Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/17/2017

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: R. C. D., L.. XX. I. XXXX, bytom V. XX/XX. E., O. O., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: S. S. C., L.. X. D. XXXX, naposledy bytom D. D. XXX, E., O.D. O., štátny občan Tuniskej republiky, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Konanie o rozvod manželstva sa zastavuje pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.

II. Navrhovateľke sa vracia súdny poplatok za návrh v sume 66 €, ktorý jej vyplatí prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a.s.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom došlým 18. septembra 2017 domáha rozvodu manželstva s odporcom uzavretého v K. D. 19. septembra 2015. V návrhu predniesla, že s odporcom sa spoznala v O. u spoločných známych a po uzavretí manželstva mala v O. asi tri mesiace s odporcom spoločné bydlisko. Po troch mesiacoch jej odporca oznámil, že si ju vzal len kvôli možnosti získať občianstvo, resp. pobyt v Európskej únii, a ona s ním prerušila kontakt. Na výzvu súdu navrhovateľka doplnila, že od 15. februára 2017 sa znova zdržiava v O. aj s dcérami.

2. Podľa čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností platí, že ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Preto súd predovšetkým skúmal právomoc tuzemských súdov na konanie o návrhu navrhovateľky.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) druhej odrážky nariadenia č. 2201/2003 majú Vo veciach rozvodu majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva. V prerokúvanej veci už z prednesu navrhovateľky vyplýva, že s odporcom sa zoznámila v O., a aj keď manželstvo uzavreli v Slovenskej republike, spoločnú domácnosť (približne na tri mesiace) založili v O.D.. Ďalej sama navrhovateľka potvrdila, že v O. stále býva (konkrétne od 15. februára 2017). Spoločná domácnosť založená navrhovateľkou a odporcom podľa názoru súdu napĺňa definíciu obvyklého pobytu, keďže z jej založenia možno usudzovať na úmysel zostať v O. trvalejšie. Je teda zrejmé, že navrhovateľka a odporca mali naposledy obvyklý pobyt v O., pričom navrhovateľka v O. stále býva. To podľa cit. ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. a) druhej odrážky nariadenia č. 2201/2003 zakladá právomoc súdov O. republiky vo veciach rozvodu účastníkov.

4. Podľa čl. 6 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 potom platí, že táto právomoc je výlučná, ak obvyklý pobyt manžela, proti ktorému návrh (žaloba) smeruje, je na území niektorého členského štátu. V prerokúvanej veci nie je zrejmé, či odporca (zdržiavajúci sa podľa udania navrhovateľky na neznámom mieste) má obvyklý pobyt v niektorom členskom štáte. V dôsledku toho by teda mohlo prichádzať do úvahy aj uplatnenie čl. 7 ods. 1 cit. nariadenia č. 2201/2003 a použiť na určenie právomoci právo Slovenskej

republiky. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom by potom právomoc slovenských súdov bola daná, ak aspoň jeden z manželov je štátnym občanom Slovenskej republiky. Keďže navrhovateľka má slovenské štátne občianstvo, je táto podmienka splnená.

5. Súdny dvor EÚ však už v rozsudku z 29. novembra 2007 vo veci C-68/07, Kerstin Sundelind Lopez proti Miguel Enrique Lopez Lizazo, vyslovil, že čl. 6 a 7 nariadenia č. 2201/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak nemá odporca svoj obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, nemôžu súdy členského štátu založiť svoju právomoc rozhodnúť v tomto konaní na svojom vnútroštátnom práve, ak podľa článku 3 tohto nariadenia majú právomoc súdy iného členského štátu. To v prerokúvanej veci znamená, že tunajší súd nemôže založiť svoju právomoc na čl. 7 ods. 1 cit. nariadenia v spojení s § 38 zákona č. 97/1963 Zb., pretože podľa čl. 3 tohto nariadenia je daná právomoc súdov Rakúskej republiky.

6. Z týchto dôvodov tunajší súd podľa čl. 17 nariadenia č. 2201/2003 a podľa § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o návrhu navrhovateľky zastavil pre nedostatok právomoci slovenských súdov (výrok I).

7. Rozhodnutie o trovách nikto nežiadal, navrhovateľka však zaplatila súdny poplatok z návrhu v sume 66 €. Keďže konanie sa zastavilo pre nedostatok právomoci, rozhodol súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o jeho vrátení, a to bez krátenia (§ 11 ods. 4 cit. zákona a contrario; výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).