Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-1-2017.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Subarea
1Co/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobkyne: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. N. XXX/X, XXX XX B., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát a konateľ, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/162/2017-23 zo dňa 12.07.2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008, ktorú uzavrela Poštová banka, a.s. so žalobkyňou a vo výroku IV., ktorým poučil žalovaného o možnosti podať voči žalobkyni žalobu, p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti THORMA Výroba, k.s., so sídlom Šávoľská cesta 1, 986 01 Fiľakovo, IČO: 36 030 538 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008, ktorú uzavrela Poštová banka, a.s. so žalobkyňou, m e n í tak, že návrh žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .
III. Uznesenie okresného súdu vo výroku III., ktorým súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008, ktorú uzavrela Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 so žalobkyňou.
II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne THORMA Výroba, k. s. so sídlom Šávoľská cesta 1, Fiľakovo 986 01, IČO: 36 030 538 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008, ktorú uzavrela Poštová banka, a. s. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 so žalobkyňou.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2008.“
2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t.j. preukázala dôvodnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená, a to v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch s následkom podľa § 5 citovaného zákona, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť bola spochybnená a namietaná aj zákonnosť vykonávaných zrážok zo mzdy.
3. Konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami spočívajúca v nevykonávaní zrážok zo mzdy, preto neurčoval žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Poučil však žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere s tým, že v súdnom konaní bude táto zmluva podrobená súdnej kontrole, výsledkom ktorej bude určenie skutočnej výšky dlhu žalobkyne voči žalovanému a určenie lehoty na plnenie.
4. Nariadenie neodkladného opatrenia je opatrením proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j., že by sa na základe takto uplatnenej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Okresný súd mal preukázané na základe Zmluvy o úvere, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.991,64 Eur (60.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť formou šesťdesiatich mesačných splátok vo výške 47,77 Eur (1.439,00 Sk). Dohodnutý bol počet splátok, RPMN 27,86 %, úroková sadzba 24 % a celková výška nákladov za poskytnutý úver 1.235,89 Eur (37.232,56 Sk). Zamestnávateľ žalobkyne na základe dotknutej Dohody o zrážkach zo mzdy za obdobie od 04/2011 do 04/2017 vykonal zrážky vo výške 1.232,03 Eur.
5. Prvoinštančný súd poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ diktuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré nemá možnosť zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Preto je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Poukázal na rozsudok C-106/77 Simmenthal. Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/108/2011. Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 324 ods. 1, 2 CSP, §325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 332 ods. 1 CSP, § 336 ods. 1,2,3,4 CSP a § 337 ods. 1,2,3 CSP. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
6. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti uzneseniu okresného súdu. Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil.
7. Odvolateľ v odvolaní namietal a poukázal najmä na tieto skutočnosti:
8. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Poukázal na základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v kontexte na rozhodnutie II. ÚS 117/07.
9. Všetky úverové právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovarov, alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v kontexte § 52 ods. 2 OZ vo vzťahu s článkom II. bodom 1 a článkom II. bodom 7 zákona č. 102/2014 Z.z. Na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014.
10. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa.
11. Žalovaný namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem nie je daný spravidla tam, 1. kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti, 2. ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, 3. ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo - rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 - ZSP /06. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca by bol povinný plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy.
12. Podľa odvolateľa, nemožno sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobkyne voči žalovanému znižuje.
13. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami OZ a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu pre uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, upravený v ustanovení § 551 OZ nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán určiť si výšku zrážok zo mzdy. Na základe zmluvy o úvere boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala v pravidelných splátkach uhrádzať. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.
14. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 6C/197/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, podľa ktorého inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil dobrovoľne. Podľa odvolateľa je zrejmé, že v právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi založené na očakávaní, že dlžníci si budú plniť svoje povinnosti, a tiež, že štát bude túto zásadu podporovať a poskytovať veriteľom primeranú ochranu, ako to vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 11/96. Tvrdil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobkyňa uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť. Vytýkala žalovanému, že prehliada fakt, že súd prvej inštancie rozhodoval osobitným procesným postupom, ktorým sa má dostať rýchlej a efektívnej ochrany práv tomu, kto ju neodkladne potrebuje. Žalovaný neuviedol pádnu argumentáciu k meritu veci, pričom vôbec nekonkretizuje dôvody, v
čom vidí nedostatky odôvodnenia predmetného uznesenia. Dotknutú zmluvu je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Teória absolútneho obchodu preto pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej spotrebiteľsko-právnej úprave. Súd si otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhodnotil len prejudiciálne, preto pôvodný veriteľ nie je dotknutý rozhodnutím súdu, a to ani s poukazom na ustanovenie § 53a OZ. Zdôraznila, že nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Správne mal súd za osvedčené, že existovalo nezanedbateľné riziko, že zrážky budú vykonávané v rozsahu vyššom, než existoval skutočne nárok, ako aj nezanedbateľné riziko, že zrážky zo mzdy sú vykonávané v prospech subjektu, v prospech ktorého vykonávané byť nemôžu, pretože pohľadávka Poštovej banky, a.s., z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek, nebola postupiteľná.
16. Súd doručil vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanému, ktorý sa k nemu nevyjadril.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v I. a IV. výroku potvrdil ako vecne správne a v II. a III. výroku zmenil podľa § 388 CSP.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd sa plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým jej bola za daných skutkových okolností poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán, ako aj danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne, spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká (hrozí) žalobkyni škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť žalovaného podľa dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ už vykonáva zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobkyňou spochybnená a namietaná. Už súčasný výkon práva žalovaného, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný môže neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne na podklade právneho úkonu, ktorého platnosť je relevantnými skutočnosťami a právnymi argumentmi spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná, nakoľko je obsiahnutá len vo formulárovej vopred dodávateľom pripravenej zmluve v čl. 3 bodu (5) zmluvy o úvere a v čl. 4 bode 4.8 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008).
21. Spotrebiteľské právo, judikatúra súdov ako aj Súdneho dvora EÚ takéto zmluvy, ktoré sú vyhotovené miniatúrnym, zle čitateľným písmom, považuje za neprípustné, ide o nekalú obchodnú praktiku, text je zle čitateľný, z hľadiska množstva údajov odradzujúci na čítanie. Taktiež dohoda o zrážke zo mzdy, ktorá je včlenená vo všeobecnom texte zmluvy o úvere, naviac miniatúrnym písmom, je nekalou obchodnou praktikou. Ide o závažný právny úkon, preto vzhľadom na argumentáciu žalovaného niet žiaden dôvod pre to, aby bol skrytý v texte obsahujúcom množstvo údajov pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľných. Naviac, táto dohoda je podradená bodu 3 úverovej zmluvy nazvanej ako „zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní Banka)“. Uvedené navodzuje dojem, že touto časťou disponuje len banka, ktorá vyplní údaje, čo je síce pravda, avšak v záhlaví tohto bodu žiadnym spôsobom nie je spomenuté, že sa uzatvára ďalší závažný právny úkon, a to dohoda o zrážkach zo mzdy.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
25. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“; ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
27. Je teda žiadúce upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej absolútna neplatnosť vyplýva zo zákona. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody je opatrenie v prospech ochrany práv spotrebiteľa a v prospech nezákonného postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než to zákon dovoľuje.
28. Odvolací súd v zhode s tvrdením žalobkyne zastáva názor, že žalobkyňa nemá možnosť bez poskytnutia predmetnej súdnej ochrany zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ vykonáva de iure (právne korektným spôsobom) zrážky z jej mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, stačí, ak mu je predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Veriteľ však výšku dlhu jednostranne diktuje bez akejkoľvek kontroly. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad D. vs. Pohotovosť, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a článku 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva , že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na jej základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Zároveň komisia poukázala na veľmi vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky podľa bodu 1e) prílohy k Smernici 93/13/EHS. Treba prihliadnuť aj na to, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku. Komisia zároveň vo svojom závere navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď v tom zmysle, že článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
29. Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie riadneho splácania záväzkov, avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu nemožno prehliadnuť ani to, že by tento vzťah nebol podrobený súdnej kontrole, resp., že by spotrebiteľ nemal možnosť kontroly zrážaných súm, a to z dôvodu, že výška uplatnenej sumy je výlučne v dispozícii žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž môže slúžiť len na zabezpečenie a uspokojovanie pohľadávky v zákonnej výške, teda v zákonom dovolenej, s prihliadnutím na spotrebiteľské právo.
30. Odvolací súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a hoci uvedené ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy o úvere, jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola inkorporovaná do úverovej zmluvy. Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka v spojení ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, vrátane Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
31. Z ustanovenia § 52 ods. 2 vety tretej OZ jednoznačne vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.
32. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí (zhodne tak napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo 13/2014 zo dňa 08. 05. 2015) Najvyšší súd SR tiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenia § 5a a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Hoci tieto ustanovenia (§ 5a a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) nadobudli účinnosť 1. mája 2014, avšak právny predpis, ktorých súčasťou sú, nemá prechodné ustanovenia dotýkajúce sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
33. Odvolací súd s poukazom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dotknutej Dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
34. Námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu daný spor prejednať ako aj námietku nedostatku pasívnej vecne legitimácie na strane žalovaného, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
35. Je zrejmé, že na posudzovaný právny vzťah sa okrem lex generalis vzťahujú aj ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov, pretože napĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), ktorá bola listinne preukázaná, odvolací súd nepovažuje za platne dojednanú rozhodcovskú doložku so spotrebiteľom. Ide zjavne o formulárové ustanovenie obsiahnuté do vopred pripraveného textu dodávateľa, ktoré nemal spotrebiteľ možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ani ho vylúčiť a nejde tak o vopred a individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom. Obsah tohto dojednania navyše splýva s husto a drobným, ťažko čitateľným písmom popísaným obsahom obchodných podmienok pre úver, o ktorom navyše spotrebiteľ ani nemal vedomosť, že svojim podpisom k úverovej zmluve súčasne pristupuje aj k takémuto dojednaniu. Navyše, celkom
zjavne takéto dojednanie je výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa týmto dojednaním vopred vzdáva svojho Ústavou SR garantovaného práva na účinnú súdnu ochranu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, čím ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ako taká je absolútne neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Na neplatné zmluvné dojednanie súd neprihliada a z neplatného dojednania nevyplývajú ani žiadne právne účinky. Takéto absolútne neplatné zmluvné dojedanie nemôže založiť legitimitu rozhodcovského súdu. Preto námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu v danej veci konať a rozhodnúť je nedôvodná.
36. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia je zrejmé, že jeho účelom je riešiť upravenie vzťahov len medzi tými stranami, ktoré aktívne pristúpili k výkonu sporného práva a ktorým teda aj v súčasnosti svedčí hmotnoprávna a tým aj procesná legitimita v konaní. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktorým súd súčasnému vlastníkovi pohľadávky, ktorý aj začal výkon práva na základe dohody o zrážkach zo mzdy vo svoj prospech, uložil povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody a výkonu práv z nej, sa zjavne nemôže dotknúť práv či povinností pôvodného vlastníka pohľadávky, ktorý svoje práva a povinnosti z uvedeného zmluvného vzťahu so žalobkyňou postúpil na žalovaného. Námietka nedostatku vecnej pasívnej legitimácie tak nemá zákonné opodstatnenie.
37. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
38. Nová právna úprava priniesla zásadné a významné odlišnosti neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h O.s.p. (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorým je súd oprávnený ich nariadiť). Žalobkyňa sa domáhala, a zhodne tak aj okresný súd nariadil neodkladné opatrenie jednak vo vzťahu k žalovanému - uloženia povinnosti zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne, ako aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne - uloženia povinnosti zdržať sa vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, teda vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý v zmysle súčasnej terminológie sporového konania nie je stranou sporu (s poukazom na ustanovenie § 60 CSP).
39. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení § 76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Pokiaľ civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti ukladať určité povinnosti inému subjektu, pretože na to chýba zákonný rámec. Vychádzajúc dôsledne zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 CSP, a teda len vo vzťahu k stranám sporu - žalobcovi a žalovanému.
40. Keďže aktuálna právna úprava neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žiadnemu inému subjektu ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vzťahujúcej sa k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok z dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Napokon, zastavenie
vykonávania zrážok zamestnávateľom bude dôsledkom právnych účinkov I. výroku neodkladného opatrenia, keďže zrážky sa vykonávajú z podnetu žalovaného, ktorému súd uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
41. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil II. výrok uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, potom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok III. o trovách konania pred okresným súdom a podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v zmysle pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže tak žalobkyňa, ako aj žalovaný (vzhľadom na petit) boli v prvoinštančnom konaní úspešní sčasti, a to v rozsahu 50%.
42. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu v celom rozsahu, bez uvedenia konkrétnych námietok voči IV. výroku napadnutého rozhodnutia. Aj v tejto časti rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považoval za vecne správne s poukazom na ustanovenie § 337 CSP, a preto uznesenie okresného súdu aj v IV. výroku potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu strán v konaní § 255 CSP a vyslovil, že že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tak žalobkyňa, ako aj žalovaný boli v odvolacom konaní úspešní sčasti, a to v rozsahu 50%.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).