Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Moka Carp s.r.o., so sídlom Turnianska 18, 903 01 Senec, IČO: 50 204 076, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100063536/2017, č. 100063629/2017, č. 100063658/2017, č. 100063721/2017, č. 100063754/2017, č. 100063813/2017, č. 100064613/2017, č. 100064774/2017, č. 100064543/2017, č. 100064485/2017, č. 100064845/2017 a č. 100064705/2017, všetky zo dňa 13.01.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063536/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063629/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063658/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063721/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063754/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100063813/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. VII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064613/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. VIII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064774/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. IX. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064543/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. X. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064485/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. XI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064845/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. XII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100064705/2017 zo dňa 13.01.2017 zamieta. XIII. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104121476/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ alebo zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“) vyrubil žalobcovi, ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 49.903,48 Eur za zdaňovacie obdobie január 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal opravný prostriedok žalobca a na základe podaného opravného prostriedku rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063536/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podal žalobu, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/10/2017.

2. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104121910/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 53.432,72 Eur za zdaňovacie obdobie február 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063629/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/11/2017.

3. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104122167/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 64.905,22 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063658/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/12/2017.

4. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104122415/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 44.955,85 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063721/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/13/2017.

5. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104122581/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 62.431,82 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063754/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/14/2017.

6. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104122778/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 42.674,33 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100063813/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/15/2017.

7. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123032/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil

žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 37.071,62 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064613/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/16/2017.

8. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123172/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 42.378,41 Eur za zdaňovacie obdobie august 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064774/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/17/2017.

9. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123271/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 32.605,90 Eur za zdaňovacie obdobie september 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064543/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/18/2017.

10. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123387/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 36.445,52 Eur za zdaňovacie obdobie október 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064485/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/19/2017.

11. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123457/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 45.817,67 Eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064845/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/20/2017.

12. Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 104123533/2016 zo dňa 18.10.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 57.769,14 Eur za zdaňovacie obdobie december 2011. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 100064705/2017 zo dňa 13.01.2017 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/21/2017.

13. Správny súd uznesením č.k. 23S/10/2017-41 zo dňa 04.04.2017, aplikujúc ust. § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho

začali pod sp. zn. 23S/10/2017, 23S/11/2017, 23S/12/2017, 23S/13/2017, 23S/14/2017, 23S/15/2017, 23S/15/2017, 23S/16/2017, 23S/17/2017, 23S/18/2017, 23S/19/2017, 23S/20/2017, 23S/21/2017 s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 23S/10/2017.

14. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 222/2004 Z. z.“). O výsledku zistenia z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102379020/2016 zo dňa 18.01.2016. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že si daňový subjekt za zdaňovacie obdobie január 2011 uplatnil nadmerné odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 50 560,73 EUR, za obdobie február 2011 vo výške 54 022,47 EUR, za marec 2011 vo výške 55 564,78 EUR, za apríl 2011 vo výške 50 523,01 EUR, za máj 2011 vo výške 59 053,59 EUR, za jún 2011 vo výške 43 795,91 EUR, za júl 2011 vo výške 31 071,62 EUR, za august 2011 vo výške 43 795,74 EUR, za september 2011 vo výške 33 345,70 EUR, za október 2011 vo výške 36 792,31 EUR, za november 2011 vo výške 46 215,31 EUR a za december 2011 vo výške 58 397,62 EUR, a to z dodávateľských faktúr od dodávateľa A- ADRIA s.r.o., spoločnosti KOPET s.r.o., HAN-2010 s.r.o. a z odberateľských faktúr DRV-Euro-hús kft a LEGDOM, S.R.L..

15. Za účelom preverenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr a dodania tovaru do iného členského štátu žalovaný zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9611401/5/1324004/2013/Moz zo dňa 09.04.2013. Predmetná žiadosť sa týkala spoločnosti LEGDOM S.R.L., Str. IANCU DE HUNEDOARA, Nr. 44, JUDETOL BIHOR, Rumunsko. Dňa 04.09.2013 bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej vyplynulo, že pani N. K., manažérka predmetnej spoločnosti, je nastrčená osoba. Pani N. K., riaditeľka spoločnosti, sa vyjadrila, že ju kontaktoval pán G. L., slovenský občan. Zároveň vyhlásila, že nevie, či tovar prekročil rumunské hranice, nemala žiadne finančné zdroje, nezaplatila fakturované sumy, nepodpísala žiadne doklady a nevedela nič o prepravách. Tovar bol dodaný do HAN-2010 s.r.o. Zároveň uviedla, že ich spoločnosť nemá vhodné vozidlá na prepravu mäsa.

16. Správca dane z informačného systému daňovej správy zistil, že spoločnosť HAN s.r.o., Veľký Krtíš je nekontaktná, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie 4Q. 2010. Daňovému subjektu bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci k 21.01.2013. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 9611401/5/3556372/13 zo dňa 25.07.2013 do Maďarska za účelom vypočutia pána M. E., E. Z. XX, E. XXXX, G., ktorý bol konateľom spoločnosti HAN- 2010, s.r.o., Veľký Krtíš v období od 14.05.2010 do 14.03.2011. Pán M. E. uviedol, že daňový subjekt HAN-2010, s.r.o. dodal tovar daňovému subjektu GARKO s.r.o. v období od 2010 do 02/2011. Dodaný tovar zahŕňal na kocky porcované bravčové mäso a bravčové vnútornosti, pričom si nevedel spomenúť na dodané množstvá. V následnom vyhlásení uviedol, že si nevedel spomenúť na presný názov svojho daňového subjektu, ktorého bol konateľom, ani na presnú adresu sídla tohto daňového subjektu. Navyše nemal žiadne informácie týkajúce sa dostupnosti dokladov slovenského daňového subjektu a rovnako ani nevedel uviesť, kde sa tieto doklady nachádzajú. Súčasne si pamätal, že na prepravu mäsa nebolo potrebné získať žiadne konkrétne povolenia, resp. získať doklady, ktoré povoľujú prepravu mäsa z bitúnku, aby ho bolo možné dodávať ďalej na trh. Získať takéto povolenie je povinnosťou bitúnku. Dotknutý slovenský daňový subjekt nedisponoval žiadnymi vozidlami, väčšina tovaru bola prepravená prenajatými vozidlami s ohľadom na skladovanie a skladové priestory týkajúce sa transakcií. Pán E. uviedol, že tovar čerstvé mäso nemohlo byť skladované v časovom horizonte dní, a preto bol tovar naložený na chladiarenské nákladné vozidlá a bol doručený k odberateľom v čo najkratšom čas. Tovar bol vždy naložený v mieste dodávateľa, kde osoby, ktoré nepoznal, pomohli s nakládkou tovaru. Podľa jeho vyhlásenia obchodný vzťah s dodávateľom nadviazal sám, pričom si presne nespomínal, kde boli vystavené dodacie listy s ohľadom na dodávky. Faktúry boli vystavené pri každej dodávke a tieto boli odovzdané spolu s tovarom, odberatelia platili v hotovosti a bankovými prevodmi, avšak presné podrobnosti týkajúce sa bankových transakcií uviesť nevedel. Daňový subjekt HAN-2010 s.r.o. obchodoval s mrazeným a chladeným bravčovým a hovädzím mäsom, pričom účtovníctvo daňového subjektu bolo vedené na Slovensku. Následne bol pán E. predvolaný a predvedený políciou a poskytol vyhlásenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ si pamätá, mal daňový subjekt HAN-2010 s.r.o. sídlo v Lučenci v Slovenskej republike. Nevedel presne určiť obdobie, v ktorom bol majiteľom daňového subjektu a ani akékoľvek sumy, ktoré od daňového subjektu prijal, ale pokiaľ si pamätal, bol spoločníkom daňového subjektu HAN-2010 s.r.o.. Pán E. nerozhodoval o záležitostiach daňového subjektu, to robila slovenská osoba, ktorej priezvisko

bolo R. alebo H., avšak jej meno bolo s určitosťou C., ktorú pán E. poveril a splnomocnil na vykonávanie aktivít v mene slovenského daňového subjektu. K dispozícii nemal žiadne ďalšie informácie týkajúce sa tejto osoby, naposledy ju stretol v roku 2012. Pán E. uviedol, že bola pripravená zmluva v slovenskom jazyku, ktorou bol C. poverený, avšak tento doklad nemal k dispozícii. Od daňového subjektu neprijal žiadnu mzdu, navyše obchodovanie nešlo daňovému subjektu dobre, a preto sa rozhodol daňový subjekt predať, avšak nevedel si spomenúť, v ktorom roku sa tak presne stalo. Doklady k predaju daňového subjektu poskytli dvaja maďarsky hovoriaci muži, ktorí dorazili na vozidle so slovenským evidenčným číslom. Uviedol, že kupujúceho zabezpečil pán C. a že nedisponuje žiadnymi dokladmi súvisiacimi s predajom obchodného podielu. Nedokázal poskytnúť viac konkrétnych informácii týkajúcich sa dodávky tovaru a ani k predošlým vyjadreniam vo svojich písomných vyhláseniach. Zároveň nemal žiadne informácie o skladových zariadeniach daňového subjektu a nevedel si spomenúť, či daňový subjekt disponoval skladom, pretože daňový subjekt tovar neskladoval, ale tovar dodával priamo ďalej. Nevedel poskytnúť žiadne informácie týkajúce sa nakládky tovaru a zabezpečenia prepravy.

17. Správca dane ďalej z informačného systému daňovej správy zistil, že spoločnosť A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica je nekontaktná a posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daňovému subjektu bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci k 31.01.2014. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť od 02.08.2012 zmenila názov na ALMASI-TRADE s.r.o. a od 22.05.2014 na ALMASI-TRADE s.r.o. „v likvidácii“. Na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica došlo 01.08.2012 k zmene názvu spoločnosti, a aj k zmene jediného spoločníka a konateľa spoločnosti z M. L. - L. bytom T. út XX, E. XXXX na A. K., bytom N. W. S. XXX, E. XXXX. Z odôvodnení rozhodnutí žalovaného vyplýva, že správca dane vykonaným miestnym zisťovaním zistil, že spoločnosť ALMASI-TRADE s.r.o. sa na adrese sídla Horná 16 Banská Bystrica nenachádza. Na budove, ani v jej priestoroch, sa v čase vykonaného miestneho zisťovania nenachádzalo označenie daňového subjektu. Priestory na uvedenej adrese boli v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 20.01.2011 poskytovateľom - spoločnosťou CONECOM s.r.o. Banská Bystrica poskytované len ako služby OFFICE MINI. V zmysle predloženej zmluvy služba OFFICE MINI zahŕňala poskytovanie registračného sídla, poštovej schránky s obchodným menom objednávateľa, preberanie a úschovu pošty a notifikáciu o prijatej pošte na e-mail objednávateľa. Poskytovateľ služby ukončil zmluvu ku dňu 31.07.2012, a teda spoločnosť A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica sa na uvedenej adrese reálne nikdy nezdržiavala a nevykonávala tam svoju podnikateľskú činnosť.

18. Správca dane ďalej konštatoval, že vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Banská Bystrica za účelom overenia evidencie spoločnosti A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica v zozname firiem v zmysle ust. § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, v zmysle ktorého prevádzkovatelia potravinových podnikov sú povinný požiadať územne príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu o registráciu každej prevádzkarne, ktorá je pod ich kontrolou. Regionálna a veterinárna správa Banská Bystrica uviedla, že neeviduje žiadnu žiadosť o registráciu spoločnosti A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica resp. ALMASI-TRADE s.r.o. Banská Bystrica. Predmetné spoločnosti neohlásili a neoznámili začatie ani skončenie činnosti, a preto regionálna veterinárna a potravinová správa ani nezaregistrovala uvedené spoločnosti, a taktiež ich neviedla v aktuálnom zozname zaregistrovaných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov.

19. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane vyplýva, že subjekt spoločnosť A-ADRIA s.r.o. v termíne marec až december 2011 a január až júl 2012 zamestnávala jedného zamestnanca, a to E. D., bytom G. XX, M.. Pani D. bola súčasne od 18.03.2011 do 14.02.2012 splnomocnená na zastupovanie spoločnosti v daňovom konaní. Žalovaný sa pokúšal získať akékoľvek informácie o podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti, akékoľvek informácie o pôvodne obchodovanej komodity t. j. mäsa a akékoľvek informácie o dodávateľskej spoločnosti A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica. Zamestnankyňa pani D. si na ústnom pojednávaní nič konkrétne, čo sa týkalo realizovaných obchodov, t. j. nákupu tovaru, nepamätala. Obchodné aktivity daňového subjektu A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica boli preverované vyžiadaním dôkazov od Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, kde mala spoločnosť vedený bankový účet. Na základe týchto údajov daňový subjekt A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica v období od 20.01.2011 do 13.12.2012 nezrealizoval žiadne platby obchodného charakteru, okrem bezhotovostných vkladov z účtu spoločnosti GARKO s.r.o. Fiľakovo.

20. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorých predmetom bolo vypočutie konateľov spoločnosti A-ADRIA s.r.o. Banská Bystrica a od 02.08.2012 spoločnosti ALMASI-TRADE

s.r.o. Banská Bystrica bolo zistené, že pán. A. K. uviedol, že si nie je vedomý, žeby mal byť konateľom a spoločníkom spoločnosti ALMASI-TRADE s.r.o. Nikdy o tejto spoločnosti nepočul. Dokonca nevedel, čo znamená „s.r.o.“. Nemal žiadne informácie o obchodnej spoločnosti ALMASI-TRADE s.r.o., nikdy nebol v zahraničí a nebol spoločníkom žiadnej spoločnosti ani v Maďarsku, ani v cudzine. Osobu M. L. - L. nepoznal.

21. Pán M. L. - L. sa vyjadril, že mal obchodné podiely v spoločnosti A-ADRIA s.r.o.. On riadil spoločnosť ako vlastník a generálny riaditeľ. Uviedol, že predal obchodné podiely spoločnosti A-ADRIA s.r.o. za 5 000 EUR. Nemal žiadnu dokumentáciu spoločnosti A-ADRIA s.r.o. a k obchodnej činnosti spoločnosti sa nevyjadril.

22. Źalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatoval, že správca dane pri vydávaní predmetných rozhodnutí vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pretože skutkový a právny stav správca dane preveril u kontrolovaného daňového subjektu, a zároveň skutkový a právny stav preveril prostredníctvom dožiadaní, výsluchov svedkov a umožnil daňovému subjektu, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských a odberateľských faktúr. Podľa žalovaného konštatoval, že z uvedených dôkazov vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal nákup a predaj bravčového mäsa, ako je uvádzané na predmetných dodávateľských a odberateľských faktúrach.

23. Vo veci rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012 v obdobnej veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Mal za to, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

24. K námietkam odvolajúceho sa, že sa správca dane nevysporiadal s aktuálnou platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná, odvolací orgán uviedol nasledované judikáty ESD vo veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL), rozsudok C-80/11 a C-142/11, rozsudok C-439/04, C-354/03. Ďalej žalobca namietal, že daňový orgán nemá zamietnuť právo na odpočítanie dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby preukázal, že samotná zdaňovaná osoba sa dopustila nezákonnosti, alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o daňový podvod. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo nijakým iným relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržanie jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke. V tomto prípade je to práve odvolávajúci sa, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar bol reálne dodaný, a to dodávateľom uvedeným na predložených dodávateľských faktúrach. Dôvodom neuznania odpočítania dane preto nebola skutočnosť, že u dodávateľov nebolo možné overiť dodanie tovaru, ani skutočnosť, že títo so správcom dane nespolupracujú alebo nekomunikujú. Žalovaný zastával stanovisko, že na základe vykonaného tuzemského i medzinárodného šetrenia sa spochybnilo, že s deklarovaným tovarom sa reálne obchodovalo tak, ako to preukazoval kontrolovaný daňový subjekt predloženými listinnými dôkazmi.

25. Správcom dane boli spochybnené obchodné transakcie v oblasti deklarovaných tovarov, nakoľko iba predloženie vyhotovených daňových dokladov nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena na strane platiteľa dane. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe preukázaných skutočností zistil, že zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočňované tuzemským dodávateľom a ich napojenie do obchodného reťazca možno považovať za umelo vytvorený článok, bez akéhokoľvek ekonomického a hospodárskeho cieľa, pretože ani uvedená spoločnosť nijakým spôsobom nepreukázala, že ňou vo faktúrach deklarovaný tovar aj dodala, ako je to uvedené na príslušných

dokladoch, a že táto spoločnosť bola priamym účastníkom, ktorý fyzicky najprv prebral a následne ďalej predal odvolávajúcemu sa.

26. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

27. Žalobca v žalobách uviedol, že správca dane ako aj žalovaný, účelovo selektovali informácie a dôkazy z nich vyplývajúce a len na základe konštatovania ich vyhodnotili ako svedčiace v neprospech daňového subjektu.

28. Žalobca mal za to, že žalovaný neuniesol pri hodnotení dôkazov dôkazné bremeno, účelovo na uvedené výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy tak nevyhodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nemožno považovať za preukázané.

29. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanoveným postupom, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom prihliadať na všetko, čo v danom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

30. Žalobca namietal, že dodávka, ktorá bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má v tomto prípade v zmysle čl. 17 Smernice Rady 77/388 EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu a má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo iným podvodom. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužitiu konania u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o tomto konaní vedel alebo musel vedieť.

31. Podľa názoru žalobcu žalovaný v daňovej kontrole dôkazy predložené daňovým subjektom GARKO s.r.o. nevyhodnotil, ale len ich odmietol. Ak mal však správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, vypočutých svedkoch a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, záväznosť a vieryhodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a apriori ani to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vieryhodnosti dokladu.

32. Žalobca mal ďalej za to, že bolo preukázané, že žalovaný a správca dane v konaní postupovali v rozpore so zákonom, porušili práva daňového subjektu, vyhodnotili dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistili skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 - 3 a s § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie.

33. Výlučné sledovanie len jednej línie právnych názorov spôsobuje, že rozhodnutia žalovaného sú nepresvedčivé a v konečnom dôsledku skĺzajú do roviny nepreskúmateľnosti. Argumentácia žalovaného a správcu dane vo vzťahu k vedomosti daňového subjektu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami tak, ako sú popísané v odôvodneniach rozhodnutí, nebola dostatočne a

presvedčivo odôvodnená a na viac, správca dane sa s odôvodnením svojho rozhodnutia nedostatočne a nepresvedčivo vyrovnal.

34. Zároveň mal žalobca za to, že v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená okrem iného aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti a správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt. Ak tieto limity výkonu daňovej kontroly nie sú zo strany správcu dane dodržané, protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní.

35. Žalobca zároveň uviedol, že ním predložené judikáty v odvolaní bolo možné aplikovať aj na tento predmet sporu. Úlohou európskych súdov t. j. Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ je aplikovať kodifikované právo a nepísané právne normy na konkrétne riešený prípad. Okrem tejto aplikačnej činnosti súdny dvor dotvára právo tým, že vypĺňa medzery v práve. Dotváranie práva sa uskutoční pri rozhodovaní v konkrétnej veci, avšak dosah rozhodnutia prekračuje rámec strán sporu. V odôvodnení rozhodnutí žalovaného nie je zrejmé, prečo jednotlivé rozsudky nie je možné aplikovať na tento predmet sporu.

36. Ako ďalšiu žalobnú námietku žalobca uviedol, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní bolo zistenie skutkového stavu žalovaným, ako orgánom verejnej moci, nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zároveň sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

37. Žalovaný vo vyjadreniach k podaným žalobám uviedol, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie.

38. Žalovaný uviedol, že s návrhom na vykonanie dokazovania vo veci prepravy u spoločnosti Magyár Kozut Nonprofit sa správca dane vysporiadal už v rámci vyrubovacieho konania po ukončení daňovej kontroly, keď tieto pripomienky s daňovým subjektom prerokoval v rámci miestneho pojednávania dňa 12.05.2016 a dňa 07.10.2016, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní. Na týchto žalobcovi uviedol, že žiadnym spôsobom nešpecifikoval motorové vozidlá a ich evidenčné čísla, ktoré boli použité pri preprave a ktoré mal preveriť u navrhovanej spoločnosti. Rovnako sa s námietkami vysporiadal aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, keď konštatoval, že žalobca ani v spísaných zápisniciach, ani v podaných návrhoch, nepredložil a nešpecifikoval motorové vozidlá a ich evidenčné čísla, ktorými mala byť preprava vykonaná, a ktoré mal správca dane preveriť, a ani samotné doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej kontroly neobsahovali informácie o motorových vozidlách použitých na prepravu.

39. Žalovaný uviedol, že v prípade nepreukázania dodania tovarov odberateľskej spoločnosti LEGDOM SRL nejde len o domnienky správcu dane. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo zistení správcu dane, a to z dokladov predložených žalobcom, ako aj z jednotlivých vyjadrení žalobcu. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že K. N., riaditeľka spoločnosti, bola nastrčená osoba, ktorá vyhlásila, že nevie, či tovar prekročil rumunské hranice, nemala žiadne finančné zdroje, neplatila fakturované sumy, nepodpísala žiadne doklady, nevedela nič o preprave a mala byť kontaktovaná slovenským občanom G. L., ktorého bližšie nešpecifikovala. Teda napriek tomu, že spoločnosť LEGDOM SRL vykázala nadobudnutie tovaru, tento nebolo možné overiť, nakoľko k týmto skutočnostiam nepredložila žiadne doklady a dôkazy.

40. Žalovaný ďalej uviedol, že dodávateľská spoločnosť HAN - 2010 s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie tovaru, je nekontaktná a z predmetných vystavených faktúr nepriznala a neodviedla daň. Na základe medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že M. E. bol konateľom dodávateľskej spoločnosti HAN-2010 s.r.o. v období uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Vo svojich výpovediach si odporoval, keď najskôr v podanom vyhlásení nevedel ani názov slovenskej spoločnosti, ktorej bol konateľom, nemal informácie o dostupných dokladoch a v ďalšej výpovedi uviedol, že ak si pamätá názov slovenskej spoločnosti, tak to bol asi HAN-2010 s.r.o. so sídlom v Lučenci. Uviedol, že nerozhodoval o záležitostiach spoločnosti, nakoľko podľa jeho výpovedi to mala robiť slovenská osoba

C. R. alebo H., ktorú bližšie špecifikovať nevedel. Zároveň nevedel uviesť ani konkrétne informácie týkajúce sa dodania tovaru, nevedel sa vyjadriť k preprave, nemal informácie o skladovaní tovaru, pretože spoločnosť nedisponovala skladom. Spoločnosť nemala zamestnancov, nemal informácie o nakladaní tovaru, nedisponoval peniazmi a všetko mal zabezpečiť pán C., ktorého však nevedel bližšie označiť. Žalovaný mal za to, že spoločnosť HAN-2010 s.r.o. nepreukázala dodanie tovaru pre žalobcu a zároveň ani samotný žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanou spoločnosťou HAN-2010 s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že tak žalovaný, ako aj správca dane, mal právo preveriť žalobcom deklarované obchodné transakcie, a to aj doplneným dokazovaním na odstránenie vzniknutých pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, a to, že deklarovaný dodávateľ dodal tovar tak, ako to bolo uvedené v dodávateľských faktúrach.

41. Rozsiahle dokazovanie a zaobstaranie konkrétnych dôkazov, na základe ktorých rozhodoval správca dane, ako aj žalovaný, bolo vedené za účelom zistenia čo najúplnejšieho oboznámenia sa so skutkovými okolnosťami a takto zistené dôkazné prostriedky zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

42. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaného v podstate zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobách. Uviedol len, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí závažná finančná ujma spočívajúca v ekonomickom ohrození podnikateľskej činnosti spoločnosti, nakoľko uvedením žalobcu v dôsledku zverejnenia údajov o daňových nedoplatkoch na stránke X. je v súčasnej dobe ekonomická činnosť spoločnosti vážne narušená, t. j. rovnaké skutočnosti ako v návrhu na priznanie odkladného účinku, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 23S/10/2017-42 zo dňa 04.04.2017,

43. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca neuvádza žiadne nové konkrétne skutočnosti, a preto žalovaný zotrval na svojich rozhodnutiach, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane.

44. Následne dňa 15.06.2017, podaním označeným ako doplnenie žaloby zo dňa 02.02.2017, žalobca predložil dôkaz - výpoveď svedka Q. L., ktorý bol v čase od 12.02.2011 do 16.05.2012 konateľom spoločnosti KOPET s.r.o., a ktorý potvrdil, že medzi spoločnosťou KOPET s.r.o. a GARKO s.r.o. prebiehali obchodno-právne vzťahy. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 14.11.2013, vykonaného na Daňovom riaditeľstve národného daňového a colného úradu župy Czongrád, hlavné operatívne oddelenie kontroly súkromných a samostatne zárobkovo činných osôb, prvé oddelenie kontroly súkromných a samostatne zárobkovo činných osôb, vyplýva podľa žalobcu reálnosť obchodov medzi spoločnosťou KOPET s.r.o. a GARKO s.r.o. Tvrdil, že žalovaný ako aj správca dane sa s predmetným dôkazom, svedčiacim v prospech daňového subjektu, v rámci vykonaného dokazovania nezaoberali, v dôsledku čoho neúplne zistili skutkový stav veci.

45. Žalovaný vo vyjadrení k predloženému dôkazu, ktorým žalobca preukazoval ním tvrdené skutočnosti v žalobe, uviedol, že svedok Q. L. v tejto svedeckej výpovedi neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by sa odlišovali od skutočnosti poskytnutých správcovi dane už v rámci odpovede na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9611401/5/355639/13 zo dňa 25.07.2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti je zrejmé, že vyjadrenia boli v rámci vyhodnotenia dôkazov vzaté na vedomie, a tak žalovaný ako aj správca dane sa s týmito vyjadreniami vysporiadali a prijali záver, že ani na ich základe nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom KOPET s.r.o., a ani z výpovede Q. L. žiadnym spôsobom nevyplynula špecifikácia motorových vozidiel, ktoré mali tovar dopraviť k žalobcovi, a nevyplýva z nich ani špecifikácia osoby, ktorá mala v mene dodávateľa KOPET s.r.o. tieto obchody vykonávať.

46. Žalovaný uviedol, že žalovaný tieto skutočnosti uvádzal už v napadnutých rozhodnutiach, pričom preukázal, že spoločnosť KOPET s.r.o. je podľa zistení správcu dane nekontaktná a aj napriek tomu, že pán L. (bývalý konateľ spoločnosti) vo výpovedi uviedol, že dodával tovar daňovému subjektu, z jeho výpovede vyplýva, že pri dodaní tovaru nebol a všetko mal zrealizovať C. L., ktorý mal mať udelené splnomocnenie. Tieto skutočnosti však pán L. nevedel preukázať, nakoľko došlo k predaju spoločnosti na Slovensko, pričom zmluvu spísala nejaká žena a on nevedel preukázať ani túto skutočnosť. Zároveň nemal k dispozícii ani doklady o predaji spoločnosti. V tejto súvislosti správca dane poukázal na vyjadrenie konateľky žalobcu, podľa ktorej mal spoločnosť KOPET s.r.o. zastupovať Q. L., ktorý však vo svojej výpovedi uviedol, že sa dodaní nezúčastnil a všetku činnosť vykonával C. L., pričom on bol

informovaný telefonicky, aj to len sporadicky. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť KOPET s.r.o. nemala nákladné vozidlá a ani nezamestnávala vodičov. Konateľka daňového subjektu GARKO s.r.o. však uviedla, že spoločnosť KOPET s.r.o. dopravila tovar k nim na dvor, kde sa už prekladal z jedného vozidla na druhé.

47. Na prejednanie žalôb v spoločnom konaní súd nariadil pojednávanie na deň 18.10.2017. Súd konštatoval, že s účinnosťou od 18.08.2017 došlo k zániku žalobcu GARKO s.r.o. zlúčením, pričom právnym nástupcom je spoločnosť Moka Carp s.r.o., konateľom a spoločníkom, ktorej je C. L.. V súlade s ustanovením § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo zánikom pôvodného žalobcu GARKO, s.r.o. k zániku plnomocenstva na zastupovanie udeleného právnemu zástupcovi, pretože došlo k zániku pôvodného žalobcu GARKO s.r.o. s právnym nástupcom. Zároveň prítomný právny zástupca žalobcu potvrdil, že voči súdu nebol urobený žiadny úkon smerujúci k zániku splnomocnenia.

48. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podaných žalobách a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie žalôb ako aj na všetky jeho podania adresované súdu.

49. Žalovaný na pojednávaní zotrval na vyjadrení k podaným žalobám, ktoré navrhol zamietnuť. Zotrval na názore, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a sú založené na zisteniach v daňovom konaní.

50. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom, preto žaloby ako nedôvodné v súlade s § 190 SSP zamietol.

54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

58. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

61. Vzhľadom k tomu, že sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal postupom a rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutia žalovaného aj k podaniu žalôb žalobcom, nepovažuje za racionálne a hosporádne vracať sa k už známym skutočnostiam, a preto súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude rozoberať jednotlivé námietky žalobcu uvedených v žalobách.

62. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte“. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil dôvodne a za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

63. Námietky týkajúce sa hodnotiacich úsudkov daňových orgánov, že správca dane nevyužil možnosť vykonať dokazovanie preverením prepravy v zahraničí, ako aj preverením prepravy a nákladu potvrdeného spoločnosťou PORCIÓ-ÉK, ktoré boli dostatočne preukázané pre potreby správcu dane v prebiehajúcom konaní, možno považovať za nedôvodné, nakoľko správca dane, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach jasne vyjadrili k dôvodom, prečo nebolo možné vykonať preverovanie prepravy v zahraničí. Správcovi dane nebolo žalobcom preukázané vyšpecifikovanie motorových vozidiel a ich evidenčných čísiel, ktoré boli pri preprave použité, a ktoré by mohol preveriť u navrhovanej spoločnosti Magyár Kozut Nonprofit. Z tohto dôvodu má súd za to, že predmetný dôkazný návrh správca dane, ako aj žalovaný, vyhodnotili správne, a to z poukazom na výpoveď konateľky žalobcu, ktorá sa opakovane vyjadrovala, že dodávateľ HAN-2010 s.r.o. mal doviesť tovar, a teda vykonávať prepravu, pričom žalobca si mal doviesť tovar iba v 4 až 5-tich prípadoch. Zároveň uviedla, že odberateľ LEGDOM SRL si zabezpečoval prepravu sám, vždy po mäso chodili dvaja vodiči a mäso naložili a uhradili, pričom ani v tomto prípade nevedela uviesť evidenčné čísla vozidiel, ktoré prepravu vykonali a nevedela uviesť ani adresu vykládky tovaru.

64. Taktiež námietka žalobcu, že zo strany daňových orgánov došlo k hrubému porušeniu základných zásad správy daní a správca dane počas kontroly účelovo vyhodnocoval dôkazy v neprospech daňového subjektu, nie je dôvodná. Správca dane a aj žalovaný pri vydávaní predmetných rozhodnutí vychádzali zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý správca dane preveril u kontrolovaného daňového subjektu, ako aj u dodávateľov a odberateľov daňového subjektu, zároveň ho preveril prostredníctvom dožiadaní výsluchom svedkov, pričom počas daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní umožnili kontrolovanému žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré jednoznačným a dostatočným spôsobom sú uvedené v rozhodnutiach správcu dane, ako aj v rozhodnutiach žalovaného.

65. K námietkam týkajúcim sa neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany daňových orgánov súd konštatuje, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. V tomto smere súd poukazuje na to, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalobca nepreukázal, že tovar skutočne dodali deklarovaný dodávatelia, a to KOPET s.r.o. a A-ADRIA s.r.o., a zároveň nepreukázal dodanie tovaru s oslobodením dane odberateľovi LEGDOM SRL.

66. Povinnosťou daňového subjektu - žalobcu bolo relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry. V danom prípade nebola spochybnená existencia tovaru. Bolo spochybnené dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. Zároveň bola spochybnená reálnosť obchodných transakcií vzhľadom k tomu, že v obchodnom reťazci vystupovali formálni dodávatelia a v priebehu konania pritom nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by žalobcovi tovar skutočne dodala daná spoločnosť tak, ako to deklarujú dodávateľské faktúry a zároveň, že tieto spoločnosti boli priamym účastníkom obchodu, resp. že tieto spoločnosti predmetný tovar preberali a následne dodávali odvolávajúcemu sa a neboli tak iba umelo vytvoreným článkom obchodného reťazca.

67. V konaní pred správcom dane boli získané také dôkazy, ktorými sa vyvrátilo tvrdenie daňového subjektu. Nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou.

68. K žalobným námietkam týkajúcim sa ekonomických dôvodov vzniku výmeny plnení u daňových subjektov súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. Správca dane získal všetky dôkazy v zmysle § 24 ods. Daňového poriadku zákonným spôsobom, na základe čoho správca dane v prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov oprávnene preveroval skutkový stav a zistené skutočnosti premietol do napadnutých rozhodnutí. Zásady daňového konania boli v danej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.

69. Ani ďalšie námietky žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za vady, ktoré nebol ani pri vynaložení všetkého objektívneho možného úsilia schopný ovplyvniť, a ktoré sú mimo jeho rozhodovaciu a dispozičnú sféru, nie sú dôvodné. Správca dane preveroval doklady vystavené dodávateľmi A-ADRIA s.r.o. a KOPET s.r.o.. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stánku faktúr podľa § 71 zákon č. 222/2004 Z. z., ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania služby a následného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je s plnením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočňovaných osobami uvedenými na daňových dokladoch. Vykonaným preverovaním zo strany správcu dane bol spochybnený reťazec dodávok mäsových produktov medzi jednotlivými firmami A-ADRIA s.r.o., KOPET s.r.o., HAN-2010 s.r.o., DRV- Euro-hús kft a LEGDOM, S.R.L.a žalobcom.

70. Nakoniec súd musí konštatovať, že ani žalobcove námietky týkajúce sa vykonávaného dokazovania, hlavne dodržiavania zásad voľného hodnotenia dôkazov, nie sú dôvodné. Správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie podľa § 24 Daňového poriadku v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 Daňového poriadku. Na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí sa tak správca dane ako aj žalovaný vysporiadal so všetkými skutočnosťami aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu.

71. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť preukázať platiteľove dane, od koho nadobudol tovar, na ktorý si uplatňuje odpočet DPH. Správca dane dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo správca dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v odôvodnení svojich rozhodnutí.

72. Súd v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam žalobcu, pričom za rozhodujúce považuje to, že v danom prípade nebolo hodnoverne preukázané dodanie tovaru a uskutočnenie reálneho obchodného reťazca medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami.

73. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr.

74. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.