Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-64-2016.pdf
PDF · 187.51 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: P., nar. X.X.XXXX., bytom M. zastúpený JUDr. Michal Hvozda, advokát so sídlom Tyršovo nábrežie 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904, v spore o zaplatenie 2.138,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.138,07 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.138,07 Eur odo dňa 30.8.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 128,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.138,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.138,07 Eur odo dňa 30.8.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že ako poistník uzatvoril so začiatkom poistenia 29.8.1998 so žalovaným ( v tom čase s obchodným menom „Prvá česko - slovenská poisťovňa, a.s.“) ako poisťovňou Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípade smrti alebo dožitia s výškou poistného 133,- Sk/4,41 Eur mesačne. Dňa 6.9.2001 uzatvorili Dodatok č.1 k Poistnej zmluve s výškou poistného 383,- Sk/12,71 Eur mesačne. Dňa 22.8.2003 uzatvorili Dodatok k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov s výškou poistného 417,- Sk/13,84 Eur mesačne. Dňa 10.8.2007 došlo k zníženiu celkového poistného zo sumy 417,- Sk mesačne na sumu 377,- Sk mesačne. Prvú splátku poistného vo výške 133,- Sk / 4,41 Eur zaplatil v hotovosti na ďalšie poistné si následne zriadil trvalý príkaz dňa 12.10.1998 na sumu 133,- Sk / 4,41 Eur mesačne. Dňa 12.9.2001 zmenil tento trvalý príkaz zo sumy 133,- Sk / 4,41 Eur mesačne na sumu 383,- Sk /12,71 Eur mesačne. Dňa 3.9.2003 zmenil tento trvalý príkaz zo sumy 383,- Sk /1 2,71 Eur mesačne na sumu 417,- Sk / 13,84 Eur mesačne. Dňa 17.9.2007 zmenil trvalý príkaz zo sumy 417,- Sk / 13,84 Eur mesačne na sumu 377,- Sk / 12,51 Eur mesačne - túto sumu platil žalovanému pravidelne až do augusta 2013. Od septembra do júla 2016 prispieval žalovanému sumou 3,32 Eur mesačne. Celkovo za obdobie od 29.8.1998 do 29.8.2016 poukázal žalovanému sumu 2.138,07 Eur. Výpoveďou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.6.2016 (podaná na poštovú prepravu dňa 22.6.2016, doručená žalovanému dňa 24.6.2016) vypovedal v lehote viac ako šesť týždňov k výročiu jej uzavretia, t.j. k 29.8.2016, Poistnú
zmluvu. Výpoveďou poistnej zmluvy mu vznikol podľa čl. 11 Všeobecných poistných podmienok platných od 1.6.1995, ktoré sú tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného záväzné, nárok na odbavné vo výške zaplateného poistného 2.138,07 Eur, ktoré však do dnešného dňa nebolo žalovaným uhradené. V tomto spore si uplatňuje istinu vo výške 2.138,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.138,07 Eur od 30.8.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 199,74 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.10.2016 okrem iného uviedol, že prvým východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť, je či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba nejaká podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie „iba“ s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Občianskeho zákonníka použil slovné spojenie nie „odporuje tomuto zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojím obsahom odporuje ( verejné právo či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 Občianskeho zákonníka. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného ( t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávna výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Pričom v takomto nezákonnom poistení produktu UPD-K orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený protokol z 4.6.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné
- bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napríklad list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitosti bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnosti prípadu nejde o klasickú súkromno - právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii. „ Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „ regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie
sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby. V deväťdesiatich rokoch bola v rámci deetatizácie a „privatizácie“ súkromného práva predmetná osobitná práva úprava do veľkej miery zrušená a bol prenechaný priestor na dohodu zmluvných strán. Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko Národnej banky Slovenska ( list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti ( resp. od roku 2002). Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca ( MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu ho právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá ( tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS) , ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byt právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválená v roku 1995 vtedajším Ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedno zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne uhojiť ( dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom c) poistné je podstatnou náležitosťou zmluvy (§ 788 OZ), d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom ( odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluvy neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ, f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku, odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť ( zhojiť) rozpor so zákonom ( absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Navrhuje tak žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného reagoval podaním zo dňa 18.11.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že poistná zmluva bola uzatvorená neplatne, a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Argumentácia, ktorá je zhodná s jeho tvrdením, je v inej veci, avšak identickej, veľmi podrobne uvedená v Rozhodnutí Národnej banky Slovenska o vydaní predbežného opatrenia, číslo rozhodnutia OFS-4356/2016-1, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.5.2016; ak je podľa vyjadrenia žalovaného „orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenie k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska“, žalobca sa nazdáva, že aj žalovaný by mal vzhľadom na vyššie uvedené nižšie uvedenú argumentáciu brať do úvahy. S nižšie uvedenou argumentáciou v Rozhodnutí Národnej banky Slovenska o vydaní predbežného opatrenia, číslo rozhodnutia: OFS-4356/2016-1, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.5.2016, plne súhlasí a prikláňa sa k nej v tomto vyjadrení, a síce: Pokiaľ ide o dôvodnosť pochybností o platnosti poistných zmlúv - Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 2Co/315/2012, ktorým argumentuje poisťovňa, nehovorí o tom, že poistné zmluvy sú neplatné, a to ani výrokom ako ani odôvodnením. Naopak voči poisťovni bolo vydaných množstvo rozhodnutí zaoberajúcich sa otázkou, či bola poisťovňa oprávnená ukončiť poistné zmluvy potom, ako klienti odmietli pristúpiť na navrhované zmeny poistných zmlúv v rokoch 2007-2008. Hoci sa vo vyššie uvedených konaniach súdy zaoberali zmluvným vzťahom medzi poisťovňou a klientmi najmä vo vzťahu k tomu, či poistné zmluvy boli alebo neboli platne ukončené jednostranným úkonom poisťovne, všetky súdy dospeli k záveru (či už v rámci posúdenia ako predbežnej otázky alebo aj vo výroku samotnom), že právny úkon, uzavretý
účastníkmi konania je riadny a platne uzavretý, a to napriek tomu, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno - matematickými metódami. Predmetné rozhodnutia opakovane vo výrokoch: - uviedli, že poistný vzťah trvá (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/166/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/22/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/36/2014 zo dňa 26.2.2015, obdobne rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/115/2011 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/44/2013, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 6Cdo/159/2014 a Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť rozhodnutím I.ÚS 359/2015 z 26.8.205) alebo zaviazali poisťovňu uhradiť poistné plnenie (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/209/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp,. zn. 1Co/212/2011, potvrdené tiež rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. z n. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014 alebo dokonca konštatovali, že poistná zmluva je platná, účinná a poistný vzťah trvá (napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/74/2010 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/142/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/177/2013 zo dňa 9.4.2014, rozhodnutie Okresného súdu Košice sp. zn. 37C/159/2008 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/396/2011, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 5Cdo/420/2016 zo dňa 27.4.2014). Napríklad rozhodnutie Okresného súdu I sp. zn. 15C/166/2012 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/22/2012, voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolanie rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/36/2014 zo dňa 26.2.2015 uvádza (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu) „ Poukázal na ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) a dospel k záveru, že právny úkon, uzavretý medzi účastníkmi konania je riadny a platne uzavretý. K tvrdeniam žalovanej o nutnosti zmeny pôvodne uzavretých zmlúv z dôvodu, že Národná banka Slovenska ( ďalej len národná banka) jej na základe vykonanej kontroly, uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, súd prvého stupňa uviedla, že podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne boli povinné určiť výšku poistného na základe poistno - matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo to, že zmluvný vzťah vznikol 11. decembra 1996, teda v čase, kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné, preto súd účastníci konania viazaní svojim prejavmi vôle, obsiahnutými v poistnej zmluve uzatvorenej 11. decembra 1996. Žalovaná tvrdila, že v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik právneho vzťahu v dôsledku nemožnosti plnenia, majúci svoj pôvod v zmysle právneho predpisu. V danom prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno - matematickými metódami, čo vyplynulo zo znaleckého posudku, ktorý v konaní predložila ako aj z Protokolu národnej banky o vykonanom dohľade. Žalovaná tvrdila, že poistné nebolo vypočítané v súlade s poistno
- matematickými metódami a preto musela postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Súd prvého stupňa k tejto námietke žalovanej uviedol, že nie je možné v danom prípade riešiť otázku, ktorý sa týka výlučne vzťahu žalovanej s inými subjektmi takým spôsobom, aby sa ovplyvnila otázka zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a aby dohodnuté plnenie bez toho, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom porušila uzatvorenú poistnú zmluvu, záviselo a malo závisieť od iných okolností, ako je dodržanie zmluvného záväzku a aplikácia príslušných právnych predpisov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená, trvá do 4. decembra 2011... Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, či bolo rozhodnutie ministerstva financií vo vzťahu k žalovanej správne, nemôže nič meniť na skutočnosti posudzovania právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou o existencii, prípadne zániku konkrétneho zmluvného vzťahu... Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach ( ďalej len krajský súd) rozsudkom zo 14. marca 2014 sp. zn. 2Co/22/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že skutočnosť, že Ministerstvo financií v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi týmito účastníkmi, lebo išlo o vzťah medzi inými subjektmi tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a nie o vzťah zmluvný, v ktorom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 70a zákona č. 186/2004 Z.z, podľa ktorého sú poisťovne povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona, najneskôr do 30. apríla 2005, nemožno usúdiť že sa môžu upraviť inak právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a boli upravené dohodou strán. Podľa odvolacieho súdu aj podľa ustanovenia § 67 uvedeného zákona vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Na týchto právnych predpisoch a z nich vyplývajúcich skutočností nemôže podľa neho zmeniť ani záver Národnej banky o vykonanom dohľade o tom, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, nemôže zaväzovať účastníkov spätne, ani riešiť ich právne vzťahy vzniknuté v roku 1996. Preto podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol v napadnutom výroku, a tak ho vecne správny potvrdil. Samotný Najvyšší súd SR v závere vyššie citovaného rozhodnutia konštatoval, že: „Pre určenie, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou trvá, nie je právne významné posúdenie vzťahu medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom a žalovanou.“ Najvyšší súd SR v ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.9.2014 uvádza: „Nakoľko v predmetnej veci došlo k pripusteniu zmeny žaloby z určujúcej na žalobu na plnenie, toto spôsobilo, že prvostupňovým súdom posudzované otázky, o ktorých rozhodol vo výroku svojho rozsudku ( otázka platnosti poistnej zmluvy a trvania poistného vzťahu) sa stali prejudiciálnymi pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Preto bolo potrebné skúmať, či tieto otázky posudzovali odvolací a prvostupňový súd rovnako alebo odlišne. Oba nižšie postavené súdy posúdili platnosť poistnej zmluvy a trvanie poistného vzťahu rovnako. Zmena výroku rozsudku odvolacieho súdu bola vyvolaná len tým, že došlo k pripusteniu zmeny žaloby, ktorú navrhla navrhovateľka poukazujúc na to, že oproti stavu v čase rozhodovania prvostupňového súdu došlo v priebehu odvolacieho konania k skončeniu poistenia uplynutím doby dohodnutej v poistnej zmluve. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu j zrejmé, že svoje rozhodnutie založil, rovnako ako súd prvého stupňa, na znení § 575 Občianskeho zákonníka, keď skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zámik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že poistná zmluva je platná. Svoje rozhodnutie odvolací súd presvedčivo zdôvodnil na strane 6, 7 a 8 svojho rozhodnutia. Ďalej odvolací súd, ako sám uvádzal svoje rozhodnutie založil na fakte, že ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom nemá pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, majúc za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto orgánu, nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky významné, vo vzťahu k tejto otázke pripustil dovolanie. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie podané odporkyňou v časti pripustenej dovolacej otázky nebolo dôvodné, a právny záver vyslovený odvolacím súdom bol správny. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.“ Rozhodnutie okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/115/2011 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach súdu sp. zn. 5Co/44/2013 ( citované rozhodnutie krajského súdu) voči ktorému Najvyšší súd SR odmietol dovolenie rozhodnutím sp. zn. 6Cdo/159/2014 a Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť rozhodnutím I. ÚS 359/2015 z 26.8.2015: „Poukázal na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu ( ďalej len NS) SR 1 Obpj 1/2005 zo 16.2.2005, podľa ktorého charakter a účel poistného vzťahu vyjadruje predovšetkým § 788 ods. 1 OZ. a že poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická osoba alebo právnická osoba - poistník. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi žalovanou - poisťovňou, právnickou osobou, a poistenou, fyzickou osobou, zistil, že obsahom daného právneho úkonu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení podľa § 788 OZ pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno- právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemožno viesť k prsnou alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah, že žalobkyňa ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi , ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS, prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov a nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhla, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ňou, naopak, ona podcenila tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmietla niesť podnikateľské riziko a, že plnenie si zmluvných povinnosti voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. Skúmal platnosť zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný prihliadnuť zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že
v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvodov absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dokladov, nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ustanovením OZ ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, nezistil ani, že by táto zmluva svojim účelom zák. obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody jej neplatnosti podľa príslušných ustanovení OZ je to riadna a platná zmluva, ktorá v čase rozhodnutia existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.“ Obchodné právne názory konštatujú súdy opakovanej aj v ďalších rozhodnutia voči poisťovni. Pokiaľ poisťovňa v stanovisku k podaniu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. z 5.1.2016, číslo poisťovne:HS/5/2016, konštatuje, že dôvodom pre jej pochybnosť o platnosti poistných zmlúv je už konštatovanie Národnej banky Slovenska z roku 2008 o výpočte v rozpore so zákonom, nie je opodstatnené, ak začala spochybňovať platnosť zmlúv až v momente, kedy je povinná na ich podklade plniť a nie už v tom čase, kedy na základe predmetných poistných zmlúv inkasovala poistné, aby tak predchádzala vzniku škody na stane klienta. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že postup poisťovne v tom ohľade ( prerušenie prebiehajúcich vyšetrení poistných udalostí resp. aj ukončených vyšetrení, nevyplácanie poistného plnenia z dôvodu pochybností o platnosti poistných zmlúv) je absolútne neopodstatnený, nemá zákonný ani zmluvný základ. Popísané konanie poisťovne orgán dohľadu považuje za účelové s úmyslom vyhýbať sa plneniu svojich zmluvných záväzkov. Napriek tomu orgán dohľadu zistil, ako vyplýva z vyššie uvedeného, že poisťovňa komunikuje svojim klientom, spotrebiteľom, že je sporné, či sú poistné zmluvy platné resp., že viaceré skutočnosti nasvedčujú, že sú neplatné, a teda, či vôbec je poisťovňa povinná čokoľvek na základe poistných zmlúv plniť. Zároveň poisťovňa uvádza, že až v prípade, ak súd rozhodne o platnosti poistnej zmluvy, pristúpi k výplate poistného plnenia. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. g) ZoOS obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Poisťovňa samotná konštatuje, že už v roku 2008 odborné zistenia orgánu dohľadu nasvedčovali neplatnosti poistných zmlúv, pričom v tom čase platnosť zmlúv nespochybnila a vyberala poistné naďalej. V súčasnosti (až) pri uplatnení nárokov spotrebiteľov na poistné plnenie, poisťovňa listami presviedča spotrebiteľov, že je daná dôvodná pochybnosť o platnosti poistných zmlúv, hoci žiadne rozhodnutie súdu právoplatne takúto skutočnosť nepotvrdilo, naopak množstvo rozhodnutí súdov konštatovalo opak. Pričom, na druhej strane, poisťovňa naďalej vyberá poistné od spotrebiteľov, u ktorých poistná udalosť dosiaľ nenastala. Poisťovňa prerušuje vyšetrenie poistných udalostí a odďaľuje výplatu poistného plnenia bez opodstatnenia, pričom sa usiluje v spotrebiteľoch vyvolať dojem, že jej postup je legitímny a zákonný, a že spotrebitelia nemajú nárok na výplatu poistného plnenia skôr, ako súd rozhodne o platnosti poistných zmlúv. V niektorých prípadoch naviac poisťovňa na posilnenie dôveryhodnosti svojich tvrdení a na upevnenie mylného dojmu spotrebiteľa poukazuje aj na „ odborné posúdenie orgánu dohľadu“, t.j. Národnej banky Slovenska, ktoré malo údajne potvrdiť domnienky poisťovne o neplatnosti poistného, ktoré má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Predmetné tvrdenia poisťovne sú taktiež zavádzajúce. Poisťovňa zároveň neuviedla ani nepreukázala, či predmetné žaloby na svojich klientov už vôbec podala a uviedla klientom, že ich bude informovať, ak dôjde k zmene situácie. Takýto spôsob poisťovne je spôsobilý u priemerného spotrebiteľa dosiahnuť ovplyvnenie jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii v tom smere, že spotrebiteľ sa bude na základe tohto informovania zo strany poisťovne mylne domnievať, že do rozhodnutia súdu o platnosti poistných zmlúv nemá nárok na to, aby bolo ukončené vyšetrenie poistnej udalosti, resp. aby mu bolo vyplatené dojednané poistné plnenie, čo ho bude odrádzať od uplatňovania svojich práv iným spôsobom ako u poisťovne, najmä súdnou cestou. V zmysle ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína planúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, t.j. nie až do ukončenia vyšetrenia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak si spotrebiteľ uplatnil svoj nárok len u poisťovne a po odpovedi poisťovne ( oznámenie o prerušení) bude čakať na ďalšie informácie zo strany poisťovne, tak ako ich avizuje poisťovňa v odpovediach, a nebude si uplatňovať svoj nárok voči poisťovni súdnou cestou, môže dôjsť k zbytočnému odďaľovaniu uspokojenia nárokov spotrebiteľa, dokonca až k premlčaniu nároku spotrebiteľa na poistné plnenie. Aj v prípade, ak by pochybnosť o platnosti poistných zmlúv bola dôvodná ( čo nie je, ako vyplýva zo skutočností uvedených nižšie v tomto rozhodnutí), neexistuje zmluvný ani zákonný základ na prerušenie likvidácie na čas trvania súdnych konaní o určenie ne/platnosti poistných zmlúv. Napríklad rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/4645/2007 vyplýva, že nemožno z ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyvodiť záver, že šetrenie poistiteľa by malo a mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľko mesiacov, či dokonca rokov a nepripadá do úvahy, že by po čas, po ktorý prebieha súdne konanie, neplynula lehota
na plnenie určená v § 797 ods. OZ. K podobnému záveru dospelo aj súdne rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/50/2012.
5. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe podaním zo dňa 18.1.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach a záveroch, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 7.10.2016. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2016 neuvádza jedno relevantné tvrdenie, rovnako nepredložil jeden dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdenia žalovaného o neplatnosti poistnej zmluvy. Obsahom podania je citovanie viacerých rozhodnutí a neoficiálnych správ, ktoré sa vo väčšine nezaoberajú právnym posúdením platnosti poistných zmlúv UDP-K. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej len Najvyšší súd SR) sp. zn. 2CDo/229/2013 neobsahuje právne posúdenie platnosti poistných zmlúv. Nikde v danom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR nezaoberal platnosťou poistnej zmluvy UDP-K z hľadiska zákonnosti jej obsahu, nakoľko táto argumentácia právne posúdenie sa objavuje až od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, t.j. od roku 2012. Najvyšší súd SR naopak v danom rozsudku vyslovil, že: „ pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to znamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody.“ Uvedené je v súlade so skutkovým stavom, kedy už nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. z n. 10Co/25/2016, ktorý nadväzuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, kde konajúci súd určil, že za nesprávnosť kalkulácii sadzieb poistného pre poistný produkt UDP-K zodpovedá orgán štátu, ako aj to, že poistné zmluvy UDP-K sú v rozpore so zákonom. Záver Najvyššieho súdu SR, že tu nedochádza k zániku povinnosti zo zmluvy, však neznamená, že žalobcovi vzniká nárok na poistné plnenie z nezákonného ( neplatného) právneho úkonu. Povinnosť, ktorá nezaniká z neplatného právneho úkonu je napríklad povinnosť vrátenia bezdôvodného obohatenia. Okrem toho rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CDo/229/2013 neobsahuje žiadnu právnu vetu, ktorý by bola publikovaná v zbierke stanovísk, rovnako žiadne právne záväzné stanovisko, ktoré by bolo aplikovateľné na daný prípad pričom sa jedná o procesné odmietnutie dovolania. Najvyšší súd SR tu v rozpore s ustanoveniami procesného poriadku prijímal meritórne závery. V prípade rozhodnutia Národnej banky Slovenska ( ďalej len „NBS“) OFS-1356/2016-1 sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré nie je meritórnym právne relevantným vyriešením otázky platnosti poistných zmlúv UDP-K. V prípade takéhoto rozhodnutia NBS, závery tam uvedené nemajú žiadnu právnu váhu. Zároveň závery, ku ktorým NBS v predmetnom rozhodnutí dospela sú nesprávne a nepravdivé, pričom vychádzajú v čase, kedy ešte neexistovali právoplatné rozhodnutia k posudzovanej otázke rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/338/2015, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016 nadväzujúci na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012. NBS zároveň vydaním predbežného opatrenia koná nezákonne, nakoľko sama nie je oprávnená posudzovať platnosť právnych úkonov, čo prislúcha výlučne súdnej moci ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995). Toto porušenie zákonnej povinnosti vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, vrátane ustanovenia § 79 ods. 9 zákona č. 39/2015 o poisťovníctve. Tieto vyššie zmienené dokumenty predstavujú spôsob, ako sa NBS snaží vyhnúť zodpovednosti za nesprávny postup a tým zabrániť informovanosti o tej skutočnosti, že jej právny predchodca zavinil neplatnosť poistenia UDP-K, čím žalovanému spôsobil škodu v súčasnosti cez 55 miliónov eur. Je potrebné dodať, že jedna a tá istá poistná zmluva UDP-K nemôže byť zároveň neplatná pre rozpor poistného so zákonom v civilnom konaní o náhradu škody a zároveň platná v inom civilnom konaní o zaplatenie plnenia z takejto zmluvy, len dôvodu, že žalobca je spotrebiteľ. Aj spotrebiteľ je len vtedy spotrebiteľom, ak uzavrel platnú poistnú zmluvu.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako poistník a aj poistenec zároveň uzatvoril so žalovaným dňa 4.9.1998 poistnú zmluvu číslo poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX., produkt UDP - K - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia s úrazovým poistením ku poistnej zmluve UDP -K so začiatkom poistenia: 29.8.1998, koncom poistenia: 29.8.2018, spôsob platenia poistného: mesačne, forma platenia: sporožíro, poistná doba: 20 rokov, doba platenia poistného: 15 rokov, poistná suma pre prípad smrti: 30. 000,- Sk / 995,82 Eur, poistná suma pre prípad dožitia: 52.090,- Sk / 1.729,07 Eur, výška poistného 133,- Sk / 4,42 Eur mesačne. V poistnej zmluve pod názvom Rozsah nárokov z poistenia bolo uvedené, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu v plnej výške a poistenie zaniká. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.9.2001 Dodatok č.1 k Poistnej zmluve s výškou poistného 383,- Sk / 12,71 Eur mesačne. Dňa 22.8.2003 uzatvoril žalobca a žalovaný Dodatok k poistnej zmluve na
antiinflačné zvýšenie finančných parametrov s výškou poistného 417,- Sk /13,84 Eur mesačne. Dňa 10.8.2007 došlo k zníženiu celkového poistného zo sumy 417,- Sk /mesačne na sumu 377,- Sk/mesačne. Celkovo za obdobie od 29.8.1998 do 29.8.2016 poukázal žalobca žalovanému sumu 2.138,07 Eur. Žalobca výpoveďou poistnej zmluvy č. 5029400236 zo dňa 21.6.2016 (podaná na poštovú prepravu dňa 22.6.2016, doručená žalovanému dňa 24.6.2016) vypovedal v lehote viac ako šesť týždňov k výročiu jej uzavretia, t.j. k 29.8.2016 poistnú zmluvu.
8. Z protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007 z októbra 2007 súd zistil, že Národná banka Slovenska vykonala dohľad u žalovaného v dňoch od 30.4.2007 do 5.9.2007, kedy zistila nasledovné nedostatky: Skupina dohľadu zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov PČSP. Zástupcovia PČSP uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. Nasledovne v protokole NBS odporúčala upraviť dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS ako prílohu k výkazu Ppn (VPP) 15-99 Opatrenia č. 8. Zároveň tam bolo odporúčanie 14, a to: Upraviť dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS ako prílohu k výkazu Ppn (VPP) 15-99 Opatrenia č. 8.
9. Z listu NBS zo dňa 15.2.2008 adresovaného žalovanému súd zistil, že v súvislosti s výkonom dohľadu u žalovaného NBS určila a oznámila lehoty, v ktorých je PČSP povinná prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomnú správu NBS nasledovne:
- do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu je PČSP povinná prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007 (ďalej len „protokol“), predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých opatreniach,
- do 31.3.2008 je PČSP povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku,
- do 10.4.2008 je PČSP povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.
Listom zo dňa 18.3.2008 NBS predĺžila lehoty určené predchádzajúcim listom a to takto:
- do 10.4.2008 povinnosť prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole;
- do 30.4.2008 povinnosť splniť prijaté opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených v protokole;
- do 12.5.2008 povinnosť predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.
10. Zo správy Mgr. Jána Zatkalíka, zodpovedného aktuára súd zistil, že Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. ponúkala v rokoch 1995 - 2002 produkt životného poistenia UDP-K, v súlade s rozhodnutím MF SR z 30.5.1995 (viď Rozhodnutie MF SR č.j. 52/1024/1995). Vychádzajúc zo skutočnosti, že je potrebné používať rovnaké predpoklady pre výpočet technickej rezervy a poistného, a v súlade s poistno- matematickými zásadami, malo byť stanovené poistné s prihliadnutím na vyššiu poistnú sumu na dožitie. Pre vyčíslenie primeraného poistného sa môže pri každej jednotlivej poistnej zmluve sadzby UDP-K vypočítať poistné ako podiel poistnej sumy na dožitie a poistnej sumy na smrť a týmto koeficientom vynásobiť pôvodne stanovené poistné.
11. V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.
12. Podľa ust. § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
14. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
16. Podľa ust. § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
17. Podľa ust. § 794 ods. 2 Občianskeho zákonníka na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
18. Podľa ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
19. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
20. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
23. Podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
24. Podľa ust. § 816 ods. 1 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
25. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
30. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
32. Podľa čl. II. zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
33. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
34. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
35. Podľa čl. 6 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
36. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi jej účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol žalobca so žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.
37. Žalobca si v spore nárokoval zaplatenie sumy 2.138,07 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z dlžnej istiny. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, produkt UDP - K - životné poistenie pre prípad smrti a dožitia s úrazovým poistením ku poistnej zmluve UDP -K so začiatkom poistenia: 29.8.1998, koncom poistenia: 29.8.2018, spôsob platenia poistného: mesačne, forma platenia: sporožíro, poistná doba: 20 rokov, doba platenia poistného: 15 rokov, poistná suma pre prípad smrti: 30. 000,- Sk/ 995,82 Eur, poistná suma pre prípad dožitia: 52.090,- Sk/ 1.729,07 Eur, výška poistného 133,- Sk /4,42 Eur mesačne. V poistnej zmluve pod názvom Rozsah nárokov z poistenia bolo uvedené, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu v plnej výške a poistenie zaniká. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.9.2001 Dodatok č.1 k Poistnej zmluve s výškou poistného 383,- Sk/12,71 Eur mesačne. Dňa 22.8.2003 uzatvoril žalobca a žalovaný Dodatok k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných parametrov s výškou poistného 417,- Sk/13,84 Eur mesačne. Dňa 10.8.2007 došlo k zníženiu celkového poistného zo sumy 417,- Sk/mesačne na sumu 377,- Sk/mesačne. Žalobca prvú splátku poistného vo výške 133,- Sk/ 4,41 Eur zaplatil v hotovosti na ďalšie poistné si žalobca následne zriadil trvalý príkaz dňa 12.10.1998 na sumu 133,- Sk/4,41 Eur mesačne. Dňa 12.9.2001 žalobca zmenil tento trvalý príkaz zo sumy 133,- Sk/4,41 Eur mesačne na sumu 383,- Sk/12,71 Eur mesačne Dňa 3.9.2003 žalobca zmenil tento trvalý príkaz zo sumy 383,- Sk/12,71 Eur mesačne na sumu 417,- Sk/13,84 Eur mesačne. Dňa 17.9.2007 žalobca zmenil trvalý príkaz zo sumy 417,- Sk/13,84 Eur mesačne na sumu 377,- Sk/12,51 Eur mesačne - túto sumu platil žalobca žalovanému pravidelne až do augusta 2013. Od septembra do júla 2016 prispieval žalobca žalovanému sumou 3,32 Eur mesačne. Celkovo za obdobie od 29.8.1998 do 29.8.2016 poukázal žalobca žalovanému sumu 2.138,07 Eur. Žalobca výpoveďou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.6.2016 (podaná na poštovú prepravu dňa 22.6.2016, doručená žalovanému dňa 24.6.2016) vypovedal poistnú zmluvu v lehote viac ako šesť týždňov k výročiu jej uzavretia, t.j. k 29.8.2016. Výpoveďou poistnej zmluvy vznikol žalobcovi podľa čl. 11 Všeobecných poistných podmienok platných od 1.6.1995, ktoré sú tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného záväzné, nárok na odbavné vo výške zaplateného poistného 2.138,07 Eur, ktoré však do dnešného dňa nebolo žalovaným uhradené.
38. Poistné udalosti zakladajúce nárok žalobcu na poistné plnenie boli teda stanovené jasne a zrozumiteľne. V podmienkach žalovaný uvádzal, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Pre toto poistenie platili ustanovenia Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie.
39. Postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku
podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom vykonaným NBS ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom medzi najkritickejšie produkty patril produkt UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.
40. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.
41. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný argumentoval, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom, pretože napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol síce povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno- matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak z predložených listinných dokladov nevyplýva, že by táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv. Takýto výklad nevyplýva ani z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu, pretože NBS neuložila žalovanému povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov. Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.
42. Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom
- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.
43. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy a dokonca až po uplynutí doby poistenia, až v čase, keď bol povinný vyplatiť poistné plnenie pre prípad dožitia namietal nesprávnu či nezákonnú výšku poistného, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nemal reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a bola nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako mu boli zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mal zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, pretože sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nikdy explicitne neuložila žalovanému povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť. Žalovaný sa so zisteným nedostatkom mohol vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné
- bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo také povolenie vydané.
44. V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalobca uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli žalobcu k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, nakoľko takto stanovené podmienky sa javili výhodné.
45. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy. S ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
46. Podľa ust § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jej právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená, je nedôvodné.
47. Súd dodáva, že podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ním oproti nevýhodnejšie nastaveným podmienkam poistných zmlúv u iných poisťovateľov. Bol to žalovaný, ktorý podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.
48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd konštatoval, že medzi poistná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je platná, a preto je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi neuhradené dohodnuté poistné plnenie vo výške 1.241,36 Eur.
49. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
50. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
52. Súd považoval za dôvodné priznanie aj požadovaného úroku z omeškania, nakoľko samotná poistná zmluva obsahovala ustanovenie, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie končí. To znamená, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobcovi sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek ďalšieho právneho úkonu, výzvy alebo osobitnej žiadosti zo strany žalobcu. Súd teda posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená.
53. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
54. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.
59. Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
60. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
61. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.
62. Podľa ust. § 7 ods. 11 citovaného zákona základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.
63. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.
64. Žalobca bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 128,- Eur žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).