Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/483/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1/ Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom K., Ť. X, 2/ P. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej žalobcom 1/, 3/ Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-Ť., T. XXXX/ XX a 4/ J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-Ť., T. XXXX/XX, proti žalovanému J. B., P..B.., so sídlom K., W. X, IČO: 31651402, zast. JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom, so sídlom Košice, Hlavná 70, o zaplatenie 62.934,92 €, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 38C 417/2013-79 z 15.5.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Pokračuje v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne 3/ P. A., rod. R., nar. X.XX.XXXX, zomrelej X.X.XXXX: -Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-Ť., T. XX, -J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-Ť., T. XX.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny žaloby.

Žalovanému priznáva proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorú mu zaplatia spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) rozsudkom nepripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti dohody o urovnaní zo dňa 12.10.2010, konanie o zaplatenie 23.409,94 € s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným výrokom zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 3.895,32 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodní žalobcovia 1/ - 3/ sa žalobou zo 16.4.2008 domáhali od žalovaného M., P..B.., K. odstránenia vodnej stavby a kanalizačného zberača a zaplatenia nájmu podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) za obdobie od 1.4.2004 do 30.4.2008 s prísl. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C 67/2008. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2010 žalobcovia l/ - 3/ navrhli zmenu žaloby a pristúpenie ďalšieho žalovaného subjektu J. B., P..B.. K., od ktorého sa domáhali zaplatenia sumy za neoprávnené užívanie ich pozemkov za obdobie od 1.7.2007 do 31.12.2009 na parcelách č. XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX a č.XXXXX, kde mal vykonávať stavebné práce v súvislosti s výstavbou kanalizačného zberača na ulici W. a K. E. v K.. Žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 94.784 € spolu pre

všetkých. Uznesením 38C 67/2008-405 z 26.11.2012, právoplatným 5.12.2012, súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby a do konania tak ako žalované vstúpili J.J. B., P..B.., K.. Súd konštatoval, že konanie pod sp. zn. 38C 67/2008 bolo právoplatne skončené rozsudkom z 21.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 459/2013-576 z 30.7.2014, ktorým súd žalobu žalobcov proti žalovanému l/ M. P..B.., K., zamietol a nárok žalobcov proti žalovanému 2/ J. B., P..B.. K., vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 38C 417/2013. V tomto konaní žalobcovia uviedli, že od tohto žalovaného sa domáhajú bezdôvodného obohatenia ako odškodného za užívanie predmetných pozemkov bez právneho dôvodu počas 20 mesiacov, t.j. za obdobie od 1.3.2007 do 31.10.2008 v celkovej sume 62.934,92 €, ktorú vypočítali odrátaním sumy vyplatenej na základe dohody o urovnaní z 12.10.2010. Uviedli, že podľa podielov pripadá žalobcovi l/ suma 16.882,83 €, žalobkyni 2/ suma 16.882,83 € a žalobkyni 3/ suma 29.199,26 €. Žalovaný namietal, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, lebo stavbu „Kanalizácia W. - L. K.“ realizoval ako zhotoviteľ diela pre stavebníka M., P..B.., K., čo vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu a Zmluvy o dielo zo dňa 2.12.2005. Pretože stavebník (M., P..B..) si nevysporiadal zmluvné vzťahy s vlastníkmi pozemkov (žalobcami), ktoré užíval žalovaný ako zhotoviteľ diela pre účely zariadenia staveniska, tak žalovaný dňa 20.10.2010 priamo odškodnil všetkých vlastníkov pozemkov sumou 8.826,66 €. Argumentoval, že žalobcovia najneskôr 3/2007 vedeli o činnosti žalovaného (o zabratí pozemkov parciel č. XXXXX, XXXXX v rozsahu 1.473,9m2), preto vzniesol námietku premlčania k nedôvodným nárokom žalobcov v sume 62.934,92 €, keďže 2- ročná premlčacia lehota uplynula najneskôr 1.11.2010.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané (dohodou o urovnaní z 12.10.2010), že oprávnení (vlastníci pozemkov, ktorí boli zastúpení JUDr. Michalom Treščákom na základe plnej moci z 23.4.2009) medzi ktorými sú aj pôvodní žalobcovia v tomto konaní a žalovaným ako povinným, boli usporiadané vzťahy týkajúce sa užívania pozemkov parc. č.XXXXX a parc. č.XXXXX, zapísaných na LV č.XXXXX v k.ú. K.- B. V., v blízkosti, ktorých sa nachádza stavba „Kanalizácia W. na ul. K.“, nakoľko v čase od augusta 2007 do decembra 2008 na týchto pozemkoch bola vykonaná investičná činnosť v prospech M., P..B.., K., pre ktorú povinný podľa tejto dohody zabezpečoval a realizoval dielo na základe rozhodnutia o povolení stavby č. 004/00154 z 12.3.2004 vydaného KÚŽP Košice. Na týchto pozemkoch (p.č. XXXXX a p.č. XXXXX) počas zhotovovania predmetnej stavby povinný umiestňoval svoje dopravné a stavebné mechanizmy, stavebný a prebytkový materiál. Podľa zamerania skutočného záberu plochy vypracovaného spoločnosťou X. - V..D.. došlo k záberu 1.473,9 m2, na základe čoho došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o odškodnení oprávnených vlastníkov pozemkov sumou 5,99 €/m2 zabratej plochy za uvedené obdobie a podľa výšky spoluvlastníckych podielov (P. A. za 245,7 m2 sumu 1.471,74 €, Q. A. za 122,9 m2 sumu 736,17 €, P. N. za 122,9 m2 sumu 736,17 €). V čl. IV. bod 5 tejto dohody oprávnení prehlásili, že splnením si záväzku povinným podľa tejto dohody si nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky ani iné plnenie, ktoré by v súvislosti s užívaním týchto parciel povinným v čase august 2007 až december 2008 vznikli a súčasne, že naplnením účelu tejto dohody sa považujú vzťahy, ktoré vznikli na základe týchto skutočností, za úplne vysporiadané.

4. Súd ďalej uviedol, že žalobcovia písomným podaním dňa 21.8.2014 navrhli zmenu žaloby tak, že súd určí, že dohoda o urovnaní z 12.10.2010 je neplatná z ich strany, pretože žiadnu dohodu o urovnaní nepodpisovali a ich právnemu zástupcovi bolo v zmysle § 28 O.s.p. plnomocenstvo odvolané dňa 27.5.2010. Ďalej uviedli, že zo zápisu z odovzdania preberania diela z 25.11.2008 je zrejmé, že žalovaný pre účely výstavby diela užíval bez právneho dôvodu na uskladnenie materiálu a stavebných mechanizmov celú ohradenú plochu dotknutých parciel XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX ako aj časti parciel XXXXX a XXXXX, preto žiadali zaplatiť majetkový prospech za obdobie 03/2007 do 10/2008 t.j. spolu za 20 mesiacov sumu 39.524,98 € (žalobcovi l/ 9.925,55 €, žalobkyni 2/ 9.925,55 € a žalobkyni 3/ 19.673,88 €). Žalovaný k tomu konštatoval, že nemal vedomosť o tom, že bola odvolaná plná moc JUDr. Treščákovi ako zástupcovi žalobcov a opakovane zdôraznil, že nebol stavebníkom ale zhotoviteľom diela, preto nie je vo veci pasívne legitimovaný. Pokiaľ plnil žalobcom nešlo z jeho strany o uznanie žiadneho záväzku voči žalobcom ale plnil len za M., P..B.., K..

5. Aplikujúc ustanovenie § 95 ods. 1, 2 O.s.p. súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, preto nepripustil návrh žalobcov z 21.8.2014 na zmenu žaloby (aby určil, že dohoda o urovnaní z 12.10.2010 je zo strany žalobcov neplatná).

6. Vychádzajúc z obsahu písomného podania žalobcov z 21.8.2014, podľa ktorého žiadajú od žalovaného zaplatiť majetkový prospech za obdobie 03/2007 do 10/2008 vo výške 39.524,98 € súd dospel k záveru, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti do sumy 62.934,92 €, preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 23.409,94 € na základe prejavu žalobcov zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Predmetom tohto konania teda zostal nárok žalobcov za obdobie od 03/2007 do 10/2008 na zaplatenie sumy spolu 39.524,98 € z toho pre žalobcu 1/ 9.925,55 €, žalobkyni 2/ 9.925,55 €a žalobkyni 3/ sumu 19.673,88 €.

7. Po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2 súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Konštatoval, že pre stanovenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 je rozhodujúci okamžik, kedy sa žalobcovia dozvedeli o tom, že zo strany žalovaného došlo na ich úkor (užívaním ich parciel) k bezdôvodnému obohateniu. Žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný v období od 03/2007 do 10/2008 užíval bez právneho dôvodu ich pozemky na parcelách č. XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX, č.XXXXX a č.XXXXX. Z výpovede žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 16.9.2014 uzavrel, že v máji 2007 sa od iného spoluvlastníka parciel dozvedel o tom, že na ich pozemkoch je žalovaný a že tam vykonáva stavebné práce. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo u žalovaného, t.j. posledným dňom užívania pozemkov k 31.10.2008. Súd ďalej uviedol, že k splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalobcovia si nárok na súde voči žalovanému uplatnili dňa 13.12.2010 (v konaní vedenom pod pôvodnou sp. zn. 38C 67/2008) návrhom na jeho pripustenie do konania, k premlčaniu nároku žalobcov došlo márnym uplynutím dňa 31.10.2010 (2 roky od 31.10.2008).

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v konaní priznal mu proti žalobcom náhradu trov konania v sume 3.895,32 € a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne ich nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

9. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, ktorí navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. Argumentovali, že o tom, že nie M., P..B.., K., ale J. B., P..B.., realizujú stavebné práce sa dozvedeli pri pravidelnej kontrole svojich nehnuteľností, asi dva mesiace pred podaním návrhu na rozšírenie žaloby v konaní 38C 67/2008 (súd ju v označenom konaní pripustil uznesením z 26.11.2012) od vodiča nákladného auta. Na stavbe márne hľadali označenie, kto je investorom stavby a kto ju realizuje. K výroku súdu, ktorým nepripustil zmenu žaloby o vyslovenie neplatnosti dohody o urovnaní z 12.10.2010 namietali, že upresnenie petitu koncipovali ako „odškodnenie za bezdôvodné obohatenie“ a na súd ho podali dňa 21.8.2014, napriek tomu súd sa týmto vôbec nezaoberal. K výroku súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie 23.409,94 € namietali, že nevzali čiastočne žalobu späť. Pokiaľ ide o premlčanie nároku uviedli, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. O tom, že od mája 2007 sa na ich parcelách vykonáva stavebná činnosť sa žalobca 1/ dozvedel od Q. R., na tvári miesta mu bolo potvrdené prítomnými, že stavbu realizuje M., P..B.. K.. Na pojednávaní dňa 16.9.2014 žalobca 1/ uviedol, že asi 2 mesiace predtým, ako podali rozširujúcu žalobu, zistili pri pravidelnej kontrole, že stavebné práce realizujú J. B., P..B.., K.. Žalobu, v ktorej ako ďalšieho žalovaného uviedli J. B., P..B.., K., podali 13.12.2010. Súd preto nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, t.j. dva mesiace pred podaním rozširujúcej žaloby na J. B., P..B.., K., zo dňa 13.12.2010. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť 19.10.2010 (vtedy sa na tvári miesta od vodiča dozvedeli, že práce vykonávajú J. B., P..B.., K.), teda plynula iba dva mesiace. Súdu prvej inštancie vytkli, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd vychádzal najmä z tvrdenia žalovaného, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, že stavbu realizoval ako zhotoviteľ diela, že parcely užíval pre účely zariadenia staveniska. Žalobcovia ďalej argumentovali, že nie je pravdou, že žalovaný nevedel o odvolaní plnej moci JUDr. Treščákovi, ktorý podpísal dňa 12.10.2010 dohodu o urovnaní, aj keď nebol právnym zástupcom žalobcov. Žalovaný pri realizácii stavby zvlášť hrubým spôsobom porušil stavebný zákon a vyhlášku MŽP SR, keď bez vedomia a súhlasu oprávnených spoluvlastníkov bez právneho dôvodu zabral predmetné nehnuteľnosti. Je preto povinný vydať bezdôvodné obohatenie, teda peňažnú náhradu vyčíslenú celkovou sumou 39.524,98 €

za obdobie 03/2007-10/2008. Vytkli súdu aj nepresné právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Napadli aj výrok o trovách konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení vyjadril názor, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Rozsudok súdu je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe takto vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol ďalej, že žalobcovia začatie prác na pozemkoch zistili v polovici marca 2007, čo vyplýva z ich písomného podania z 31.7.2013 vo veci sp. zn. 38C 67/2008, resp. v máji 2007 od iného spoluvlastníka, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 15.9.2014. Súd správne zistil, že nárok žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie 03/2007-10/2008 bol uplatnený na súde dňa 13.12.2010 po uplynutí subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 31.10.2010. Tvrdenia žalobcov, že sa o stavebnej činnosti žalovaného dozvedeli až dva mesiace pred podaním rozšírenej žaloby aj voči žalovanému si žalobcovia dodatočne vymysleli po zistení, že ich nárok je premlčaný, na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania. Poukázal aj na svoje podania, že nie je v spore pasívne legitimovaný.

11. V priebehu odvolacieho konania dňa 4.2.2017 zomrela pôvodná žalobkyňa P. A., rod. R., nar. X.XX.XXXX. Podľa oznámenia okruhu dedičov vydaného notárom JUDr. Gabrielom Drgoňom dňa 17.7.2017 pod sp. zn. Dnot. 42/2017 poručiteľka zanechala dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine a k dedeniu sú povolaní rovnakým dielom 1/ S. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - Ť., T. XXXX/ XX - dcéra, 2/ B. H., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - Ť.P., T. XXXX/XX - dcéra, 3/ Q. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - Ť., T. XXXX/XX - syn a 4/ J. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. - Ť., T. XXXX/XX - syn.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

13. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

17. Podľa ods. 2 v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledkov dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

18. Podľa § 63 ods. 3 ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

20. Keďže právne nástupkyne po zomrelej žalobkyni B. H. a S. A. výslovne nesúhlasili so vstupom do konania na strane žalobcov, bude odvolací súd konať ako s právnymi nástupcami po pôvodne zomrelej žalobkyni s Q. A., nar. XX.X.XXXX a J. A., nar. XX.X.XXXX, ktorí budú v ďalšom konaní vystupovať ako žalobcovia v 3.a 4. rade.

21. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, rovnako aj odvolanie žalobcov bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto vychádzajúc zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov, posudzoval odvolací súd podané odvolanie z hľadiska

jeho prípustnosti, ako aj z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení tohto procesného predpisu.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.10.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

23. Odvolanie žalobcov bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, preto podmienky prípustnosti odvolania, ako aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

24. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

25. Žalobcovia svoje odvolanie (podľa obsahu) odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d, a f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

28. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

29. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenie o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

30. Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania sú vymedzené veľmi všeobecne, preto dôvodom odvolania

podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1 O.s.p., prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník predložil alebo označil až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi nie sú dôvodné.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalobcov privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzali už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s týmito sa tento vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.

38. Z obsahu spisu odvolací súd zistil (č.l. 30), že žalobcovia písomným podaním doručeným súdu 21.8.2014 žiadali, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým určí neplatnosť dohody o urovnaní z 12.10.2010

a zároveň žiadali spolu zaplatiť sumu 39.524,98 € s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 16.9.2014 (č.l. 51) žalobca 1/ aj ako splnomocnený zástupca žalobkýň 2/ a 3/ zopakoval, že žiada, aby súd vyhlásil dohodu o urovnaní za neplatnú. Na pojednávaní dňa 15.5.2015 (č.l. 74) súd nepripustil zmenu žaloby o vyslovenie neplatnosti dohody.

39. Podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu.

40. Podľa § 386 písm. c/ (do 30.6.2016 § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

41. Pretože žalobcovia podali odvolanie aj proti výroku súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, v intenciách citovaných zákonných ustanovení odvolací súd odmietol odvolanie proti rozsudku vo výroku o nepripustení zmeny žaloby.

42. Odvolací súd ďalej z č.l. 10 spisu zistil, že súd prvej inštancie v konaní 38C 67/2008-405 pripustil zmenu petitu žaloby, ktorou sa žalobcovia od žalovaného (v označenom konaní bol žalovaným v 2. rade) domáhali za obdobie od 1.7.2007 do 21.12.2009 zaplatenia spolu sumy 336.011 €, z toho pre žalobcu 1/ sumu 24.771 €, žalobkyňu 2/ sumu 24.771 € a žalobkyňu 3/ sumu 45.242 €. Žalobcovia svoj nárok následne upresnili dňa 21.6.2013 (str. 12, 17 rozsudku 38C 67/2008) a domáhali sa zaplatenia sumy spolu 62.934,92 €. Tento nárok žalobcov súd rozsudkom sp. zn. 38C 67/2008-510 z 21.6.2013 vylúčil na samostatné konanie.

43. Uznesením 38C 417/2013-24 zo 17.3.2014, právoplatným 1.4.2014, súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov, ktoré bolo doručené súdu 6.3.2014, v ktorom sa domáhali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im za obdobie od 1.3.2007 do 31.10.2008 sumu 62.934,92 €, z toho pre žalobcu 1/ 16.882,83 €, žalobkyňu 2/ 16.882,83 € a žalobkyňu 3/ 29.199,26 €.

44. Podaním doručeným súdu 21.8.2014 (č.l. 30) žalobcovia oznámili súdu, že žiadajú, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im celkovú sumu 39.524,98 €, z toho žalobcovi 1/ sumu 9.925,55 €, žalobkyni 2/ sumu 9.925,55 € a žalobkyni 3/ sumu 19.673,88 €. Na pojednávaní dňa 16.9.2014 žalobca 1/, ktorý bol splnomocneným zástupcom oboch žalobkýň, zopakoval, že žiadajú, aby im žalovaný zaplatil spolu sumu 39.524,90 € a zároveň prehlásil, že žalujú za obdobie od marca 2007 do októbra 2008 a niekedy v máji 2007 sa dozvedel od spoluvlastníka parciel, že na ich pozemkoch je žalovaný a vykonáva tam stavebné práce.

45. Súd správne kvalifikoval požiadavku žalobcov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto na posúdenie vznesenej námietky premlčania treba aplikovať ustanovenia zákona (OZ) o premlčaní bezdôvodného obohatenia.

46. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

47. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

48. V ustanovení § 107 ods. 1 a 2 je teda stanovená kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna), ktorých počiatok je upravený odlišne a tieto dve premlčacie doby začínajú, bežia a končia nezávisle na sebe. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí, že ak beh jednej z nich skončí, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte beží druhá premlčacia doba. Ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

49. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda zahŕňa jednotu skutočnej vedomosti oprávneného 1/ o existencii bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a 2/ o povinnom, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pod pojmom „dozvedieť sa“ ide

o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, inak povedané, pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.

50. V prejednávanej veci bola takouto rozhodujúcou vedomosťou znalosť žalobcov, získaná v máji 2007 „že na ich pozemkoch je žalovaný a že tam vykonáva stavebné práce“ (č.l. 52).

51. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (ktorá je trojročná) sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Bezdôvodné obohatenie vzniklo posledným dňom užívania pozemkov v rozhodnom období (od marca 2007 do 31.10.2008), teda k 31.10.2008.

52. Žalobcovia svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému na súde uplatnili až dňa 13.12.2010, keď navrhli jeho pristúpenie do konania vedeného pod sp. zn. 38C 67/2008. Z toho je zrejmé, že žalobcom márne uplynula subjektívna premlčacia lehota, a pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania, žalobu správne súd prvej inštancie zamietol.

53. Správny procesný postup zvolil súd prvej inštancie aj v prípade čiastočného zastavenia konania (§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.), keď vychádzajúc z obsahu písomného podania žalobcov z 21.8.2014, zopakovaného aj na pojednávaní 16.9.2014, podľa ktorého sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy spolu 39.524,98 € (a nie sumy 62.934,92 €) dospel k záveru, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože jednoznačnými prejavmi sa žalobcovia domáhali zaplatenia nižšej sumy ako bol nimi skôr uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

54. K námietke odvolateľov, že vedomosť o tom, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohatil získali až dva mesiace pred podaním návrhu na pripustenie vstupu žalovaného do konania (návrh podali dňa 13.12.2010) odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že túto vedomosť mali už v máji 2007.

55. K ďalšej odvolacej námietke, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že na pojednávaní dňa 15.5.2015, pred vyhlásením rozsudku vo veci, boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že sú povinní predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalobca 1/, ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobkýň 2/ a 3/ prehlásil, že poučeniu porozumel a nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Námietku premlčania žalovaný vzniesol už vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré žalobcovi 1/ bolo doručené 5.8.2014, žalobcovia mali preto dostatok času, aby k tejto námietke zaujali stanovisko, prípadne sa ju pokúsili vyvrátiť, napr. aj navrhnutím dôkazov preukazujúcich, kedy sa dozvedeli, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. V priebehu konania takéto dôkazy nenavrhli, preto nimi uvádzaná skutočnosť o tom, kedy sa dozvedeli, že žalovaný sa obohacuje na ich úkor, je nepreukázaná a neuniesli tak svoje dôkazné bremeno. Nejde pritom o dôkazy, ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie § 205a O.s.p., ktoré bolo účinné v čase podania odvolania, t.j. že ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie a takisto ani o tzv. novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

57. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

58. Žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nimi tvrdenú vedomosť o tom, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje a odkedy. Za situácie, že zo spisu vyplýva, že sa o tom dozvedeli v máji 2007, je jednoznačné, že ich nárok uplatnený proti žalovanému 13.12.2010 je premlčaný (po vznesení námietky premlčania žalovaným).

59. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti posudzoval prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania a pretože dospel k záveru, že je dôvodná, ďalšími skutočnosťami uvedenými v žalobe sa nezaoberal. Aj odvolací súd posudzoval najmä a v prvom rade odvolacie námietky žalobcov týkajúcich sa ne/premlčania ich nároku a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, námietky žalobcov v odvolaní sú neopodstatnené, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

60. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalovaný ako strana úspešná v spore, má zákonný a dôvodný nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci t.j. zásada zodpovednosti za výsledok sporu je charakteristická pre sporové konania a prejaví sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1 .

61. Žalobcovia nemali úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1 .

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .