Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-715-2015.pdf
PDF · 90.01 KB
Case nature
Subarea
13Co/715/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu M. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. nad I., M. R. XXX/X, proti žalovanej Z. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., X. M. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, Ulica P. Rádayho 14/A, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/11/2014-166 zo dňa 14. 05. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN XXXX, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie O., obec O. v 9/16 v pomere k celku, zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 598,90 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovanej.
2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli súdu predložené zo strany žalobcu, žalovanej, ako aj vzhľadom na vykonané výsluchy účastníkov konania a svedkov mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. K uvedenému záveru okresný súd dospel po preštudovaní dohody o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010, v zmysle ktorej v čl. II bode 2 obaja účastníci dohody zhodne prehlásili, že údaje katastra nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníctvu Z. T. pod B2 listu vlastníctva považujú za záväzné a hodnoverné. V čl. III bode 1 dohody účastníci prehlásili, že si z titulu uznania záväznosti a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností popísaných v čl. I a II dohody nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky a uzavretím tejto dohody ich považujú za konečné a nemenné, a to tak, ako je to uvedené v čl. III bode 1 tejto dohody. Okresný súd mal zároveň jednoznačne preukázané, že dohoda bola vlastnoručne podpísaná obidvoma účastníkmi, t. j. žalobcom aj žalovanou, pravosť ich podpisov bola osvedčená pani M. K., pracovníčkou poverenou notárkou JUDr. Kristínou Malovcovou. Z výsluchu právneho zástupcu žalovanej JUDr. Róberta Gombalu na pojednávaní zo dňa 15. 01. 2015 a výsluchu svedkyne B.. T. K. na pojednávaní zo dňa 06. 03. 2015 (obaja účastní spísania dohody o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010) mal súd preukázané, že spísanie predmetnej dohody inicioval sám žalobca, ktorý za účelom spísania dohody navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Bračokovej. Vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej, ako aj
svedkyne JUDr. Ivety Bračokovej sa zhodovali v okolnostiach, ako aj v priebehu spísania dohody, zároveň sa zhodli aj v tvrdení, že žalobca sa sám vyjadril, že nemá záujem o spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti a spoluvlastnícky podiel vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti si nebude nárokovať v ďalších vlastníckych sporoch. Svedkyňa JUDr. Bračoková v závere výsluchu dodala, že žalobca ju až neskôr v roku 2011 (po smrti matky účastníkov) opätovne oslovil s tým, že nesúhlasí s dohodou zo dňa 28. 05. 2010 a má záujem sa domáhať určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti súdnou cestou.
4. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záverom, že účastníci konania si právne vzťahy k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku s parcelným číslom XXXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území O. a je evidovaný Okresným úradom L., katastrálny odbor na LV č. XXX, usporiadali už v dohode o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010, ktorú obaja účastníci vlastnoručne podpísali. Ani jeden z nich počas konania nenamietal, že by bol predmetnou dohodou uvedený do omylu, príp. bola uzavretá pod nátlakom, t. j. nenamietali platnosť uzavretej dohody. Podľa vyjadrenia svedkyne JUDr. Bračokovej sa žalobca v roku 2011 rozhodol predmetnú dohodu nerešpektovať a v rozpore s čl. III dohody sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06. 02. 2014. Preto okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
6. Žalobca v odvolaní uviedol, že naliehavý právny záujem je v danom prípade nepochybne daný, nakoľko bez určenia vlastníckeho práva (resp. spoluvlastníckeho práva) žalobcu k nehnuteľnosti v zmysle žaloby je právne postavenie žalobcu neisté. Žalobca sa nemôže v súčasnosti svojich práv domáhať iným spôsobom, ako žalobou na súde a jediným spôsobom ako odstrániť neprávny stav je určenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti v súdnom konaní. Žalobca podľa údajov katastra disponuje len 1/6 predmetnej nehnuteľnosti, pričom v skutočnosti je vlastníkom nadpolovičnej väčšiny predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu, a to aj v súvislosti s podpísaním dohody. Zároveň týmto došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V súvislosti s predmetnou dohodou žalobca uviedol, že ustanovenia dohody sú natoľko rozporné, že žalobca považuje túto dohodu za neplatnú a má za to, že na predmetnú dohodu nie je možné prihliadnuť. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol dôvody, od ktorých odvodzoval svoj nadpolovičný podiel na predmetnej nehnuteľnosti.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná uviedla, že záver prvostupňového súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu je správny, a to s poukazom na ust. článku II bod 2 a článku III dohody, v ktorom žalobca písomne uznal, že údaje katastra nehnuteľností zapísané v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníkovi Z. T. pod B.2 listu vlastníctva považuje za záväzné a hodnoverné a tiež uznal vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu 8/16 z celku Z. T. ako konečné a nemenné. Žalovaná teda zastáva názor, že momentom uzavretia dohody sa právne postavenie žalobcu a jej právne postavenie stalo istým, a to z dôvodu, že obaja účastníci tejto dohody sa dojednali o tom, že zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ohľadne jej spoluvlastníckeho podielu je hodnoverný a záväzný a nároky ohľadne spoluvlastníckeho podielu žalovanej sa voči žalobcovi považujú za konečné a nemenné. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná uviedla svoj názor, prečo by žalobe žalobcu nemalo byť vyhovené po vecnej stránke.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
9. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 14. 05. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu dňa 21. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní sa v odvolacom konaní v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k tomuto sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 36/1995).
10. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.
11. Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo práve je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
12. Podľa § 137 písm. c/ CSP veta pred bodkočiarkou, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
13. Obe vyššie citované ustanovenia upravujú tzv. určovacie žaloby. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je okrem iného aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. Doktrína i pomerne konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva (určenie podielového spoluvlastníctva), ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na žalovaného. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové.
14. V súdenej veci sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že žalobca je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 9/16 v pomere k celku. Žalobca sa teda domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo väčšom rozsahu, než ako je jeho podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca teda žalobou spochybňuje, že práve žalovaná by mala byť podielovou spoluvlastníčkou vo väčšom rozsahu, teda že by jej mal patriť podiel 9/16 k celku.
15. Za tohto zistenia je nepochybné, že bez rozhodnutia súdu je žalobcovo právne postavenie neisté, nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné určiť, či žalobca je alebo nie je väčšinovým (nadpolovičným) spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
16. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) je daný vtedy, ak existuje akútny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu a žalovaného, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. (K tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/49/2003).
17. Na uvedených záveroch odvolacieho súdu nemení nič skutočnosť, že strany sporu (žalobca a žalovaná) uzavreli Dohodu o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010, v zmysle ktorej v čl. II bode 2 obaja účastníci dohody zhodne prehlásili, že údaje katastra
nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníctvu Z. T. pod B2 listu vlastníctva považujú za záväzné a hodnoverné a že účastníci prehlásili, že si z titulu uznania záväznosti a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností popísaných v čl. I a II dohody nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky a uzavretím tejto dohody ich považujú za konečné a nemenné.
18. V súvislosti s predmetnou dohodu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ide o dohodu, ktorá nijakým spôsobom nezakladá vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca zmenil svoj postoj vyjadrený v predmetnej dohode, jeho právne postavenie sa stalo neistým, nemal inú možnosť ako domáhať sa určenia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva súdnou cestou, ak je toho názoru, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 9/16 v pomere k celku, teda vo väčšom rozsahu, než ako je jeho podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Existuje teda akútny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
19. Pokiaľ v tomto konkrétnom prípade okresný súd žalobu žalobcu zamietol argumentujúc, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nesprávne právne vec posúdil, v dôsledku čoho nevykonal v prejednávanej veci dôkazy, pokiaľ ide o posúdenie samotného nároku žalobcu. Úlohou okresného súdu tak po zrušení a vrátení veci bude posúdiť prioritne žalobu žalobcu po vecnej stránke. Doplnenie, resp. opakovanie dokazovania v prejednávanej veci zo strany odvolacieho súdu nebolo účelné, ak v danej veci okresný súd doposiaľ dokazovanie ohľadne tvrdení žalobcu o jeho väčšinovom spoluvlastníctve nevykonal. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).