Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: EDYPLUS s.r.o. Piešťany so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany IČO: 36 258 881, právne zastúpeného: advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o. so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: v l. rade D. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. S.. P. XXX/XX, XXX XX E.Á., v 2. rade: D. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. A. S., XXX XX S., o zaplatenie 10024,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9004, 52 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9004, 52 eur od 28. 04. 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Súd konanie v časti uplatnenej istiny 94, 99 eur, úrokov z úveru 1268, 18 eur a 16, 90 % ročný úrok zo sumy 10 024, 05 eur od 28. 04. 2016 do zaplatenia zastavuje.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 34,59 %, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Dňa 28.11.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 10024,05 eur, úrokov vyčíslených do 03.11.2016 vo výške 3917,43 eur, úrokov z omeškania vyčíslených do 03.11.2016 vo výške 451,43 eur, 16,90% ročných úrokov zo sumy 10024,05 eur od 04.11.2016 do zaplatenia, 5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 13941,48 eur od 04.11.2016 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že na základe, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava na terajšieho žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 12.06.2017 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným v l. a 2. rade. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v l. a 2. rade dňa 13.12.2013 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.5050817302, súčasťou ktorej boli aj všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. ktorou sa žalovaní v l. a 2. rade zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaní svoj dlh splácali riadne a včas do konca marca 2014, následne jednotlivé splátky splácali nepravidelne a v nižších sumách až do 13.08.2015, kedy realizovali poslednú úhradu vo výške 150 eur. Nakoľko žalované v priebehu konania

prestali spĺňať podmienky na priznanie zľavy z úrokovej sadzby, boli povinní platiť úroky z dlžnej sumy bez poskytnutého zvýhodnenia od 15.10.2014 do 09.12.2014 vo výške 15,40% ročne a od 10.12.2014 vo výške 16,90% ročne. Právny predchodca žalobcu z dôvodu riadneho nesplácania úveru vyzval podaním zo dňa 04.04.2016, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 01.04.2016 dosiahol sumu 3537,09 eur a v prípade, že žalovaní v l. a 2. rade túto sumu nezaplatia, právny predchodca žalobcu pristúpi k zosplatneniu úveru. Z dôvodu, že žalovaní v l. a 2. rade dlh v 15 dňovej lehote nezaplatili, právny predchodca žalobcu dlh zosplatnil ku dňu 27.04.2016.

2.Súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 2. rade podľa § 180 CSP.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v l. rade, oboznámením sa s obsahom Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.12.2013 č.l.16-18 spisu, štandardných európskych informácií č.l.19-21spisu, všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu č.l.23-44 spisu výzvy žalovanej v l. rade zo dňa 04.04.2016 č.l.45 a s dokladom o odoslaní č.l.45 spisu, výzvy žalovaného v 2. rade zo dňa 04.04.2016 s doručenkou č.l.75a spisu, oznámenia banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.04.2016 č.l.76-77 spisu s dokladmi o doručení, predžalobnej výzvy zo dňa 29.07.2016 č.l.78-79 spisu, uznesenia súdu o vstúpení ďalšieho účastníka konania do konania na strane žalobcu č.l.129 spisu, čiastočného späťvzatia žaloby č.l.138-139 spisu, vyčíslenia pohľadávky č.l.142-144 spisu výpisom z účtu právneho predchodcu žalobcu č.l.46 až 50 spisu, a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4.Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu -Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými v l. a 2. rade zo dňa 13.12.2013 č.l.16-18 spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v l. a 2. rade úver vo výške 10200 eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení, s úrokom z omeškania 5% ročne, v mesačných splátkach po 171,21 eur k 15. Dňu v mesiaci pri splatnosti prvej splátky 15.01.2014 a konečnej splatnosti úveru 15.12.2023 , pri počte splátok 120, pri RPMN 17,25%, priemernej RPMN 8,69%, pri celkovej čiastke spojenej s úverom 20.542,14 eur. Súd zistil, že pri 120-ich mesačných splátkach po 171,21 eur podľa zadania určeného v zmluve je správne RPMN 17,29% a nie 17,25% ako uvádza právny predchodca žalobcu, taktiež nie je zrejmé akú časť splátky vo výške 171,21 eur tvorí úrok, akú časť poplatky a akú časť tvorí istina.

5. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, ktorú skúmal súd ex offo, táto je daná z dôvodu, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala písomnou výzvou žalovaných v l. a 2. rade , že ku dňu 01.04.2016 sú v omeškaní so sumou 3537,09 eur a tým, aby uhradili dlžnú sumu najneskôr do 15 dní s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, táto výzva bola obom žalovaným riadne doručená, následne právny predchodca žalobcu úver riadne zosplatnil oznámením zo dňa 29.04.2016, ktoré bolo žalovaným v l. a 2. rade riadne doručené, čo právny predchodca žalobcu preukázal pripojenými doručenkami, pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 27.04.2016, teda k porušeniu podmienok zmluvy došlo zo strany žalovaných v l. a 2. rade k 01.01.2015 a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 05.06.2017 s účinnosťou od 07.06.2017, teda lehota 90 dní od porušenia zmluvy do postúpenia pohľadávky uplynula lehota, teda viac ako 90 dní, teda zákonom stanovené podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách boli právnym predchodcom žalobcu splnené.

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku zo zmluvy na žalobcu, súd rozhodol tak, že zmenu na strane žalobcu pripustil.

7. Žalobca zobral žalobu späť pred začatím konania podaním zo dňa 13.10.2017 v časti uplatnenej istiny 94,99 eur, úrokov 1268,18 eur a 16,90% ročného úroku zo sumy 10024,05 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods.2 zastavil.

8.Z výsluchu žalovanej v l. rade vyplynulo, že podpísala zmluvu o splátkovom úvere, úver obdržala spolu so žalovaným v 2. rade, ktorý bol v tom čase je priateľom, k iným skutočnostiam sa nevedela vyjadriť.

9.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

11.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

13.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14.Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 7 ods.1, ods.2 písm. a/, b/, ods.3, ods.4, ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, akje v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

18.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Podľa § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods.1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/,r/ a y/.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23.Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava poskytla žalovaným v l. a 2. rade úver na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.12.2013 vo výške 10200 eur pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 14,90% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby, pri úroku z omeškania 5% ročne, ktorí sa zaviazali úver splácať v 120-ich mesačných splátkach po 171,21 eur k 15. dňu v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 15.12.2023, pri RPMN 17,25%, pri priemernej RPMN 8,69%, pri celkovej čiastke spojenej s úverom 20542,14 eur súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaných založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre žalovaných ako spotrebiteľov je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako

obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle zákona č.129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.07.2010. V danom prípade zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch keď v zmluve absentuje rozloženie splátky na istinu, úrok a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako je to v tomto prípade, keď platí zľavnená úroková sadzba 14,90% a nezľavnená úroková sadzba, ktorá nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade teda úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti § 9 ods.2 písm. a až k/, r/ a y/, teda v danom prípade absentuje písm. k/ cit. zákona a § 11 ods.1 písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, keď v zmluve je uvedený RPMN vo výške 17,25%, pričom správne má byť 17,29% vychádzajúc zo zmluvy pri 120-ich splátkach po 171,21 eur je výška RPMN 17,29%, tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že 0,5 až 1,5% tvorí poistné nemožno akceptovať z dôvodu, že v zmluve sa uvádza, že poistné sa nevyžaduje, teda ho nebolo možné zahrnúť do RPMN, pričom takýto postup je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, teda súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda žalobcovi vzniklo len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda toho čo žalovaným v l. a 2. rade poskytol právny predchodca žalobcu zo zmluvy o úvere po odpočítaní toho, čo na úver zaplatili, teda 10.200 eur mínus 1195,48 eur, ktorá suma nebola v konaní sporná je 9004,52 eur, preto súd priznal žalobcovi sumu 9004,52 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9004,52 eur od 28.04.2016 do zaplatenia tak, ako si žalobca uplatnil. Súd konanie v časti uplatnenej istiny 94,99 eur, , úrokov z úveru vo výške 1268,18 eur, v časti úroku 16,90% ročne zo sumy 10024,05 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods.2 CSP, taktiež si žalobca neuplatňuje zostatok poistného vo výške 5,79 eur a úroky z omeškania vo výške 54,42 eur.

24.Súd rozhodol tak, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením, lebo žalobca pred začatím konania vzal žalobu späť v časti istiny 94,99 eur / 6% zo sumy 94,99 eur/, ktorá bola súčasťou súdneho poplatku, avšak suma na vrátenie z tejto sumy je nižšia ako krátenie súdneho poplatku čo je 6,70 eur, preto súd nevzhliadol dôvod na vrátenie súdneho poplatku, preto ani nie je dôvod na vydanie samostatného uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda poplatok žalobcovi nebude vrátený.

25. Súd nad sumu 9004,52 eur do sumy 10024,05 eur po zohľadnení časti istiny 94,99 eur, ktorú žalobca zobral späť žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, v tejto časti je uplatnený nárok dôvodný, uplatnený riadne a včas a nie je premlčaný. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo dňa 27.04.2016, teda dôvodný je zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9004,52 eur od 28.04.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Pri tomto právnom posúdení súd vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil k 27.04.2016, preto mu ani za predpokladu, že by úver nebol bezúročný nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru vo výške 14,90% ročne resp. 16,90% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 28.04.2016 do zaplatenia a v tejto časti je jeho žaloba nedôvodná s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi

vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie, podľa ktorého má žalobca aj v prípade predčasnej splatnosti úveru má nárok okrem úrokov z omeškania aj na úroky z úveru je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Teda žalobca má právo na úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Pokiaľ ide o úrok z úveru žalobcovi naň nevzniklo právo, lebo súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

26.O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 255 ods.2 v spojení s § 256 ods.1 tak, že žalobca má nárok voči žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 34,59%, keď žalobca mal úspech v konaní vo výške 62,56%mínus neúspech 27,97% je 34,59% čistý úspech v konaní. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej podľa § 262 ods.2 vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.