Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a členiek senátu: JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom Bratislava, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpeného splnomocnencom: Havel, Holásek & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, proti žalovanej: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. P. XXX, o zaplatenie sumy 2.458,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 9. mája 2016 č.k. 12C/539/2015-79 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 232,92 eur na trovách právneho zastúpenia a 58,80 eur na iných trovách, k rukám splnomocnenca žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.719,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z istiny od 28.03.2014 až do zaplatenia, keď vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 105,26 eur na trovách právneho zastúpenia a 58,80 eur na ďalších trovách.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, § 524 ods. 1, 2 OZ, § 142 ods. 2 OSP.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zmluvou o splátkovom úvere č. 5035921195 zo dňa 03.12.2012 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) žalovanej poskytol úver vo výške 2.000 eur s úrokom 16,5% ročne a s poplatkom 79 eur za spracovanie úveru a 2,99 eur mesačne za správu úveru. Úver mala žalovaná splatiť v 84 mesačných splátkach po 47 eur, vždy k 15. dňu mesiaca od januára 2013 do decembra 2019 (spolu čiastka spojená s úverom 3.804,32 eur). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená na 22,57%. Listom zo dňa 21.02.2014 Slovenská sporiteľňa a.s vyzvala žalovanú s poukazom na jej omeškanie na úhradu dlžnej sumy vo výške 368,48 eur do 15 dní s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 12.03.2014 Slovenská sporiteľňa a.s s poukazom na omeškanie žalovanej trvajúce viac ako tri mesiace vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňom 11.03.2014 so zostatkom 2.435,94 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanej z úveru č. 5035921195 vo výške celkom 2.458,94 eur.

4. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmluve chýba údaj požadovaný v § 9 ods. 2 písm. k/. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Amortizačná tabuľka síce môže mať pre spotrebiteľa rovnaký efekt, aj z nej je zrejmé znižovanie platieb na úroku a zvyšovanie platieb na istine, špecifikácia je však povinnou náležitosťou zmluvy (hoc aj vo forme prehľadnej amortizačnej tabuľky), ale tu nemožno odkazovať len na možnosť spotrebiteľa, amortizačnú tabuľku si kedykoľvek vyžiadať. Pre absenciu tejto (povinnej) náležitosti zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia čo len jednej z náležitostí určených zákonom má tieto dôsledky. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej dodávateľ - veriteľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru, bez poplatkov, poistenia. Žalobca žalovanej v zmysle zmluvy a podľa predloženého výpisu z účtu žalovanej poskytol úverové prostriedky vo výške 2.000 eur. Iba túto čiastku je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná na úvere splatila 280,02 eur, vrátiť musí teda 1.719,98 eur, v tomto smere žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. V tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný a iba v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaná sa s vrátením úveru preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 40% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 70%:30%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 147 eur a z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie) po 101,25 eur, paušálne výdavky 2x 8,39 eur a DPH.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, t.j. zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.458,94 eur, zmluvný úrok vo výške 16,5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, náhradu za zaplatený súdny poplatok za prvostupňové aj odvolacie konanie a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní a to vo výške 714,09 eur, resp. navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o splátkovom úvere č. 5035921195 zo dňa 03.12.2012 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinnosť členenia splátky na jednotlivé zložky (istiny, úroky, prípadne iné poplatky) nevyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch. Množné číslo slova splátok, použité v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na prvú časť vety (zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach), nie na druhú časť vety. Zákonodarca nehovorí, že v zmluve o splátkovom úvere má byť uvedená samostatná splátka istiny, samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov. Poukazuje na definíciu pojmu anuitná splátka, ktorá sa skladá zo splátky, istiny a úroku. Na začiatku splácania úveru tvorí najväčší pomer splátky úrok, na konci istina. Občiansky zákonník obsahuje len pojem splátka. Zákonodarca na inom mieste v Zákone o spotrebiteľských úveroch použil pojem splátka v jednotnom čísle a zahŕňa aj istinu aj úroky a prípadne aj ďalšie poplatky. Poskytnutý úver sa spláca rovnomerným splácaním s amortizáciou istiny. Zasielanie de facto troch samostatných splátok istiny, úrokov a poplatkov, ktorých výška, resp. pomer sa pri každej platbe mení, by bolo pre dlžníka aj pre banku mimoriadne komplikované a kontraproduktívne. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie vo výroku III. priznal žalobcovi trovy konania za dva úkony právnej služby tak, ako boli vyčíslené v špecifikácii, avšak odvolateľ poukazuje na dokument zo dňa 10.05.2016 s názvom vyúčtovanie trov konania, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 11.05.2016, teda dva dni po konaní pojednávania, čím bola splnená zákonná trojdňová lehota na písomné uplatnenie trov konania. Z uvedeného dôvodu je preto žalobca toho názoru, že nárok žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu a žiada priznať náhradu trov v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania je dôvodné, v dôsledku čoho, je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/539/2015 je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 2.458,94 eur, zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na základe uzavretej zmluvy o úvere č. 5035921195 zo dňa 03.12.2012.

10. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu odvolateľa je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a to v časti istiny vo výške 738,96 eur, v časti zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 280,02 eur od 28.03.2014 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel i k správnym skutkovým zisteniam a vec v časti zamietnutia návrhu ohľadne zaplatenia istiny vo výške 738,96 eur, v časti zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 28.03.2014 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 280,02 eur od 28.03.2014 do zaplatenia aj správne právne posúdil. V tejto časti odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje.

12. Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto zamietajúcej časti, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 387 ods. 2 len ho dopĺňa reagovaním na odvolanie žalobcu.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že návrh žalobcu v tejto zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok

navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zmluvu o splátkovom úvere č. 5035921195, zo dňa 3.12.2012 v ktorej je vyslovene dohodnuté v rubrike výška splátok a splatnosť : „47 eur mesačne, k 15.dňu v kalendárnom mesiaci“, v rubrike splatnosť úrokov a poplatkov „mesačne ku dňu splátok“. Zmyslom uvedenej právnej úpravy nie je „zasielanie de facto troch samostatných splátok (istiny, úrokov a poplatkov)“ ako tvrdí odvolateľ, ale stanoviť presné pravidlá splácania spotrebiteľských úverov. Citované zmluvné dojednania nemožno vyhodnotiť ako jasné a zrozumiteľné dojednanie výšky splátky istiny, výšky splátky úrokov, zrozumiteľné dojednanie počtu splátok istiny, splátok úrokov, ani dojednanie ich splatnosti spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.

17. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností veriteľa tak, aby sa dlžník dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 03.12.2012 je potrebné z dôvodu absencie obsahových náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať za zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 2.000 eur a žalovaná zaplatile na predmetnom úvere sumu 280,02 eur, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.719,98 eur a v prevyšujúcej časti z hore uvedených dôvodov návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

18. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15). Keďže nedošlo doposiaľ k zmene zákonného ustanovenia uvedeného v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd zotrváva na svojom stanovisku, že špecifikácia splátky istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť v zmluve jasne zadefinovaná.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne výroku o náhrade trov konania, kde namietal, že súd prvej inštancie aj napriek tomu, že zo strany žalobcu bola zaslaná

špecifikácia náhrady trov konania v lehote do troch dní po vyhlásení rozhodnutia, t.j. dňa 11.05.2016, aj napriek uvedenému, mu nebola priznaná náhrada trov konania v zmysle tejto špecifikácie.

21. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a to podľa pomeru úspechu, keď dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40% a priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu 2 á 101,25 eur, ako aj režijný paušál 2x 8,39 eur a DPH.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 9. mája 2016 rozsudkom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.719,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z istiny od 28.03.2014 až do zaplatenia, keď vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 40% ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku a 58,80 eur na ďalších trovách.

23. Žalovaný podaním zo dňa zo dňa 10.05.2016 doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 11.05.2016 (v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) vyčíslil trovy konania v sume 582,29 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 4 úkony právnej služby á 101,25 eur: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie - návrh, písomné podanie zo dňa 04.05.2016 a účasť na pojednávaní dňa 09.05.2016 t.j spolu 405,-eur. Ďalej si právny zástupca žalobcu uplatnil paušálnu náhradu za vykonané úkony právnej služby a to 2x á 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 2x á 8,58 eur za úkony v roku 2016 t.j. spolu 33.94 eur a náhradu za stratu času na trase Bratislava - Dunajská Streda a späť 3,5 hodiny á 12,25 eur (spolu 42,90 eur). Za vyššie uvedené úkony si právny zástupca žalobcu uplatnil 20 % DPH vo výške 96,37 eur a náklady na cestovné výdavky vo výške 4,08 eur. Celkové trovy súdneho konania uplatnené právnym zástupcom žalobcu spolu so súdnym poplatkom predstavovali sumu 729,29 eur ( 582,29 eur trovy právn. zast. + 147 eur súdny poplatok). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 28.10.2015 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní zaslal presnú špecifikáciu žalovanej sumy, na ktorú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 04.05.2016 (doručené súdu dňa 06.05.2016) a taktiež z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil pojednávania dňa 09.05.2016.

24. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

25. V posudzovanej veci žalobca do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie vyčíslil trovy konania, z čoho vyplýva, že si svoju povinnosť podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. splnil a preto záver súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania za ďalšie úkony a to písomné podanie nazvané ako špecifikácia žalovanej sumy zo dňa 04.05.2016, doručená súdu prvej inštancie dňa 06.05.2016, t.j. ešte pred pojednávaním, na ktorom súd aj vyhlásil rozsudok (dňa 09.05.2016) a za účasť na pojednávaní dňa 09.05.2016, nie je vecne a právne správny, nakoľko povinnosť účastníka konania podať návrh na priznanie náhrady trov konania spolu s ich vyčíslením bola v tomto prípade splnená.

26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že právnemu zástupcovi žalobcu patrí náhrada trov právneho zastúpenia aj za tieto dva úkony poskytnutej právnej pomoci, spolu s náhradou cestovných výdavkov a nákladov za stratu času a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 zmenil výrok o náhrade trov konania a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 232,92 eur (40 % zo sumy 582,29 eur), ktoré trovy konania boli zo strany právneho zástupcu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a),c),d),§ 15, § 16 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a odvolací súd ich považuje aj za účelné vynaložené. Súd prvej inštancie správne priznal výšku iných trov v sume 58,80 eur a to titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh vo výške 147,- eur, čo predstavuje 40% zo zaplateného súdneho poplatku.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

28. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .