Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Csp-70-2017.pdf
PDF · 109.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/70/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, v zastúpení Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., A. XXX/X, o zaplatenie 294,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 54,57 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,99 eur od 4.12.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,79 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,99 eur od 4.2.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19,80 eur od 4.3.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.3.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 294,46 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25,99 eur od 4.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,98 eur od 4.12.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,78 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,98 eur od 4.2.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 155,73 eur od 4.3.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že Slovak Telecom, a.s. uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu. Slovak Telecom, a.s. vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 25,99,- eur, splatná dňa 3.11.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX splatná dňa 3.12.2014 na sumu 30,98 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatná dňa 5.1.2015 na sumu 50,78 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatná dňa 3.2.2015 na sumu 30,98 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatná dňa 3.3.2015 na sumu 50,78 eur. Žalovaná faktúry neuhradila riadne a v čas. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 postúpil Slovak Telecom, a.s. ako postupca na žalobcu tieto pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznámené. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka taktiež uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm vyplývajúcich z faktúr. V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy. 2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní uviedla, žeby aj rada platila, ale nemá z čoho. Zamestnať sa chce, ale nikto ju nezamestná, lebo je chorá. Má dcéru, ktorá jej však nepomôže, pretože má 4 mesačné dvojičky. Muž žalovanej zomrel pred dvoma rokmi. Spláca po 10 eur telefón alebo tablet. Poberá invalidný dôchodok vo výške 100 eur mesačne. Nemá na to aby to zaplatila. To čo spláca po 10 eur platí pravidelne, predkladá o tom doklady.
3. Dňa 17.10.2017 žalobca doručil podanie označené ako: vyjadrenie, čiastočné späťvzatie, doloženie, ospravedlnenie, žiadosť o oznámenie, v ktorom žalobca uviedol, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení, ktoré postúpenie bolo žalovanej pôvodným veriteľom oboznamované. Predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom, žalovaná sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Právny predchodca žalobcu sa v dodatku k tejto zmluve zaviazal žalovanej dodať a previesť vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu a žalovaná sa zaviazala za toto koncové zariadenie zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 269,- eur, ktorá bola rozdelená na akontáciu a 24 mesačných splátok vo výške 11,17 eur. Jednotlivé mesačné splátky dohodnutej kúpnej ceny koncového zariadenia boli vyúčtované v jednotlivých vyúčtovacích faktúrach za poskytnuté služby. Predchodca žalobcu odo dňa 15.10.2014 žalovanej vystavil za poskytnuté služby doklady-faktúry, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie splátok ceny koncového zariadenia. K úhrade týchto dokladov zo strany žalovanej nedošlo ani v dodatočnej lehote, nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikol a právny predchodca žalovanej vyúčtoval sumu-zvyšnú časť kúpnej ceny. V danom prípade podľa názoru žalobcu ide o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i všeobecné podmienky, pričom je názoru, i s odkazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C42/2015 nie je osobitne nutné aby žalovaná osobitne všeobecné podmienky podpísala. Pasivita žalovanej neriešením neplatenia za poskytnuté služby by sa nemala prejaviť v jej neprimeranej „ochrane“ najmä preto, že jej správanie, ktoré možno hodnotiť minimálne ako nepoctivosť a nekorektný prístup, by sa jej tým vlastne vyplatilo, neplnenie si povinností, ku ktorým sa zaviazala a nemorálny prístup by bol vlastne „odmenený“ a žalobca resp. jeho predchodca, ktorý záväzky dodržal poškodený. V podaní tiež uviedol, že žalobca netrvá na podanej žalobe v časti o zaplatenie poplatku za prerušenie/obmedzenie služby a v časti poplatku o výške 4,99 eur a v tejto časti berie žalobu späť. 4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 6. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 17.10.2017, t.j. pred otvorením pojednávania. Súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 54,57 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,99 eur od 4.12.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,79 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,99 eur od 4.2.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19,80 eur od 4.3.2015 do zaplatenia zastavil. 7. V zostávajúcej časti žaloby súd vykonal dokazovanie navrhnutým žalobcom, listinami, a to: Zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 30.11.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb datovaný dňa 30.11.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2016, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 79-85, odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok č.l. 86, zoznam postupovaných pohľadávok č.l. 87, oznámenie o postúpení pohľadávky č.l.88, všeobecné povolenie č. 1/2011 č.l. 89-92, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. č.l. 93-98, cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. č.l. 99-114. 8. Skutkové tvrdenia o nadobudnutí pohľadávok, ktoré sú predmetom sporu žalobcom neboli sporné. Žalobca v žalobe, vo vyjadrení tvrdil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. (ďalej poskytovateľ) uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, ktorej súčasťou je kúpna zmluva, na základe ktorých sa poskytovateľ zaviazal poskytovať v zmluve vymedzené služby, žalovaná sa zaviazala uhrádzať odplatu za poskytnuté služby a predchodca žalobcu sa zaviazal na žalovanú dodať a previesť vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu Google Nexus 7, IMEI354400058012448 a žalovaná sa za toto koncové zariadenie zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu.
Za účelom preukázania týchto svoji tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy súborne označené ako: Zmluvná dokumentácia medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným, a to: Zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 30.11.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb datovaný dňa 30.11.2013, všeobecné podmienky a cenník služieb. 9. Z listín - faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2015, 15.12.2014, 15.2.2015, 15.11.2014 a 15.10.2014 vyplýva, že sú vystavené na meno žalovanej a poskytovateľ Slovak Telecom, a .s. nimi vyúčtoval cenu, poplatky za poskytnuté služby, iné poplatky a služby, upomienku oneskorenej platby, splátka zariadenia. 10. Z listiny - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2016 adresované žalovanej súd zistil, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávky voči žalovanej (vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr). 11. Z listín - Zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňa 30.11.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb datovaný dňa 30.11.2013 všeobecné podmienky, cenník zistil, že tieto listiny neobsahujú podpis zmluvnej strany, účastníka - žalovanej. 12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011 zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011 účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, 15. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmlúv spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 53 ods. 4 písm. h) Občianskeho zákonníka Podľa § 40 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli.
20. Podľa § 40 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 21. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 24. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 27. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanej je neplatná vzhľadom na ust. § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 44 ods.1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to pre nedostatok formy, pretože táto nebola medzi žalovanou ako účastníkom a žalobcom resp. predchodcom žalobcu ako podnikom poskytujúcim verejnú službu uzatvorená písomne. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Takáto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide formu dohodnutú účastníkmi. Z predloženej listiny - zmluva o poskytovaní verejných služieb s dátumom 30.11.2013 súd zistil, že táto (ale ani ďalšie písomné právne úkony predložené žalobcom) neobsahuje podpis žalovanej ako účastníčky, zmluvnej strany tohto právneho úkonu. Ani z tvrdení žalobcu a ani z predložených dôkazov nevyplýva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb datovaná dňom 30.11.2013 je právnym úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, kedy prichádza do úvahy posudzovanie zachovania písomnej formy (z hľadiska zachytenia obsahu právneho úkonu a určenia osoby, ktorá právny úkon urobila). Súd nemal tieto okolnosti o tomto inom spôsobe uzatvárania, urobenia právneho úkonu sporné i s prihliadnutím na okolnosť, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb s dátumom 30.11.2013 na strane poskytovateľa (Slovak Telecom, a.s.), teda druhého účastníka zmluvy podpis obsahuje. Súd je názoru, že právny predchodca žalobcu pri úkonoch spojených s uzatváraním zmluvy o poskytovaní verejných služieb datovanej dňom 30.11.2013 vystupoval ako dodávateľ v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa i § 52 Občianskeho zákonníka a vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu ktorý mal vzniknúť vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá by poskytnutím služieb poskytovateľom, predchodcom žalobcu uspokojovala svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, išlo by v prípad jej platného uzatvorenia o spotrebiteľskú zmluvu. 21. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo vzťahu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. 22. Na základe vyššie uvedeného súd vzhľadom na neplatnosť zmluvy o poskytovaní verejných služieb a tvrdení žalobcu o poskytnutých službách posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v časti poplatkov za poskytovanie verejných služieb ako nárok na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, teda plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca si cenu za poskytnuté služby uplatnil voči žalovanej faktúrami. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2015, 15.12.2014, 15.2.2015, 15.11.2014 a 15.10.2014 kedy sa žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol prvý krát dozvedieť o bezdôvodnom obohatení z neplatnej zmluvy (t.j. pri vyúčtovávaní poskytnutých služieb), a vtedy si mohol po prvýkrát uplatniť nárok voči žalovanej. Súčasne však žalobca resp. právny predchodca žalobca určil lehotu na plnenie za poskytnuté služby na deň 3.2.2015, 5.1.2015, 3.3.2015, 03.12.2014 a 3.11.2014, ktorých uplynutie podľa súdu nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku. Premlčacia doba teda v tomto prípade začala plynúť nasledujúcim dňom (t.j. 04.02.2015, 06.01.2015,04.03.2015, 04.12.2014 a 03.11.2014) a uplynula dňa 04.02.2017,06.01.2017, 04.03.2017, 04.12.2016 a 04.11.2017). Žalobu žalobca podal na tunajšom súde dňa 23.3.2017, teda až po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok v časti o zaplatenie služieb za poskytovanie verejných služieb (okrem tých, na ktorých už žalobca netrval, a to poplatok za prerušenie a obmedzenie služieb a poplatok vo výške 4,99 eur) označené vo faktúrach ako mesačné poplatky a iné poplatky a služby preto súd žalobu z tohto dôvodu v tejto časti zamietol. V súvislosti zo žiadosťou žalobcu zo dňa 17.10.2017 o oznámenie potreby resp. vhodnosti doloženia dôkazov (a jeho následného doloženie na základe výzvy) súd uvádza, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V sporovom konaní súd dôkazy nevyhľadáva (okrem výnimiek pri vybraných stranách sporu určených C.s.p.), nie je povinný zisťovať skutočný stav veci, pre súd sú rozhodujúce označené prostriedky procesného útoku (čo znamená že označené dôkazy žalobcu) a prostriedky procesnej obrany. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa strana žalobcu nedostavila, strana žalobcu iné dôkazy ako tie ktoré boli označené v písomných podaniach, nenavrhla . 21. Nárok žalobcu o zaplatenie časti kúpnej ceny koncového zariadenia súd zamietol z dôvodu, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. 22. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010). 23. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 24. Kúpna zmluva je najbežnejším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon na základe ktorého predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si svoj záväzok predávajúceho splnil t.j. že žalovanej predmet kúpy odovzdal. Pojednávania, ktorého termín súd určil sa žalobca nezúčastnil, súhlasil aby súd konal v jeho neprítomnosti. Zo žiadneho dôkazu, ktorý žalobca za účelom preukázania svoju nároku označil (žalobca označil a predložil listinné dôkazy) nevyplýva, že predmet kúpy (koncové zariadenie) bol žalovanej odovzdaný a žalovanej ako kupujúcej tak vznikla povinnosť (ktorej plnenia sa okrem iného v tomto spore domáha) mu resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatiť kúpnu cenu. Je nesporné, že žalovaná vo vzťahu, z ktorého plnenia sa žalobca domáha vystupovala ako spotrebiteľ, (i s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 4 písm. h) žalovaná nie je povinná žalobcovi plniť, keďže nebolo v spore hodnoverne preukázané, že predmet kúpy jej bol predchodcom žalobcu odovzdaný. Žalobca nepreukázal, že žalobca resp. predchodca žalobcu svoj záväzok z kúpnej zmluvy splnil, t.j. dodal a previedol vlastnícke právo na žalovanú k predmetu kúpy (koncové zariadenie). Z tohto dôvodu súd žalobu i v zostávajúcej časti o zaplatenie kúpnej ceny za koncové zariadenie zamietol. 25. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a tiež podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 54,57 eur a tým že žalobca v tejto časti zobral žalobu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania v tejto časti. V zostávajúcej časti žaloby bola žalovaná úspešná (súd žalobu zamietol). Žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnila, žalovanej ani žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).