Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-1-2012.pdf
PDF · 157.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: I.. F. P., K.., bytom Ď.Á. X, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Zlochom, PhD., Kamenárska 17/A, Bratislava, proti žalovaným: 1. I.. L. T., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom R. XX, Q., zastúpenému spoločnosťou SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, X. J. T., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom Q. - D., o zaplatenie 17.142,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 679,92 eur s príslušenstvom z tejto sumy z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.297,35 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12.08.2011 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaným v 1. a 2. rade sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 40 %.
V. Štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 70 % a voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 30 %.
VI. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.12.2010, domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 17.142,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaní bez právneho dôvodu zapratávajú v budove na R. XX v Q., súp. č. XXXX, kat. úz. D. (ktorej vlastníkom je žalobca) na prízemí nebytové priestory o rozlohe 85,75 m2. Budova bola kolaudovaná ako B. L. F. Q. ul. P. - R. na účel občianskej vybavenosti. Priestory nie sú bytom. Žalovaní nie sú ochotní priestory dobrovoľne vypratať. Za užívanie - zapratávanie nebytových priestorov predpísal žalobca žalovaným mesačnú platbu v sume 758,40 eur. Túto výšku žalobca určil s poukazom na ust. § 671 ods. 1 OZ, pričom oproti ostatným nájomcom nebytových priestorov v budove mesačný predpis nezahŕňa vodné, elektrinu a plyn. V konaní si žalobca uplatňoval mesačné úhrady za užívanie priestorov za obdobie do 1.12.2008 do 30.11.2010. Ďalej žalobca uviedol, že v septembri 2005 žalovaní priestory opustili, avšak ich nevypratali a neodovzdali a v období rokov 2005 až 2007 priestory využívali ich synovia na žúry s kamarátmi. Dňa 17.2.2007 musela byť privolaná hliadka polície a následne tam bola namontovaná mreža za účelom ochrany majetku. Túto skutočnosť oznámil žalovanému v 1. rade s tým, že pokiaľ sa tam bude chcieť vrátiť, aby sa ohlásil a zobral si kľúče od tejto mreže. Listami zo dňa 17.2.2007 a 28.11.2007 vyzval žalobca žalovaných, aby si prišli prevziať kľúče od mreže. Ďalej žalobca uviedol, že
nebráni žalovaným od roku 1993 užívať priestory. Celá budova je zásobovaná vodou, do priestorov, ktoré zapratávajú žalovaní, nikdy nebola dodávaná teplá voda a nebol tam zavedený plyn. Celá budova je vykurovaná, vrátane priestorov, ktoré zapratávajú žalovaní. Žalovaní zamedzili žalobcovi prístup do predchodby (vstup do budovy) a do miestnosti pre obsluhu kotolne. V spolupráci s exekútorom sa však žalobca dostal do priestorov, kde sú elektromery, poistky a pod. a do priestorov ovládania kotolne. Exekútor aj vymenil zámok na dverách, cez ktoré sa dalo dostať do ovládacej miestnosti. Potom sú tam ďalšie dvere do priestorov, ktoré užívajú žalovaní. Keby sa žalovaní zúčastnili exekučných konaní, boli by im kľúče vydané. Žalovaní si kľúče od nových dverí od exekútora neprevzali. Všetky vyhotovenia kľúčov boli u polície v zapečatenej obálke a vždy žiadali o asistenciu polície, keď chceli do týchto priestorov vstúpiť. Do priestorov sa dá naďalej dostať, a to z druhej strany od kotolne, kde zámok nevymenili, a to cez budovu. Budova nie je otvorená 24 hodín denne, pretože posledný nájomca, ktorý z budovy odchádza, hlavný vchod od budovy zamkne. Žalovaní mali pôvodne kľúče od hlavného vchodu, ale v určitom čase sa tam vymieňali kľúče.
2. Pôvodne bol žalobca označený obchodným menom ako I.. F. P., K.. - J. P., R. XX, Q.. Keďže však k 2.2.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ďalej v konaní vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ označený tak, ako je uvedené v záhlaví rozsudku.
3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že v roku 1989 bol žalovanému v 1. rade pridelený služobný byt v budove objektu na R. ul. č. XX v Q., ktorý sa neskôr stal bytom obecným. Žalovaný v 1. rade dňa 18.10.1994 požiadal o kúpu bytu, jeho žiadosť však bola ignorovaná a dňa 20.10.1994 bol celý objekt predaný žalobcovi. Od roku 1993 im žalobca bráni byt riadne užívať. Odstavil najprv teplú vodu, potom plyn, teplo aj studenú vodu. Preto v roku 2005 prestali v byte trvalo bývať, len tam chodievali. V byte nechali v podstate celé zariadenie, niektoré veci si zobrali. Dňa 17.2.2007 boli zamrežované vchodové dvere a od vtedy nemôžu vstúpiť do bytu. Pokiaľ ide o druhý vchod do bytu, tento nikdy nevyužívali, nakoľko to by museli vstupovať do budovy cez hlavný vchod, od ktorého kľúče nikdy nemali. Vždy používali len ten samostatný vchod zvonku, na ktorý bola v roku 2007 namontovaná mreža a potom v roku 2008 sa uskutočnila exekúcia, v rámci ktorej bol vymenený zámok na tomto vchode. Ďalej uviedli, že kľúče od mreže a od vymenených zámkov im žalobca nikdy neponúkol, ani exekútor ani polícia ich nevyzvali, aby si prišli prevziať tieto kľúče. Od roku 2007 sa však opakovane stretávali pri otváraní priestorov, a kedykoľvek pri tejto príležitosti im mohol žalobca kľúče odovzdať, čo však neurobil. K vchodu do bytu znútra budovy sa nevedia dostať, nakoľko na hlavnom vchode je elektronický vrátnik, kľúče od neho nikdy nemali a vstup do bytu oddeľujú ešte ďalšie dvere, od ktorých takisto kľúč nikdy nemali.
4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 26.11.2012, č. k. 7C 1/2012 - 496 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.7.2013, č. k. 6Co 280/2013 - 558 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa podrobne vypočuť strany sporu a zistiť, či žalovaní majú právny dôvod na užívanie predmetných priestorov a dôvod, pre ktorý sa z predmetných priestorov odsťahovali. Ďalej ustáliť, či je pravdivé tvrdenie žalovaných, že žalobca im zamedzuje prístup do predmetných priestorov. K tomu ale odvolací súd uviedol, že ak žalovaní nemajú právny dôvod na ich užívanie, nemožno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby im prístup do nich poskytol. V takom prípade je povinný im iba umožniť, aby si prevzali svoje veci umiestnené v predmetných priestoroch. Uplatnený nárok by bol podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi iba za predpokladu, že by sa preukázalo, že žalobca svojím konaním donútil žalovaných odsťahovať sa z priestorov a ak by sa súčasne preukázalo, že nemajú možnosť veci umiestnené v predmetných priestoroch umiestniť inde.
5. Následne žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaní nemajú právny dôvod na užívanie predmetných priestorov, majú kedykoľvek možnosť prevziať si veci umiestnené v priestoroch. Žalovaní dlhodobým zneprístupňovaním priestorov žalobcovi ako vlastníkovi ohrozujú bezpečnosť celej budovy. Dlhodobo znemožňujú údržbu a opravu elektrických zariadení. Týmto zneprístupňovaním zároveň trpia zapratávané priestory, ktoré nie sú udržiavané, čistené a vetrané. Ďalej žalobca uviedol, že kúrenie v priestoroch, ktoré obývali žalovaní, nebolo nikdy vypnuté. Je rozdelené na severnú a južnú vetvu a je automaticky nastavené, teda sa doňho nezasahuje. Kúrenie sa nevypínalo ani cez víkend. Do priestorov boli dodávané energie, takže tam žalovaní mohli bývať. V r. 1994, keď budovu kupoval, tam nešla teplá voda, pretože bol pokazený výmenník. Žalovaní požiadali o umiestnenie bojlera v priestoroch a on im dal na to súhlas. Pokiaľ ide o plyn, tak žalovaní sa načierno napojili na ich rozvod plynu, čo zistil v r.
2005. Revízny technik uložil do mája 2005 to odstrániť. Čakali do septembra, oznámili žalovaným, aby si naspäť dali elektrický šporák, ale nespravili to a ďalej odoberali plyn na čierno a v septembri znovu prišiel revízny technik a odpojil to. Žalovaní v r. 2005 z priestorov odišli ale chodili tam ich synovia a robili tam žúry. V r. 2007 vo februári sa stal incident, kedy tam bola väčšia skupina mladých ľudí, spolužiakov syna žalovaných, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a ktorého aj zadržala polícia. Preto tam teda namontovali mrežu, aby zabránili takýmto incidentom a listom oznámili žalovaným, že kľúč budú mať k dispozícii na sekretariáte. Existuje ešte z vnútra vchod z budovy. Kľúč od vnútorného vchodu mali vždy žalovaní k dispozícii a mohli sa tam dostať kedykoľvek a aj tam chodili. Voda nebola nikdy v priestoroch odstavená. Elektrina sa odstaviť nedá, lebo majú zvláštny elektromer a zvláštny prívod.
6. Ďalej žalobca v priebehu konania uviedol, že priestory, ktoré užívali žalovaní sú už vypratané a v súčasnosti sa tam nachádzajú prevádzkové miestnosti, teda kancelária reštaurácie, technologické zariadenia pre reštauráciu a WC, priestory má prenajaté syn žalobcu, je to v podstate rodinná firma. Veci žalovaných v roku 2014 umiestnili do kontajnera. Napriek tomu, že žalobca v roku 2007 osadil na dvere mrežu, žalovaní mali aj naďalej umožnený prístup do priestorov, a mohli si veci prevziať, na čo ich žalobca opakovane vyzýval. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní užívali priestory o výmere 85,75 m2 (z tohto 83,11 m2 „byt“ a 2,64 m2 miestnosť ovládania kotolne, ktorú žalovaní tiež užívali).
7. Podaním doručeným súdu dňa 23.5.2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 679,92 eur s príslušenstvom z tejto sumy. Trval na zaplatení 16.462,08 eur s príslušenstvom. Vychádzal pritom z ceny nájomného za kancelárske priestory určeného znaleckým posudkom. Žalovaní s čiastočným späťvzatím súhlasili. Preto súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p.
8. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že sa z priestorov na R. ul. č. XX odsťahovali z dôvodu, že sa tam nedalo bývať, keďže tam nebola zabezpečená dodávka energií. Budova je oplotená, pričom cez víkendy je brána zamknutá a oni nemajú a nikdy nemali od brány kľúče. V priestoroch si nechali veci jednak z dôvodu, že ich nemali kam dať, a jednak z dôvodu, že 17.02.2007, keď žalovaná v 2. rade prišla k bytu tak zistila, že na dverách je mreža, od ktorej nemali kľúče, ktoré im žalobca odmietol dať. Potom tam niekedy boli za prítomnosti žalobcu, bolo to v tých prípadoch, keď bolo potrebné zabezpečiť prístup k rozvádzačom a vtedy si odtiaľ niekedy zobrali nejaké drobnejšie veci, avšak veľké veci nie, nakoľko tam zostalo kompletné zariadenie bytu. Je pravdou, že žalobca im oznámil, že si môžu vyzdvihnúť kľúč na sekretariáte, ale nebolo to tak, že by si ho mohli zobrať nastálo, ale vždy len za účelom jednorazového prístupu do priestorov a potom ho mali vrátiť. Je zrejmé, že žalobca nemal záujem im dať tie kľúče nastálo, lebo inak by nemal žiaden význam ten zámok na mreži. Od r. 2010, kedy exekútor vymenil kľúče na dverách, sa už tá mreža ani nezamyká, ale oni nemajú kľúče od tých dverí. Nemajú kde inde bývať, žalovaný v 1. rade býva v bratovom byte a žalovaná v 2. rade v byte svojej sestry. Vždy, keď do priestorov prišli za účelom sprístupnenia rozvádzačov, žiadali, aby im dali kľúče, resp. aby nezamkli tú mrežu, ale nestalo sa tak. Ďalej žalovaní uviedli, že výstavba objektu na R. XX bola povolená dňa 20.7.1975, kolaudácia bola 29.12.1977. Nezachovala sa projektová dokumentácia, ale z viacerých dokumentov je zrejmé, že na prízemí stavby bol vybudovaný byt. Ďalej žalovaní uviedli, že medzi žalobcom a žalovanými nájomný vzťah vznikol. Tento nájomný vzťah vznikol momentom, keď sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľnosti s vedomosťou, že v predmetnej nehnuteľnosti je priestor, ktorý žalovaní užívajú ako byt a na účel bývania im tento priestor umožnil užívať, prijímal platby za užívanie tohto priestoru a teda vznikol nájomný vzťah na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy, nakoľko základné podmienky nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ boli naplnené. Následne sa žalobca snažil o zmenu nájomnej zmluvy, jej uzatvorením v písomnej forme. K takejto zmene neprišlo a súčasne v danom období ani neprišlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Žalovaní teda užívali priestor na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom v momente, kedy neboli vlastníkom ako prenajímateľom poskytované služby súvisiace s nájmom priestoru, postupovali správne, keď v súlade s OZ neposkytovali vlastníkovi plnenie za nájom a služby, keďže ich nemali dodávané. Ďalej žalovaní uviedli, že k vyprataniu priestorov došlo bez súdneho rozhodnutia a bolo protizákonné. Žalobca tak mohol urobiť kedykoľvek od roku 2005. Žalovaní žiadali, aby sa pri určení bežného nájomného prihliadlo na tú skutočnosť, že v rokoch 1995 - 2003 boli priestory v neprenajímateľnom stave.
9. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti žalobca, je absolútne neplatná. Z predložených dôkazov vyplýva, že v B. L. na R. XX bol v roku 1976 zriadený služobný byt a tento bol príslušným orgánom pridelený žalovaným. Obydlie, bez ohľadu na to, či sa jednalo o byt alebo nebytový priestor,
žalovaní reálne užívali ako svoje skutočné obydlie od 11.12.1989. V dôsledku toho, že žalovaným bol pridelený tento byt, boli vyškrtnutí zo zoznamu uchádzačov o byt. Žalovaní mali predmetné priestory, či už ako byt alebo nebytový priestor v riadnom nájme. Žalobca teda nemá nárok na bezdôvodné obohatenie, ale na nájomné, a to za užívanie bytu. Priestory však boli v stave nevhodnom na bývanie, preto požadovať od žalovaných úhradu za užívanie týchto priestorov je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež do obydlia žalovaných neboli dodávané základné služby spojené s užívaním bytu. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť aj s poukazom na ust. § 673 a 698 ods. 1 OZ ako aj § 8 zák. č. 116/1990 Zb. Žalovaní tiež poukázali na to, že svojvoľné zničenie obydlia a vypratanie vecí žalovaných do kontajnera v priebehu súdneho konania je nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v súvislosti s uplatňovanou výmerou 85,75 m2 uviedli, že v priebehu roka 1993 bol predmetný byt premeraný zamestnancami technickej kancelárie Magistrátu Hl. mesta SR Bratislava, pričom celková plocha bytu je 82 m2. Žalovaní tiež vzniesli námietku premlčania.
10. Súd vo veci vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:
11. Obvodný národný výbor Bratislava II, odbor výstavby a územného plánovania vydal dňa 29.12.1977 pod č. j. F.. XXX/XXXX/XXXX/K - XX kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby: B. L. F. Q., ul. P. - R.Á. na účel občianskej vybavenosti, parc. č. XXXXX/X, kat. úz. Q..
12. Podľa Výmeru o pridelení služobného bytu zo dňa 11.12.1989 Správa účelových zariadení MV SZM, Bratislava pridelila žalovanému v 1. rade služobný byt v Q. na R. E.. XX, na prízemí pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva. Podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 11.12.1989 uzavreli Správa účelových zariadení MV SZM, Bratislava a žalovaný v 1. rade dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
13. Podľa Výmeru o pridelení služobného bytu zo dňa 29.11.1990 Prevádzkareň Obvodného národného výboru Bratislava II pridelila žalovanému v 1. rade služobný byt v Q. na R.G. E.. XX, na prízemí pozostávajúci z 2 izieb s príslušenstvom. Podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 25.11.1990 uzavreli Prevádzkareň Obvodného národného výboru Bratislava II a žalovaný v 1. rade dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
14. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.1991 bol žalovaný v 1. rade od 1.3.1991 v pracovnom pomere s Prevádzkarňou pri Obvodnom národnom výbore Bratislava II v pracovnej pozícii vedúci obchodného strediska.
15. Mestské zastupiteľstvo hl. mesta SR Bratislavy dňa 22.9.1994 prijalo uznesenie č. 721, ktorým schválilo predaj objektu R. ul. XX, na parc. č. XXXXX/XX v kat. úz. Q. D. o výmer 650 m2 - zastavaná plocha žalobcovi za účelom zriadenia „Inkubátora pre malé, stredné a rodinné podnikanie“.
16. Podľa znaleckého posudku č. 6/1994 zo dňa 27.6.1994 vypracovaného súdnym znalcom I.. K. F.G. v budove na R. E.. Č.. XX v Q. sa nachádza služobný byt o celkovej výmere 84 m2.
17. Dňa 20.10.1994 uzatvorili Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci a žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu č. X-XX-X-XX-X/Ši, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti v kat. úz. Q. - D., objekt bývalého G. B. P. „. U. súp. č. I. XXXX na R. E.. Č.. XX v Q. a oplotený areál vrátane vonkajších úprav a trvalých porastov bez pozemkov.
18. Podľa Výpočtového listu vystaveného dňa 4.1.1995 Magistrátom Hl. mesta SR Bratislavy mal byt užívaný žalovaným v 1. rade podlahovú plochu celkom 79 m2.
19. Podľa záznamu z ohliadky bytu na R. ul. č. XX, ktorý užíva žalovaný v 1. rade s rodinou, zo dňa 15.8.1995, byt má rozlohu 83,11 m2 s tým, že nájomca užíva aj miestnosť o rozmeroch 2,20 m x 1,20 m, v ktorej sú umiestnené rozvádzače a poistky pre kotolňu ako komoru.
20. Podľa Správy Útvaru hlavného kontrolóra MZ m. č. Bratislava - Ružinov z prešetrenia sťažnosti žalovaných zo dňa 4.9.1996, žalovaní užívajú celkový obytný a vedľajší priestor o rozlohe 81,94 m2.
21. Podľa stanoviska Štátneho fakultného zdravotného ústavu Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 24.7.2003 bola dňa 23.7.2003 vykonaná hygienická ohliadka bytu na R. ul. č. XX, Q., pričom bolo zistené zaplesnenie v medziokennom priestore v obývacej izbe a spálni i v kuchyni. Ďalej bolo zistené, že okrem WC nie je v byte k dispozícii pitná voda a nie je zabezpečené náhradné zásobovanie pitnou vodou.
22. Listom zo dňa 26.8.2003 vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na platenie nájomného v sume 2.322,40 Sk mesačne resp. v súlade s prílohami listu.
23. Listom zo dňa 17.2.2007 oznámil žalobca žalovaným, že je nútený dočasne zabezpečiť vchod priestorov prídavným uzamykateľným spôsobom (mrežou), a to v snahe zabrániť ďalšej devastácii priestorov, zabezpečiť ich bezpečnosť a ochrániť aspoň v najnutnejšom majetok. Zároveň im oznámil, že kľúč im bude k dispozícii vždy osobne, alebo na sekretariáte firmy, keď to budú potrebovať pre prístup k ich veciam, ak tam ešte nejaké ostali.
24. Dňa 21.3.2007, pod sp. zn. EX 333/2007 vydal súdny exekútor JUDr. Dušan Noskovič upovedomenie o začatí exekúcie vo veci výkonu uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22.9.2005, sp. zn. 14C 371/97, ktorým bola uložená žalovaným povinnosť sprístupniť elektrorozvádzač nachádzajúci sa v ovládacej miestnosti kotolne na prízemí budovy R. XX v Q. a ďalšie povinnosti. V rovnakej veci vydal exekútor JUDr. Dušan Noskovič dňa 5.4.2007 príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, dňa 24.1.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a dňa 5.2.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie uskutočnením prác a výkonov.
25. Dňa 27.2.2008 došlo k výkonu rozhodnutia tak, že boli otvorené dvere č. X z chodby na prízemí budovy na R. ul. č. 37, Q., bola vymenená fabka a 5 ks nových kľúčov odovzdaných oprávnenému (žalobca), miestnosť bola vyfotená a znovu zamknutá (čo vyplýva zo zápisnice z vykonania práce / úkonu/ v zmysle § 191 EP).
26. Dňa 9.7.2008, pod sp. zn. EX 444/2008 vydal súdny exekútor JUDr. Dušan Noskovič upovedomenie o začatí exekúcie vo veci výkonu uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 11.4.2008, sp. zn. 14C 371/97, ktorým bola uložená žalovaným povinnosť sprístupniť 2 ks rozvodových skríň s poistkou, elektromermi a elektroinštaláciou, 1 skrinku s 3 hlavnými poistkami pre budovu a 1 uzatvárací kohút vody nachádzajúci sa vo vstupnej miestnosti do budovy na prízemí budovy R. XX v Q. a ďalšie povinnosti. V rovnakej veci vydal exekútor JUDr. Dušan Noskovič dňa 29.4.2011 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Podľa úradného záznamu zo dňa 28.9.2011 došlo k výkonu rozhodnutia uskutočnením prác a výkonov, objekt bol otvorený, rozvodné skrine sprístupnené, a duplikát kľúčov odovzdaný oprávnenému (žalobca).
27. Listom zo dňa 28.11.2008 vyzval žalobca žalovaných na vyrovnanie finančných záväzkov. Oznámil im, že od 1.12.2007 bude od nich titulom vydania bezdôvodného obohatenia požadovať úhradu vo výške 22.848,- Sk mesačne, ktorá je odvodená od obvyklej výšky odplaty za nájom nebytových priestorov v danej lokalite.
28. Podľa záznamov zo dňa 22.1.2010, 26.2.2010, 1.3.2010, 23.4.2010, 10.5.2010, 16.9.2011 a 20.9.2011, v týchto dňoch bol potrebný prístup k elektrozariadeniam, ktorý žalovaní dlhodobo zneprístupňujú, preto zapečatené kľúče boli políciou, teda príslušníkom PZ Ružinov východ otvorené a následne boli kľúče zase zapečatené PZ.
29. Podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 7.5.2012, v kolaudačnom rozhodnutí sa neuvádzali a neuvádzajú všetky konkrétne detaily kolaudovanej stavby, a to z dôvodu, že kolaudačným rozhodnutím sa už len potvrdzuje, že stavba bola postavená tak, ako bola povolená v stavebnom konaní, a že po stavebnotechnickej stránke je dokončená a schopná užívania.
30. Podľa záznamu zo dňa 30.5.2012 sa v uvedený deň žalovaní nedostavili k prevzatiu kľúčov od zámkov, ktoré na základe súdneho príkazu otvoril exekútor v budove R. XX, Q..
31. Dňa 11.6.2014 súd vykonal ohliadku v sporných priestoroch v budove na R. ul. č. XX v Q., pričom zistil, že predmetné priestory sú plne zariadené nábytkom, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená počas ohliadky.
32. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavba so súp. č. XXXX, postavená na prac. č. XXXXX/XX popis stavby: U. B., nachádzajúcej sa v kat. úz. D..
33. Na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 78/2010 prebiehalo konanie, v ktorom sa žalovaný v 1. rade domáhal voči Hlavnému mestu SR Bratislave (ako žalovanému v 1. rade) a žalobcovi (ako žalovanému v 2. rade) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. X-XX-X-XX-X/Ši uzatvorenej medzi žalovanými (žaloba bol podaná dňa 16.4.1997). Tiež sa domáhal, aby súd uložil Hlavnému mestu SR Bratislave zabezpečiť mu predaj bytu na R. XX v Q.. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.3.2012, č. k. 12C 78/2010 - 683, ktorým žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal za preukázané, že v objekte na R. XX v Q., ktorý bol kolaudovaný ako objekt občianskej vybavenosti - „. L. F. Q. nikdy nebol projektovaný ani kolaudovaný ako obytný dom s bytom resp. objekt občianskej vybavenosti s domovníckym bytom. Nebytové priestory v objekte boli síce prispôsobené na bývanie, projektová dokumentácia sa ale nezachovala. Je pravdepodobné, že v období po kolaudácii objektu došlo k úprave nebytových priestorov na bývanie. Právne však nikdy neprebehlo správne konanie na vyňatie upraveného priestoru z nebytového priestoru a jeho prekvalifikovanie na bytové priestory. Žalovaný v 1. rade užíva upravené nebytové priestory od roku 1978. Doklad vydaný SÚV MV SZM ako výmer o pridelení služobného bytu je bez jednacieho čísla, nespĺňa náležitosti rozhodnutia o pridelení bytu. Takýto výmer je neplatný aj z dôvodu, že podľa Zásad zriaďovania a činnosti drobných prevádzkarní národných výborov schválených vládou SR dňa 5.11.1987 uznesením č. 246, čl. I., bod 2/ prevádzkarne nemali právu subjektivitu. Platným spôsobom bolo možné prideliť byt iba právnym úkonom predsedu ObNV Bratislava II. Odovzdanie a prevzatie nebytových priestorov upravených na bývanie sa uskutočnilo medzi inštitúciou, ktorá nemala právnu subjektivitu a ešte aj v čase pred vydaním výmeru. Priestory užívané žalovaným v 1. rade neboli kolaudované ako byt, preto mu nemohlo vzniknúť právo užívať byt podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 jednak z dôvodu, že ide o priestory, ktoré nie sú bytom a tiež z dôvodu, že sa tak stalo na základe nulitných neplatných dokladov. Žalovanému v 1. rade nikdy nemohlo vzniknúť právo osobného užívania bytu, pretože toto právo nemohlo vzniknúť k nebytu. Žalovanému v 1. rade nikdy nebol príslušným orgánom platne pridelený byt, ním obývaný priestor ako byt právne neexistoval, priestory neboli kolaudované ako byt a žalovaný v 1. rade nemá žiadne právo k týmto priestorom, ktoré bytom nie sú. Žalovanému v 1. rade nevzniklo právo osobného užívania, preto sa ani nemalo čo pretransforomovať k 1.1.1992 na nájom podľa § 871 OZ. Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č. k. 14Co 334/2012 - 731. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bolo jednoznačne ustáliť, či predmetné priestory sú alebo nie sú bytom. Pri určení a definovaní pojmu byt súd prvého stupňa správne vychádzal z právneho názoru NS SR v uznesení zo dňa 10.11.2008 spis. zn. 3Cdo/172/2008, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25.04.2006 spis. zn. 8Co/195/2005 a v ktorom uviedol, že súdno-aplikačná prax k otázke vymedzenia pojmu byt prijala stanovisko v rozsudku NS SR zo dňa 29.05.2002, spis. zn. 4Cdo/27/2002, podľa ktorého pojmovým znakom bytu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, pričom existencia takého rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty. Aj keď miestnosti boli žalovaným v 1. rade užívané ako byt a pojmovo tak boli označované aj v mnohých písomnostiach, tieto listiny osvedčovali len skutkové okolnosti (teda, že žalovaný v 1. rade miestnosti obýval), avšak neosvedčujú právne postavenie týchto miestností ako samostatnej veci tak, aby sa s ňou mohlo nakladať v rámci občianskoprávnych vzťahov odlišne od celej budovy na Drieňovej ulici. Ďalej uviedol, že možno súhlasiť so súdom prvého stupňa aj v tom, že je bezpredmetné sa odvolávať na zákon č. 182/1993 Z. z., pretože objekt na R. ako taký nebol nikdy skolaudovaný na účely bývania ako bytový dom, teda nie je bytovým domom.
34. Podľa znaleckého posudku č. 11/2015 vypracovaného znalkyňou I.. J.. R. T., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, výška všeobecného mesačného nájomného za 1 m2 za užívanie obdobných priestorov za obdobie od 1.12.2008 do 30.11.2010 pre účely kancelárskych priestorov bola 8,- eur za m2 za mesiac a pre účely skladovania hnuteľných vecí bola 3,20 eur za m2 za mesiac. Dňa 14.12.2015 vypracovala znalkyňa stanovisko k námietkam žalovaného v 1. rade k znaleckému posudku. V ňom okrem iného uviedla, že podľa jej odborného názoru priestory neboli vhodné na bývanie z viacerých hľadísk. Všetky okná z „obytných“ miestností priestoru boli orientované na severnú stranu do hospodárskeho a zásobovacieho dvora príp.
parkoviska. Ak by bol vypracovaný svetelno-technický posudok, s najväčšou pravdepodobnosťou by jednoznačne preukázal nevhodnosť jeho užívania na bývanie.
35. Svedok D. Š.I., kamarát syna žalovaných L. T., uviedol, že tohto kamaráta navštevoval aj doma, bolo to na R. ulici, taká malá budova, v súčasnosti sa tam nachádza pizzeria U.. Chodieval k nemu na návštevu na druhom stupni ZŠ, roky si nepamätal. Z toho bytu na R. sa odsťahovali, nevedel presne kedy, lebo tam mali nejaké problémy. Keď tam chodieval, poriadne sa tam nekúrilo a keď sa o tom s L. rozprával, tak mu povedal, že tam kúrenie občas nefunguje, lebo že majiteľ im ho vypína. Keď tam chodieval v zime, bolo tam aj teplo, ale to bolo z elektrických ohrievačov, čo bolo väčšinou v obývačke. Jeden čas si L. k nim chodil pre vodu z dôvodu, že im netiekla voda. On sám bol svedkom toho, že keď otvoril kohútik na vodovode, tak im tam voda len kvapkala a netiekla riadne. V určitom období chodieval L. pre vodu každý deň. Vodu naberal do väčších dvojlitrových fliaš alebo do bandasky.
36. Svedok I.. T. T. uviedol, že sa zoznámil so stranami sporu v r. 1998, kedy ako zamestnanec ZSE bol vyslaný na kontrolu odberného miesta, ktoré bolo na R. do budovy bývalého kultúrneho domu. Keď vtedy prišiel na miesto, prvý krát videl žalobcu aj žalovaných. Bol tam na základe požiadavky žalovaného v 1. rade, ktorý požiadal o kontrolu odberného miesta. Mal takú inštrukciu od ZSE, že má skontrolovať odberné miesto. Bol ešte s jedným kolegom. Otvoril im žalovaný v 1. rade. Krátko na to bol zavolaný aj žalobca. Pri kontrole sa zistilo, že inštalácia, ktorá bola zjavne dorábaná na strane žalobcu, bola zapojená pred meracím zariadením. Čo znamená neoprávnený odber. Bol z toho urobený zápis a postúpený svedkovým nadriadeným. To zariadenie, ktoré kontroloval, sa nachádzalo v takej chodbičke hneď za vstupom, pričom ten vstup bol z pravej strany budovy vonku. Prebiehala tam diskusia medzi žalovanými a žalobcom. Svedok bol potom v ďalšej chodbe, kde sa nachádzali ďalšie ističe a poistky, tá chodba sa nachádzala v zadnej časti bytu pri služobnom vstupe do budovy. Tam takisto robili meranie. Bolo treba odstrániť ten neoprávnený odber a svedok ho prišiel odstrániť, čo bolo asi týždeň na to. Svedok ďalej uviedol, že mal najprv priateľku, potom manželku, ktorá tam blízko bývala, a keď za ňou chodieval, párkrát stretol žalovaného v 1. rade a dali sa do reči. Vytvoril sa medzi nimi priateľský vzťah a potom sa častejšie stretávali. Chodieval k žalovaným na návštevu domov, čo bolo na R.. Od druhého polroku 1998 až dokým tam bývali tam chodieval často, raz za týždeň, resp. v zimnom období raz za dva alebo tri týždne. V r. 2006 sa oženil, potom už tie návštevy boli menej časté. Tie návštevy trvali cca 1 hod. až 3 hod. Najčastejšie sa bavili o práci a o technických veciach, keďže žalovaný v 1. rade robil v energetike a svedok v ZSE. Stávalo sa, že keď tam prišiel v zime, tak bolo chladno v priestoroch, alebo keď chcel ísť na WC, nedalo sa spláchnuť. Tento stav trval v podstate od roku 1999. Svedok sa väčšinou zdržiaval v obývačke. Žalovaní sa odsťahovali k bratovi do bytu. Aj tam ich navštevoval. Povedali mu, že sa odsťahovali preto, že sa tam nedá existovať, lebo tam nie je voda a nekúri sa tam.
37. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
38. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
40. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
41. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
43. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
45. Podľa § 154 ods. 1 OZ úč. do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
46. Podľa § 190 ods. 1 OZ úč. do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti.
47. Podľa § 196 ods. 1 OZ úč. do 30.4.1990 rozhodnutím o pridelení miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom orgán družstva.
48. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov úč. od 1.5.1990 prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
49. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 3 ods. 4 cit. zák. pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
51. S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť.
52. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v úhradách za užívanie nebytových priestorov žalobcu žalovanými, a to bez právneho dôvodu. Pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia je, že ide o majetkový prospech získaný okrem iného bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ ide aj v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať. V prípade takého plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 3Cdo 52/2005).
53. Medzi stranami sporu bolo predovšetkým sporné, či priestory, ktoré užívali žalovaní boli bytom, resp. či ak sa jednalo o byt, tento bol riadne pridelený. Aj odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal otázkou, či žalovaní majú právny dôvod na užívanie predmetných priestorov. Tu je potrebné uviesť, že týmito otázkami sa podrobne zaoberali súdy viacerých stupňov v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 78/2010. Predmetom tohto konania nebola len neplatnosť kúpnej zmluvy (uzatvorenej medzi Hl. mestom SR a žalobcom), ale aj uloženie povinnosti zabezpečiť predaj bytu, preto sa súdy v tomto konaní museli vyporiadať s otázkou existencie bytu prípadne s otázkou, či ak sa
jednalo o byt, tento bol riadne pridelený. V tomto konaní bolo zistené, že priestory, ktoré užívali žalovaní nie sú bytom a ak by aj bytom boli, neboli riadne pridelené podľa vtedy platných právnych predpisov. Súd pritom poukazuje na podrobnejšie zdôvodnenie rozhodnutí súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 12C 78/2010, ktoré boli citované vyššie. Súd nemal dôvod v tomto konaní zaujať iný právny názor na tieto otázky, keď v ňom neboli produkované žiadne také nové (iné) dôkazy, ktoré by zmenili tento právny názor. Vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 7.5.2012 nie je dôkazom o tom, že priestory, ktoré žalovaní užívali, sú bytom. Ide o všeobecné vyjadrenie o tom, čo obsahuje kolaudačné rozhodnutie. Tu súd poukazuje aj na stanovisko znalkyne I.. J.. R. T. zo dňa 14.12.2015, v ktorom uviedla, že podľa jej odborného názoru priestory neboli vhodné na bývanie z viacerých hľadísk. Všetky okná z „obytných“ miestností priestoru boli orientované na severnú stranu do hospodárskeho a zásobovacieho dvora príp. parkoviska. Ak by bol vypracovaný svetelno-technický posudok, s najväčšou pravdepodobnosťou by jednoznačne preukázal nevhodnosť jeho užívania na bývanie. Ide pritom o znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Z uvedeného teda vyplýva, že nielen že predmetné priestory neboli určené právoplatným rozhodnutím stavebného úradu ako byt na trvalé bývanie, ale zrejme ani neboli vhodné na trvalé bývanie. Na tom nič nemení skutočnosť, že priestory, ktoré žalovaní užívali, boli v mnohých písomnostiach založených v spise, ako aj samotným žalobcom v iných konaniach resp. pred začatím súdneho konania, označované ako byt, ani skutočnosť, že predmetné priestory užívala na bývanie pred žalovanými iná osoba. Keďže sa nejednalo o byt, nemohlo žalovaným vzniknúť právo osobného užívania bytu, ktoré by sa neskôr zmenilo na nájom bytu. Takisto nemohla byť medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená zmluva o nájme bytu či už ústne alebo konkludentne.
54. Aj keď sa nejednalo o byt, v konaní boli produkované určité listinné dôkazy, podľa ktorých mali byť tieto priestory ako byt pridelené žalovanému v 1. rade. Ako však už bolo citované vyššie z rozhodnutí v konaní sp. zn. 12C 78/2010, toto „pridelenie“ nebolo v súlade s vtedy platnými právnym predpismi, či už preto, že rozhodnutie o pridelení vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený resp. ktorý nemal právnu subjektivitu, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie nemá predpísané náležitosti, jednalo sa teda o nulitné právne akty. Aj v prípade, že by tieto priestory boli inou obytnou miestnosťou resp. miestnosťou neslúžiacou na bývanie, bolo podľa právnych predpisov účinných do 30.4.1990 resp. do 31.12.1991 potrebné rozhodnutie o pridelení vydané príslušným orgánom, takéto však tiež absentuje.
55. Podľa názor súdu predmetné priestory sú nebytovými priestormi (pred tým priestory neslúžiace na bývanie), keďže budova bola ako celok kolaudovaná na účel občianskej vybavenosti. Podľa zákona účinného od 1.5.1990 (zák. č. 116/1990 Zb.) zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca (prípadne predchádzajúci vlastník budovy) uzatvoril so žalovanými písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov.
56. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní užívali predmetné priestory bez právneho titulu. Žalobca teda nemal voči nim postavenie prenajímateľa, nebol teda povinný poskytovať im služby spojené s nájmom ani udržiavať priestory v stave spôsobilom na užívanie. Ust. § 673 a 698 ods. 1 OZ ako aj § 8 zák. č. 116/1990 Zb. sa teda nevzťahujú na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými. Pokiaľ by teda žalobca aj neposkytoval žalovaným dodávku služieb (kúrenie, voda, plyn), nemožno konštatovať, že by zavinil to, že sa žalovaní z priestorov odsťahovali. Z uvedeného dôvodu súd už nevykonával dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, ktorých navrhovali žalovaní vypočuť, nakoľko preukazovanie skutočnosti, či boli žalovaným riadne dodávané služby, bolo irelevantné. Keďže žalovaní nemali právny titul na užívanie predmetných priestorov, žalobca ani nebol povinný poskytnúť im do nich prístup. Bol povinný im iba umožniť, aby si prevzali svoje veci umiestnené v predmetných priestoroch. Žalovaní pritom nepopierali, že im žalobca umožnil prístup do priestorov za účelom prevzatia vecí z priestorov, tvrdili len, že im bránil priestory užívať sústavne.
57. Žalovaní tiež namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastníctvo budovy na R. ul. č. XX v Q., je absolútne neplantá. Tu je však potrebné uviesť, že neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy bola predmetom konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 78/2010, pričom v tomto konaní bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Súd ani v tomto konaní (7C 1/2012) nezistil žiaden dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy. Keďže v budove, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, nie je byt a žalovaní nemali ani v platnom nájme nebytové priestory, zmluva nemôže byť v rozpore s ust. § 16 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. Skutočnosť, že v zmluve resp. v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný pred uzatvorením zmluvy,
sa uvádza, že v budove sa nachádza (služobný) byt, hoci tam v skutočnosti nebol, nemôže mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, keďže predmetom kúpy a predaja bola budova ako celok, nie jej jednotlivé časti.
58. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v žalovanom období žalovaní v predmetných priestoroch nebývali ani sa tam nezdržiavali. Neužívali ich teda ani na účely bývania, ani ako kancelárske priestory. Jediný účel, na ktorý priestory užívali bolo uskladnenie vecí, ktoré v priestoroch ponechali po tom, čo sa z nich odsťahovali. Jednalo sa v podstate o kompletné zariadenie domácnosti, najmä nábytok, ako je to vidieť aj na fotodokumentácii, ktorá bola vyhotovená počas ohliadky priestorov vykonanej súdom. Táto ohliadka sa síce konala až dňa 11.6.2014, avšak žiadna zo strán v konaní nenamietala, že by od žalovaného obdobia (od 1.12.2008 do 30.11.2010) po deň konania ohliadky došlo k podstatnejšej zmene pokiaľ ide o množstvo vecí uskladnených v predmetných priestoroch. Z fotodokumentácie vyhotovenej pri ohliadke je zrejmé, že priestory boli plne zariadené nábytkom, veci žalovaných sa nachádzali vo všetkých miestnostiach tvoriacich „byt“. Vzhľadom k tomu, že v žalovanom období žalovaní užívali nebytové priestory žalobcu bez právneho dôvodu výlučne na skladovanie vecí (najmä nábytku), je zrejmé že ich majetok sa nezmenšil o sumu nájomného, ktorú by museli zaplatiť, keby si prenajali priestory na skladovanie vecí (nábytku), teda o sumu všeobecného nájomného za nebytové priestory užívané ako skladovacie priestory a nie ako kancelárske priestory, nakoľko žalovaní priestory v žalovanom období ako kancelárske neužívali. Je síce pravdou, že v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v konaní bolo určené aj nájomné za nájom obdobných priestorov aj na kancelárske účely, bolo to však z dôvodu, že žalobca v priebehu konania zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku na náhradu škody - ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť, keďže pre konanie žalovaných nemohol priestory prenajímať na kancelárske účely. Neskôr však žalobca požadoval zaplatenie žalovanej sumy už iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Tu je potrebné uviesť, že v priebehu konania žalobca predmetné priestory vypratal a v súčasnosti sa tam nachádzajú prevádzkové miestnosti, teda kancelária reštaurácie, technologické zariadenia pre reštauráciu a WC, priestory prevádzkuje rodinná firma. Teda ani po vyprataní priestorov nie sú priestory z väčšej časti užívané na kancelárske účely a žalobca z nich teda nedosahuje nájomné za nájom nebytových priestorov na kancelárske účely.
59. Sporná medzi stranami bola výmera užívaných priestorov. V spise sa nachádza viacero dokladov, z ktorých vyplýva odlišná výmera priestorov (79 m2, 81,94 m2, 84 m2, 86,56 m2), a ťažko posúdiť, ktorý z nich zodpovedá skutočnosti a je najvierohodnejší. Žiadna zo strán v priebehu konania nenavrhla, aby sa vykonal dôkaz odborným premeraním priestorov, ktoré žalovaní užívali (v súčasnosti to už zrejeme ani nie je možné, vzhľadom k tomu, že žalobca priestory vypratal a prerobil). Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku č. 6/1994 zo dňa 27.6.1994, v ktorom sa uvádza výmera „bytu“ 84 m2, pričom z tohto posudku nevyplýva, že by nad rámec tohto „bytu“ bola ešte ovládacia miestnosť pre kotolňu o výmere 2,64 m2.
60. Pokaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, tá zodpovedá výške bežného (všeobecného) nájomného za nájom skladovacích priestorov. Podľa znaleckého posudku mesačné nájomné predstavovalo sumu 3,20 eur za m2. Výška bezdôvodného obohatenia za 1 mesiac tak predstavuje 84 m2 x 3,20 eur, teda 268,80 eur. Od tejto sumy je ešte potrebné odpočítať sumu 44,15 eur, ktorú žalovaní aj podľa žalobcu mesačne uhrádzali, čo predstavuje sumu 224,65 eur mesačne. Za žalované obdobie od 1.12.2008 do 30.11.2010 potom bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 5.391,60 eur (224,65 eur x 24 mesiacov).
61. Žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania, pričom súd dospel k záveru, že táto je dôvodná, a to za obdobie od 1. do 13.12.2008. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.12.2008 do 30.11.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 14.12.2010. Premlčacia doba (subjektívna) je pri bezdôvodnom obohatení 2-ročná, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v takomto prípade sa premlčuje za každý deň samostatne. Je teda zrejmé, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie pred 14.12.2008 bolo ku dňu podania žaloby premlčané. Za obdobie od 1. do 13.12.2008 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 94,25 eur (224,65 eur : 31 dní = 7,25 eur x 13 dní = 94,25 eur), ktorú je potrebné odpočítať od sumy 5.391,60 eur. Súd teda priznal žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 5.297,35 eur a vo zvyšku žalobu v časti istiny zamietol.
62. Skutočnosť, že žalobca v priebehu konania vypratal priestory, ktoré pred tým užívali žalovaní, a to bez právoplatného rozhodnutia súdu, nemá vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia, ani na povinnosť
žalovaných vydať ho žalobcovi. Taktiež nie je možné argumentovať tým, že žalobca teda mohol priestory už vypratať skôr, po tom, čo sa z nich žalovaní odsťahovali (čím by nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu), nakoľko to boli žalovaní, ktorí odmietli priestory dobrovoľne vypratať, a žalobca nebol povinný ich vypratať. Taktiež pokiaľ žalovaní namietali zlý stav užívaných priestorov, ktorý sa mal podľa nich zohľadniť pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, tu je potrebné opätovne uviesť, že žalovaní užívali priestory bez právneho dôvodu, žalobca nemal voči nim postavenie prenajímateľa, nebol povinný udržiavať priestory v stave spôsobilom na užívanie. Žalovaní, ktorí priestory užívali, zrejme ich údržbu nezabezpečovali, pričom zároveň bránili žalobcovi do priestorov vstupovať a teda ich aj udržiavať a v prípade potreby opravovať. Súd preto na túto argumentáciu žalovaných neprihliadol.
63. Žalovaní sa so zaplatením dostali do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaných pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie žalovanej sumy (§ 563 OZ), preto je možné za takúto výzvu považovať až doručenie žaloby, ktorá bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 10.8.2011, plniť boli teda žalovaní povinní najneskôr dňa 11.8.2011 a do omeškania sa teda dostali dňa 12.8.2011, od kedy súd priznal úroky z omeškania a vo zvyšku žalobu v časti príslušenstva zamietol. Hoci žalobca listom zo dňa 28.11.2008 (vopred) oznámil žalovaným, že od nich bude požadovať úhradu 22.848,- Sk mesačne titulom platenia v budúcnosti splatného bezdôvodného obohatenia, toto nebolo možné pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania zohľadniť ako výzvu na zaplatenie žalovanej sumy (za obdobie od 1.12.2008 do 30.11.2010), nakoľko podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je možné splatnosť určiť (vyzvať na zaplatenie s účinkami podľa § 563 OZ) iba vo vzťahu k už existujúcemu záväzku.
64. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 30% (v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel) uplatneného nároku a neúspech cca v rozsahu 70% (v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, keďže tak neurobil pre správanie žalovaných, teda zastavenie konania zavinil, ako aj v zamietajúcej časti). Žalovaní mali naopak úspech v rozsahu 70% a neúspech v rozsahu 30%. Preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 40% (70% - 30%). Podľa rovnakého pomeru úspechu a neúspechu súd rozhodol o trovách konania štátu a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania štátu v rozsahu 70% a žalovaných v rozsahu 30%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).