Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/351/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XX , právne zastúpený JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanej Segam s.r.o., so sídlom Vyšehradská 12, Bratislava , IČO: 44 993 838, zastúpený JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom, so sídlom Šoltésovej ul. č. 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. júla 2017 č.k. 5C/101/2017-42, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie voči žalovanej m e n í t a k , že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, z a m i e t a .

Žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by predal, daroval alebo akokoľvek inak scudzil nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XX, pre okres F. katastrálne územie T. a to : stavba - rodinný dom s.č.XX na parcele registra ,,C“ č. XXX/XX, parcela reg. ,,C“ č. XXX/XX o výmere 485 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. ,,C“ č. XXX/XXX o výmere 482 m2-záhrady,a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobcovi, podal žalobu voči: navrhovateľovi dražby (Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava), dražobníkovi (Aukčný Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, Hlohovec, Pribinova 462/84) a vydražiteľovi (Segam s.r.o., IČO: 44 993 838, Vyšehradská 12, Bratislava), a to vo veci určenia neplatnosti dražby zo dňa 29. 05. 2017, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XX, pre okres F. W., obec T., katastrálne územie T., a to : stavba- rodinný dom s.č.XX na parcele registra ,,C“ č. XXX/XX, parcela reg. ,,C“ č. XXX/XX o výmere 485 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. ,,C“ č. XXX/XXX o výmere 482 m2-záhrady, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1.Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z odôvodnenia návrhu žalobcu, podľa ktorého sa žalobca písomným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by predal, daroval alebo akokoľvek inak scudzil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T. okres F. W., pozemok, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XX, výmera XXX M2, pozemok, parcela registra „C“ , parcelné číslo XXX/XXX, výmera 482 m2, druh pozemku záhrada, a stavba na parcele XXX/XX, súpisné číslo XX, druh stavby

rodinný dom, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom F. W., až do právoplatného skončenia sporu a súčasne uloží žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. obec T., okres F. W., pozemok, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XX, výmera 485 m2, pozemok, parcela registra „C“ , parcelné číslo XXX/XXX, výmera 482 m2, druh pozemku záhrada, a stavba na parcele XXX/XX, súpisné číslo XX, druh stavby rodinný dom, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Nové Zámky, žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi, až do právoplatného skončenia sporu. 1.2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 29. 05. 2017 sa konala dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností na návrh Všeobecnej úverovej banky, jediným účastníkom dražby bola žalovaná, ktorá vydražila nehnuteľnosť za sumu 16 000 eur, ktorá suma zodpovedá najnižšiemu podaniu. Dom predstavuje jediné obydlie žalobcu, jeho manželky a jej maloletej dcéry. Konateľ žalovanej vyzval žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti, pripustil aj možnosť, že si žalobca od žalovanej dom odkúpi, domáha sa však kúpnej ceny najmenej 32 000 eur. Žalobca spochybňuje výkon dražby existenciou viacerých okolností, ktoré zrejme budú mať za následok vyslovenie neplatnosti dražby, spochybňuje platnosť samotnej záložnej zmluvy, spochybňuje ohodnotenie domu znalcom a taktiež miesto konania dražby - Q.. 1.3. Po právnej stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). 1.4. Dôvodil tým, že žalobca sa mieni domáhať na súde žalobou o určenie neplatnosti dražby, pričom spochybňuje nielen samotný priebeh dražby, ale aj záložnú zmluvu. Súd prvej inštancie preto s poukazom na žalobcom vznesené pochybnosti o platnosti záložnej zmluvy a priebehu dražby, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaná je v súčasnej dobe zapísaná ako vlastník uvedených nehnuteľností, dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Touto dočasnou úpravou sa zabezpečí, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nedošlo k prípadnej ďalšej zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Potrebu nariadenia tohto opatrenia zdôvodnil tiež tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, teda je plne oprávnená s týmito nehnuteľnosťami ako vlastník nakladať. Rozhodnutiu vo veci samej bude predchádzať skutkové dokazovanie a samotné rozhodnutie bude závisieť od vyriešenia rôznych skutkových a právnych otázok, ktoré nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čím sa zabráni vzniku ťažko a komplikovane napraviteľného stavu. Vyhovel návrhu žalobcu a zároveň mu nariadil podať v danej veci žalobcu vo veci samej. 1.5. Návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal uložil žalovanej povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi zamietol dôvodiac, že v tejto časti neboli splnené podmienky na uloženie takejto povinnosti žalovanej. Žalobca síce tvrdí, že domová nehnuteľnosť je jediné obydlie žalobcu a jeho najbližších príbuzných, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že si nevie dočasne (do skončenia konania vo veci samej) zabezpečiť náhradné bývanie, napr. formou prenájmu. Aj v prípade bývania v nehnuteľnosti, ktorá v súčasnej dobe vlastnícky patrí žalovanej, by žalobcovi vznikli výdavky spojené s týmto bývaním. Keďže súd prvej inštancie obmedzil vlastnícke právo žalovanej už tým, že jej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, považuje to za dostatočnú úpravu vzťahov v súvislosti skonaním o neplatnosti dražby. Nariadenie neodkladného opatrenia v uložení povinnosti strpieť užívanie nehnuteľností žalobcom a jeho rodinou, by pre žalovanú znamenalo ďalšie výrazné obmedzenie jej vlastníckeho práva, čím by došlo k takému zásahu do vlastníctva, že by na strane žalovanej išlo o tzv. holé vlastníctvo. Pre takýto zásah do práv žalovanej by museli byť dané mimoriadne dôvody. Žalobca však také mimoriadne dôvody neosvedčil a ani ich v podstate neuviedol. Iba samotné tvrdenie, že nehnuteľnosť je jediným obydlím, bez preukázania absolútnej nemožnosti zabezpečiť si náhradné bývanie, s poukazom na ochranu práva na nedotknuteľnosť obydlia, rodinného a súkromného života, nie je možné bez ďalšieho považovať za tak mimoriadnu okolnosť, ktorá by umožňovala nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žalobca žiadal. 1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal dôvodiac pomerom úspechu a neúspechu strán sporu, keďže návrhu žalobcu bolo vyhovené v časti a v časti bol jeho návrh zamietnutý.

2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a bez náležitého zistenia skutočného stavu veci. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti dražby nie sú pravdivé, bol to sám žalobca, ktorý znemožnil znalcovi vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie nehnuteľnosti tým, že na znalca pustil psov a následne odmietol znalecký posudok

prevziať, nezúčastnil sa dražby a hodnotu nehnuteľnosti, o ktorej bol upovedomený, nenamietal. Bol to práve žalobca, ktorý spôsobil, že dražba bola na inom mieste, keďže nielenže vôbec nespolupracoval, ale konal výslovne proti tomu, aby vôbec k dražbe došlo. Žalovaná nemá vôbec záujem zbaviť sa nehnuteľnosti, túto predať alebo iným spôsobom scudziť, naopak mala a má právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Je presvedčená, že dražba bola a je platná a žalovaná je zbytočne a neoprávnene ukrátená na svojich právach. Platnosť, resp. neplatnosť dražby nezakladá právny dôvod na zákaz scudzovania nehnuteľností, ak vo veci nie je predložený o tom jednoznačný dôkaz. Žalobca takýto dôkaz nepreukázal. Navrhuje zmeniť napadnuté rozhodnutie a návrh žalobcu zamietnuť, alternatívne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia nemôže vykonávať dokazovanie, aké je potrebné pri rozhodovaní vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a hrozbu zmarenia exekúcie v prípade, že by súd neodkladné opatrenie nenariadil. Samotná žalovaná v odvolaní na jednej strane uvádza, že nemá záujem zbaviť sa vydražených nehnuteľností, na druhej strane však tvrdí, že neodkladné opatrenie ju zbytočne ukracuje na právach. Z doterajšieho správania konateľa žalovanej, pána E. R., vyplýva, že jeho cieľom pri vydražení nehnuteľností, bolo investovať a dosiahnuť zisk. Pri takej nízkej sume, za ktorú získal príklepom na dražbe nehnuteľnosť do sporného vlastníctva, sa ako ideálna možnosť dosiahnuť zisk ukazuje následný predaj nehnuteľností za násobok uvedenej sumy. Prevod vlastníckeho práva by navyše značne sťažilo exekúciu v prípade, že by žaloba bol úspešný v konaní o neplatnosť dražby. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej o jeho nespolupracovaní, ktoré tvrdenia sú pozoruhodné. Navrhuje odvolanie zamietnuť v časti, v ktorej bolo nariadené neodkladné opatrenia a vo zvyšku odmietnuť s tým, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 , a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , vec prejednal a dospel k záveru, že v dôsledku podaného odvolania žalovanou, bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej nariadil neodkladné opatrenie, podľa § 388 zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietnuť.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred

rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

7. Odvolací súd, zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových zistení, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení povinnosti žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie T., nie je dôvodné a správne.

8.Odvolací súd už vyššie konštatoval, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 8.1. Posudzujúc nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v zmysle vyššie uvedených záverov, odvolací súd dospel k názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nie je možné vyhodnotiť ako vecne správne. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. 8.2. Žalobca v podanom návrhu odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy sťažením výkonu prípadnej exekúcie v prípade, ak žalovaná vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prevedie na inú osobu a bez vydania neodkladného opatrenia bude výrazne sťažené právo žalobcu na vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne iné dôvody neuviedol. 8.3.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania do právoplatného skončenia sporu. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V danej veci však žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalovaná vykonávala úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, neexistuje, žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom, takýto dôkaz súdu nepredložil. Iba samotné konštatovanie zo strany žalobcu, že v prípade predaja predmetných nehnuteľností, bez preukázania akýchkoľvek krokov žalovanej smerujúcich k zmene vlastníckeho práva, je nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže vlastníkovi disponovať so svojim vlastníckym právom. Za absencie takéhoto dôkazu by obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovanej bolo neprimerané a nad rámec zákonom stanovených podmienok, čo by malo za následok porušenie základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a následne právnymi normami. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci potreba dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako to navrhuje žalobca nie je dôvodná, nakoľko už v samotnom liste vlastníctva č. 48 pre katastrálne územie T. je jednak vyznačená poznámka nariadenia tohto predbežného opatrenia a jednak poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť dražby pod spisovou značkou 18C/119/2017.

Takáto ochrana žalobcu, je podľa názoru odvolacieho súdu, bez preukázania úkonov smerujúcich k zmene vlastníckeho práva zo strany žalovanej, dostačujúca, nakoľko aj prípadný záujemca o kúpu nehnuteľnosti si z tejto verejnej listiny zistí, že o danej nehnuteľnosti je vedené súdne konanie. Keďže zo strany žalobcu nebol preukázaný žiadny úkon smerujúci k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nariadil, nie je možné považovať za primeraný zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Ani sám žalobca žiadne ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, iba v hypotetickej rovine (bez konkrétnych dôkazov a uvedenia konkrétnych skutočností) spochybňuje výkon dražby existenciou viacerých okolností, ktoré, podľa jeho tvrdenia, zrejme budú mať za následok vyslovenie neplatnosti dražby, spochybňuje platnosť samotnej záložnej zmluvy, spochybňuje ohodnotenie domu znalcom a taktiež miesto konania dražby, Q., bez toho, aby akýmkoľvek dôkazom preukázal tieto svoje tvrdenia.

8.4. Záverom odvolací súd k vyvodeniu potreby dočasnej úpravy, ktorú žalobca vyvodil z doterajšieho správania konateľa žalovanej, že jeho cieľom bolo iba investovať a dosiahnuť zisk a pri takej nízkej sume, za ktorú získal príklepom na dražbe predmetné nehnuteľnosti, za sumu 16 000 eur, je ako ideálna možnosť zisk dosiahnuť a preto následný predaj týchto nehnuteľností za týmto účelom je ideálnou možnosťou, iba dodáva, že bez preukázania týchto tvrdení skutočností, je možné ich vyhodnotiť iba ako subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia žalobcu.

9.Z uvedených dôvodov, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov, resp. z dôvodu ohrozenia výkonu exekúcie, odvolací súd konštatuje nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako ho žiadal žalobca, preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej, vyhovujúcej časti a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, v tomto prípade úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .