Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-47-2016.pdf
PDF · 113.87 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Š. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. Č. W. M., M. X/X, v konaní o zaplatenie 3.819,090 € s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 40,00 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2016 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3,819,09 € s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.a. zo sumy 3.819,09 € od 16.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.11.2005 žalovaný uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou a.s. (VÚB a.s.) zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.692,89 € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 56,43 €. 3. Z dôvodu nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch VÚB a.s. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 8.7.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.819,09 €. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2016, t.j. v lehote splatnosti do 15.7.20116. Žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania od 16.7.2016 do zaplatenia. 4. K žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to: Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro z 8.11.2005, Obchodné podmienky pre používanie kreditných platobných kariet, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 8.7.2016 za zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2016. 5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 9. 2016, uzatvorenej medzi VÚB a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanému.
Preto súd uznesením z 23.1.2017 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania žalobca : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému odoslané dňa 3.10.2016 na adresu jeho trvalého pobytu. 6. Žaloba bola žalovanému spolu s prílohami, procesnými poučeniami a uznesením z 8.11.2016 doručené dňa 14.11.2016, avšak k žalobe sa do nariadenia pojednávania vo veci nevyjadril. 7. Podaním doručeným súdu 16.10.2017 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 40,00 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 40,00 € dňa 17.10.2016. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.779,09 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 3.819,09 € od 16.7.2016 do 17.10.2016, a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 3.779,09 € od 18.10.2016 do zaplatenia. A tiež žiadal náhradu trov konania. Uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaný svoj dlh uhradil v splátkach po 40,00 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Poukázal na to, že žalovaný v podaní z 22.11.2016 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu, preto navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 8. Keďže súd po preštudovaní spisu zistil, že takéto podanie od žalovaného z 22.11.2016 sa v predmetnom spise nenachádza, vyzval žalobcu, aby mu toto podanie predložil. Na základe výzvy súdu žalobca doručil prostredníctvom e-mailu súdu podanie žalovaného, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 22.1.2016 a v ktorom mal žalovaný uznať záväzok žalobcu v celom rozsahu. Z tohto podania vyplýva, že bolo doručované do spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 22Csp/118/2016, z ktorého súd zistil, že originál tohto podania sa v uvedenom spise skutočne nachádza a to na č.l. 28. V tomto podaní žalovaný uvádza, že sa vyjadruje k žalobe sp. zn. 22Csp/118/2016-24, je si vedomí sumy 3.819,09 € a sumy 1.394,13 € voči spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s., je ochotný tieto sumy splatiť, ale keďže mu to jeho finančná situácia nedovoľuje, žiada, aby mu súd umožnil dlh 3.819,09 € splatiť v mesačných splátkach po 40,00 € a dlh 1.394,18 € v mesačných splátkach po 20,00 €. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.10.2017, na ktoré sa neodstavil žalobca ani jeho právny zástupca, dostavil sa žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnili svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal aj v neprítomnosti žalobcu. Súd preto postupoval podľa ust. § 180 CSP. 10. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom i žalovaným a zistil tento skutkový stav: 11. Pokiaľ ide o tvrdení skutkový stav žalobcom, ten súd zistil tak ako to uviedol žalobca v žalobe, resp. v čiastočnom späťvzatí, keďže pojednávania sa žalobca nezúčastnil a ani sa viac k veci nevyjadril. 12. Zo žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro bolo zistené, že žalovaný požiadal spoločnosť VÚB a.s. zastúpenú spoločnosťou Slovenské kreditné karty (SKK) a.s. o vydanie a používanie karty s výškou úverového rámca 50.000,- Sk ( 1659,70 €) a mesačnou splátkou 1.700 ,- Sk ( 56,43 €) . Žiadosť o vydanie a používanie karty je datovaná dňom 7.11.2005 a prijatie žiadosti zo strany VÚB a.s. je datované dňom 8. 11. 2005. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej spolupráci k SKK, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom. V zmluve nie je uvedená úroková sadzba ani výška RPMN. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 19.9.2016 medzi VÚB a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bolo zistené, že pohľadávka pôvodného veriteľa VÚB a.s. voči žalovanému bola postúpená na žalobcu. 13. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 8.7.2016 za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2016 súd zistil, že konečný stav ku 30.6.2016 je - 3.819,09 €. Z tohto výpisu ďalej vyplýva, že naposledy použil žalovaný kreditnú kartu dňa 30.1.2013, kedy je zaznamenaný výber z bankomatu SLSP Čierna nad Tisou, Hlavná 112 vo výške 10,00 €. Vo výpise sa pravidelne nachádza položka „ Náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti.“ Dňa 23.5.2014 sa však už uvádza položka „ Náklady po vyhlásení okamžitej splatnosti. “ Žalobca však súdu nepredložil žiaden doklad o tom, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a tiež že túto skutočnosť oznámil žalovanému. 14. Z výpovede žalovaného súd zistil, že je pravdou, že uzavrel so žalobcom, resp. s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o používaní pôžičkovej karty Quatro dňa 8.11.2005, avšak v roku 2011 vzhľadom na to, že mal pozdĺžnosti voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., teda voči Quatru, predal svoj byt za 65.000,- €, a 25.000,- € vyplatil svoj dlh voči spoločnosti Consumer Finance Holding, v rámci čoho splatil aj dlhy týkajúce sa pôžičkovej karty Quatro. Žalovaný nevie na základe čoho vznikla táto dlžná suma až vo výške 3.819,09 €, pretože pokiaľ by tam mal nejaký dlh, mohol ho odo neho žalobca takisto žiadať zaplatiť v roku 2011, keďže ešte v tom čase mal dostatok finančných prostriedkov z predaja bytu, aby túto dlžnú sumu uhradil. Vtedy však zaplatenie žiadnej ďalšej dlžnej sumy žalobca
nežiadal, až teraz s odstupom 5 rokov požaduje zaplatenie sumy cca 3.800,- €. Žalovaný tiež poukázal na to, že aj keby naďalej čerpal finančné prostriedky z tejto karty po 10.6.2011, nie je možné, aby tam bola vyčerpaná suma 3.819,19 €, pretože ide o veľmi vysokú sumu, nesúhlasil, že takúto sumu vyčerpal. Žalovaný uviedol, že žiadna listina o zosplatnení úveru resp. o ukončení zmluvy mu doručená nebola, pretože nemá o tom vedomosť. 15. Z listín, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní súd zistil, že žalovanému bola doručená zásielka od spoločnosti Consumer Finance Holding zo dňa 10.6.2011, v ktorej mu bolo oznámené, že úver poskytnutý podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 17001-08 („Zmluva“) bol splatený, a týmto považujú ich zmluvný vzťah za ukončený. Z uvedeného dôvodu z titulu splatenia zmluvy dávajú podnet na výmaz záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola z dôvodu ručenia poskytnutého úveru založená v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. Z fotokópie taktiež od spoločnosti Consumer Finance Holding, o predčasnom splatení úveru zo dňa 18.5.2011, súd zistil, že na základe Žiadosti o predčasné splatenie Hypopôžička č. G. XXXXX-XX došlo k splateniu úveru, termín predčasnej splatnosti úveru bol 8.6.2011, pričom zostatok vo výške 12.474,60 € mal byť uhradený do 7.6.2011. Na druhej listine taktiež z 18.5.2011 je uvedené, že ide o Žiadosť o predčasné splatenie úveru Hypopôžička č. G. XXXXX-XX v sume 12.963,27 €, ktorej bolo vyhovené a zostatok žiadal žalobca uhradiť do 7.6.2011. Ďalej súd zistil, že žalovaný tieto dlhy splatil, preto žalovaný nemá vedomosť o tom, na základe čoho by mal žalobcovi ešte dlhovať suma 3.819,09 €. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, žalovaný uviedol, že o tejto listine, ktorá mala byť súdu doručená 22.11.2016 nemá vedomosť, takéto podanie on súdu nedoručoval, tvrdil, že nejde o jeho podpis na tejto listine, pretože on sa podpisuje inak. Nie je mu známe kto a prečo túto listinu písal a doručoval ju súdu. Tento dlh voči žalobcovi neuznáva. Je pravdou, že povedal, keď sa spojil so žalobcom, resp. s jeho právnym zástupcom, že by zaplatil tento dlh v splátkach, max. po 40,- €, ale to len pre ten prípad keď súd rozhodne, že má skutočne povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi. Súd vec právne posúdil takto: 16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona
18. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
23. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
24. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014).
25. Podľa ust. § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
26. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
28. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
29. Podľa ust. čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
30. Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa strana pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opierala. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu. 31. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú strany sporu a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. 32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že žalovanému bol na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty poskytnutý úverový rámec vo výške 1.692,89 €. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru, z poplatkov a z úroku z dlžnej čiastky s prihliadnutím na vykonané úhrady
žalovaného s konečným zostatkom na úhradu 3,819,09 €. Uvedené vymedzenie skutkového deja je príliš všeobecné, neurčité, teda nepostačujúce a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nie sú opísané v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období (rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaný začal čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh. Z tvrdení žalujúcej strany vôbec nie sú zrejmé podmienky splácania čerpaných peňažných prostriedkov a to najmä výška úrokovej sadzby, ktorou sa čerpaná suma peňazí úročila, dátum splatnosti jednotlivých splátok, spôsob určenia (výpočtu) splátok. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé, ktoré splátky žalovaný uhradil a ktoré neuhradil; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie, na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade neuhradených splátok žalobca taktiež neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. Žalobca nešpecifikoval jednotlivé položky, z ktorých žalovaná istina pozostáva. Pri časti žalovanej sumy, ktoré má pozostávať aj z poplatkov ( v bližšie nešpecifikovanej výške), žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, preukazujúce vznik nároku, ako aj rozsah uplatneného nároku. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú protirečivé, pretože v žalobe nie je uvedené, že ešte právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, avšak z Výpisu z pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že k Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, v období medzi 25.8.2013 kedy je tu uvedený popis transakcie „Náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ a 23.5.2014 kedy je už popis transakcie označený „ Náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti“. Tiež nebolo preukázané, že by žalovanému bolo doručené Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba podceňovať. Sú s ním spojené nezanedbateľné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou, najmä s premlčaním. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa prísl. ust. CSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Žalobca, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre bližšiu špecifikáciu svojho nároku, resp. doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. 33. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zmluva o vydaní a používaní karty so žalovaným bola uzavretá dňa 8.11.2005. Žalobcom predložený listinný dôkaz (žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty) je datovaný dňom 8. 11. 2005, ktorý možno považovať za dátum prijatia žiadosti zo strany VÚB a.s. Uvedený dátum však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s dátumom schválenia žiadosti o vydanie a používanie karty právnym predchodcom žalobcu, keďže týmto okamihom, t. j. prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. sa žiadosť o vydanie a používanie karty stáva zmluvou (čo vyplýva z textu samotnej žiadosti o vydanie karty, uvedeného v spodnej časti listiny (na č. l. 6 spisu). K platnému uzavretiu zmluvy môže dôjsť naplnením odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu žalovaným. Žalujúca strana nepredložila listinné dôkazy preukazujúce platné uzavretie zmluvy, to znamená nepredložila žiadny listinný dôkaz preukazujúci schválenie žiadosti o vydanie karty pôvodným veriteľom VÚB a.s. Žalujúca strana v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala svoje tvrdenia o platnom uzavretí zmluvy, keďže nepredložila relevantný listinný dôkaz.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym listinným dôkazom, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.692,89 €. Predloženou žiadosťou o vydanie a používanie karty žalujúca strana preukázala, že žalovaný požiadal o vydanie karty s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk ( 995,81 €), avšak nepredložila žiadny dôkaz, preukazujúci tvrdenie žalobcu o poskytnutí úverového rámca 1..692,89 €. Ak žalobca nepreukáže platný vznik zmluvného vzťahu, nemožno mu priznať plnenie titulom zmluvy ( s úrokmi, poplatkami atď.). Súd je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. Iné skutkové tvrdenia ako právo na zaplatenie zo zmluvy žalobca v žalobe neuviedol. Žalobca, ktorý v tomto spore nie je spotrebiteľom, bol oprávnený a povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlási dokazovanie za skončené. 34. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného prednesené na pojednávaní, súd mal za preukázané, že žalovaný čerpal z predmetnej úverovej karty finančné prostriedky avšak v presne nezistenej výške. Žalovaný však svoj dlh voči žalobcovi v uplatnenej sume v tomto konaní na pojednávaní neuznal. V zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd ani z podania, ktoré súdu doručil žalovaný 22.11.2016 do spisu 22Csp/118/2016 (pričom nie je doposiaľ jasné, či toto podanie skutočne písal, podpísal a súdu doručil žalovaný, keďže tvrdil, že o ňom vedomosť nemá a nie je na ňom jeho podpis) nemal za preukázané, že došlo k uznaniu predmetného dlhu zo strany žalovaného, pretože toto podanie nespĺňa zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje cit. zák. ust. o uznaní dlhu, preto nemohol súd rozhodnúť rozsudkom pre uznanie ako to navrhoval žalobca. Súd mal za preukázané, že žalovaný uhradil svoje dlhy voči právnemu predchodcovi žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 17001-08 („Zmluva“) a tiež z Hypopôžičky č. U 19802-08, keďže o splatení týchto dlhov predložil súdu potvrdenie o splatení. Z toho vyplýva, že žalovaný mal s právnym predchodcom žalobcu uzavretých viac rôznych zmlúv. Žalovaný však nepreukázal, že spláca, alebo splácal, resp. že splatil aj dlh z predmetného úveru a v akej výške, o tomto nepredložil súdu žiaden dôkaz. To však nemení nič na tom, s čím sa súd vysporiadal už vyššie v tomto odôvodnení, keď dospel k záveru, že žalobca svoj nárok riadne nepreukázal, nešpecifikoval tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným nárokom a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preto súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto :
35. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
37. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca nemal vo veci žiaden úspech, naopak žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, avšak žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).