Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/205/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne U.. D. I., nar.XX.X.XXXX, bytom O., Ž. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Ventúrska 14, proti žalovaným: 1.) K. C., nar.XX.X.XXXX, bytom O., Ž. XXX a 2.) D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ž. XXX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť žalobkyne -pozemok na parcele číslo 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty, vo výmere 525 m2, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, a to v časti vyznačenej vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom 21.3.2016 geodetom W. Q., v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í odstrániť plot nachádzajúci sa na nehnuteľnosti žalobkyne - pozemku parcely číslo 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty, vo výmere 525 m2, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyňa m á proti žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude súdom rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 19.9.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, v zmysle ktorého by boli žalovaný 1.), žalovaný 2.) a žalovaný 3.) povinní vypratať nehnuteľnosť žalobkyne

- časť pozemku na pozemku na parcele č. 318/4, parcela registra „C“, trvalé trávne porasty vo výmere 525 m2 tak, ako je táto vedená Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, Obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, ktorá časť je vyznačená vo vytyčovacom náčrte z 21.3.2016, vyhotovenom geodetom W. Q., v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetný žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. 318/4, trvalé trávnaté porasty vo výmere 525 m2, par. registra C, evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX (ďalej len „pozemok 318/4“). Predmetný pozemok žalobkyňa nadobudla na základe darovacej zmluvy V 1985/2012 z 30.7.2012. S pozemkom žalobkyne susedí pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 3. rade parcela č. 323/2, záhrady, o výmere 923 m2, parc. registra „C“, evidované Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX. Obe predmetné parcely sú oddelené plotom. Právny predchodca žalovaných (otec žalovaného v 1. rade) ako hranicu deliacu tieto pozemky postavil plot, ktorý však nezodpovedá

skutočnej hranici uvedených pozemkov, tak ako to vyplýva z katastrálnej mapy, čím došlo k svojvoľnému zabratiu časti parcely 381/4, ktorej vlastníkom je žalobkyňa. Žalobkyňa si nechala vypracovať vytyčovací náčrt hranice medzi uvedenými dvoma parcelami, ktorý vyhotovil geodet W. Q. 21.3.2016. Z uvedeného vytyčovacieho návrhu vyplýva, že plot je postavený na parcele žalobkyne č. 318/4, a to tým spôsobom, že žalovaní v dôsledku toho neoprávnene užívajú 28 m2 z parcely č. 318/4, ktorá patrí žalobkyni. Geodet W. Q. vo svojom náčrte jasne znázornil tú časť parcely žalobkyne, ktorú užívajú žalovaní, a ktorá je za skutočnou hranicou uvedených dvoch parciel vyplývajúcou z katastrálnej mapy. Žalovaní spornú časť parcely č. 381/4 nenadobudli do svojho vlastníctva nijakým právnym úkonom, pričom svoje vlastnícke právo odvodzujú iba od chybného vytýčenia plotu v teréne. Plot stojí na nesprávnom mieste a zasahuje tak do vlastníckych práv žalobkyne. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. XX a č. XX, vytyčovacím náčrtom vyhotoveným geodetom W. Q. z 21.3.2016, a predžalobnými výzvami žalobkyne adresovanými žalovaným v 1. až 3. rade. 2. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd 8.3.2017 uviedli, že petit žaloby je nevykonateľný, nakoľko žalovaný v 3. rade 28.10.2008 zomrel. Ďalej v tomto podaní vyjadrili nesúhlas so žalobou predovšetkým preto, že časť pozemku na parcele č. 318/4, parcely registra „C“, trvalé trávnaté porasty, o výmere 525m2, tak ako je táto vedená Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž., na liste vlastníctva č. XX, ktorá časť je vytýčená vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom geodetom W. Q. 21.3.2016, je ich vlastníctvom, a nie vlastníctvom žalobkyne. Preto sú presvedčení, že predmetný plot je umiestnený správne, tak ako bol vytýčený stavebnou komisiou v roku 1972. Žalovaní, keďže sa domnievajú, že sú vlastníkmi tejto časti vyššie uvedeného pozemku, ju užívajú v dobrej viere a dobromyseľne. Na záver svojho písomného podania žalovaní navrhli, aby sa vyriešila otázka, kto je vlastníkom tejto časti pozemku, a až následne aby sa riešila otázka vypratania nehnuteľnosti, resp. by sa vec mohla tiež vyriešiť mimosúdne, napr. zmierom. 2. V replike žalobkyne doručenej na tunajší súd 24.4.2017 táto poprela, že sporná časť pozemku je vo vlastníctve žalovaných, pretože títo odvodzujú svoje vlastníctvo spornej časti pozemku iba z nesprávne vytýčeného plota, čím však nenadobudli k spornej časti pozemku vlastnícke právo. Odmietli posudzovať otázku vlastníckeho práva k danej časti parcely, ako predbežnú otázku, ako to navrhli žalovaní, nakoľko vlastnícke právo k parcele č. 318/4, ani jej spornej časti, nie je vôbec pochybné. Dobromyseľnosť držby spornej časti pozemku žalovanými neprichádza do úvahy, nakoľko žalobkyňa sa domáha nápravy už po dobu viac ako 30 rokov, avšak neúspešne, čo vyústilo k aktuálnemu konaniu pred súdom. Žalobkyňa sa domáha svojho práva najmä z dôvodu, že pre posunutie plota nie je možné opraviť fasádu domu, ktorý stojí pri okraji pozemku žalobkyne, a riadne ho udržiavať, a tak jej hrozia aj ďalšie škody. Pokiaľ by žalovaní naďalej spochybňovali správny priebeh hranice, žalobkyňa navrhuje súdu nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť v konaní znalca z odboru geodézie, kartografie a katastra, ktorý by opätovne zameral a vytýčil priebeh hranice medzi parcelami č. 318/4 a č. 323/2, avšak tento eventuálny návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a z neho vyplývajúcim zvýšeným trovám konania by žalobkyňa chcela v takom prípade skôr predísť a vyriešiť vec zmierom. Vo vzťahu k argumentácií o úmrtí žalovaného v 3. rade uviedla, že v prípade smrti strany sporu prechádza povinnosť na dedičov poručiteľa, ktorí po skončení dedičského konania vstupujú do konania namiesto svojho právneho predchodcu. Na záver vyjadrila názor, že svoje vlastnícke právo považuje žalobkyňa za preukázané, a že teda žalovaní časť tejto parcely neprávom zadržujú. K replike žalobca ako listinný dôkaz pripojil mail z 12. apríla 2017 o komunikácií zástupcu žalobkyne so zástupcom žalovaných, ktorého obsahom je návrh zástupcu žalobcu na možné vyriešenie veci zmierom a možné zvolenie si nestranného geodeta, ktorý by vymeral hranicu pozemku v teréne. 3. V písomnej duplike žalovaných doručenej na tunajší súd 5.6.2017 žalovaní len zopakovali svoje vyjadrenia obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe s doplnením, že mail, ktorý bol prílohou žalobcu k jeho replike mu ako zástupcovi žalovaných nebol doručený a oboznámil sa s ním až pri doručení repliky. 4. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn.: 10C/205/2016 z 31.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.9.2017, bolo konanie voči žalovanému v 3. rade zastavené z dôvodu, že žaloba smerovala voči žalovanému v 3. rade, ktorý v čase začatia konania nemal procesnú subjektivitu, teda z dôvodu takého nedostatku podmienky konania, ktorý existoval už na začiatku konania, a ktorý nebolo možné odstrániť. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu len zopakovali svoje skutkové a právne tvrdenia už obsiahnuté v ich dovtedajších písomných podaniach, pričom zhodne dodali, že navrhujú vykonať znalecké dokazovanie ohľadne vytýčenia hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných.

6. Na základe skutkových tvrdení obsiahnutých v písomných podaniach a ústnych prednesoch strán na pojednávaní súd ustálil, že nebolo sporné, že časť pozemku, nachádzajúcom sa na parcele č. 318/4, ktorá je graficky vyznačená vo vytyčovacom náčrte geodeta W. Q., je užívaná žalovanými v 1. a 2. rade. Keďže ide o zhodné tvrdenie strán sporu (podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak toto skutkové tvrdenie nebolo predmetnom dokazovania (preto súd nevykonal ako dôkaz ani vytyčovací náčrt geodeta W. Q..) 7. Sporné bolo to, kto je vlastníkom predmetnej časti pozemku parc.č. 318/4, pretože kým žalobkyňa tvrdila, že ona je výlučnou vlastníčkou tejto časti pozemku, žalovaní zase výslovne tvrdili, že táto časť pozemku (parc. č. 381/4), je v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom na podporu tohto svojho tvrdenia uviedli argument, že stavebná komisia v roku 1972 rozhodla o umiestnení plotu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných (resp. ich právnymi predchodcami) tak, ako ten plot dnes stojí. 8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, vedenom pre okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž. z 8.9.2016 súd zistil, že vlastníkom celého pozemku na parc. č. 318/4, trvalé trávnaté porasty, o výmere 525 m2 je žalobkyňa, a to na základe titulu nadobudnutia - darovacej zmluvy V 1985/2012 z 30.7.2012. 9. Na základe výpisu listu vlastníctva č. XX pre okres Liptovský Mikuláš, obec Žiar, katastrálne územie Ž. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parc.č. 323/2, záhrady, o výmere 923 m2 sú žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade. 10. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.: 6D/2035/2008 z 9.2.2010 súd zistil, že dedičský podiel na pozemku parcely č. 323/2 nebol predmetom dedenia po žalovanom v 3. rade. 11. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu. 12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 13. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“.) 14. Vlastníctvo k pozemku (objektívne) patrí tomu, komu svedčí zápis v katastri nehnuteľností, a kto súčasne disponuje platným právnym titulom, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo (napr. darovacou zmluvou.) Súčasne v zmysle § 70 katastrálneho zákona platí, že údaje katastra nehnuteľností treba považovať za hodnoverné, kým nie je preukázaný opak. Opak by mohol byť žalovanými preukázaný napr. keby bola spochybnená platnosť právneho titulu (darovacej zmluvy), na základe ktorého žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k pozemku, teda dôkazom spochybňujúcim druhý predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou k nehnuteľnosti (právny titul.) K tomu však poukazom žalovaných na vydané rozhodnutie stavebnom komisiou v roku 1972, teda na individuálny správny akt vydaný v správnom konaní (pre účely výstavby plota), nedošlo. Okrem toho toto rozhodnutie stavebnej komisie malo v čase jeho vydania ako individuálny správny akt vychádzať a byť v súlade so zapísaným stavom o vlastníckych vzťahoch vyplývajúcom z evidencie nehnuteľností.

15. Z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že vlastníkom celého pozemku - parcelné číslo 318/4 je žalobkyňa, pričom žalovaní výslovne tvrdili, že užívajú časť tohto pozemku - parc. č. 318/4, teda že užívajú časť pozemku, ktorý v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností patrí žalobkyni, a súčasne tento zápis o jej vlastníctve právne relevantným spôsobom nespochybnili. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe a rozhodol podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať predmetnú časť pozemku, pričom im na to určil paričnú lehotu zodpovedajúcu povahe ukladanej povinnosti a obvyklej súdnej praxi. 16. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci súd nevykonal ostatné stranami sporu navrhnuté dôkazy. 17. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k zamietnutému návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne určenia hranice medzi pozemkami žalobkyne a pozemku žalovaných. 18. Tak predovšetkým z procesného hľadiska treba povedať, že zo strany žalovaných vo vyjadrení k žalobe a ani v duplike, nebol podaný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere. V týchto písomných podaniach sa uvádza iba právny názor žalovaných, že najprv treba ako predbežnú otázku vyriešiť otázku vlastníctva k spornej časti pozemku, a až potom riešiť otázku vypratania resp. zmieru, čo však nemožno podľa názoru súdu považovať za návrh na vykonania dôkazu znalcom na určenie priebehu hranice pozemku. Takýto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol urobený žalovanými (až) v rámci ich ústnych prednesov na pojednávaní. Avšak keďže ide o konanie začaté po 1.7.2016, súd uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa § 167 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k možnosti strán navrhovať dôkazy (o ktorej možnosti boli žalovaní vo výzvach podľa tohto

ustanovenia poučení.) Žalovaní mali teda označiť dôkazy na svoju obranu a na preukázanie svojich tvrdení (vrátane návrhu na znalecké dokazovanie o určenie hranice medzi pozemkami) najneskôr v lehotách vyplývajúcich z výziev súdu v zmysle § 167 Civilného sporového poriadku, a takýto návrh prednesený žalovanými až na pojednávaní považoval súd za oneskorený a neprihliadal na neho, keďže je zrejmé, že takýto návrh mohli žalovaní urobiť už v priebehu svojho vyjadrenia k žalobe resp. v duplike. Rovnaký záver platí pre návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne určenia hranice pozemkov prednesený žalobcom na pojednávaní. 19. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania o priebehu hranice medzi pozemkami prednesenom žalobcom v replike, súd poukazuje na to, že tento návrh bol síce v replike uvedený, avšak bol formulovaný eventuálnym spôsobom, a navyše na záver tohto podania, rovnako ako v jeho časti pred týmto eventuálnym návrhom, bolo žalobcom tvrdené, že otázku vlastníctva považuje za jednoznačnú, a že vlastne určovať hranice nie je potrebné. Preto tento návrh na vykonanie znaleckého dokazovania súd vyhodnotil ako, že nebol jednoznačne podaný. Keďže súd v lehote vyplývajúcej z § 167 nemal relevantný návrh na vykonanie dokazovania, pričom vychádzajúc z § 185 nemohol vykonať znalecký dôkaz ex offo, neprichádzalo znalecké dokazovanie na určenie priebehu hranice pozemku (z procesného hľadiska) do úvahy. 20. Ak by aj prípadne bol názor súdu v tomto smere vyhodnotený ako nesprávny, vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci by bolo vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne určenia hraníc pozemkov pre rozhodnutie sporu nepotrebné (a preto bolo správne tento návrh zamietnuť), pretože z výslovného vyjadrenia žalovaných predsa vyplynulo, že užívajú časť pozemku parc. č. 318/4, teda, že plot je postavený na pozemku parc. č. 318/4, a teda, že žalovaní užívajú časť pozemku, ktorý v zmysle zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorý právne relevantným spôsobom nespochybnili, patrí žalobkyni, teda neoprávnene. 21. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaní vlastne nespochybňovali priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 418/4 a 323/3, a preto keď žalovaní alebo žalobca žiadali vykonať znalecké dokazovanie na určenie hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných, nie je súdu ani zrejmé, o čo im vlastne išlo. 22. Žalovaní výslovne netvrdili, že nadobudli vlastníctvo k predmetnej časti pozemku vydržaním, hoci v ich vyjadrení k žalobe a v duplike sa spomína aj skutočnosť oprávnenej a dobromyseľnej držby k tejto časti pozemku, vzhľadom na čo ako tvrdia, že sa domnievali, že sú jej vlastníkom, avšak aj keby výslovne namietali vydržanie, nebolo by možné uvažovať o vydržaní ako spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto časti pozemku žalovanými, pretože dobromyseľnosť žalovaných by bola po celú dobu ich držby narúšaná zapísaným stavom vyplývajúcim z evidencie nehnuteľností, ktorý bol verejne známym údajom. 23. Takisto bola bez významu námietka týkajúca sa úmrtia žalovaného v 3. rade v čase pred podaním žaloby s poukazom na nevykonateľnosť žalobného petitu, pretože právoplatným uznesením o čiastočnom zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sa súd s touto námietkou vysporiadal. Navyše pasívne vecne legitimovanými v rámci tohto konania (v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú tí, ktorí fakticky neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti, a tí nemusia byť zhodní s tými, ktorí sú z právneho hľadiska vlastníkmi susediaceho pozemku. Zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplynulo, že by sa dopúšťali neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne formou zabratia pozemku oplotením iné osoby ako žalovaní v 1. a 2. rade, preto bol okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov ustálený správne. 24. Keďže sporná časť pozemku je vo vlastníctve žalobkyne, pričom túto spornú časť pozemku žalovaní v 1. a 2. rade užívali neoprávnene, žalobkyňa mala právo domáhať sa vypratania tejto časti pozemku žalovanými v 1. a 2. rade., teda odstránenia hnuteľných vecí žalovaných v 1. a 2. rade z tejto spornej časti pozemku týmito žalovanými. Keďže však plot je v zmysle stavebného zákona nehnuteľná vec, a nie je možné sa voči žalovaným domáhať vypratania plotu zo spornej časti pozemku v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale iba odstránenia plotu ako nehnuteľnosti v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd v záujme predídenia formalistickému chápaniu obsahu žaloby (ako býva často vytýkané súdmi vyššej inštancie), posúdil žalobný návrh žalobkyne z hľadiska obsahu ako zahŕňajúci v sebe aj návrh na odstránenie plota ako nehnuteľnosti v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a upravil formuláciu výroku rozsudku o ďalší výrok, ktorým rozhodol podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka o povinnosti žalovaných odstrániť plot z pozemku žalobkyne, pričom im na to určil paričnú lehotu zodpovedajúcu povahe ukladanej povinnosti a obvyklej súdnej praxi. 25. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má proti žalovaným v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.