Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/390/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, právne zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: U. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L. XXXX/X, M., adresa na doručovanie: Š. X/XX, M., o zaplatenie 566 € s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 65,60 €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 566 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 566 € od 31.03.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 79,20 € a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 22.05.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320121097, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 800 € za odplatu 304 €. Žalovaná sa zaviazala, že sumu v celkovej výške 1.104 € uhradí v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 € a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 109,20 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú strany inak. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 538 €, pričom naposledy uhradená suma vo výške 30 € dňa 30.03.2013. Keďže žalovaná si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 14.01.2014 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 04.02.2014 žalobca písomne oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 30.03.2013. Po zosplatnení záväzku neeviduje žiadnu úhradu zo strany žalovanej. Ku dňu vypracovania žaloby predstavuje dlžná suma výšku 566 € a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej výške 1.104 € a uhradenou čiastkou vo výške 538 €. V súlade s bodom 3. obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia podmienok zmluvy uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo výške 800 €, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 26,40 € za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.07.2015 žalobca na výzvu súdu zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty späť.

3. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti PZ žalobcu a žalovanej, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 22.05.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320121097, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 800 € s dohodnutým úrokom vo výške 20 % pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 800 € a odplatu vo výške 304 €, t. j. celkovo dlžnú čiastku 1.104 € v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 € a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 €, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia mesačná splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Doporučený termín úhrady je 26. deň v mesiaci. Priemerná RPMN je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov (neuvedené), 13 mesiacov 46,52 %.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 14.01.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 566 € najneskôr v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola daná na poštovú prepravu dňa 15.01.2014.

7. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 04.02.2014 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie záväzku ku dňu 30.03.2013 z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Súčasne žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu v celkovej výške 1.016,40 € bezodkladne. Oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 05.02.2014.

8. Na základe predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom zo dňa 05.08.2015, č. k. 1Ro/2362/2014-17, žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia vyhovel v celom rozsahu.

9. Proti uvedenému platobného rozkazu podala žalovaná dňa 16.09.2015 odpor. Uviedla, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku. Inak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému navrhla žalobu zamietnuť.

10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.10.2015 sa žalobca vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že skutočnosti uvedené v odpore nie sú dôvodom na zrušenie platobného rozkazu. Odpor žalovanej sa nedá považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Keďže odpor nespĺňa zákonom stanovené podmienky navrhol, aby súd podaný odpor odmietol ako nedôvodný.

11. Zo splátkového kalendára predloženého žalovanou vyplýva, že žalovaná na úver č. 320121097 (domáci servis) uhradila celkom sumu 327,60 € a na úver č. 320121097 uhradila celkom sumu 538 €.

12. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa žalovaná písomným podaním zo dňa 18.08.2016 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Zotrvala na podanom odpore. Uviedla, že poskytnutý úver bol splatený vo výške 865,60 €, a to 538 € na úver a 327,60 € na domáci servis. Navrhla žalobu zamietnuť a vzniknutý preplatok žiada vrátiť.

13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.06.2017 žalovaná doplnila svoju vzájomnú žalobu. Navrhla žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať ho vrátiť bezdôvodné obohatenie vo výške 65,60 €. Úver bol splatený vo výške 865,60 €, pričom bol poskytnutý len vo výške 800 €.

14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdeniami a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Na záväzok, ktorým je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320121097 zo dňa 22.05.2012

žalovaná uhradila sumu 538 €, čo predstavuje úhradu prvých 7 splátok. Dlh žalovanej predstavuje 566 €. Je pravdou, že žalobca a žalovaný dňa 22.05.2012 uzavreli aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností pri využívaní služby domáci servis, t. j. pri poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v nadštandardnej starostlivosti o klienta. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu však bola so žalovanou uzatvorená na základe samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu. Ide o samostatnú zmluvu. Nie je žiadnym spôsobom pripojená k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Záleží výlučne na vôli klienta, či popri zmluve o spotrebiteľskom úvere využije aj domáci servis ako ďalšiu zo služieb poskytovaných žalobcom. Poskytnutie spotrebiteľského úveru nebolo žiadnym spôsobom podmienené uzatvorením ďalších zmlúv a žalovanej by bol spotrebiteľský úver poskytnutý aj keby neuzatvorila zmluvu o poskytnutí domáceho servisu. Oba záväzky nie je možné zamieňať ani stotožňovať tak, ako to robí žalovaná. Žalobca eviduje na zmluve o poskytovaní domáceho servisu úhrady od žalovanej v celkovej výške 327,60 € a na zmluve o úvere úhradu vo výške 538 €. Tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, predstavuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Žalobca ďalej poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. K žalovanou namietaným náležitostiam zmluvy o úvere, a to rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky uviedol, že takáto úprava nezodpovedá účelu smernice. Je v rozpore so Smernicou európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008. V zmysle uvedenej smernice nie je potrebné ani uviesť konkrétny dátum splatnosti splátok, ale postačuje zadefinovať spôsob jednoznačného určenia termínu splátky, čo žalobca splnil. Zároveň žalobca vzniesol námietku premlčania voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovanej uplynula subjektívna ako aj objektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

15. Z výpisu z informačného systému žalobcu mal súd preukázané, že posledná splátka na úver č. 320121097 bola žalovanou uhradená dňa 30.03.2013 vo výške 30 € a na domáci servis dňa 26.08.2012 vo výške 54,01 €.

16. Dňa 22.05.2012 uzatvorili strany sporu zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností pri využívaní domáceho servisu, ktorým je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. 320121097 zo dňa 22.05.2012. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal poskytnúť klientovi domáci servis v mieste trvalého bydliska a žalovaná ako klient sa zaviazala využiť domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 327,60 €, a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 109,20 €.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d/ Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 147 ods. 1 žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Podľa § 147 ods. 2 vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Podľa § 147 ods. 3 na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal preukázané, že nie je dôvodná. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu, ktoré boli uzavreté za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., a preto sa nich vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Uvedené zmluvy sú typické spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom

k uvedenému súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 800 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 13 pravidelných mesačných splátkach, pričom prvé tri splátky vo výške 4 € a ďalších 10 splátok vo výške 109,50 €. Rovnaký deň žalovaná uzavrela so žalobcom aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd konštatuje, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitostí. V súlade s ust. § 11 Zákona sa tak úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V texte formulárovej zmluvy je koncipovaná úroková sadzba vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutého na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Rovnako je koncipovaná aj odmena odlišne vo výške 18 % pri úvere na 13 mesiacov a vo výške 5 % pri úvere na 7 mesiacov. Z uvedeného má súd za to, že úroková sadzba nie je v zmluve uvedená správne, čo má za následok, ako keby nebola uvedená vôbec. Úroková sadzba uvedená týmto spôsobom vzbudzuje dôvodné pochybnosti o dohodnutej výške úroku. Obdobným spôsobom je uvedená aj priemerná hodnota RPMN. Pri splatnosti úveru na 7 mesiacov nie je uvedený žiadny údaj a pri splatnosti na 13 mesiacov údaj 46,52 %. V zmluve absentuje tiež údaj o RPMN. Vzhľadom k absencii údajov vyžadovaných zákonom sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol zo zmluvy o úvere len nárok na zaplatenie tzv. čistej istiny bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s poskytnutým úverom. Súd bol povinný zaoberať sa nielen samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale komplexne celým právnym vzťahom z poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda aj súvisiacimi doplnkovými zmluvami. Je potrebné uviesť, že zmluva o domácom servise aj zmluva o úvere boli uzatvorené v rámci tzv. balíka zmlúv. Týkajú sa toho istého úveru, a preto ich nebolo možné posudzovať oddelene bez vzájomnej súvislosti a prepojenosti. Za službu domáceho servisu sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi odmenu prevyšujúcu odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to aj s pripočítaním úroku. Z obsahu zmluvy o domácom servise je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou. Je na nej závislá. Zmluva o domácom servise neprináša žalovanej viac výhod. Prevažujú nevýhody, nakoľko hodnota odplaty nezodpovedá hodnote reálne poskytnutých služieb. Samotné ponúkanie takejto služby predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorej je veriteľ povinný zdržať sa voči spotrebiteľovi. Takúto zmluvu súd považuje za výslovne účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií. Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu súd teda vyhodnotil ako neplatnú. Žalobca sa v uvedenej zmluve zaviazal poskytnúť žalovanej ďalšie plnenia nad rámec odplaty za poskytnutie úveru dojednanej v zmluve o úvere, ktorých výška predstavuje takmer polovicu poskytnutého úveru. Žalobca si dojednal so žalovanou povinnosť platiť v súvislosti so splácaním úveru ďalšie kryté poplatky, a to za služby, ktoré sú bežne poskytované bankovými aj nebankovými subjektmi v súvislosti so splácaním úveru. Služby domáceho servisu boli v zmluve označené ako nadštandardné, hoci spočívali len v osobnom preberaní úhrad od dlžníka, vedení a kontrole splátkového kalendára a upozorňovaní na prípadné neplnenie povinností. Súd mal preukázanú neplatnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu aj z dôvodu obchádzania zákona, keďže obsahuje dojednania, ktoré zvyšovalo výšku odplaty za poskytnutie úveru uzavretím zdanlivo samostatného právneho úkony nesúvisiaceho so zmluvou o úvere. Keďže zmluva o poskytovaní domáceho servisu je neplatná, neprislúchalo žalobcovi z uvedenej zmluvy žiadne plnenie. Uzatvorená zmluva o domácom servise je nekalou a neprijateľnou obchodnou praktikou. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že ide o poskytovanie nadštandardnej služby. Všetky služby, ktoré na základe takejto zmluvy mali byť poskytnuté žalovanej sledujú záujem žalobcu, ktorým je zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Splátky, ktoré žalovaná poskytla žalobcovi, a ktoré žalobca započítal na plnenie zo zmluvy o domácom servise je potrebné zahrnúť do sumy, ktorú žalovaná zaplatila na úver. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná zaplatila na úver celkovo sumu 865,60 €, ktorá pozostáva zo splátok na úver vo výške 538 € a splátok na domáci servis vo výške 327,60 €, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalobou požadovanej sumy. Už len okrajovo súd uvádza, že rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie ani stanovisko Národnej banky Slovenska, prípadne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, nie sú pre súd záväzné.

19. Ďalej sa súd zaoberal vzájomnou žalobou žalovanej o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 65,60 €, ktorá bola doručená súdu dňa 18.08.2016. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaná uhradila na úver a zmluvu o domácom servise celkovo sumu 865,60 €. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku je teda nepochybné, že na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 65,60 €. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktorý sa premlčuje podľa § 107 OZ. Súd bol v prvom rade povinný prihliadať na námietku premlčania vznesenú žalobcom. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávneného právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z lehôt, a to objektívna premlčacia doba

v trvaní 3 rokov a subjektívna v trvaní 2 rokov. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalovaná získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt (splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia. Objektívna ako aj subjektívna lehota podľa názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď žalovaná zaplatila jednotlivé plnenia, splátky v súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola povinná. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalovanej plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne s platením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Pokiaľ malo na strane žalobcu vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmlúv o úvere, žalobkyňa si tento nárok mohla uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúci vznik nároku podľa § 451 OZ. Žalovaná uhradila poslednú splátku na úver č. 320121097 dňa 30.03.2013 vo výške 30 € a na domáci servis dňa 26.08.2012 vo výške 54,01 €. Keďže vzájomná žaloba bola podaná dňa 18.08.2016, v súlade s ust. § 107 subjektívna premlčacia doba uplynula. Preto súd považuje plnenia, ktoré žalovaná poskytla žalobcovi nad rámec poskytnutého úveru z dôvodu žalobcom vznesenej námietky premlčania za premlčané. Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a vzájomnú žalobu zamietol v celom rozsahu.

20. V súlade s ust. § 145 ods. 3 súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred jej doručením žalovanej a ďalej súd konal len o zvyšku uplatneného nároku.

21. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešnejšej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko táto si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisového materiálu súd ani nemal preukázaný vznik trov na jej strane. Žalobca sa domáhal v konaní zaplatenia sumy 566 € s príslušenstvom a žalovaná sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 65,60 €. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 566 € a žalobca v rozsahu 65,60 €. Súd ďalej konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania per analogiam podľa ust. § 256 ods. 1 nesie žalobca aj v časti, v ktorej zobral žalobu späť, nakoľko nepreukázal, že by k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je rozhodujúce, že o čiastočnom späťvzatí žaloby súd nerozhodol. Vo výroku o náhrade trov konania musí súd zohľadniť, že po späťvzatí koná už len o zvyšku pôvodne uplatneného nároku a je potrebné rozlíšiť mieru konečného procesného úspechu sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.