Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-59-2013.pdf
PDF · 137.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobkyne T. J., B.. XX. X. XXXX, X. XXX XX Č., G. Č.. XXXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, 022 01 Čadca proti žalovanému K. W., B.. X. X. XXXX, X. XXX XX Č.H., G. Č.. XXXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203 v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie rodinného domu s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 5 078,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu žalobkyne z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 20. 12. 2013 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 28. 1. 2015, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia istiny vo výške 5 371,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1. 1. 2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou 1 na nehnuteľnostiach - rodinnom dome číslo súpisné XXXX s príslušenstvom (maštaľ a ovčín) a stodoly bez súpisného čísla, postavených na parcele číslo XXXXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeného pre katastrálne územie Č., obec Č., okres Č., Okresným úradom v Čadci - odbor katastrálny. Spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala na základe dedičstva po matke T. T.. Žalobkyňa má vedomosť, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX s príslušenstvom a stodolou na podnikateľské účely, čo jednoznačne preukázali aj svedkovia T.. K. J., Š.O. Y. H. G. T., vypočutí vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 16 C 105/2011. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný užíva bez akéhokoľvek právneho titulu alebo nájomnej zmluvy. V konaní vedenom pod spisovou značkou 16 C 105/2011 sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2010. Predmetnou žalobou sa domáha vydania náhrady za užívanie predmetného pozemku za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013. Žalobkyňa žalovaného niekoľkokrát ústne aj písomne vyzvala, nakoľko užíva jej podiel na uvedených nehnuteľnostiach bez akéhokoľvek právneho dôvodu, aby s ňou uzatvoril nájomnú zmluvu, pretože užíva tento na podnikateľské účely. Žalovaný odmieta so žalobkyňou komunikovať o akýchkoľvek majetkových veciach. Žalovaný užíva celé uvedené nehnuteľnosti výlučne sám a za toto užívanie žalobkyni ako vlastníkovi neposkytol náhradu vo forme peňažného plnenia, keď
sa nevedeli dohodnúť na jej výške. Žalobkyňa sa domáha peňažného plnenia voči žalovanému za to, že neužíva svoju nehnuteľnosť v takom rozsahu, v akom jej prislúcha, preto nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
2. V konaní vedenom pod spisovou značkou 16 C 105/2011 súdom ustanovený znalec N.. P. W. vypracoval znalecký posudok č. 16/2014 zo dňa 6. 2. 2014, ktorým určil obvyklé nájomné za užívanie rodinného domu číslo súpisné XXXX s príslušenstvom (avšak bez stodoly, ktorá je predmetom tejto žaloby). Ročné nájomné za celý rodinný dom predstavuje výšku 2 781,09 €, pričom za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo výške 1 nájomné predstavuje čiastku 1 390,55 €. Vychádzajúc zo znaleckého posudku N.. W., ktorý bol vypracovaný začiatkom roku 2014, žalobkyňa požaduje v tomto konaní po žalovanom ročnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 rodinného domu súpisné číslo XXXX s príslušenstvom vo výške 1 390,55 €, avšak k tejto pripočítava ešte ročnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu v stodole vedľa rodinného domu vo výške 400,-- €. Celkom teda požaduje náhradu za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby, ročne sumu vo výške 1 790,55 €. Keďže predmetnou žalobou sa domáha náhrady za užívanie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 (teda za 3 roky) tak presná výška peňažnej sumy, ktorú požaduje po žalovanom predstavuje sumu spolu 5 371,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1. 1. 2014, od ktorého dňa sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Podaním doručeným súdu dňa 21. 8. 2015 žalobkyňa poukázala na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 184/2009 zo dňa 8. 6. 2010, podľa ktorého v tomto prípade treba aplikovať právny názor, podľa ktorého, ak medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o výške náhrady za užívanie nehnuteľnosti, náhradu vo forme peňažného plnenia uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, tak nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu, pretože právnym dôvodom na užívanie veci je aj v tomto prípade spoluvlastnícke právo. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zasielala žalovanému výzvu na zaplatenie zo dňa 10. 12. 2013, ktorou ho vyzývala, aby do 20. 12. 2013 jej zaplatil náhradu za užívanie jej polovice rodinného domu výške 5 400,-- €. Predmetná výzva musela byť žalovanému doručená, pretože sa žalobkyni nevrátila prostredníctvom poštovej prepravy.
4. Podaním doručeným súdu dňa 26. 11. 2015 žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí so žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Svoje tvrdenie opiera o komentár k § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého civilné súdne konanie sa podľa § 82 OSP spravidla začína dňom, keď súdu došiel návrh na jeho začatie. Pre prerušenie premlčacej lehoty je preto rozhodujúce, kedy žalobný návrh došiel súdu, nie dátum jeho odoslania. Účinky prerušenia premlčacej doby má aj taká žaloba, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti alebo ktorá je nezrozumiteľná alebo neurčitá za podmienky, že súd po márnej výzve na jej opravu alebo doplnenie konanie nezastaví. Na prekážku nie je ani to, ak sa žaloba podá na miestne alebo vecne nepríslušnom súde, pretože tento súd je povinný žalobu postúpiť príslušnému súdu (Fekete, Feketeová - Občiansky zákonník - prehľadný komentár, Vydavateľstvo EPOS, Bratislava 2012, str. 229). Žalobkyňa má preto za to, že jej nárok premlčaný nie je, nakoľko žalobu podala v čas, a to dňa 20. 12. 2013 v rámci premlčacej doby v zmysle § 101 OZ ako právo majetkovej povahy.
5. Podaním doručeným súdu dňa 9. 3. 2017 žalobkyňa uviedla, že svoj nárok naďalej považuje za dôvodný. Má za to, že ide o právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a nie v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Podanou žalobou sa domáha náhrady za užívanie za obdobie 3 rokov od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 vzhľadom k tomu, že žalobu na súd doručila dňa 20. 12. 2013, a teda od tohto dátumu 3 roky spätne je oprávnená žiadať svoj nárok, ktorý nie je premlčaný, keďže právo na náhradu za užívanie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žaloba bola na súd doručená dňa 20. 12. 2013, jej doručeným bolo v tejto veci začaté konanie, a tým prestala plynúť premlčacia doba v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, a teda premlčacia doba od tohto uplatnenia práva na súde neplynie. Pre plynutie premlčacej doby nie je rozhodujúce, či žaloba bola neskôr dopĺňaná alebo menená. Účinky prerušenia premlčacej doby má aj taká žaloba, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti alebo ktorá je nezrozumiteľná alebo
neurčitá, ak súd po márnej výzve na jej opravu alebo doplnenie konanie nezastaví. Žalobkyňa po výzve súdu svoju žalobu v zmysle znaleckého posudku riadne doplnila o o výšku náhrady, ktorá bola stanovená znalcom a súd nepristúpil k zastaveniu konania, a preto nebol dôvod, pre ktorý by sa mala premlčacia doba počítať až odo dňa doplnenia žaloby, teda odo dňa 28. 1. 2015, čo by spôsobilo premlčanie v rozsahu, ako uvádza žalovaný, teda od 1. 1. 2011 do 28. 1. 2012. Žalobkyňa má preto za to, že ňou uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko žalobu podala dňa 20. 12. 2013, teda včas v rámci trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a preto navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť jej náhradu za užívanie rodinného domu s príslušenstvom a stodoly za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 184/2009. Je zrejmé, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, ale ide o nárok, ktorý žalobkyni vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
6. Podaním doručeným súdu dňa 26. 6. 2017 žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 184/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 184/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 277/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4 Co 574/2014. Tiež uviedla, že tvrdenie žalovaného, že v konaní nijako nepreukázala, že by žalovanému prejavila vôľu užívať predmetný dom, je nepravdivé. So žalovaným sa viackrát pokúšala mimosúdne sa dohodnúť na tom, akým spôsobom sa budú spoločne starať o nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníci. V rokoch 1971 - 1972 chcela svoj spoluvlastnícky podiel užívať na bývanie, čo jej zo strany žalovaného nebolo umožnené a žalovaný okrem jeho odmietavého a nepríjemného správania len „bezcharakterne“ povedal, aby si našla byt. Pri príchode k žalovanému v sporných rokoch 2008 až 2013 (opätovne za účelom mimosúdnej dohody) žalobkyňu napadol pes žalovaného (ktorého si žalovaný zaobstaral s cieľom, aby sa k spornej nehnuteľnosti nemohla dostať), pred ktorým ju ochránil sused T. D., pričom žalovaný sa iba prizeral. Napadnutie psom preukazuje aj skutočnosť, že po napadnutí žalobkyne psom žalovaného, boli privolaní policajti, čo žalobkyňa už súdu preukázala. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že spornú nehnuteľnosť výlučne sám užíva a výlučne sám znáša náklady na jej opravy a údržbu, tak nech predloží doklady a dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobkyňa preto navrhla, aby súd ňou podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Uznesením, sp. zn. 9 C 59/2013 zo dňa 17. 10. 2017 súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 292,83 € zastavil a pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5 078,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 692,94 € od 1. 4. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 692,94 € od 1. 4. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1 692,94 € od 20. 12. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.“
8. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalovaného, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, oboznámením listinných dôkazov, najmä podanej žaloby v znení jej doplnenia, podaní žalobkyne doručených súdu dňa 21. 8. 2015, 26. 11. 2015, 9. 3.2017, 26. 6. 2017, výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16 C 105/2011, znaleckého posudku súdneho znalca N.. P. W. č. 16/2014, posledného pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie zo dňa 10. 12. 2013, znaleckého posudku súdneho znalca N.. T. U. číslo 20/2017 mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná vec sa ťahá už 30 rokov. Dom zrenovoval, urobil tam wc, strechu, kúpeľňu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa do domu nechodí, kde by tam chodila, je to 1+1. V dome by sa neobišli, nie aby tam spolu bývali. V dome je kuchyňa, kúpeľňa a spálňa. Zo špajzy urobil detskú izbu, ktorá má výmeru 2,5 m x 2m. Na povale má štyri mraziaky. Vybetónoval dvor. Bez udržiavacích a rekonštrukčných prác by sa dom ďalej užívať nedal. V spornom období žalobkyňa sporné nehnuteľnosti neužívala. Sporná stodola je vedľa domu. Nejde o súčasť domu. V stodole má uskladnené seno a obilie. V stodole mala žalobkyňa 20 rokov uskladnené seno, nechala to tak, a keďže to nechali tak, musel tam dať dosky, pretože by táto stodola celá kľakla. Dole má prístrešok, kde má uskladnené stroje. Chodili mu tam kradnúť naftu, tak tam má psa, aby mu túto naftu nekradli. Hore má šrot, ktorý mu chodili kradnúť, tak tam má tak isto psa. Psy sú uviazané a má ich prihlásené aj na meste.
10. K otázke právneho zástupcu žalobkyne, aby špecifikoval ním vykonané opravy na sporných nehnuteľnostiach v roku 2011-2013, žalovaný uviedol, že právnemu zástupcovi žalobkyne kedysi zaslal faktúru za náter strechy, na čo mu právny zástupca žalobkyne uviedol, že túto faktúru nedostal. Od roku 2011 do roku 2013 bola na týchto nehnuteľnostiach vykonávaná bežná údržba, napríklad keď zatekalo, tak dal balík IPY alebo sklobytu alebo keď treba niečo pribetónovať. Stodola nebola tak dobre urobená, tak bolo treba pribetónovať múr, celý opraviť. Na dome bola urobená bežná údržba. Teraz dom treba znova natrieť, omaľovať, napustiť, nakoľko je to drevenica. Koľko IPY na opravu kúpil, si nepamätá. Žalobkyňu vyzval, aby sa podieľala na opravách. Pokúšal sa s ňou zmieriť, tak jej hovoril, že do domu treba investovať, pretože inak spadne a aj stodola by spadla. Žalobkyňa o tom vie. Kedy sa chcel takto so žalobkyňou zmieriť, si nepamätá. Žalobkyňa neprejavila záujem podieľať sa na rekonštrukcii alebo údržbe.
11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veku nehnuteľnosti uviedla, že vek domu v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu, pretože v tomto konaní sa pojednávania náhrada za užívanie, ktorá sa vypočítava z obývacej plochy. Vek domu nie je viac ako 100 rokov, podľa kolaudačného rozhodnutia predloženého T. Č. bol dom postavený, resp. kolaudovaný v roku 1926. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považovala za nedôvodnú. Mala za to, že v tomto prípade sa uplatní všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že je potrebné riešiť aj otázky týkajúce sa nákladov na údržbu tohto rodinného domu, pretože ide o dom ktorý je starší viac ako 100 rokov. Nájom sa odvíja aj od stavu nehnuteľnosti, na čo má podstatný vplyv čas, kedy bola nehnuteľnosť postavená. Tiež uviedol, že výška náhrady za užívanie musí korešpondovať s nákladmi, ktoré sú vynaložené na užívanie. Zároveň voči žalobkyňou uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že v pôvodnej žalobe žalobkyňa neuplatnila žiadnu výšku náhrady, túto sumu určila až na základe výzvy súdu podaním zo dňa 28. 1. 2015. Nárok je od 1. 1. 2011 do 28. 1. 2012 premlčaný. Námietku premlčania vzniesol aj voči žalobkyňou uplatnenému nároku na úroky z omeškania.
13. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č. vyhotoveného ku dňu 20. 8. 2015 patril rodinný dom číslo súpisné XXXX, postavený na parcele KNC číslo XXXXX/X do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného každého v podiele 1.
14. Podľa výzvy žalobkyne označeného ako posledný pokus o zmier - výzva na zaplatenie zo dňa 10. 12. 2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 5 400,-- € najneskôr do 20. 12. 2013 z titulu nájomného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 z dôvodu, že od 1. 1. 2011 do vyhotovenia výzvy užíva celý rodinný dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Č., hoci spoluvlastníčkou tohto rodinného domu je aj žalobkyňa.
15. Podľa záverov znaleckého posudku N.. P. W. číslo 16/2014 maštaľ číslo XX a číslo XX sú súčasťou rodinného domu číslo XXXX na parcele KNC číslo XXXXX/X, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č.. Nemôžu byť oddelené od rodinného domu bez toho, aby sa tento neznehodnotil. Ovčín číslo XX H. XX nie je súčasťou rodinného domu číslo súpisné XXXX na parcele KNC číslo XXXXX/ X, zapísaného na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie Č.H.. Ročné nájomné za rodinný dom s hospodárskou časťou v období od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 je v sume 2 781,09 €, v období od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 je v sume 2 781,09 € a v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 v sume 2 781,09 €. Ročné nájomné v období rokov od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2010 je 8 343,27 €.
16. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca N.. T. U. číslo 20/2017 predstavuje nájom stavby - stodoly bez súpisného čísla na parcele KNC číslo XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX sumu vo výške 604,78 € ročne.
17. Okresný súd Čadca rozsudkom, sp. zn. 16 C 105/2011 zo dňa 4. 8. 2017 žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni sumu vo výške 3 905,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28. 2. 2012 do zaplatenia z titulu náhrady za užívanie nehnuteľností za pomernú časť roku 2008 a roky 2009 a 2010 a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že medzi stranami sporu bolo nesporným, že v období, za ktoré sa žalobkyňa domáha náhrady, užíval sporné nehnuteľnosti výlučne žalovaný. Žalovaný uviedol, že obytnú časť domu užíva výlučne sám, nakoľko vzhľadom na veľkosť domu ani nie je možné, aby ju užíval spolu so žalobkyňou.
Sporným bolo užívanie maštale XX, XX, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou domu. Z ohliadky miesta samého a vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný chová väčšie množstvo oviec a hovädzieho dobytka. Veľké množstvo hospodárskych zvierat choval už aj v minulosti (o čom svedčí výpoveď bývalej manželky žalovaného v priebehu rozvodového konania). Tvrdenia žalobcu, že maštale XX, XX neužíva, súd považoval za účelové. Pri ohliadke miesta samého súd zistil, že sa tam nachádza väčšie množstvo psov. Ako uviedol samotný žalovaný, do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, sa bezpečne vstúpiť nedá, nakoľko im to psy zabránia. Zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne užíval na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou bezodplatne, prípadne na základe nájomnej zmluvy za dohodnutý nájom. Taktiež žalovaný súdu nepreukázal, že by žalobkyni umožnil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať. Súd mal preukázané, že žalobkyňa sa dožadovala užívania vlastníckeho podielu a mal preukázané, že ho nemohla užívať v spornom časovom období. Nebola to neochota žalobkyne užívať svoj spoluvlastnícky podiel, ale nemožnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel, nakoľko jej v tom žalovaný bránil. Takýto záver mal súd preukázaný nielen výpoveďou samotnej žalobkyne, ktorá uviedla, že chcela svoj spoluvlastnícky podiel užívať, ale žalovaný jej to neumožnil, pretože tam pustil psov a ona sa bála o svoju bezpečnosť. Taký záver mal súd preukázaný aj výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 30. 7. 2017, kedy uviedol, že ani nie je možné reálne užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, pretože nehnuteľnosť pozostáva len z dvoch izieb a obaja by nemohli nehnuteľnosť plnohodnotne užívať. Pripustil, že osoby, ktoré by chceli ísť do rodinného domu, sa tam nedostanú, pretože psy im v tom zabránia. Nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť tak, aby ju obidvaja užívali, čo vyplýva aj z konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu číslo XXXX vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 14 C 94/2010, ktorý prebiehal medzi žalobkyňou a žalovaným až 23 rokov a bol ukončený až v roku 2015 dohodou účastníkov. Záver, že žalobkyňa nemôže a nemohla užívať svoj spoluvlastnícky podiel mal súd preukázaný aj z listinného dôkazu čl. 52 spisu. Aj keď priestupok nebol T.. K. J. preukázaný, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že priestupkové konanie sa týkalo sporu medzi žalovaným a T.. K. J. (synom žalobkyne) v spornom rodinnom dome. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou sú dlhoročné spory týkajúce sa či už rodinného domu číslo XXXX, prípadne aj pozemkov, ktoré sa pod uvedeným rodinným domom nachádzajú, ktorú skutočnosť ani žalobkyňa, ani žalovaný nepopreli. Súd mal preukázané, že žalovaný sporné nehnuteľnosti využíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, za ktoré užívanie žalobkyni prináleží peňažná náhrada. Uvedené právo žalobkyne je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa bola v rozhodujúcom období, za ktoré si nárok na náhradu za užívanie uplatňuje, t. j. v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013, podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele KNC číslo XXXXX/ X, ktorého súčasťou podľa záverov znaleckého posudku súdneho znalca N.. P. W. číslo 16/2014 sú maštaľ súdnym znalcom označené číslom XX H. XX a tiež stodoly bez súpisného čísla postavenej na parcele KNC číslo XXXXX/X, katastrálne územie Č. v podiele 1. Spoluvlastníctvo žalobkyne k rodinnému domu číslo súpisné XXXX v podiele 1 vyplynulo z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Č. vyhotoveného v priebehu súdneho konania. Zároveň vlastnícke právo žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1 žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Nepreukázal žiadnu okolnosť spôsobilú spochybniť spoluvlastníctvo žalobkyne v podiele 1 k rodinnému domu číslo súpisné XXXX, maštali číslo XX H. XX tvoriacich súčasť uvedeného rodinného domu a stodoly bez súpisného čísla v uvedenom časovom období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013. Preto súd vzal za nesporné, že žalobkyňa bola spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v období, za ktoré si náhradu za užívanie uplatňuje, t. j. v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach v uvedenom časovom období neužívala a neužívala ich nie z dôvodov na svojej strane, ale z dôvodov na strane žalovaného, ktorý jej v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu bránil. K uvedenému záveru, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach v období, za ktoré si náhradu za užívanie uplatňuje, neužívala pre správanie sa žalovaného, súd dospel na základe výpovede žalovaného a pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16 C 105/2011. Žalovaný v konaní netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyni umožnil, aby svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach v období rokov 2011 až 2013 mohla riadne užívať. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Naopak vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobkyňa do domu nechodí. Uviedol, kde by tam chodila, v dome by sa neobišli, nie aby tam aj spolu bývali. Zároveň aj z rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16 C 105/2011 zo dňa 4. 8. 2017 vyplýva, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť tak, aby ju žalobkyňa a žalovaný mohli užívať podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, pričom súd v citovanom rozsudku poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 14 C 94/2010, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súpisné číslo XXXX a ktoré prebiehalo medzi žalobkyňou a žalovaným viac ako 23 rokov a skončilo až v roku 2015 dohodou strán sporu. Z uvedeného rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16 C 105/2011 zo dňa 4. 8. 2011 tiež vyplynulo, že súd vlastným vnímaním na ohliadke miesta samého zistil, že na sporných nehnuteľnostiach sa nachádza väčšie množstvo psov a žalovaný vo svojej výpovedi pripustil, že osoby, ktoré by chceli ísť do rodinného domu, sa tam nedostanú, pretože psy im v tom zabránia. Žalovaný ani v danom súdnom konaní existenciu týchto psov nerozporoval. Naopak vo svojej výpovedi potvrdil, že psov má a tieto mu strážia naftu a šrot, ktoré mu chodili kradnúť. Tieto psy žalovaného v spojení s napätosťou vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúcou z konania vedeného pod spisovou značkou 16 C 105/2011 odkazujúceho aj na konanie vedené pod spisovou značkou 14 C 94/2010 možno podľa názoru súdu vyhodnotiť ako prekážku vytvorenú žalovaným, aby zabránil nielen iným osobám, ale aj žalobkyni vstúpiť na sporné nehnuteľnosti a užívať na nich svoj spoluvlastnícky podiel. Preto v nadväznosti na uvedené obranu žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že ho žiadala o to, aby mohla sporné nehnuteľnosti užívať, možno vyhodnotiť ako účelovú obranu. Už v konaní vedenom pod spisovou značkou 16 C 105/2011 súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že sa dožadovala užívania svojho vlastníckeho podielu a mal preukázané, že ho v spornom časovom období užívať nemohla, pričom to nebola jej jej neochota spoluvlastnícky podiel užívať, ale nemožnosť užívať tento podiel bola daná tým, že jej v tom žalovaný bránil.
21. Zhodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, tak mal súd preukázané, že žalovaný užíval v rokoch 2011 až 2013 aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne
na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa za toto časové obdobie domáha voči žalovanému náhrady. Žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať právny titul, od ktorého odvodzoval svoj nárok tento spoluvlastnícky podiel žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach užívať. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadny právny titul oprávňujúci ho užívať aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach. Preto, keďže v konaní bolo nesporne preukázané spoluvlastníctvo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam vo výške 1, ako aj bolo preukázané, že uvedené sporné nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v období od 1. 1. 2011 až 31. 12. 2013 neužívala a žalovaný, ktorý tento podiel užíval, v konaní nepreukázal žiadny právny titul oprávňujúci ho tento spoluvlastnícky podiel žalobkyne užívať, súd dospel k záveru, že základ nároku uplatneného žalobkyňou je daný. Uvedený nárok žalobkyne súd v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 CSP a súdnu prax právne vyhodnotil ako nárok vyplývajúci žalobkyni z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 184/2009 zo dňa 8. 6. 2010, podľa ktorého ak sa spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov. V nadväznosti na uvedenú súdnu prax a čl. 2 ods. 2 CSP sa súd preto odchýlil od svojho predbežného právneho názoru uvedeného v písomnom oznámení zo dňa 17. 2. 2017. Žalobkyni preto v súlade s § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka prináleží voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za sporné nehnuteľnosti v danom čase a mieste.
22. Znaleckým posudkom súdneho znalca N.. P. W. číslo 16/2014 mal súd preukázané, že hodnota ročného nájmu rodinného domu číslo súpisné 1063 spolu s hospodárskou časťou je vo výške 2 781,09 €. Hodnota peňažnej náhrady žalobkyne za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 žalovaným je vo výške 1 390,55 € (2 781,09 € /2). Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že výška obvyklého nájmu mohla byť v období, za ktoré si žalobkyňa náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu uplatňuje, iná, žalovaný toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepredložil v tomto smere žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť závery prijaté súdnym znalcom N.. P. W. v znaleckom posudku číslo 16/2014. Žalovaný v konaní nepredložil ani žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť závery prijaté súdnym znalcom N.. P.Í. W. v znaleckom posudku číslo 16/2014 vo vzťahu k ním v konaní produkovanej obrane spočívajúcej v poukázaní na vek rodinného domu a ním uvádzanému tvrdeniu, že vek stavby je podstatný z hľadiska výšky nájmu. Preto súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku súdneho znalca N.. P. W. číslo 16/2014, o správnosti ktorého nemal žiadne pochybnosti. Ročný nájom stodoly bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na parcele KNC číslo XXXXX/X je podľa znaleckého posudku súdneho znalca N.. T. U. číslo 20/2017 vo výške 604,78 €. Hodnota náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne žalovaným na uvedenej stodole je vo výške 302,39 € (604,78 € / 2). Spolu hodnota náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach - rodinnom dome číslo XXXX vrátane hospodárskej časti a stodoly bez súpisného čísla je vo výške 1 692,94 € za jeden rok. Za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013, t. j. za 3 roky je hodnota peňažnej náhrady žalobkyne za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na opísaných sporných nehnuteľnostiach spolu vo výške 5 078,82 € (1 962,94 € x 3 roky).
23. Žalovaný v rámci svojej obrany voči žalobkyňou v konaní uplatnenému nároku na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach vzniesol aj
námietku premlčania. Namietal, že žalobkyňa v pôvodnej žalobe neuplatnila žiadnu výšku náhrady, túto sumu určila až na základe výzvy súdu podaním zo dňa 28. 1. 2015. Nárok je podľa žalovaného preto od 1. 1. 2011 do 28. 1. 2012 premlčaný. Súd sa s touto obranou žalovaného nestotožnil. Podľa názoru súdu žaloba podaná žalobkyňou podľa prezenčnej pečiatky dňa 20. 12. 2013, hoci neobsahovala konkrétnu sumu výšky peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, tým, že z tejto žaloby bolo jednoznačne zrejmé, aký nárok si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje, t. j. nárok na náhradu za užívanie rodinného domu a stodoly, ako aj časové obdobie, za ktoré si tento nárok žalobkyňa uplatňuje, bola spôsobilá spôsobiť prerušenie plynutia premlčacej doby. Súd sa tiež stotožnil aj s názorom vysloveným žalobkyňou v podaní doručenom súdu dňa 26. 11. 2015 a ňou produkovaným odkazom na komentár Fekete, Feketeová - Občiansky zákonník - prehľadný komentár, Vydavateľstvo EPOS, Bratislava 2012, str. 229. Preto, keďže právo žalobkyne na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach aj v nadväznosti na vyššie uvedené zdôvodnenie, má majetkovú povahu, nejde o právo z titulu bezdôvodného obohatenia, vzťahuje sa na tento žalobkyňou uplatnený nárok všeobecná trojročná premlčacia doba podľa vyššie citovaného § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si v konaní po čiastočnom zastavení konania uznesením, sp. zn. 9 C 59/2013 zo dňa 17. 10. 2017 uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 5 078,82 € za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013. Žaloba podľa prezenčnej pečiatky súdu bola doručená súdu dňa 20. 12. 2013 a v nadväznosti na vyššie uvedené zdôvodnenie spôsobila prerušenie plynutia premlčacej doby. Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 bol preto uplatnený včas.
24. Keďže žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na peňažnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na sporných nehnuteľnostiach za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 spolu vo výške 5 078,82 € a výšku tejto žalobkyňou uplatnenej náhrady mal súd v celom rozsahu preukázanú znaleckými posudkami súdneho znalca N.. P. W. číslo 16/2014 a súdneho znalca N.. T. U. číslo 20/2017 a nie premlčanú, pričom žalovaný vo vzťahu k takto žalobkyni uplatnenému nároku netvrdil, ani nepreukázal žiadnu, ani čiastočnú úhradu, súd preto vyhodnotil žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 5 0748,82 € ako v celom rozsahu dôvodný. Pokiaľ žalovaný sa voči tomuto nároku žalobkyne bránil tým, že je potrebné zohľadniť aj výšku nákladov spojených s údržbou domu a v tomto smere navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie, súd tento návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Žalovaný, hoci tvrdil, že je potrebné vykonávať údržbu rodinného domu, žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akú údržbu v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 na sporných nehnuteľnostiach vykonal. Jeho tvrdenie o vykonávaní údržby zostalo iba vo všeobecnej rovine. Vo vzťahu k takýmto všeobecným, nekonkrétnym tvrdeniam potom podľa názoru súdu nie je možné vykonávať znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie možno vykonať iba vo vzťahu k jednoznačným, konkrétnym tvrdeniam. Preto súd z týchto dôvodov návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania na hodnotu nákladov na údržbu sporných nehnuteľností zamietol. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni sumu vo výške 5 078,82 €.
25. Žalovaný sa s úhradou tejto peňažnej náhrady žalobkyni dostal do omeškania. Žalobkyni preto prináleží voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s vyššie citovaným § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný aj voči žalobkyňou uplatnenému nároku na úrok z omeškania vzniesol námietku premlčania. Súd túto námietku premlčania žalovaného voči úroku z omeškania vyhodnotil za obdobie do 15. 10. 2014 ako dôvodnú. K tomuto záveru o dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na úrok z omeškania súd dospel po tom, čo žalobkyňou uplatnený nárok na úrok z omeškania podaním doručeným súdu dňa 16. 10. 2017 vyhodnotil ako zmenu žaloby, ktorej doručenie súdu je z hľadiska posúdenia vznesenej námietky premlčania rozhodujúce. V tomto smere súd považuje za potrebné na doplnenie uviesť aj to, že podanie žalobkyne doručené súdu dňa 16. 10. 2017, ktorým si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania v širšom rozsahu než tomu bolo v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 28. 1. 2015 predstavuje podľa názoru súdu odlišnú procesnú situáciu od procesnej situácie v čase doručenia doplnenia žaloby dňa 28. 1. 2015. Doplnenie žaloby doručené súdu dňa 28. 1. 2015, ktorým žalobkyňa reagovala na uznesenie súdu, č. k. 9 C 59/2013-11 zo dňa 12. 1. 2015 nemalo v nadväznosti na vyššie uvedené zdôvodnenie žiadny vplyv na posúdenie včasnosti uplatnenia nároku na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach. Rozhodujúci bol okamih začatia súdneho konania doručením žaloby dňa 20. 12. 2013. Vo vzťahu k podaniu doručenému súdu dňa 16. 10. 2017 však ide o zmenu žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku na úrok z omeškania, vo vzťahu ku
ktorému pre posúdenie včasnosti uplatnenia tohto nároku na úrok z omeškania je rozhodujúci dátum, kedy táto zmena žaloby, ktorou sa žalobkyňa nároku na úrok z omeškania domáha, bola doručená súdu. Keďže zmena žaloby bola súdu doručená dňa 16. 10. 2017 a úroky v nadväznosti na vyššie citovaný § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa premlčujú v troch rokoch, je žalobkyňou uplatnený nárok na úrok z omeškania za obdobie predchádzajúce trom rokom pred doručením zmeny žaloby súdu premlčaný. Premlčaný je tak nárok na úrok z omeškania za obdobie pred 16. 10. 2014 (tri roky spätne pred dňom 16. 10. 2017). Preto súd v súlade s vyššie citovaným § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 692,94 € od 1. 4. 2012 do 15. 10. 2014 ako premlčaný zamietol, ďalej žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 692,94 € od 1. 4. 2013 do 15. 10. 2014 ako premlčaný zamietol a žalovaného tiež zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1 692,94 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1 692,94 € od 20. 12. 2013 do 15. 10. 2014 ako premlčaný zamietol.
26. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná iba v nepatrnej miere, keď súd konanie v časti istiny vo výške 292,83 € pre späťvzatie žaloby žalobkyňou v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania zastavil a v časti úroku z omeškania za obdobie do 15. 10. 2014 zamietol. Preto súd žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.