestu do ÚW a ÚVTOS Banská Bystrica, kde pri nástupe do výkonu trestu nenahlásil plnenie vyživovacej povinnosti ako prednostnej pohľadávky, čím mu vznikol za uvedené obdobia do 02.05.2017 na bežnom zameškanom výživnom pre matku dieťaťa N. Y. dlh vo výške 1.643,83 €.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. Y. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Bol mu za to uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol skutok preukázaný jednak výpoveďou poškodenej N. Y., ako aj listinnými dôkazmi, keď bolo preukázané, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na dcéru Y. Y. a dlhoval takto na zameškanom výživnom sumu 1 643,83 eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa napádal čo do viny i trestu. Poukazoval na to, že voči rozhodnutiu súdu sa zmenil stav, pretože dňa 17. 7. 2017 poukázal na adresu matky maloletej N. Y., zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa Y. Y. sumu 1 752,35 eur a zaviazal sa, že zaplatí aj ďalšie výživné po tomto termíne. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. f) Tr. por. z dôvodov ust. § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd síce správne ustálil skutkový stav, keď vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto správne vyhodnotil v zmysle zák. ust. podľa § 2 ods. 12 Tr. por., v čase keď rozhodoval o vine obžalovaného.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.
Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na P. Y. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. dňa 16. 11. 2016.
Samosudca okresného súdu vydal dňa 29. 11. 2016 trestný rozkaz, ktorým obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pričom obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a tak vo veci bolo vytýčené hlavné pojednávanie. Na hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, bola však vypočutá poškodená, matka mal. dieťaťa N. Y., ktorá jednoznačne potvrdila, že obžalovaný v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 a od 1. 4. 2013 až do rozhodnutia súdu neprispieval na výživu maloletej dcéry.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K.. N. S., pracovníčka ÚPSVaR Rimavská Sobota, ktorá potvrdila tú skutočnosť, že poškodená N. Y. požiadala ich úrad o priznanie náhradného výživného za povinnú osobu P. Y., pretože tento vôbec neuhrádzal výživné a tak ich rozhodnutím z 11. 10. 2016 bolo rozhodnuté o priznaní dávky v prospech maloletej.
Ako vyplýva z ďalších dôkazov v rámci odvolacieho konania obhajca obžalovaného predložil fotokópiu ústrižku pošty Tornaľa zo 17. 7. 2017, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný P. Y. uhradil poškodenej N. Y. sumu 1 752,35 eur a na verejnom zasadnutí obhajkyňa predložila ďalšiu poukážku z 13. 10. 2017, ktorou obžalovaný uhradil 100,- eur v prospech N. Y., ako aj čestné vyhlásenie N. Y. z 5. 10. 2017, z
ktorého je zrejmé, že táto čestne prehlásila, že zaostalé výživné bolo uhradené až do septembra 2017, pričom čestné vyhlásenie je overené podľa osvedčovacej knihy č. 88/2017 Obcou Y. v okrese P. A..
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten páchateľ, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. podľa tohto ustanovenia, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1, 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dostatočne splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Keďže obžalovaný svoju povinnosť uhradil dňom 17. 7. 2017, krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného P. Y. oslobodil podľa § 285 písm. f) Tr. por. za použitia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.