Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/106/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnickéh 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: R. P., S.. XX.X.XXXX, M. X..R..Š. XX/XXX, XXX XX Ž. S. A., o zaplatenie 688,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18.7.2017 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 688,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným dňa 7.6.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568861046, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 800,- €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 17,94 €. Posledná splátka bola splatná dňa 1.8.2017. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 7.6.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 412,- €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 6,86 € a teda celková výška splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu 24,80 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Žalovaná bola o tejto skutočnosti upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky.

3. Žalovaný porušil platobnú disciplínu dohodnutú v zmluvách a uhradil len splátky v celkovej výške 137,11 €.

4. Žalobca eviduje celkový dlh žalovaného vo výške 688,- €. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 1.6.2017 na úhradu dlžnej sumy, túto však na výzvu žalobcu neuhradil.

5. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko boli splnené podmienky ustanovenia § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, a pretože sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský spor, jedná sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia, nebola zistená spornosť skutkových tvrdení strán a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

Súd uvádza, ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov predložených žalobcom (zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpisu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom a predžalobnej výzvy spolu s podacím hárkom) a zistil skutkový stav veci ako žalobca uviedol v podanej žalobe.

7. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli platne Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 7.6.2013. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 800,- €. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. 115,20 € a poplatok za garantovanú službu je stanovený pevnou sumou 160,80 €. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú má zákazník zaplatiť je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov v sume 1076,- €. Priemerná hodnota RPMN je 48,52 %. Zákazník sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu v 60-tich týždenných splátkach vo výške 17,94 € od prvej po predposlednú splátku, výška poslednej splátky je 17,54 €. Úver bol uzavretý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečná splatnosť úveru je 7. deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet veriteľa. Na opačnej strane spotrebiteľskej zmluvy sa nachádzajú ďalšie dojednania, ktoré však neboli podpísané zmluvnými stranami. Podľa bodu 17/ zmluva trvá odo dňa poskytnutia úveru do dňa riadneho splatenia dlžnej sumy, skončenie trvania zmluvy nemá vplyv na nároky, práva a povinnosti, ktoré vznikli počas jej trvania. Podľa bodu 18/ zmluva zaniká dňom riadneho splatenia dlžnej sumy dňom doručenia platného odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane.

8. Listom zo dňa 1.6.2017 bola žalovaná vyzvaná, aby uhradila dlžnú sumu vo výške 1367,22 € najneskôr do 9.6.2017 s upozornením, že v opačnom prípade sa veriteľ bude domáhať svojho dlhu súdnou cestou.

9. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

15. Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 (čl. XIV).

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právneho predchodcu žalobu v prospech žalovaného v sume 800,- €. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 60 krát po 17,94 €, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 7.6.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.

20. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi ohľadne rozsahu jeho záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).

21. Súd v tomto konkrétnom prípade preskúmaval nárok žalobcu aj z hľadiska premlčania. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 7.6.2013 na dobu 60 týždňov. Keďže konečná splatnosť úveru nebola dojednaná určitým spôsobom, súd pristúpil v súlade so zásadami občianskeho práva na počítanie času k určeniu doby trvania zmluvy, deň 7.6.2013 pripadá na piatok a pri použití bežného kalendára 60 týždňov od uzavretia zmluvy uplynulo dňa 1.8.2014, ktorý taktiež pripadol na piatok. Súd potom konštatuje, že žalobca bol oprávnený uplatniť svoj nárok na vrátenie spotrebiteľského úveru v lehote do 3 rokov od skončenia zmluvy (všeobecná premlčacia doba). Premlčacia doba na uplatnenie nároku tak uplynula u poslednej splátky dňom 1.8.2017. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 18.7.2017. Pretože žalobca má z vyššie uvedených dôvodov (súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov) nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 800,- € a táto suma pozostáva zo 45-tich splátok (45 x 17,94 = 807,30), ktoré boli splatné najneskôr 18.4.2014 súd konštatuje, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby (ktorá skončila 18.4.2017), preto nárok zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi nemožno priznať. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom nezaoberal hodnotením spotrebiteľskej zmluvy a žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku súd v celom rozsahu zamietol.

22. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odmenu 412,- € v 60 pravidelných splátkach a to 59 splátok po 6,86 € a posledná splátka 7,26 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

23. Vo vzťahu k tejto je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaný zaviazal na poplatok vo výške 412,- € za to, že právny predchodca žalobcu mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovanému k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Z uvedených dôvodov súd uvádza, že v prípade posudzovania výšky nároku žalobcu by plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru potom zohľadnil ako plnenie žalovaného poskytnuté na splácanie úveru (žalobca sám v žalobe uvádzal, že žalovaný mal povinnosť splácať splátku v celkovej sume 24,80 €). Z dôvodu zamietnutia žaloby pre premlčanie sa preto súd výškou nároku žalobcu v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal.

25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy sa prizná náhrada trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade bol žalovaný plne úspešný, preto mu patrí

náhrada trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu súd nezistil, že by mu v súvislosti s konaním vznikli trovy, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.