Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-20Cpr/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: P. X., E.. XX.X.XXXX, I. P. XX, D., zast. Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom so sídlom AK, Moyzesova č. 36, Košice proti žalovanému: U.S. Steel Košice s.r.o. so sídlom Vstupný areál Košice, o určenie povinnosti spätného zaradenia do I. pracovnej kategórie sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa písomným žalobným návrhom, podaným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2013 domáhal uloženia žalovanému povinnosť preradiť ho do I. pracovnej kategórie pre roky 1981-1993 a pre roky 1995-1999, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobný návrh odôvodnil nasledovne: Dňa 25.8.1980 nastúpil pracovať k právnemu predchodcovi žalovaného na pozíciu hutník/oceliar, čím vznikol pracovnoprávny pomer medzi ním a právnym predchodcom žalovaného ( ďalej len „žalovaný.“) Žalovaný ho zaradil do I. pracovnej kategórie, čo vyplýva z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia ( ďalej len ELDZ.) V priebehu rokov 1981-1993 ho žalovaný preradil do III. pracovnej kategórie, napriek tomu, že jeho pracovná pozícia sa nezmenila. V roku 1994 ho žalovaný preradil späť do I. prac. kategórie, a zmenil mu názov pracovnej pozície z pôvodného názvu hutník/oceliar, na názov majster. V rokoch 1995- 1996 ho žalovaný preradil do II. prac. kategórie na pozíciu nový majster. V rokoch 1997- 1999 ho žalovaný preradil do III. pracovnej kategórie, napriek tomu, že sa jeho pracovná pozícia nezmenila. Tvrdil, že napriek uvedeným zmenám sa jeho pracovná náplň nezmenila natoľko, aby ho bolo možné v súlade s § 14 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preradiť do inej pracovnej kategórie.

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 3.3.2015 potom ako vo veci vykonal dokazovanie ( a to v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkov U.. B. J., O.. F., U.. O. I., O. S.,) žalobu zamietol. V rozhodnutí poukázal na to, že v zmysle vyhl. Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, bola zamestnávateľská organizácia povinná mať založené ELDZ svojich zamestnancov. Žalovaný, ktorý je nepochybne právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobcu mal založený ELDZ aj pre žalobcu, ktorý súd považoval za rozhodujúci podklad a dôkaz rozhodovania o dôchodkových dávkach. Tvrdenie žalobcu, že v žalovanom období pracoval u žalovaného tak, že vykonával práce, ktoré by mali byť zaradené do I. a II. prac. kategórie dôkazným bremenom zaťažuje žalobcu. Mal za to, že dôkazmi bez akýchkoľvek povinností nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o jeho prácach vykonávaných ako práce I. a II. prac. kategórie.

3. V dôsledku odvolania sa žalobcu proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.10.2016 ( sp.zn. 2 CoPr/9/2015) zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia citoval nasledujúce zák. ustanovenia.

4. V bode 14: podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. 12.1999 podľa druhu vykonávaných prác do 3 pracovných kategórii. Zamestnania I. a II. prac. kategórii sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní, zaradených do I.a II. prac. kategórie, vydaných pred 1.6.1992; do III. prac. kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. prac. kategórie.

5. V bode 15: podľa § 14 ods.2 cit.zák. do I. prac. kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich, pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov a to podľa písm. f../zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké, zdraviu škodlivé práce v hutách alebo ťažkých chemických prevádzkach.

6. V zmysle bodu 16: podľa § 14 ods. 3 cit. zák. do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci a.)veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi tak, že po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví b.)obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými zariadeniami.

7. V bode 17: podľa § 15 cit.zák., zamestnanie vykonávané po 31.12. 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. prac. kategórie.

8. V bode 18: zrušujúceho uznesenia KS vykladal, že zákon o soc. zabezpečení stanovil, že zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia len pokiaľ sa v nich vykonávajú rizikové práce sústavne, a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne. Priznanie preferovanej prac. kategórie je odôvodnené vtedy pokiaľ pracovník vykonáva rizikové práce sústavne, a v požadovanej intenzite k nemu dochádza prakticky po celú dobu trvania tohto zamestnania. Tejto požiadavke sústavnosti výkonu rizikových práce preto nevyhovuje zamestnanie, keď pracovník vykonáva v rámci svojich pracovných povinnosti rizikové práce len z času na čas, prípadne i nepretržite po kratší čas kalendárneho roka. Ďalšou podmienkou pre priznanie preferovanej pracovnej kategórie je, aby rizikové práce v zamestnaní prevažovali v priebehu pozorovacieho obdobia kalendárneho mesiaca t.j. aby z celkového fondu pracovného času odpracovaného v priebehu kalendárneho mesiaca (vrátane prípadnej práce nadčas) trojštvrtinovú čas tvoril výkon rizikových prác odôvodňujúcich zaradenie do preferovanej kategórie.

9. Krajský súd v bode 19 zrušujúceho uznesenia uviedol, že pre vyhodnotenie potreby zaradenia zamestnanca do I. alebo II. prac. kategórie je rozhodnou skutočnosťou iba počet reálne odpracovaných dní v určitom pracovnom prostredí, resp. vykonávaní takého druhu práce, ktorý je zaradený do niektorej zo zvýhodnených kategórii, a nie skutočnosť ako je tento výkon zaznamenaný v evidenčnom liste. Záznam v evidenčnom liste a podpis zamestnanca majú za následok iba to, že sa predpokladá výkon takých prác, aké sú zaznamenané v evidenčnom liste v dôsledku čoho zamestnanca, ktorý tvrdí, že záznamy nie sú správne zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti, že záznamy nie sú správne a teda, že reálne- skutočne vykonával iné práce, ktoré majú byť inak vyhodnotené. Zamestnanec musí preukázať, že zaradenie nebolo správne.

10. V bode 20 zrušujúceho uznesenia uviedol, že povinnosťou žalobcu je, (aby mohol byť úspešný) preukázať konkrétny počet dní v každom žalovanom roku, v ktorom vykonával druh práce zaradených do jednotlivej zvýhodnenej kategórie.

11. V bode 21 uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie nevysvetlil na základe akých úvah dospel k tomuto záveru, nakoľko žiadnym spôsobom neuviedol ,ktorý druh práce je takým, ktorý by mal byť zaradený do zvýhodnenej prac. kategórie, a preto záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za predčasný. Uložil súdu prvej inštancie v prvom rade jasne ozrejmiť, ktorý druh práce bol v danom období zaradený do jednotlivých zvýhodnených kategórii, vychádzajúc či už z platného zoznamu FMHŤS alebo z podnikového zoznamu povolaní , zaradených do I. a II. prac. kategórie v danom období, resp. z platného katalógu povolaní zaradených do I. a II. prac. kategórie. Vytkol súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nekonkretizoval aký druh práce považoval za taký, ktorý môže byť zaradený do zvýhodnenej kategórie.

12. V bode 22 KS uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ktoré okolnosti sú relevantné pre posúdenie zamestnania pre potreby jeho zaradenia do I. alebo II. pracovnej kategórie.

13. V bode 23 uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa v prvom rade s otázkou, ktoré okolnosti sú relevantné pre posúdenie zaradenia zamestnanca do I. alebo II. prac. kategórie v danom období a v nadväznosti na uvedené skúmať v súlade s návrhmi sporových strán a vyhodnotiť či žalobca v relevantnom období takéto práce vykonával alebo nie, a v akom časovom rozmedzí.

14. Žalobca žalobný petit na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017 navrhol zmeniť. Súd uznesením pripustil zmenu: Žalovaný je povinný preradiť žalobcu pre roky 1981-1996 do I. prac. kategórie a pre roky 1997-1999 do II. prac. kategórie.

15. Žalovaný súdu predložil tieto dôkazy:

- Dodatek Rezortního seznamu zaměstnání zařažených pro účely dúchodkového zabezpečení do I. II. Pracovní kategórie, ktorý tvorí prílohu k Výnosu FMHŤS č. 3/1985

- Zoznam zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. prac. kategórie z apríla 1989, str. 1, 3,8,22,23,27

- Doplnok z 12.4.1995 ku zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie, DZ Oceliareň, str. 1, 7 ( pre stredisko ZN 12), 10, 14, 17,22, 23, 2,3,7 ( pre stredisko ZN 96), 9

- Podnikový zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie zo dňa 23.11.1998 str. 1,6,13, 14, 15, 24, 25, 26, 31, 32, 39, 44,55, 57, 73, 78

- Dodatok č. 1 zo dňa 17.12.1999 ku Podnikovému zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie zo dňa 23.11.1998

- Oprava č. 1 zo dňa 17.12.1999 ku Podnikovému zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie zo dňa 23.11.1998

- Prehľad pracovného zaradenia žalobcu u žalovaného vo väzbe k zaradeniu do I. a II. pracovnej kategórie pre roky 1980- 1999, spolu s pracovnou zmluvou, dodatkom pracovnej zmluvy zo dňa 28.5.1982, premiestenkou zo dňa 1.4. 1984, platovými výmermi zo dňa 7.12.1984, 24.3.1986, 30.3.1987, 3.10.1988, premiestenkami zo dňa 1.1.1992, zo dňa 1.1.1997, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.1996, zo dňa 1.1.2000.

16. Na návrhu žalobcu vypočul súd v konaní svedkov: A. Q., a U.. Z. S.. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

17. Súd v bodoch 18, 19, 20 cituje ustanovenia zo Zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie dôchodkového zabezpečenia VSŽ n.p. Košice január 1988 ( ďalej len Zoznam )

18. Všeobecné ustanovenia: Výnosom č. 2/1978 vydalo min. hutníctva a ťažkého strojárenstva podľa § 12 ods.3 zák. č. 121/75 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších predpisov, ktorými sa tento zákon vykonáva, rezortný zoznam zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. prac. kategórie. Súčasne uložilo všetkým riaditeľom organizácii v rámci svojej pôsobnosti, aby na ELDZ bola ako doba zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii vykazovaná len doba zamestnania, uvedená v rezortnom zozname.

19. Obecné zásady evidencie a vykazovanie prac. činností I. a II. prac. kategórie V I. alebo II. prac. kategórii môžu byť vykazované len zamestnania- pracovné činnosti, ktoré sú uvedené v podnikovom zozname.

Jednotlivé zamestnania- pracovné činnosti sú záväzné čo do názvu povolania alebo funkcie, čísla povolania podľa kvalifikačného katalógu a popisu pracovnej činnosti. Podnikový zoznam je taxatívny a preferenciu nie je možné priznávať ďalším povolaniam porovnávacím spôsobom . Pre účely evidencie je záväzné sedemmiestne poradové číslo podnikového zoznamu. Zamestnania- pracovné činnosti uvedené v podnikovom zozname sa zaraďujú do I. alebo II. prac. kategórie spätne od nástupu do podniku za predpokladu, že niektoré z nich podľa úprav platných do 31.12.1978 boli zaradené v nižšej prac. kategórii.

20. Robotnícke povolania sa zaraďujú do I. a II. prac. kategórie podľa tohto zoznamu, ak sú vykonávané sústavne alebo aspoň prevažne. Za každé sústavné alebo prevažne vykonávané zamestnanie sa považuje také, ktoré je v rámci jedného mesiaca vykonávané viacej ako 50 % zákonnej prac. doby na preferovaných pracoviskách ak sa zisti, že časovo prevažuje výkon prác zaradených do nižšej prac. kategórie, potom sa celý mesiac hodnotí v tejto nižšej kategórii. Ak pracovník napríklad pracuje v mesiaci 9 dní v I., 5 dní v II. a 7 dní v III. prac. kategórii, hodnotí sa celý mesiac v II. prac. kategórii.

21. Ako vyplýva z pracovnej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom pracovný pomer vznikol pracovnou zmluvou od 25.8.1980. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na pozíciu operátor zariadenia. Žalobca mal v roku 1980 ( ktorý nie je sporný) 129 kalendárnych dní odpracovaných v I. prac. kategórii zapísaných v ELDZ: Pracovnej pozícii mal priradené poradové číslo 120101 a názov povolania podľa podnikového zoznamu zamestnaní: hutník/oceliar, čomu zodpovedali v zmysle Zoznamu z januára 1982 pracovné pozície: predák odlievarne I. II. a III., odlievač I. II. a III., panvár ( čl.- 371). Skutočnosť, že žalobca nemá v ELDZ v období od roku 1981 do marca 1984 započítaný žiaden deň v I. a II. prac. kategórii znamená, že žalobca v rámci jednotlivých mesiacov uvedeného obdobia nevykonával na preferovaných pracoviskách viacej ako 50 % zákonnej pracovnej doby rizikové práce. Podkladom pre vykonanie záznamov o počte započítaných dní v I. a II. prac. kategórii v ELDZ bola u robotníckych povolaní tzv. smenovka, ktorá sa viedla mesačne podľa zásad evidencie dochádzky do zamestnania. Za vedenie záznamov o pracovných kategóriách na smenovke zodpovedal príslušný majster. Vzhľadom na časový úsek, od ktorého sa žalobca domáha preradenia do zvýhodnených kategórii , zamestnávateľ nevedel predložiť súdu tieto smenovky. Dôkazné bremeno preukázania vykonávania práce na preferovaných pracoviskách viacej ako 50 % zákonnej pracovnej doby zaťažovalo žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že v rokoch 1980- 1982 zastával tak pracovnú pozíciu 120101/1 hutník/oceliar, ktorá bola zaradená do I. prac. kategórie, nakoľko ako vyplýva z pracovnej zmluvy jeho pracovné zaradenie bolo operátor zat.zariadenia, resp. operátor, a preto sa vyžadovalo, s poukazom na už citované všeobecné zásady, preukázanie, že v rámci jedného mesiaca vykonával viacej ako 50 % zákonnej pracovnej doby na preferovaných pracoviskách. Súd konštatuje, že toto žalobca nepreukázal.

22. Z premiestenky- prevodovky zo dňa 1.4.1984 vyplýva, že žalobca bol z predchádzajúcej pracovnej pozície operátora zo závodu Oceliarne premiestnený do funkcie majstra do závodu prevádzky Oceliarne, číslo strediska NH 10a. Zmenila sa jeho pracovná pozícia, keď z kategórie R ( robotníckej) bol preradený do kategórie THP. O tom, že žalobca vykonával funkciu THP pracovníka, svedčí aj platový výmer zo dňa 7.12.1984, v ktorom sa uvádza, že „ od 1.1.1985 stanovujem Vám vzhľadom k Vášmu zaradeniu do funkcie majster technológ opráv. nomenkl. 27... tarifnú triedu T 10 v platovej stupnici III b.“ Zároveň týmto platovým dekrétom bolo žalobcovi priznané aj osobné ohodnotenie. Platobný výmer je podpísaný žalobcom. Znamená to, že pracovné postavenie žalobcu z robotníckej kategórie sa zmenilo na postavenie pracovníka THP.

23. Súd cituje zo „ Zoznamu“ Technicko- hospodárski pracovníci sa zaraďujú do I. a II. prac. kategórie, ak vykonávajú pracovnú činnosť aspoň 3 celkovej pracovnej doby na pracoviskách, kde viacej než polovica pracovníkov vykonáva práce, pre ktoré je ich povolanie zaradené do I. a II. prac. kategórie; musí však byť uvedené v tomto zozname ( viď čl.-3 uvedeného zoznamu, čl.-366 súdneho spisu.)

24. Kedže žalobca nemá v ELDZ za obdobie od apríla 1984 do decembra 1988 započítaný žiaden deň v I. a II. prac. kategórii, znamená, že žalobca ako THP v rámci jednotlivých mesiacov uvedeného

obdobia nevykonával pracovnú činnosť aspoň 3 celkovej pracovnej doby na pracoviskách, kde viacej než polovica pracovníkov vykonávala práce, pre ktoré bolo ich povolanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie. Podkladom pre vykonanie záznamov o počte započítaných dní boli menné zoznamy s uvedením poradového čísla príslušnej profesie, ktoré vedúci prevádzok ( odborov) a závodov predkladali príslušným mzdovým učtárňam. Za tieto menné zoznamy THP zaradených do preferovaných kategórii zodpovedali vedúci prevádzok ( odborov.) Vzhľadom na časový úsek, od ktorého sa žalobca domáha zaradenia do zvýhodnených kategórii, zamestnávateľ, žalovaný, už nemá k dispozícii tieto menné zoznamy iba zostavu- ročné základy pre evidenciu dôchodkového zabezpečenia závodu Oceliareň za rok 1988, do ktorej mzdové účtovníčky každoročne prepisovali údaje z menných zoznamov od vedúcich prevádzok. Zamestnancovi, ktorý sa nachádzal v mennom zozname mzdové účtovníčky zapísali poradové číslo z podnikového zoznamu a tieto údaje následne zapisovali priamo do ELDZ.

25. Zpredloženého listinného dokladu, platový výmer zo dňa 24.3.1986 vyplýva, ,že s účinnosťou od 1.4.1986, vzhľadom na zaradenie do funkcie majster hydrauliky ZPO, nomenkl.č. 27 bola žalobcovi priznaná tarifná trieda T- 10, v platovej stupnici 3 b. Z uvedeného vyplýva, že v tomto období zastával žalobca funkciu majstra hydrauliky ZPO . Táto skutočnosť vyplýva aj z platových výmerov zo dňa 30.3.1987 a zo dňa 3.10.1988. Žalobca stále zastával pozíciu THP. V zozname zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie DZ VSŽ je pod poradovým číslom 290102/1 názov povolania: majster, popis pracovnej činnosti: riadenie odlievacích prác pri odlievaní ingotov v zákl. hut. výrobe, čomu zodpovedá profesia: vrchn.majst. odl., smen.majstr.odl., vrchn.majst.odl. a ZPO ( čl. súdneho spisu 252.) Aj v tomto prípade by musel žalobca preukázať, že v období 1988- 1993 kedy bol v pracovnom zaradení majster hydrauliky, resp. majster hydrauliky ZPO, resp. majster hydrauliky ZPO2, ako THP v rámci jednotlivých mesiacov uvedeného obdobia vykonával pracovnú činnosť 3 celkovej pracovnej doby na pracoviskách, kde viacej než polovica pracovníkov vykonávala práce, pre ktoré bolo ich pracovné zaradenie do I. a II. prac. kategórie ( viď. všeobecné ustanovenia zoznamu.) Aj v tomto prípade podkladom pre vykonávanie záznamov boli menné zoznamy s uvedením poradového čísla príslušnej profesie,

ktoré vedúci prevádzok odborov a závodov predkladali príslušným mzdovým učtárňam. Za menné zoznamy THP zaradených do preferovaných kategórii zodpovedali vedúci prevádzok.

26. Z listinného dokladu premiestenka prevodovka ( čl.- 335 spisu) vyplýva, že dňom 1.1.1992 bol žalobca z pracovnej funkcie majster hydrauliky č. strediska ZN 33 z o závodu Oceliarne premiestnený opätovne do závodu Oceliarne, do funkcie majster hydrauliky, stále v kategórii THP.

27. Z listinného dôkazu premiestenka prevodovka ( čl.- 336 spisu) vyplýva, že dňom 1.1.1997 bol žalobca premiestnený zo závodu Oceliarne z funkcie majster hydrauliky ZPO do funkcie technik ZPO a ostat. prevádzky stále v kategórii THP.

28. Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.12. 1996 vyplýva funkcia- pracovné zaradenie žalobcu z majstra hydrauliky ZPO2 PZ Oceliareň sa mení na funkciu technik ZPO a ostat. prevádzky DZ Oceliareň od 1.1.1997.

29. V zmysle doplnku z roku 1995, názvu pracovnej činnosti: Majster, strediska ZN 32, na ktorom bol žalobca vedený v rokoch 1995 a 1996, čo zodpovedalo por. číslo 710105/2. Pozícia majster na stredisku ZN 32 bola zaradená do II. prac. kategórie.

30. Žalobca bol v roku 1997 vedený na stredisku ZN 00 v prac. zaradení: Technik ZPO a ost. prevádzky. Táto pozícia sa nenachádza v Doplnku z r.1995, a preto súd konštatuje, že pozícia Technik ZPO a ost. prevádzky nepatrila medzi zamestnania zaradené do preferovaných prac. kategórii. Uvedené sa vzťahuje aj na roky 1998- 1999, s tým, že uvedená pozícia sa nenachádza ani v Oprave z r. 1999.

31. Zo všeobecných ustanovení zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie dôchodkového zabezpečenia s názvom operatívna evidencia a vykazovanie pracovných činností I. a II. kategórie súd cituje:

Podľa § 111 zák. č. 121/75 Zb. je organizácia povinná viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávky poskytované s prostriedkov sociálneho zabezpečenia najmä pokiaľ ide o výšku príjmov a druh povolania a trvania zamestnania. Podkladom pre sledovanie potrebných údajov pre záznamy o zaradení pracovníkov do I. alebo II. pracovnej kategórie je smenovka, ktorá sa vedie mesačne podľa zásad evidencie dochádzky do zamestnania. U THP sú to menné zoznamy s uvedením poradového čísla príslušnej profesie, ktoré vedúci prevádzok ( odborov) a závodov predkladajú 2 razy do roka príslušným mzdovým učtárňam. Záznamy o odpracovaných smenách v I. a II. prac. kategórii sa prevádzajú denne, a to v rubrikách ma zadnej strane smenovky. Pokiaľ pracovník vykonal v priebehu jedného mesiaca niekoľko povolaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie sú pre tento účel na smenovke rezervované 4 riadky, vyplňovanie viacerých riadkov bude bežné najmä u striedačov a prevádzkových udržbárov, ktorí pracujú na rôznych pracoviskách. Za vedenie záznamov o pracovných kategóriách na smenovke zodpovedá u manuálnych pracovníkov príslušný majster. Za menné zoznamy THP zaradených do preferovaných kategórii zodpovedajú vedúci prevádzok ( odborov) a zaradenie vedúcich prevádzok potvrdzujú vedúci závodov.

Po ukončení mesiaca mzdová učtáreň závodu preskúma na smenovke, či pracovník odpracoval viac ako 50 % pracovnej doby v preferovanej kategórii a v kladnom prípade zapíše na mzdovom liste plný počet kalendárnych dní príslušného mesiaca. Koncom roka prenášajú mzdové učtárne zo mzdových listov údaje o odpracovanej dobe na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia a to podľa zásad uvedených v smerniciach Min. práce a soc. vecí SSR pod názvom „ Povinnosti organizácie pri vykonávaní soc. zabezpečenia“.

32. Žalobca preukazoval oprávnenosť svojho nároku t.j. zaradenia do zvýhodnenej prac. kategórie svedkami A. Q. a U.. Z. S..

33. Svedok A. Q. uviedol : Vo VSŽ pracoval od roku 1980 ako vedúci prevádzky Oceliareň 2 do roku 1992-1993, potom bol výrobný zástupca vedúceho celej oceliarne. Bol nepriamym nadriadeným žalobcovi. Po nabehnutí kontinuálneho liatia ocele č. 1 žalobca sa ,z titulu svojej funkcie, majster hydrauliky aj odlievanie, podieľal priamo pri výrobe brám, ktoré sa odlievali na kontinuálnom liatí, čiže bol bezprostredne v styku s tekutým kovom. Žalobca bol v priamom styku vo výrobnom procese 90- 95 %. Žalobca bol vedený od roku 1980 na stredisku Odlieváreň Oceliareň 2. Za zaradenie zamestnancov, ktorí vykonávali viac ako 50 % svojej pracovnej doby na preferovaných pracoviskách bol zodpovedný priamy nadriadený toho ktorého zamestnanca, ktorý mal zodpovednosť to uviesť do smenovky. Nevedel uviesť priameho nadriadeného žalobcu od roku 1980. Aj od roku 1984 , keď bol žalobca v pozícii majstra techn.opráv, nebol jeho priamym nadriadeným. Uviedol, že má pocit, že bol ešte medzičlánok, vedúci strediska. Odpoveď svedka na otázku, že v čase, keď bol žalobca v pozícii majstra, či on bol osoba zodpovedná za to, aby sa pripravili zoznamy zamestnancov, ktorí z titulu svojho pracovného zaradenia sa zdržujú v I. alebo II. prac. kategórii a tieto záznamy následne zasielal na mzdovú učtáreň alebo iná osoba, svedok odpovedal (podľa názoru súdu veľmi chaoticky, nejednoznačne , všeobecne a z jeho výpovede si nevie súd urobiť obraz.) : „V čase nábehu ZPO1 sa lialo aj klasické liatie aj kontinuálne liate, čiže nedalo sa jednoznačne zadefinovať ten je majster hydrauliky, ten je to, pretože tieto jednotlivé profesie sa prelínali a ten istý človek, ktorý musel byť na tom odlievaní pri tom liatí, lebo nešlo na 100 % o kontinuálne liatie, neviem v ktorých rokoch, asi v roku 1990 sa dosiahlo, čiže bolo klasické liatie do kokíl, a kontiliatie, pretože nevyšlo dačo na konti, vrátila sa celá stavba späť na odlieváreň alebo sa preliala do konventora alebo pokiaľ by bola teplota taveniny v požadovanom tepelnom rozmedzí, tak sa liala na klasickej odlievárni. Ten dotyčný majster hydrauliky alebo majster ten , ten pobehali hore dole, lebo už aj keď bol komunizmus, nemohli sme si dovoliť, žeby bol jeden majster len pre toto, žeby tam robil možno 40 % času, čiže to bola taká kumulovaná funkcia a chodil pomedzi brám na hydrauliku, chodil na odlieváreň, čiže tam kde bolo treba.“ Z citovanej výpovede svedka vyplýva len akési chaotické opisovanie technologickej činnosti, ale z tejto výpovede súd nevie ustáliť v akom období, čo konkrétne žalobca vykonával, a teda, či a v akom rozsahu vykonával práve na preferovanom pracovisku, kde sa zdržujú z titulu svojho zamestnania zamestnanci preferovanej kategórie. Výpoveď svedka, podľa názoru súdu nepreukazuje žalobcovo tvrdenie o vykonávaní prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. V ďalšej časti výpovede tento svedok uviedol, že pracovné zaradenia a funkcia v tých časoch ( neistý časový pojem) zapísaná v pracovnej zmluve nezodpovedala skutočnému výkonu pracovných činností zamestnanca.

34. Svedok U.. Z. S. uviedol: Od roku 1980- 1983 bol vedúci smeny závodu, v tomto období nebol priamym bezprostredným nadriadeným žalobcovi, v týchto rokoch ho ani

nepoznal. Od roku 1983 bol poverený ako vrchný majster ZPO1 a bol menovaný do funkcie vrchného majstra, a od roku 1983 žalobca patril pod neho, bol jeho priamym nadriadeným a to do roku 2000. Mal povinnosti týkajúce sa zaraďovania podriadených do I. a II. kategórie a to: Súd cituje výpoveď svedka: „ Dostali sme počty pre dané profesie, do ktorých boli daní ľudia, a za celú prevádzku ako vrchný majster ja som parafoval, pretože v mojej právomoci nebolo odsúhlasiť a vedúci prevádzky vlastne odsúhlasil... ja som odsúhlasoval, parafoval... plnil som.“ Tieto svoje povinnosti si plnil. Na otázku, že aké práce vykonával v rokoch 1983- 2000 žalobca uviedol, že celý čas ich práca spočívala v tom, že boli na prevádzke, bolo to náročné, práca žalobcu nebola práca v kancelárii, ale na prevádzke v montérkach od rána do večera. Zotrval na svojej výpovedi, že odsúhlasoval nahlasovanie zamestnancov do I. a II. prac. kategórie. Na otázku, že ako vysvetlí, že žalobca od roku 1983 do roku 2000 bol vedený v I. prac. kategórii iba v roku 1994 a v ostatných rokoch nie, keď uviedol, že jeho práca spočívala výlučne v priestoroch, kde dochádza k styku s tekutým kovom, uviedol, že žalobca vykonával profesiu majstra ZPO a majster ZPO bol v I. dôchodkovej kategórii. Od roku 1994 prešiel na technický úsek, čiže stal sa ako technik na technickom rozvoji oceliarne. Na otázku, že prečo, ak mal (svedok) vedomosť, že žalobca vykonáva činnosti zaradené do I. a II. prac. kategórie, prečo na tom netrval, aby bol žalobca do týchto kategórii zaradený odpovedal (podľa názoru súdu chaoticky, všeobecne a nejednoznačne), súd cituje : „bolo aj písomne dávané na vedenie podniku, aby túto celú záležitosť doriešil, ale či sú o tom podklady v daných rokoch neviem, ale jednoznačne profesia majster ZPO bola I. kategórii.“ Na otázky žalovaného uviedol, že od roku 1994 sa stal technickým riaditeľom Oceliarne, a žalobcu zobral ma úsek technického rozvoja, a teda bol jeho priamym nadriadeným od roku 1994 alebo 1996. Na otázku, že pred touto zmenou aké pozície svedok menežoval uviedol, že pod neho patrili všetci majstri ZPO, aj robotnícke profesie. Na otázku, aby vysvetlil nezrovnalosti medzi pomenovaním pracovnej činnosti uvádzanej v pracovných zmluvách, a skutočne vykonávanou prácou uviedol : že v ZPO sa museli niektoré profesie zdvojiť, pracovníci boli zaškolovaní v Rusku, vlastne v náboroch nových pracovníkov vykonával ich práce, tzv. pôvodných zamestnancov, čiže robili klasické odlievanie na odlievaní a skutočne bola chyba, že sa im neuviedli skutočne vykonávané práce.“ Na otázku, či si ako priamy nadriadený žalobcu dôsledne plnil povinnosti vo vzťahu k zaraďovaniu zamestnancov do menných zoznamov, ktoré sa predkladali na mzdovú učtáreň svedok odpovedal, že si tieto povinnosti plnil.

35. Vyhodnotenie svedeckej výpovede A. Q. V období január- apríl 1980 bol na pozícii smenového majstra konvertorov II. od mája 1980 až marec 1981 na pozícii vedúci smeny závodu, apríl 1981 až september 1982 na pozícii vedúci prevádzky, príprava vsádzky v období október 1982- jún 1991 vedúci prevádzky Oceliareň II, v období júl 1991 až august 1992 na pozícii výrobný zástupca RDZ Oceliareň. V období august 1992 až december 1996 bol zamestnaný v spoločnosti Zahr.obchodná spoločnosť VSŽ, spol. s.r.o., pod správu ktorej nepatril DZ Oceliareň. V období od 1.1.1997 do 20.5.1998 bol zamestnaný v spoločnosti VSŽ nákup s.r.o., pod správu ktorej nepatril DZ Oceliareň, a od 21.5.1998 bol zamestnaný v spoločnosti VSŽ Holding a.s., pod správu ktorej nepatril DZ Oceliareň. Žalovaný predložil listinné dôkazy: mzdové listy za roky 1976- 1985, premiestenku z 1.1.1991, zmluvu o platových podmienkach zo dňa 12.10.1992, 5.2.1993, 31.12.1993, 11.4.1996, zmluvu o podmienkach pre výkon funkcie zo dňa 31.12.1993, potvrdenie VSŽ nákup zo dňa 20.5.1998, zmluva o mzdových podmienkach GR, v spoločnosti VSŽ nákup zo dňa 29.1.1998, schémy organizačného usporiadania spoločnosti s kapitálovou účasťou VSŽ a.s. a 50 % a viac platná od 1.1.1997, schému organizačného usporiadania spoločnosti skupiny podnikov VSŽ Holding a.s. platnú od 21.5.1998. Z uvedeného je zrejmé, že svedok bol vedúcim prevádzky Oceliareň II. v období 1982- jún 1991, a nie ako to on pred súdom uviedol, že „ od roku 1980 som pracoval vo VSŽ závod Oceliarne ako vedúci prevádzky Oceliareň II, neviem do kedy. Od roku 1980 až do roku 1992- 1993 bol som vedúci prevádzky Oceliareň II. a potom som bol výrobný zástupca vedúceho celej oceliarne.“ Vzhľadom k tomu, že žalobca bol zaradený na pozíciu majstra až od apríla 1984, a svedok od apríla 1981 do septembra 1982 kedy ako vedúci prevádzky príprava vsádzky nebol priamym nadriadeným žalobcu, je jeho odpoveď týkajúca sa špecifikácie prác vykonávaných žalobcom, v období rokov 1980- 1983 nepravdivá. Svedok od augusta 1980 do augusta 1992 nebol v pozícii bezprostredne priameho nadriadeného zamestnanca

prideľujúceho žalobcovi prácu, a teda nemohol vedieť, v ktorých priestoroch sa žalobca dennodenne počas plnenia pracovných úloh pohyboval. Súd konštatuje, že výpoveď svedka Uhliara nepreukázala tvrdenia žalobcu, že v jednotlivých kalendárnych mesiacoch v rokoch 1981- 1993 a 1995- 1999 v prevažnej miere vykonával práce zaradené do I. prac. kategórie.

36. Vyhodnotenie svedeckej výpovede U.. Z. S. Svedok od marca 1991 do marca 1992 a v januári 1995 bol zaradený na inej prevádzke ako žalobca. Vykonával práce na prevádzke Oceliareň I stredisko ZN 20 na pozícii : zástupca vedúceho prevádzky. Žalobca bol v tomto období pracovne zaradený na prevádzke Oceliareň II na stredisku ZN 33 ( do decembra 1991) a na stredisku ZN 35 ( do marca 1992) tomu dokumentujú dôkazy: premiestenka prevodovka k k 1.3.1991 výplatné listiny svedka od marca 1991 do marca 1992, výplatná listina svedka január 1995, číselník stredísk a.s. VSŽ Košice, platný od 1.1.1991, str. 18, 21, a výplatné listiny žalobcu 01-06/1991, 01-06/1992, 01-06/1995. V období od septembra 1996 do decembra 1996 tiež svedok nebol žalobcovi v pozícii jeho priameho nadriadeného. Od 1.9.1996 svedok vykonával funkciu technického námestníka DZ Oceliareň na stredisku ZN 00. Žalobca v tomto období naďalej vykonával práce na prevádzke Oceliareň II, stredisko ZN 32. Toto preukazujú dôkazy: premiestenka- prevodovka ku dňu 1.9.1996, menovanie do funkcie zo dňa 31.8.1996, premiestenka prevodovka ku dňu 1.1.1997, číselník stredísk a.s. VSŽ Košice, platný od 1.1.1992. Od januára 1997- až február 1999 svedok tiež nebol priamym nadriadeným žalobcu, nakoľko pozícia technik ZPO a ost. prevádzky, ktorú od januára 1997 do decembra 1999 zastával žalobca, bola priamo organizačne začlenená pod odbor Technický rozvoj. Iba vedúci tohto odboru bol priamo podriadený technickému námestníkovi ( viď. organizačná schéma VSŽ Oceľ spol. s.r.o.- DZ Oceliareň 1999, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.1996. V období od marca 1999 do 31.1.2000 pracoval svedok v rámci DZ Teplá valcovňa na pozíciách: námestník pre údržbu a rozvoj DZ, TVa resp. technický námestník DZ Teplá valcovňa, a žalobca naďalej na DZ Oceliareň. Tomu korešpondujú dôkazy dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 3.3.1999, a 29.1.2000. Súd spochybňuje pravdivosť výpovede svedka s realitou, keď svedok uviedol, že žalobca od roku 1994 prešiel na technický úsek, nakoľko z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30. 12.1996 vyplýva, že žalobca až od 1.1.1997 bol vedený na pozícii technik ZPO a ost. prevádzky. Tvrdenie svedka, že keď bol menovaný za technického riaditeľa Oceliarne, tak hneď zobral k sebe žalobcu, je tiež v rozpore s predloženými písomnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že svedok sa stal technickým námestníkom od 1.9.1996, a svedok prešiel na úsek technického námestníka až 1.1.1997, čomu korešpondujú dôkazy premiestenka- prevodovka ku dňu 1.9.1996, menovanie do funkcie zo dňa 31.8.1996, premiestenka- prevodovka ku dňu 1.1.1997.

37. Súd vyhodnocuje dôkaznú situáciu, prezentujúcu žalobcom výpoveďami svedkov, ako dôkaz, ktorý nepreukazuje oprávnenosť zaradenia žalobcu do I. alebo II. pracovnej kategórie. Svedecké výpovede sú nevieryhodné, v určitých úsekoch ich výpovedi zvádzajúce, účelové, nepresné, chaotické a nepravdivé. Na druhej strane žalovaný vyššie cit. listinnými dôkazmi preukázal, že podkladom pre záznamy o počte odpracovaných dní v I. alebo II. prac. kategórii u robotníckych zamestnancov bola smenovka, u THP menné zoznamy, ktorých vecnú správnosť potvrdzovali priami nadriadení, majster, resp. vedúci prevádzky alebo odboru. Tieto skutočnosti vyplývajú zo Zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. prac. kategórie dôchodkového zabezpečenia VSŽ n.p. Košice, ktoré súd už niekoľkokrát v odôvodnení rozsudku cituje. Tieto zoznamy a postup pri zaraďovaní bol záväzný. Nemohol podliehať ľubovôli. Predložením množstva listinných dôkazov žalovaným je preukázané, že žalovaný, poťažne jeho právny predchodca aj v rozhodnom období dôsledne viedol tieto zoznamy, resp. iné povinnosti, ktoré mu ukladali, či už vnútropodnikové smernice alebo príslušné zákony, a preto nemožno súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že v tom období bol v podniku chaos, a nie všetko sa evidovalo a riadne plnilo.

38. Záverom chce súd poukázať na príslušné ustanovenia ohľadne hodnotenia dôkazov.

39. V zmysle článku 15 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon.

40. Podľa článku 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú silu.

41. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

42. Podľa § 191 ods.2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

43. V zmysle vyššie cit. princípov súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Bližšie vyhodnotenie je uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Opätovne súd konštatuje, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že v rámci jednotlivých kalendárnych mesiacov v rokoch 1981- 1996 a v rokoch 1997- 1999 v prevažnej miere vykonával práce zaradené do I. a do II. prac. kategórie, preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods.1 CSP, a preto priznal žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní úspech náhradu trov konania.

45. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)

Podľa § 364 rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a.)neboli splnené procesné podmienky b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g.)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci