Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: PhDr. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Paulínska 17, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Mesto Sereď, so sídlom Námestie republiky 1176/10, 926 01 Sereď, IČO: 00306 169, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda č. 1, 040 01 Košice, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 2839/2021 zo dňa 15.2.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e oznámenie primátora Mesta Sereď č. 2839/2021 zo dňa 15.2.2021.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Primátor mesta Sereď dňa 15.2.2021 oznámením číslo 2839/2021 oznámil žalobcovi, že mu zaniká mandát poslanca Mestského zastupiteľstva v Seredi v zmysle Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že počas jedného roka sa nezúčastnil ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

II. Žaloba a žalobné dôvody

2. Proti uvedenému oznámeniu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 1.4.2021 žalobu, v ktorej namietal, že v komunálnych voľbách uskutočnených dňa 10.11.2018 bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Sereď. Uviedol, že ako legitímne zvolený poslanec sa zúčastnil zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Sereď naposledy 13.2.2020, následne sa nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil na zasadnutiach mestského zastupiteľstva v termínoch 12.3.2020, 28.4.2020, 25.6.2020, 17.9.2020, 21.10.2020, 12.11.2020, 10.12.2020.

3. Dňa 18.2.2021 bolo zvolané Mestské zastupiteľstvo mesta Sereď, pričom žalobca dňa 8.2.2021 obdržal od vedúcej organizačného oddelenia Mestského úradu Sereď pozvánku na zasadnutie na deň 18.2.2021, ktorej prílohou bol aj program tohto zasadnutia.

4. Následne listom zo dňa 15.2.2021 vyhotoveným a podpísaným Ing. E. Q., primátorom mesta J., bolo žalobcovi oznámené, že dňom 14.2.2021 zanikol jeho mandát poslanca Mestského zastupiteľstva v Seredi zo zákona. Toto rozhodnutie bolo zdôvodnené Zbierky o obecnom zriadení, v zmysle ktorého mandát poslanca zaniká, ak sa počas roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

5. Na úradnej tabuli mesta Sereď bolo rovnako dňa 15.2.2021 zverejnené oznámenie o nastúpení náhradníka za zaniknutý mandát poslanca Mestského zastupiteľstva v Seredi, PhDr. E. U. vo volebnom obvode číslo 1.

6. Žalobca dňa 17.2.2021 primátorovi mesta J. zaslal list, ktorým vyjadril nesúhlas s postupom mesta J. o zániku jeho mandátu a oznámil, že sa zúčastní zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 18.2.2021.

7. Dňa 18.2.2021 sa dostavil žalobca na zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Seredi, avšak nebolo mu umožnené podpísať sa do prezenčnej listiny s tým, že už nie je poslancom mestského zastupiteľstva a nie je v zozname nakoľko mu zanikol mandát poslanca.

8. Žalobca považuje postup mesta Sereď za nezákonný, hrubo zasahujúci do jeho volebných práv jeho ako legitímne zvoleného poslanca mestského zastupiteľstva, tak do práv občanov voličov, ktorí svojím volebným aktom bez akýchkoľvek pochýb rozhodli o zvolení práve žalobcu za poslanca. Žalobca má za to, že došlo, resp. dochádza k nezákonným zásahom do ústavne odôvoditeľného práva poslanca obecného zastupiteľstva na pokojný výkon mandátu poslanca a práva na rešpektovanie výsledku volieb.

9. Žalovaný opiera svoju argumentáciu a zdôvodňuje svoj postup ust. Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pričom spája začiatok plynutia zákonom stanovenej lehoty od poslednej preukázanej účasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva.

10. Žalobca uvádza, že výklad ust. Zbierky, čo sa týka plynutia lehôt je absolútne mylný. Viazanie plynutia zákonom predpokladanej absencie poslanca, s ktorou pri naplnení predpokladanej dĺžky trvania je 1 rok sa spája zánik mandátu poslanca na okamih jeho poslednej účasti na zasadnutí zastupiteľstva je aj v kontexte s dôvodovou správou zákonodarcu v tejto časti zákona nemysliteľné. Fakticky by pri takomto výklade obdobie od preukázania poslednej účasti poslanca na zasadnutí až do jeho ďalšieho termínu konania bolo považované za jeho absenciu, t. j. neplnenie si základných povinností poslanca účasti na zastupiteľstve a to bez ohľadu na to, že v tomto čase vôbec neexistovala žiadna objektívna možnosť účasti poslanca na zasadnutí zastupiteľstva. Podľa názoru žalobcu, celý časový úsek od preukázanej poslednej účasti poslanca na zastupiteľstve až do prvej jeho neúčasti na zastupiteľstve je nutné považovať za obdobie, v ktorom si plnil svoje povinnosti poslanca viažuce sa na účasť na zastupiteľstvách.

11. Podľa Zbierky mandát poslanca zaniká, ak sa počas jedného kalendárneho roka nezúčastnil ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia je absolútne zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou na plynutie určenej lehoty je neúčasť poslanca na zasadnutí zastupiteľstva.

12. Žalobca odôvodňuje, že zánik funkcie poslanca v súvislosti s výkladom vyššie uvedeného ustanovenia zaniká, ak sa poslanec v priebehu jedného roka nezúčastnil ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Lehota jedného roka začína plynúť prvou neúčasťou poslanca na zasadnutí zastupiteľstva, čo v prípade žalobcu bolo 12.3.2020. Z hľadiska právnej argumentácie je potrebné pristúpiť k logickému výkladu právnej normy, použitím ktorého výkladu možno jednoznačne vyvodiť záver, že pokiaľ deň 12.3.2020 bol prvým dňom ročnej neúčasti poslanca/žalobcu na nasledujúcich zasadnutiach mestského zastupiteľstva, tak jeden rok uplynie skončením dňa 11.3.2021. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.7.2013, kde krajský súd sa zaoberal vysvetlením právnych pojmov určujúcich plynutie času - doba, lehota, pričom uviedol nasledovné: „Súd uvádza, že v zmysle právnej teórie plynutia času je všeobecne uplatňovanou právnou skutočnosťou, na základe ktorej vznikajú, menia sa, zanikajú právne normy, doba a lehota je určitý časový úsek, ktorý môže byť ohraničený vyjadrením konkrétneho počtu dní, týždňov, mesiacov či rokov alebo dátumom. Počas tohto časového úseku ide obyčajne o vznik alebo obmedzenie práva a povinností. Rozdiel je v

začiatku a konci, čo sa týka lehoty a doby. Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú, trvajú alebo na plynutie ktorých zákon viaže ich zánik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom a končí posledným dňom časového úseku bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň alebo deň pracovného pokoja. Doba plynutie už odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre plynutie a spravidla končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom, prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Lehotou sa rozumie istý časový úsek ohraničený začiatok a skončením plynutia. V tomto časovom úseku sa spravidla vyžaduje, aby účastník vzťahu vykonával istú činnosť alebo konanie, v prípade sa konania zdržal, teda nekonal. Platí zásada, že začína plynúť nasledujúcim dňom a posledným dňom lehoty je v prípade, že pripadla na sviatok vždy najbližší pracovný deň po uplynutí určitého časového úseku, ak to v zákone nie je uvedené inak.“

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ust. § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení možno subsumovať jednoznačne len pod pojem doba a nie pod pojem lehota. Právny pojem doba je z časového hľadiska pevným, fixným obdobím.

14. Žalobca ďalej uviedol, že na podporu svojho právneho názoru, že mandát poslanca v prípade žalobcu trvá, poukázal na odborné názory a výklad ako napr. stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, stanovisko Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy č. SVS-OMSZV2-2021/010402-002 a tiež SVS-OMSZV2-2017/015831, či výklad JUDr. Tekeliho, PhDr. JUDr. Hoffmanna, PhD. v publikácii Zákon o obecnom riadení, komentár.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

15. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že mandát poslanca, teda aj poslanca Mestského zastupiteľstva Sereď zaniká, ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na zasadnutiach mestského zastupiteľstva. Toto zákonné ustanovenie je zaradené medzi taxatívne dôvody. Ústavný súd už v minulosti zaujal opakované stanovisko k princípom uplatňovaným v rámci územnej samosprávy a uviedol, že vyhlásenie výsledkov volieb zvolený kandidát nadobúda zároveň aj súbor práv a povinností spojených s výkonom funkcie, do ktorého bol zvolený. Mandát poslanca zastupiteľstva je treba ponímať ako potenciálne miesto v obecnom zastupiteľstve, ale najmä ako funkciu, z ktorej vyplývajú oprávnenia a povinnosti dané SR, prípadne inými zákonmi a predpismi. Tieto oprávnenia majú hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu, pričom všetky majú charakter trvalosti a stálosti a v tomto zmysle sa vykonávajú súbežne a permanentne s cieľom rešpektovať a napĺňať záujmy obyvateľov. Tomuto logicky zodpovedá aj doba jedného roka, ktorú zákonodarca určil ako krajnú medzu na to, aby ešte bolo možné hovoriť o efektívnom výkone poslaneckého mandátu a uplynutím ktorého už prevažuje záujem spoločnosti na ukončení výkonu mandátu ex lege. Doba jedného roka sa preto musí viazať na permanentný výkon funkcie a na trvalé vykonávanie tejto funkcie (a nie vyzdvihnúť - ako sa to opakovane snaží žalobca v tomto konaní - len formálnu účasť na rokovaní zastupiteľstva ako jediné kritérium).

16. Je potrebné zvýrazniť, že poslanci mestského zastupiteľstva aj mestské zastupiteľstvo ako celok musia byť počas celého volebného obdobia aktívny pri plnení základných úloh a kompetencií a nečinnosť je judikatúrou považovaná za nezákonný stav. Aktivita poslanca predpokladá na strane každého poslanca priebežný a trvalý záujem o dianí v meste a tiež rokovania mestského zastupiteľstva aj ostatných orgánov mestského zastupiteľstva. Samotná fyzická účasť na rokovaní mestského zastupiteľstva predstavuje iba jednu z foriem výkonu činnosti mandátu.

17. V prvom rade je potrebné rozlišovať pojem "lehota" a "doba". Teória práva i právna prax tieto dva pojmy dôsledne odlišuje. Lehota je ponímaná ako časový úsek, v ktorom môže nastať určitá právna skutočnosť. Inak povedané lehotou je časový úsek stanovený na uplatnenie práva u druhej strany, poprípade u inej osoby, alebo iného príslušného orgánu. Lehotou rozumieme ohraničený čas určený na vykonanie dôležitých procesných úkonov, prípadne na splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo z rozhodnutia. Platí, že začína plynúť nasledujúcim dňom a posledným dňom lehoty je v

prípade, že pripadla na sviatok, vždy najbližší pracovný deň po uplynutí určeného časového úseku, ak to v zákone nie je uvedené inak. Na rozdiel od toho pojem doba chápeme ako samostatnú právnu udalosť, s čím právo spája určité dôsledky. Dobou sa rozumie časový úsek, ktorého uplynutím zaniká právo alebo povinnosť, bez toho, aby bolo potrebné na vyvolanie tohto právneho následku osobitne prejaviť vôl'u. „Doby na rozdiel od lehôt začínajú plynúť už prvým dňom a končia uplynutím posledného dňa stanovenej alebo dohodnutej doby. Doby uplynú bez ohľadu na to, či koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. H (viď k tomu BARANCOVÁ, H. . Komentár. Praha, C. H. Beck 2010, s. 390).

18. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. (plne ho možno akceptovať aj na nami sledovanú problematiku): "Pod právnym pojmom "doba" právna teória i prax rozumie presne ohraničený časový úsek, počas trvania ktorého má niekto niečo konal: niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť, alebo uplynutie ktorého spôsobuje určité právne následky (účinky), t.j. vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Právny pojem "doba" (na rozdiel od pojmu "lehota'') je z časového hradiska pevným (fixným)obdobím, ktoré uplynie bez ohľadu na to, či posledný deň doby pripadne na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja. Jej plynutie sa teda na rozdiel od lehoty nepredlžuje.“ V danom prípade jednoznačne hovoríme o plynutí doby jedného roka, kde uplynutím tejto doby dôjde "ex offo" k zániku mandátu poslanca. Prihliadajúc na právnu úpravu zákona o obecnom zriadení ako aj dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu zákona možno konštatovať, že doba jedného roka sa začína počítať deň nasledujúci po dni kedy sa poslanec obecného zastupiteľstva posledný krát reálne a preukázateľne zúčastnil na obecnom zastupiteľstve. (zohľadňujeme tým trvalosť a tiež funkčné obdobie poslanca - viď k tomu poznámky zhora)

19. Aj z vyššie uvedeného dôvodu je nepochybné, že dané ustanovenie upravujúce zánik mandátu poslanca v prípade neúčasti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva nemožno vykladať extenzívne ale práve naopak. To znamená, že predmetná doba začína plynúť od nepochybnej skutočnosti - splnenia si zákonnej povinnosti poslanca a to účasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva (do pozornosti možno dať aj to, že vyvrcholením jednotlivých činností poslanca ako aj jeho príprav je aktívna účast' na zasadnutiach obecného zastupiteľstva). Rokovanie a rozhodovanie obecného zastupiteľstva je konečným štádiom dlhodobej aktivity a prípravy zo strany jednotlivých poslancov obecného zastupiteľstva - v tomto zmysle slova sa hlasovanie považuje až za výsledok dlhodobej prípravy a posudzovania vhodných a výhodných alternatív pre obec. Možno tiež uzavrieť a konštatovať, že ukončením jedného rokovania obecného zastupiteľstva sa už začína práca na príprave ďalšieho rokovania obecného zastupiteľstva a ide tak o nepretržitý proces hľadania a výberu relatívne najoptimálnejšieho súčasného i budúceho nasmerovania obce.

20. Na záver ešte zvýrazňuje, že obecné zastupitel'stvo rozhoduje o základných otázkach života obce - a v prípade, že nie je možné toto rokovanie uskutočniť (napr. aj z dôvodu neprítomnosti poslancov), potom je týmto spôsobom marený výkon samosprávy obce ako celku. Zákonodarca neustanovuje subjektom práva - poslancom obecného zastupiteľstva ako verejným činiteľom právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. V tomto kontexte možno zvýrazniť, že neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu a aj z toho dôvodu sme názoru, že dané ustanovenie zákona v takom prípade treba vykladat' užšie a prísnejšie, teda tak ako je uvedené vyššie.

21. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 25.8.2021, v ktorej uviedol, že vzhl'adom na charakter vyjadrení žalovaného je zrejmé, že predmetom sporu zostáva výlučne otázka určenia odkedy sa má uvedená ročná lehota počítať t.j. posúdenie toho, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok plynutia zákonom ustanovenej lehoty jedného roka. Žalovaný opakovane uvádza názor, že je to deň poslednej účasti žalobcu na rokovaní mestského zastupiteľstva t.j. 13.2.2020. Žalobca aj naďalej s uvedeným názorom nesúhlasí, považuje ho za absolútne nelogický a nesprávny. Žalobca má za to, že v zmysle platnej právnej úpravy pre počiatok plynutia zákonného obdobia jedného roka je rozhodujúci deň Prvej neúčasti na rokovaní mestského zastupitel'stva. V jeho prípade sa jedná o dátum 12.3.2020. Od tohto dátumu mal žalobca zákonom o obecnom zriadení ustanovenú dobu jedného roka, teda do 12.3.2021 na to, aby sa zúčastnil zasadnutia zastupiteľstva a tak prerušil jej plynutie. Účasť na zastupiteľstve dňa 18.2.2021 (hoci mu bola znemožnená odmietnutím prezentácie, zapísania sa do listiny prítomných poslancov a neumožnením výkonu práv poslanca zo strany žalovaného) má za následok, že mandát žalobcu nemôže zaniknúť v zmysle § 25 ods. 2 písm. g) skôr ako 18.2.2022. Rovnako tak celkom určite nemohol mandát poslanca žalobcu zaniknúť k 14.2.2021,

tak ako mu to bolo oznámené a ako to tvrdí žalovaný. Žalobca trvá na tom, že jeho mandát aj naďalej trvá a žalovaný mu bráni v jeho výkone protizákonne.

22. Rovnaký právny názor je prezentovaný aj odbornou verejnosťou napr. v komentári k zákonu o obecnom zriadení autorov Tekeliho a Hoffmanna (uvedený zdroj je prílohou podanej žaloby) je k danej problematike konštatované: "Aby došlo k zákonom predpokladaným následkom, musí ísť o takú pasivitu zo strany poslanca, keď sa počas plynutia jedného roka nezúčastní ani jedného zasadnutia obecného zastupiteľstva obce, ktoré sa konalo a na ktoré bol preukázatel'ne pozvaný. Zákonodarca pritom nemá na mysli obdobie jedného kalendárneho roka (január - december), ale ide o stanovenie lehoty (jeden rok - 365 dní), ktorá začína plynúť prvou neúčasťou poslanca na zasadnutí obecného zastupitel'stva.

23. K danej problematike sa totožne s vyššie uvedeným, pravidelne vyjadruje aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako legislatívny garant zákona o obecnom zriadení, ktorého stanovisko k otázke plynutia predmetnej zákonnej lehoty je obsahom podanej žaloby, rovnako ako stanovisko ZMOS. Ustanovenie § 25 ods. 2 písm. g) zákona o obecnom zriadení je možné chápať ako určitú sankciu za porušenie povinností poslanca, konkrétne povinnosti zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Je preto absolútne logické, že lehota začína plynúť prvým porušením tejto povinnosti, to znamená prvou absenciou na zasadnutí obecného zastupiteľstva. V záujme hospodárnosti a účelnosti konania si žalobca dovoľuje odkázať na ním prezentované zdôvodnenie, podrobný opis rozhodujúcich skutočností a označené dôkazy, ktoré sú obsahom podanej žaloby vo veci a ktoré objasňujú zdôvodnenie prezentovaných právnych názorov.

24. Identický názor prezentujú v obdobných veciach aj príslušné prokuratúry, či súdy v ich ustálenej rozhodovacej činnosti, keď zhodne konštatujú, že pre začiatok plynutia uvedenej ročnej lehoty, s ktorou zákon o obecnom zriadení spája zánik mandátu poslanca, je rozhodujúci dátum prvej neúčasti poslanca na zasadnutí zastupitel'stva. Ako príklad takéhoto rozhodnutia si dovolím uviesť napr. Uznesenie Krajského súdu Nitre sp. zn. z 27.mája 2021, z ktorého odôvodnenia cituje: "Ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení upravuje základné povinnosti poslancov, pričom jednou z týchto povinností je aj povinnosť zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupitel'stva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený. Táto povinnosť súvisí s tým, že osobná účasť poslanca na rokovaní týchto orgánov podmieňuje ich funkčnosť (uznášaniaschopnosť) a, samozrejme, je predpokladom toho, aby aktívne vykonával svoju činnosť. Porušenie tejto povinnosti podl'a § 25 ods. 1 písm. b) za podmienok ustanovených v § 25 ods. 2 písm. g) má za následok zánik mandátu poslanca ex lege (Zákon o obecnom zriadení, Komentár, doc. JUDr. Soňa Košičiarová, PhD., mim. prof., Eurokódex, 2018). Nadväzujúc na túto povinnosť zákonodarca zakotvil sankciu v prípade porušenia povinnosti v nadväzujúcom ustanovení § 25 ods. 2 písm. g) Zákona o obecnom zriadení, ktorou je zánik mandátu. V prípade ust. § 25 ods. 1 písm. b) a na neho nadväzujúce ust. § 25 ods. 2 písm. g) Zákona o obecnom zriadení ide o klasický príklad perfektnej právnej normy obsahujúcej v prvom ustanovení dispozíciu (povinnosť zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupitel'stva) a v druhom ustanovení sankciu (zánik mandátu v prípade porušenia povinnosti). Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobkyne, podl'a ktorej lehota jedného roka začne plynúť až od prvej neúčasti poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva, t. i- od okamihu, kedy došlo prvý raz k porušeniu povinnosti. Argumentum a contrario, podl'a názoru súdu sankčná lehota nemôže začať plynúť od okamihu, kedy k porušeniu povinnosti ešte nedošlo. "

25. Z uvedeného teda vyplýva, že pokial' medzi prvou neúčasťou žalobcu a následnou ďalšou účasťou na zasadnutí zastupitel'stva neubehlo obdobie dlhšie ako jeden rok (365 dní), predpokladané ust. § 25 ods. 2 písm. g) Zákona o obecnom riadení, tak nebola naplnená hypotéza pre zánik mandátu poslanca obecného zastupitel'stva.

26. V spomínanom súdnom rozhodnutí súd poukázal aj na totožný záver konštatovaný v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. zo dňa 24.04.2014, ktorým sa súd tiež stotožnil s názorom prokuratúry o začatí plynutia lehoty jedného roka od prvej neúčasti poslanca obecného zastupitel'stva na jeho zasadnutí. Rovnako tomuto záveru korešponduje aj názor ústavného súdu prezentovaný v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -15 zo dňa 10.09.2014, podl'a ktorého „Podstata zakotvenia dôvodov zániku poslaneckého mandátu v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení je daná snahou zákonodarcu vytvoriť účinné zákonné mechanizmy na ochranu verejného záujmu, t. j. záujmu "voličskej" verejnosti, aby nimi zvolení poslanci obecných

(mestských) zastupitel'stiev vykonávali im z moci verejnosti zverené mandáty (verejné funkcie) riadne, nezávisle a nestranne od činností, ktoré sú nezlučitel'né s výkonom tejto ich verejnej funkcie. Inými slovami, zákonná úprava dôvodov zániku poslaneckého mandátu je zhmotnením, resp. je vyústením verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone funkcie poslanca mestského (obecného) zastupitel'stva."

27. Z vyššie uvedených dôvodov podl'a názoru žalobcu neobstojí argumentácia žalovaného o počítaní doby jedného roka od poslednej účasti žalobcu ako od "právnej udalosti", ktorou sa snažil tento začiatok plynutia lehoty odôvodniť.

28. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný duplikou zo dňa 29.10.2021, v ktorej uviedol, že žalobca predkladá argumenty - a to aj s ohľadom na pramene - že výkon poslaneckého mandátu sa redukuje na účasť na rokovaniach obecného zastupiteľstva (a len v tom kontexte treba skúmať potenciálne porušenia). Uvedené je v tejto podobe popretím ústavných práv a povinností - nemožno totiž redukovať status poslanca na účasť na rokovaní a pokiaľ žalobca poukazuje práve na rozhodnutia ústavného súdu, tak tieto podporujú zhora uvedený právny názor, keď tento konštatuje, že podstatou zakotvenia dôvodov zániku poslaneckého mandátu je vytvoriť účinné mechanizmy na ochranu verejného záujmu. Do pozornosti možno dať to, že verejným záujmom je práve nepretržité a trvalé vykonávanie mandátu poslanca a nie vágnym spôsobom tolerovať obdobie od poslednej účasti a to až do nového rokovania obecného zastupiteľstva. Takýto spôsob je zjavne popretím ústavnej povinnosti výkonu mandátu na báze trvalosti a funkčného obdobia.

29. Opakovane zvýrazňujeme že zákonodarca neustanovuje subjektom práva a aj poslancom zastupiteľstva ako verejným činiteľom - právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. V tomto kontexte možno zvýrazniť, že neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Záujem na dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem. Ide o právny názor, ktorý tvorí jeden z pilierov ustálenej judikatúry nielen Ústavného súdu Slovenskej republiky ale i európskych súdov.

30. V tomto zmysle slova doba jedného roka, ktorú zákonodarca určil ako krajnú medzu na to, aby ešte bolo možné hovoriť o efektívnom výkone poslaneckého mandátu, a uplynutím ktorého už prevažuje záujem spoločnosti na ukončení výkonu mandátu "ex lege".

31. Takto pri sebe stoja viaceré aspekty a princípy, ktoré treba zohľadňovať, a to: doba jedného roka sa musí viazať na permanentný výkon funkcie a na trvalé vykonávanie tejto funkcie, poslanec musí byť počas celého volebného obdobia aktívny pri plnení zákonných úloh a kompetencií - nečinnosť je považovaná judikatúrou za nezákonný stav, samotná fyzickú účasť na rokovaní zastupiteľstva predstavuje iba jednu z foriem výkonu činnosti mandátu poslanca.

32. Demokracia v právnom štáte vytvára rovnoprávny organizmus chodu spoločnosti, štátu ale aj miestnej samosprávy tak, aby sa upevňovali práva, slobody a realizovali dôsledne povinnosti, napĺňali sa všetky zákony demokracie. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. : "Ústavný princíp "územnej samosprávy", ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt "demokratického a právneho štátu" ( ) musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy".

IV. Relevantná právna úprava

33. Podľa Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov mandát poslanca zaniká a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, b) uplynutím funkčného obdobia, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu, g) ak počas jedného roka sa nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, h) v prípadoch podľa § 11 ods. 2, ak poslanec do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcií nevykoná právny úkon na odstránenie nezlučiteľnosti funkcií, i) zrušením obce alebo j) smrťou.

34. Podľa (1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. (2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu. (3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. (4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. (5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. (6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

V. Konanie pred správnym súdom a správne posúdenie veci súdom

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia procesných podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania vec prejednal bez osobnej účasti účastníkov na verejnom zasadnutí podľa dňa 19.5.2022, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

36. Krajský súd z obsahu spisového materiálu, ako aj z obsahu žalobných námietok zistil, že žalobca sa žalobou domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým mu bol zrušený mandát poslanca Mestského zastupiteľstva v meste Sereď, pričom zásadnou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť v danom prípade je skutočnosť počítania lehôt, ktorá sa viaže na ust. Zbierky o obecnom zriadení.

37. Medzi účastníkmi nie je sporné to, že žalobca bol od 10.11.2018 poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Sereď, pričom nie je sporná ani otázka jeho účasti na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, kedy žalovaný nerozporuje tvrdenie žalobcu v žiadnych svojich vyjadreniach, že žalobca sa naposledy zúčastnil zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 13.2.2020 a následne v termíne 12.3.2020, 12.4.2020, 5.6.2020, 17.9.2020, 21.10.2020, 12.11.2020 a 10.12.2020 sa zasadnutia mestského zastupiteľstva nezúčastnil.

38. Krajský súd v danom smere poukazuje na to, že je irelevantné, že sa na tieto zasadnutia ospravedlnil, resp. neospravedlnil, pretože z hľadiska procesnej lehoty, ktorá je uvedená v ust. § 25 ods. 2 písm. g) je táto skutočnosť bezvýznamná.

39. Ďalej je nesporné, že dňa 18.2.2021 sa malo uskutočniť mestské zastupiteľstvo v Seredi, na ktoré bol pozvánkou žalobca pozvaný, avšak dňa 15.2.2021 bol žalobcovi zaslaný list podpísaný primátorom mesta Sereď, v ktorom mu bolo oznámené, že dňom 14.2.2021 zanikol jeho mandát v zmysle Zbierky.

40. V danom smere je teda potrebné, aby krajský súd vyriešil počítanie lehôt, začiatok ktorej sa viaže k uplatneniu ust. Zbierky.

41. Podľa uvedeného ustanovenia mandát poslanca zaniká, ak sa počas jedného kalendárneho roka nezúčastnil ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva.

42. Podľa lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

43. Ustanovenie viaže začiatok lehoty na udalosť určujúcu začiatok plynutia lehoty.

44. Podľa názoru súdu určujúcou udalosťou je práve neúčasť poslanca na zasadnutí mestského zastupiteľstva, pretože z ust. vyplýva, že lehota jedného roka sa viaže na neúčasť na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Teda podľa názoru krajského súdu ak začiatok lehoty je spájaný s neúčasťou, tak túto neúčasť je potrebné vykladať prvou neúčasťou žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva, a tou bol deň 12.3.2020.

45. Pokiaľ by krajský súd prijal názor, ktorý vyslovil žalovaný, že začiatok lehoty plynie poslednou účasťou žalobcu na mestskom zastupiteľstve, tak v tomto prípade krajský súd poznamenáva, že zákonodarca by takto upravil ust. Zbierky, kedy by určil, že začiatok lehoty je viazaný práve na poslednú účasť žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva.

46. Neobstojí ani argumentácia právneho zástupcu žalovaného, že poslanec mestského zastupiteľstva vykonáva svoj mandát práve na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, pretože tým, že je osoba zvolená za poslanca, stáva sa poslancom od okamihu jej zvolenia a svoje poslanecký mandát môže uplatňovať aj mimo účasti na zasadnutiach mestského zastupiteľstva, a to jednak stretávaním sa so svojimi voličmi, aktívnou účasťou mimo zasadnutí mestského zastupiteľstva a pod.

47. Pokiaľ ide o túto skutočnosť, že či žalobca bol počas svojho mandátu aktívny pri vykonávaní svojho poslaneckého mandátu, tak táto skutočnosť je v danom prípade z hľadiska posúdenia dôvodu zániku jeho poslaneckého mandátu irelevantná, pretože jediným dôvodom, pre ktorý mu bol poslanecký mandát zrušený je použitie ust. Zbierky, podľa ktorého postupoval žalovaný, a ktorý bol dôvodom na to, aby mandát poslanca, t. j. žalobcu zanikol.

48. Krajský súd výklad, ktorý použil pri odôvodnení začiatku lehoty vyslovuje aj z toho dôvodu, že ako už bolo uvedené poslanec vykonáva svoj mandát v priebehu celého svojho volebného obdobia aj mimo zasadnutí mestského zastupiteľstva a na druhej strane pokiaľ by bola argumentácia žalovaného dôvodná, tak v teoretickej rovine ak by sa nekonalo zasadnutie mestského zastupiteľstva napríklad z dôvodu pandemickej situácie niekoľko mesiacov, tak táto doba, v ktorej sa jednotliví poslanci nezúčastňovali na zasadnutiach mestského zastupiteľstva bez ich viny by bola dobou, ktorá by podľa názoru žalobcu bola počítaná do doby jedného roka v zmysle uplatnenia ust. Zbierky.

49. Krajský súd sa preto stotožňuje s právnym názorom vysloveným právnou zástupkyňou žalobcu, že počítanie lehoty sa viaže na prvú neúčasť žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva, t. j. 12.3.2020, kedy sa žalobca prvýkrát nezúčastnil mestského zastupiteľstva, pričom na mestskom zastupiteľstve 18.2.2021 mal byť žalobca pripustený na zasadnutie mestského zastupiteľstva a mala mu byť umožnená účasť na zasadnutí mestského zastupiteľstva, pretože rozhodnutie o zániku jeho mandátu zo dňa 15.2.2021, ktorým mal žalobcovi zaniknúť mandát 14.2.2021 je nezákonné.

50. Krajský súd poukazuje, že v danom prípade nerozhodol v zmysle navrhnutého petitu právnou zástupkyňou žalobcu, pretože predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zasiahol do práv žalobcu a toto rozhodnutie je oznámenie žalovaného č. 2839/2021 zo dňa 15.2.2021, pričom rovnako nerozhodol žalovaný ani o zániku mandátu poslanca JUDr. PhDr. E. Q., ktorý nastúpil ako náhradník za žalobcu, keďže týmto rozhodnutím by zasiahol do práv inej osoby a navyše zvolenie nového poslanca bolo vykonané osobitným rozhodnutím, ktoré nebolo predmetom súdneho prieskumu.

51. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu a následne reakcia žalovaného na toto odvolanie zo dňa 17.2.2021, tak krajský súd poznamenáva, že ide o mailovú komunikáciu zo strany žalovaného, nejde o rozhodnutie,

ktoré malo byť predmetom prieskumu, navyše v danom prípade nejde o dvojstupňové správne konanie a preto bolo predmetom prieskumu len rozhodnutie - oznámenie č. 2839/2021 zo dňa 15.2.2021.

52. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

53. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.