Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: C. M., E.. X.XX.XXXX, I. X. XX, K. F., o zaplatenie 135,10 eur s príslušenstvom 877,76 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 3.2.2015 pod č. k. 8C/67/2014-37 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu zo dňa 28.12.2015 pod č. k. 8C/67/2014-73, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 71,10 eur od 26.7.2013 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti jeho rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 135,10 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z nezaplatených telekomunikačných služieb poskytnutých žalobcom vo výške 71,10 Eur a z časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 64,- Eur v zmysle s ust. čl. 2 bod 2.5 Dodatku a nárok na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený spotrebiteľský záväzkový vzťah a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.02.2013 Č.. W. a Dodatkom k nej z toho istého dňa. Na ich základe žalobca poskytol žalovanému SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Taktiež žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón E. T. za kúpnu cenu 1,- Euro. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov. V zmysle Dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 64,- Eur, pričom táto zmluvná pokuta sa mala v prípade, že k porušeniu zmluvnej povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti postupne znižovať podľa pravidiel stanovených dodávateľom a zadefinovaných v uvedenom zmluvnom dojednaní v Dodatku k zmluve. Je zrejmé, že žalobca žalovanému telekomunikačné služby dodával a ich aj vyúčtovával faktúrami za obdobie XX/ XXXX W. XX/XXXX, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil.

3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 71,10 Eur predstavujúcu neuhradené služby, čo žalovaný nerozporoval. Keďže sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,5 % ročne od 26.07.2013 do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 11.07.2013. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v požadovanej sadzbe 8,5% ročne ale len v sadzbe 5,5% vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetný záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013 (konkrétne 26.02.2013), a preto sa v zmysle citovaného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. na určenie výšky úrokov z omeškania aplikuje znenie ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinné od 01.02.2013. Podľa tohto ustanovenia patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne (5% + 0,5% úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania).

4. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovanej v tomto konaní, tak súdu je známe, a nakoniec na to poukázal aj samotný žalobca v podanej žalobe, že žalobcom uplatňované zmluvné pokuty boli v minulosti viackrát vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a nároky na ich zaplatenie boli súdmi zamietané. Preto žalobca vykonával zmeny vo formulárových zmluvách, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie vykonané zmeny vo formulárových zmluvách v časti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute neodstránila súdmi vytýkané nedostatky, pre ktoré bolo zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute viackrát určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď žalobca uviedol, že v novom znení zohľadnil časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, súd toto zohľadnenie považuje len za iluzórne. Žalobca v „novom“ formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktoré je posudzované v tomto konaní) stanovil, že výška zmluvnej pokuty sa bude znižovať zo sumy 64,- Eur v posledných 6 mesiacoch doby viazanosti tak, že výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Tým de facto rozdelil dobu viazanosti (24 mesiacov) na 2 obdobia (žalobcom označené ako „časti doby viazanosti“) a to obdobie prvých 18 mesiacov, počas ktorého ostáva výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľov konštantná (64,- Eur) a dobu posledných 6 mesiacoch, počas ktorej sa výška zmluvnej pokuty znižuje podľa zadefinovaného vzorca s premennou, ktorá závisí od momentu, kedy dôjde (v období posledných 6 mesiacoch viazanosti) k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa. Takúto zmenu vo formulárovej zmluve (v porovnaní so znením, ktoré bolo súdmi vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka) súd nehodnotí ako odstránenie nedostatku, ale len ako časové zúženie účinkov tej istej neprijateľnej zmluvnej podmienky - z doby 24 mesiacov (celej viazanosti) na 18 mesiacov (3/4 doby viazanosti). Zmluvné dojednanie tak nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvné povinnosti hneď na začiatku zmluvného vzťahu (v prvom mesiaci), alebo tesne pred uplynutím 3/4 doby viazanosti (v osemnástom mesiaci). Súd tak s ohľadom na vyššie uvedený časový rozmer zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktorý bol v minulosti súdmi opakovane vyhodnotený ako dôvod neprijateľnosti) nevidí rozdiel medzi "novým" znením zmluvného dojednania a jeho "starým" znením, ak by sa staré znenie (vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka) uplatnilo v zmluve s viazanosťou na 18 mesiacov. V neposlednom rade prvoinštančný súd poukázal aj na skutočnosť, že už v minulosti bolo plnenie z takejto zmluvnej podmienky súdmi právoplatne nepriznané z dôvodu jej neprijateľnosti - napr. rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9C/242/2014 zo dňa 19.09.2014. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 64,- eur s príslušenstvom ako aj úroku z omeškania v rozsahu sadzby nad 5,5% ročne, t.j. žalobu v prevyšujúcej časti, zamietol.

5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu nároku na zaplatenie 71,10 eur s úrokom z omeškania a neúspech v rozsahu nároku na zaplatenie 64,- eur s úrokom z omeškania, čo je takmer rovnaký rozsah. Preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, len proti výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý, podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaní napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného aj na zaplatenie sumy 64,- eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 64,- eur od 26.7.2013 do zaplatenia, a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Názor súdu prvej inštancie, týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, považuje za nesprávny. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú, a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. V ustanovení čl. 1 bode 1.2 dodatku zo dňa 26.2.2013 k zmluve č. W. je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu E. T. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- eur, a že bežná maloobchodná cena, za ktorú žalobca predmetný mobilný telefón predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku, je 65,- eur. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 65,- eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo za znížené ceny 1,- eur, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 64,- eur na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvných vzťahoch so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej pokute má, podľa názoru žalobcu, zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24 mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech žalovaného. Dôvodom uzavretia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. V súvislosti s daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi účastníkmi konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvne pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti po uzavretí neplnila. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala rozsahu poskytnutej výhody pri uzavretí dodatku za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť

si zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy hneď po uzavretí dodatku porušovala, lebo za poskytnuté služby žalobcovi neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver za nesprávny.

7. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 28.12.2015 pod č. k. 8C/67/2014-73 súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 8C/67/2014-37 zo dňa 3.2.2015 o výrok, ktorý znie: Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 2 bode 2.5 písm. a) Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení:

„V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 64,00 Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4)“, je neprijateľnou podmienkou a ako taká je neplatná.

8. Proti označenému dopĺňaciemu rozsudku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal.

9. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 prejednal podané odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

10. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 112 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti § 219 ods. 2 O.s.p.. To isté sa vzťahuje aj k správnym a vystihujúcim dôvodom dopĺňacieho rozsudku.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

12. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd odkazuje aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.9.2014, sp. zn. 9C/242/2014, ktorý taktiež nepriznal žalobcovi plnenie z obdobnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti. Označený okresný súd k zmluvnej podmienke uviedol: „Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k

zmluve predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie“. S týmto konštatovaním okresného súdu sa stotožňuje aj súd odvolací v tejto posudzovanej veci. Rovnako je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute bolo právoplatne vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku napr. aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/363/2014 zo dňa 5.5.2015.

13. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb k Zmluve Č.. W. (č.l. 6), z čl. 2 bod 2.5 vyplýva, že účastník si je vedomý, že MT (mobilný telefón) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V náväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť bližšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 64,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).

14. V súvislosti s týmto dojednaním odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitnosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov

zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

15. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba mať na vedomí skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde, pričom hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvná pokuta neobchádza ani aspekt neurčitosti. Rovnako odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil žalobca. Totiž dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS. V tomto smere je potrebné poukázať aj na samotné konštatovanie odvolateľa, ktoré odporuje jeho vyjadreniu o individuálnom dojednaní výšky zmluvnej pokuty, a to že: „žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 64,- eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1,- eur, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 64,- eur na základe dodatku, a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby“.

16. Za individuálnu zmluvnú podmienku nemožno totiž považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulárovou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Teda spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

17. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, že malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, jeho tvrdenia odvolací súd teda považuje len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená, a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).

18. V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Teda ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, čo nakoniec konštatuje súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku, správne rozhodol, ak návrh žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o čiastočnom zamietnutí návrhu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p).

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, keď úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .