Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Sa-3-2021.pdf
PDF · 135.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX B. C., právne zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.02.2021 (ďalej aj len prvostupňové správne rozhodnutie) podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 26. januára 2021. V odôvodnení poukázala na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Čadca z 26. januára 2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborný posudok o invalidite zo dňa 26. januára 2021 tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre záver o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.
2. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie datované dňa 09.03.2021, v ktorom uviedla, že v každej lekárskej správe sa uvádza celková strata sluchu podľa Fowlera 100 %, rozsah počutia je 2 m, bez kochleárneho aparátu je hluchá. Na základnej škole mala vždy asistentku. Na strednej a vysokej škole mala špecifické potreby. Ak je v okolí viac ľudí, nestíha reagovať ako iní, ale snaží sa počúvať a odčítavať z pier. Procesor nosí celý deň, ale musí ho jeden alebo viackrát zložiť, lebo ju bolí hlava aj koža. V oblasti priloženej magnetky má kožnú reakciu. Najlepšie počuje a rozumie, keď komunikuje len s jedným človekom v uzavretej miestnosti. Rečový procesor sa kazí, neopravia ho ihneď a vtedy nič nepočuje. Preto žiada o prehodnotenie jej žiadosti o invalidný dôchodok.
3. Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2021 (ďalej aj rozhodnutie žalovaného) odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na činnosť posudkových lekárov, ktorá spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Zdravotný stav žalobkyne bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Čadca dňa 30. marca 2021, ktorý nevyhovel
odvolaniu a posudkový spis predložil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 31. mája 2021 a po oboznámení sa so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi konštatoval, že účastníčka konania má vrodenú hluchotu, pričom v októbri 2002 bola realizovaná kochleárna implantácia vpravo. V nasledujúcom období bola v starostlivosti logopéda, opakovane absolvovala hospitalizácie za účelom kontroly a nového nastavenia rečového procesora. V roku 2010 s implantátom komunikovala verbálne, rozumela bežnej komunikácii bez odzerania, reč je zrozumiteľná aj cudziemu poslucháčovi a bol konštatovaný výborný efekt implantátu. V roku 2013 rozumela bežnej komunikácii bez odzerania. Hodnotenie spontánnej reči 8 a plnohodnotná komunikácia, škála zrozumiteľnosti reči 5, reč je zrozumiteľná všetkým poslucháčom. Pri aktuálnom vyšetrení v novembri 2020 je implantát funkčný, používa ho celý deň, tinitus ani závraty neudáva, dokáže telefonovať. Rečový procesor bol vymenený v roku 2013. Na otázky odpovedá adekvátne, reč je vybudovaná, hovorí vo vetách, je narušená artikulácia, reč je zrozumiteľná. Účastníčka konania má síce obojstrannú praktickú hluchotu, avšak po kochleárnej implantácii vpravo je výborný efekt v oblasti komunikačných schopností. Pri používaní implantátu sú pri vyšetrení tónovej audiometrie hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu (15 - 25 dB). Vrodená strata sluchu je výborne kompenzovaná implantátom a snímateľným rečovým procesorom. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole VII, oddiel B, položka 6 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Iné posudkovo významné ochorenia nie sú pridružené. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je tak obojstranná praktická hluchota so stavom po kochleárnej implantácii vpravo s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita teda nevznikla. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto nie je invalidná, keďže nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že zistenia uvedené v tomto rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď za smerodajnú nepovažoval stratu sluchu podľa Fowlera v rozsahu 100 % a v rozhodnutí nezohľadnil špecifické potreby žalobkyne a odlišnosť počutia v rôznych podmienkach. Žalobkyňa uviedla, že prakticky od narodenia trpí vrodenou ťažkou poruchou sluchu, pričom v roku 2002 jej bola vykonaná kochleárna implantácia na pravej strane. Napriek implantácii však zostáva s poruchou sluchu 100 % podľa Fowlera, čo vyplýva z lekárskych správ z rokov 2009 až 2013. Rovnako podľa lekárskej správy zo dňa 14.08.2017 trpí žalobkyňa vrodenou ťažkou poruchou sluchu s obojstrannou praktickou hluchotou s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 100 %. Podľa nálezu zo dňa 15.04.2021 je potvrdená celková strata sluchu v rozsahu 100 %, komunikácia je možná len pomocou implantátu a odozerania. Výber pracovného zaradenia je limitovaný poruchou sluchu napriek kompenzácii implantátom. Žalobkyňa je študentkou vysokej školy, kde sa vzdeláva v odbore ošetrovateľstvo, pričom napriek implantátu má výrazne sťažené podmienky nielen štúdia, ale aj bežného života. Audiometria, na ktorú poukazuje posudkový lekár (15 - 25 dB), nie je odrazom jej reálneho počutia, nakoľko samotná audiometria sa vykonáva v uzavretom priestore, v ktorom je úplne ticho a žalobkyňa počúva len zvuky, ktoré jej pustia, pričom nepočuje žiadne iné zvuky v pozadí ako v bežnom živote. Výsledky audiometrie slúžia najmä technikovi, ktorý jej pravidelne nastavuje procesor, a nie sú reálnym odrazom toho, v akom rozsahu počuje v bežnom živote. V uzavretej tichej miestnosti počuje, ak jej niekto hovorí niečo z pravej strany alebo pokiaľ sedí oproti nej, tak môže odzerať z pier. Keď ide napríklad po ulici alebo sa v miestnosti nachádza viacero ľudí, ktorí rozprávajú, počuje síce zvuky, ale nie je schopná rozlíšiť odkiaľ zvuk prichádza alebo kto sa jej prihovára. Počuje len na dosah 3 metrov. Napriek hendikepu študuje na vysokej škole, pričom štúdium je náročné a spojené s viacerými obmedzeniami. Má problém porozumieť slovám v spoločnosti viacerých ľudí, nedokáže reagovať na dialógy, čo jej spôsobuje značný stres. V lekárskych správach sa uvádza, že vie telefonovať, avšak cez telefón nerozumie všetkému, čo jej niekto povie, pokiaľ to nie sú jednoduché vety. Cez telefón komunikuje najmä prostredníctvom SMS správ. Procesor žalobkyňa nepoužíva v noci, či počas kúpania sa, keďže tento sa nesmie namočiť. Vtedy nepočuje žiadne zvuky. Je odkázaná na pomoc rodičov, ktorí ju musia ráno zobudiť a sprevádzať napríklad v období, kedy je procesor v oprave. K poruchám procesora dochádza pomerne často, oprava je drahá, trvá dlhú dobu. Stalo sa, že oprava trvala aj 3 mesiace, počas ktorých žalobkyňa nepočula vôbec nič a mala sťažený život, keďže neovláda posunkovú reč. Komplikácie spôsobuje samotný procesor,
pretože rana po operácii za uchom ju páli a bolí. Pokožku preto musí nechať preliečiť a procesor k nej neprikladať, preto je počas niekoľkých dní úplne nepočujúca. Rovnako mala z času na čas silnú migrénu, keďže po operácii mala implantovaný magnet a vtedy si tiež musí procesor skladať. V týchto obdobiach je úplne odkázaná na pomoc iných. Žalobkyňa preto považuje rozhodnutie žalovaného za výsledok nesprávneho právneho posúdenia, pretože napriek implantácii zostáva s poruchou sluchu 100 % podľa Fowlera. Jej zdravotné postihnutie sa po zavedení implantátu nezmenilo. Posudkový lekár považoval za rozhodujúce výsledky audiometrie, avšak neprihliadol na percentuálne vyjadrenie poruchy sluchu podľa Fowlera, ktoré je pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúce. Posudkový lekár neprihliadol ani na lekárske správy, z ktorých vyplýva, že trpí poruchou sluchu v rozsahu 100 %. Napriek tomu bolo ako rozhodujúce určené postihnutie zaradené v kapitole VII, oddiel B, položka 6 prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Táto položka zodpovedá obojstrannej ľahkej nedoslýchavosti, t.j. 25 % podľa Fowlera. Určenie zdravotného postihnutia tak nezodpovedá predloženým lekárskym správam, z ktorých vyplýva, že trpí celkovou stratou sluchu.
5. Žalobkyňa v žalobe poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sk/4/2020, z ktorého vyplýva, že závery odborných lekárskych správ odborných lekárov nasvedčujú tomu, že zdravotný stav posúdili posudkoví lekári nie v súlade so závermi odborných lekárov. Nikde v odborných lekárskych správach krajský súd nenašiel záver, že ide u žalobcu o obojstrannú ľahkú nedoslýchavosť a vo všetkých odborných lekárskych nálezoch je záver, že ide o 100 % hluchotu ľavého ucha, a preto posúdenie posudkovými lekármi bolo nedostatočné a s dôrazom na závery odborných lekárskych nálezov, a preto krajský súd nemal inú možnosť ako uvedené rozhodnutie zrušiť, s čím sa stotožnil aj NS SR. Žalobkyňa uviedla, že v jej prípade z lekárskych správ nevyplýva, že by trpela obojstrannou ľahkou nedoslýchavosťou. V každej správe sa uvádza, že trpí obojstrannou praktickou hluchotou, a to napriek implantácii. Rozhodnutie vydané žalovaným je tak výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, čo sú dôvody pre zrušenie rozhodnutia. Žalobkyňa tiež namietla, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo riadne odôvodnenie a jeho výrok bol opretý len o pripojený odborný posudok o invalidite. Rozhodnutie žalovaného síce obsahovalo rozsiahlejšie odôvodnenie, avšak nebolo v ňom odôvodnené posúdenie miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v pásme normy až ľahkej straty sluchu namiesto vyhodnotenia rozsahu straty sluchu podľa Fowlera, čo predstavuje 100 %. Žalobkyňa na túto skutočnosť poukázala v podanom odvolaní, avšak žalovaný sa s touto námietkou v rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný tiež neodôvodnil, prečo sa odchýlil od záverov odborných lekárov, podľa ktorých má žalobkyňa obojstrannú praktickú hluchotu. Podľa posudkového lekára ide len o ľahkú stratu sluchu, čo je v úplnom rozpore s administratívnym spisom. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia je preto možné rozhodnutie žalovaného považovať za nepreskúmateľné, čo predstavuje dôvod pre jeho zrušenie. Žalobkyňa tak žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že posúdenie zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia dňa 30. marca 2021 a dňa 31. mája 2021. Nie je dôvodná námietka, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. V odvolacom konaní sa posudkový lekár oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne ohľadne posúdenia jej zdravotného stavu a svoj záver uviedol v posudku zo dňa 31. mája 2021, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil obojstrannú praktickú hluchotu so stavom po kochleárnej implantácii vpravo, čo zaradil do kapitoly VII, oddiel B, položka 6 - obojstranná ľahká nedoslýchavosť (25 % podľa Fowlera , 30 - 40 dB) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Nie je dôvodná námietka žalobkyne, že napriek implantácii trpí poruchou sluchu 100 % podľa Fowlera s tým, že na túto skutočnosť posudkový lekár neprihliadol. Posudkový lekár sa s lekárskymi správami podrobne vysporiadal a uviedol, že žalobkyňa síce ma obojstrannú praktickú hluchotu, je však po kochleárnej implantácii vpravo s výborným efektom v oblasti komunikačných schopností, pri používaní implantátu (používa ho celý deň) sú pri vyšetrení tónovej audiometrie hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu (15 - 25 dB). Keďže vrodená strata sluchu je výborne kompenzovaná implantátom a snímateľným rečovým procesorom, bola stanovená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Žalovaný ďalej uviedol, že posudková medicína sa zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Nie je dôvodná ani námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol generálny riaditeľ vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pochybnosti žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, sú neodôvodnené a sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a prijatých záverov. Skutkový stav bol objektívne zistený a neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudkoví lekári nemajú záujem žalobkyňu poškodiť. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Žalovaný tak trvá na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým správnym rozhodnutím, má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobkyňa písomne nereagovala.
8. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. § 107 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
9. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo žalobkyni doručené dňa 15.06.2021. Žaloba žalobkyne bola podaná 09.08.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. § 181 ods. 1 SSP.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
12. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
13. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 15. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
16. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
17. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
18. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
19. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
20. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
21. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola VII - Choroby zmyslových orgánov, oddiel B - Sluch, Všeobecného posudkového hľadiska, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči. Porucha sluchu sa hodnotí v % podľa Fowlera na frekvencii 500 - 4 000 Hz. Úplná hluchota znamená, že sluchovo postihnutý s akýmkoľvek zosilnením zvuku nevníma zvuk, len prípadné vibrácie (strata počutia 100%, viac ako 90 dB). Praktická hluchota znamená, že sluchovo postihnutý vybavený načúvacím prístrojom vníma zvuk hovorovej reči (strata počutia 85 - 90%, viac ako 70 dB), ale nerozumie. Nedoslýchavosť znamená, že sluchovo postihnutý vybavený načúvacím prístrojom v tichej miestnosti, v ktorej úroveň rušivých zvukov nepresahuje 50 dB, rozumie bez odzerania zmyslu vyslovených jednoduchých viet aspoň na 90%.
22. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola VII - Choroby zmyslových orgánov, oddiel B - Sluch, položka 6, druh zdravotného postihnutia - Obojstranná ľahká nedoslýchavosť (25% podľa Fowlera, 30 - 40 dB), je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 10 . 23. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
24. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd (nad rámec skutočností uvedených v prvej časti tohto rozsudku) zistené, že žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 26.01.2021. Podľa posudku zo dňa 26. januára 2021 vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia boli za účelom posúdenia invalidity vyhodnocované lekárske vyšetrenia žalobkyne z rokov 2001, 2002, 2003, 2008, 2010, 2013, 2019 a 2020, podľa ktorých bola konštatovaná celková strata sluchu žalobkyne podľa Fowlera v rozsahu 100 %. Podľa lekárskej správy z foniatrického vyšetrenia zo dňa 16.11.2020 pacientka komunikuje pomocou implantátu a odzerania, na otázky odpovedá
adekvátne, reč vybudovaná, hovorí vo vetách, narušená artikulácia, reč zrozumiteľná. Podľa posudku bola žalobkyňa počas detstva opakovane hospitalizovaná na foniatrickom oddelení s postupným zlepšovaním sluchovej diskriminácie, rečovej percepcie a expresie. Počas hospitalizácie z roku 2020 už rozumela bežnej komunikácii bez odzerania, verbálne komunikovala, pričom reč bola zrozumiteľná aj cudziemu poslucháčovi, na základe čoho bol vo veku 11 rokov konštatovaný výborný efekt implantátu. Počas hospitalizácie v roku 2013 boli hodnoty pre poruchu sluchu v pásme ľahkej až stredne ťažkej straty poruchy sluchu. Podľa lekárskych správ z foniatrickej ambulancie, kde žalobkyňa je raz za rok sledovaná, je opakovane konštatované, že implantát je funkčný, subjektívne nie je udávaný tinitus (pískanie v ušiach), ani závraty, reč je objektívne vybudovaná, zrozumiteľná, hovorí vo vetách, na otázky odpovedá adekvátne a dokáže telefonovať. Bez použitia procesora je síce strata sluchu 100 %, avšak pri jeho používaní sú pri vyšetrení tónovej audiometrie hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu, a preto sa nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko vrodená strata sluchu je vynikajúco kompenzovaná kochleárnym implantátom a rečovým procesorom. Podľa záveru posudku tak žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 10 %.
25. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.02.2021 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla. Po podaní odvolania žalobkyňou bol v rámci odvolacieho konania dňa 31. mája 2021 posudkovým lekárom vypracovaný odborný lekársky posudok, v ktorom po uvedení anamnézy a záverov lekárskych správ z vyšetrení žalobkyne bolo konštatované, že u žalobkyne sa jedná o pacientku s obojstrannou praktickou hluchotou s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 100 %, choroba: obojstranná praktická hluchota so stavom po kochleárnej implantácii vpravo. Podľa záverov posudku bol pri aktuálnom vyšetrení v novembri 2020 implantát funkčný, žalobkyňa ho používa celý deň, objektívne na otázky odpovedá adekvátne, reč je vybudovaná, zrozumiteľná, hovorí vo vetách, je narušená artikulácia. Navrhovateľka má síce obojstrannú praktickú hluchotu, je však po implantácii vpravo s výborným efektom v oblasti komunikačných schopností a pri používaní implantátu má hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu (15 - 25 dB). Uvedená strata sluchu je tak výborne kompenzovaná implantátom a snímateľným rečovým procesorom, a preto je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole VII, oddiel B, položka 6 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Iné pridružené posudkovo významné ochorenia nie sú. Záverom posudku je tak výrok, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a invalidita nevznikla. Žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 09.06.2021 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. februára 2021 potvrdil.
26. Žalobkyňa v podanej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietala, že skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, nemá oporu v administratívnych spisoch, že závery tohto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a pre nedostatok dôvodov je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Vo vzťahu ku všetkým týmto námietkam považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že žalobkyňa ich dôvodnosť odvodzovala predovšetkým od tvrdenia, že žalovaný nepovažoval za smerodajnú stratu sluchu žalobkyne podľa Fowlera v rozsahu 100 %, ale vo svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov vyšetrení žalobkyne pri používaní kochleárneho implantátu. Žalobkyňa namietala, že zo všetkých záverov lekárskych vyšetrení plynie strata sluchu v rozsahu 100 %, ktorú skutočnosť žalovaný nezohľadnil, a bez ohľadu na tieto závery, podľa ktorých tak trpí obojstrannou praktickou hluchotou, posúdil jej zdravotný stav v kontexte miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len ako obojstrannú ľahkú nedoslýchavosť. Krajský súd vo vzťahu k týmto námietkam považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo všetkých vypracovaných odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov je zhodne so závermi lekárskych vyšetrení žalobkyne konštatované, že žalobkyňa trpí obojstrannou praktickou hluchotou v rozsahu 100 % podľa Fowlera. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobkyne, že by správne orgány vo vzťahu k týmto svojim záverom nemali oporu v administratívnom spise, resp. v lekárskych vyšetreniach. Zásadná okolnosť, ktorú žalobkyňa a žalovaný posudzujú odlišne, je skutočnosť vplyvu kochleárneho implantátu, ktorý žalobkyňa používa, a výsledkov lekárskych vyšetrení absolvovaných za použitia tohto implantátu na mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je zrejmé, že v podanej žalobe žalobkyňa argumentuje predovšetkým tvrdením, že napriek použitiu tohto kochleárneho implantátu je naďalej osobou s poruchou sluchu v rozsahu 100 % podľa Fowlera a túto okolnosť žiada žalobkyňa zohľadniť aj pri posudzovaní miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa vychádzali
z vypracovaných odborných lekárskych posudkov, ktoré na jednej strane síce konštatujú, že žalobkyňa trpí obojstrannou poruchou sluchu v uvedenom rozsahu 100 %, avšak na druhej strane pri posudzovaní miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť konštatujú, že pri používaní kochleárneho implantátu a snímateľného rečového procesora sú u žalobkyne hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu.
27. Krajský súd vo vzťahu k tejto v konaní rozhodujúcej otázke považuje za potrebné poukázať na všeobecné posudkové hľadisko uvedené v kapitole VII, oddiel B - sluch prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči. Podľa tohto všeobecného posudkového hľadiska sa porucha sluchu hodnotí v % podľa Fowlera, pričom toto posudkové hľadisko pri definícii praktickej hluchoty, či nedoslýchavosti vychádza zo straty počutia určovanej u postihnutého vybaveného načúvacím prístrojom. Všeobecné posudkové hľadisko tak pri posudzovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vychádza z posudzovania zdravotného stavu za použitia načúvacieho prístroja ako kompenzačnej pomôcky. Obdobne potom aj v prípade žalobkyne je namieste posudzovať reálny vplyv jej poruchy sluchu na mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za použitia kochleárneho implantátu. Krajský súd je toho názoru, že pri posudzovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nie je možné ignorovať vplyv tohto implantátu na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade, ak by sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti mala určovať bez ohľadu na použitie načúvacieho prístroja, či kochleárneho implantátu museli by byť v kontexte hodnotenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti úplne rovnako hodnotení sluchovo postihnutí, ktorí takúto kompenzačnú pomôcku používajú, so sluhovo postihnutými, ktorí takúto pomôcku nepoužívajú. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa je osobou s poruchou sluchu v rozsahu 100 % Fowlera, teda je nepochybne osobou zdravotne postihnutou, čo však ešte bez ďalšieho automaticky neznamená, že je aj osobou spĺňajúcou zákonom vyžadované predpoklady pre jej posudzovanie ako osoby invalidnej. Samotná skutočnosť ťažkého zdravotného postihnutia sama o sebe nemôže viesť k automatickému záveru o invalidite postihnutého, keď je namieste práve odborným lekárskym posúdením vyhodnotiť vplyv tohto zdravotného postihnutia na mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri tomto posudzovaní je aj v zmysle všeobecného posudkového hľadiska nevyhnutné zohľadniť efekt kochleárneho implantátu u žalobkyne v oblasti komunikačných schopností.
28. Nevyhnutnou požiadavkou pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku je objasnenie jej zdravotného stavu z hľadiska zachovania miery jej pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa úpravy ust. § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia okrem iného posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 tohto zákona vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle týchto ustanovení je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom vydaných správnych rozhodnutí. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky), a preto správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z obsahu vypracovaného posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
29. Čo sa týka poukazu žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/4/2020, krajský súd po oboznámení sa s týmto rozhodnutím uvádza, že toto rozhodnutie a jeho závery na prejednávanú právnu vec nedopadajú. Je potrebné zvýrazniť, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR riešil
situáciu, kedy podľa záverov odborných lekárov bola u žalobcu konštatovaná 100 % hluchota ľavého ucha, ktorú skutočnosť posudkoví lekári a žalovaný nedostatočným spôsobom zohľadnili pri určení miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto posúdenie posudkovými lekármi bolo nedostatočné. V prejednávanom prípade je však situácia odlišná tým, že pri posudzovaní miery schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bolo nevyhnutné zohľadniť okolnosť výrazného pozitívneho efektu kochleárneho implantátu, pri používaní ktorého sú u žalobkyne hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu. Takéto závery pritom vyplývajú priamo z lekárskych správ, ktoré hodnotili stav žalobkyne pri použití kochleárneho implantátu a rečového procesora. Z uvedeného je teda zrejmé, na základe akých okolností posudkoví lekári a následne žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dospeli k záveru, že napriek obojstrannej praktickej hluchote žalobkyne je vo vzťahu k hodnoteniu poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potrebné zohľadniť používanie kochleárneho implantátu, pri použití ktorého sú u žalobkyne zistiteľné hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu, čo zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu v zmysle kapitoly VII, oddiel B - sluch, položka 6 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., teda obojstrannej ľahkej nedoslýchavosti s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Je tiež potrebné krajským súdom poukázať na skutočnosť, že v rámci hodnotenia schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť boli zohľadňované nielen výsledky vyšetrenia tónovej audiometrie pri použití kochleárneho implantátu, ale boli zohľadnené aj okolnosti plynúce z vyšetrenia žalobkyne v tom smere, že žalobkyňa objektívne na otázky odpovedá adekvátne, reč je vybudovaná, hovorí vo vetách, je narušená artikulácia, ale reč je zrozumiteľná. Zdravotný stav žalobkyne tak bol pri posudzovaní dôvodnosti jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku vyhodnotený komplexne s prihliadnutím nielen na výsledky vyšetrenia tónovej audiometrie, ale aj s prihliadnutím na reálne zistenia ohľadom komunikačných schopností žalobkyne.
30. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z.z. je jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žalobe sa okrem poukazovania na výsledky lekárskych vyšetrení, podľa ktorých trpí 100 % stratou sluchu podľa Fowlera, zamerali aj na okolnosti týkajúce sa jej života v prípade, keď z rôznych dôvodov nemôže kochleárny implantát používať. Krajský súd vo vzťahu k týmto tvrdeniam uvádza, že sa jedná o tvrdenia týkajúce sa súkromného, mimopracovného života žalobkyne, ktoré bez ďalšieho nesignalizujú, že by mali mať vplyv na mieru schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v tomto smere argumentovala tým, že implantát nemôže používať v noci, počas kúpania sa, či v čase, kedy je tento implantát pokazený. Jedná sa teda o krátkodobé okolnosti, vo vzťahu ku ktorým ani žalobkyňa netvrdí konkrétny dopad na jej možnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Námietky žalobkyne vychádzajú zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu a ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Toto posúdenie je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V zmysle rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 10So/97/2014 „...súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporca vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.“
31. Ak žalobkyňa v podanej žalobe namietala nepreskúmateľnosť, teda nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože u nej nie
je možné konštatovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
32. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok požadovaný žalobkyňou viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne na pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto túto v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.