Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-323-2017.pdf
PDF · 103.97 KB
Case nature
Subarea
2Co/323/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. G. XX, XXX XX G. M., okres Košice - okolie, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JCILic. Tomáš Majerčák, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovaným 1. Mesto Košice, IČO: 00 691 135, 2. Mestská časť Košická Nová, Mliečna 1, 040 14 Košice, právne zastúpenému AK Nižník& Partners s r.o. so sídlom Skladná 38, Košice ,o zaplatenie 2.076 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1.rade proti rozsudku č.k. 36C/10/2014-234 zo 4.4.2017 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie žalovaného v 1.rade.
Z r u š u j e V. výrok rozsudku a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznáva proti neúspešnému žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 36C/10/2014-234 zo dňa 4.4.2017 rozhodol nasledovne: I. Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.904,73 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Konanie voči žalovanému 2. z a s t a v u j e. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1. v rozsahu 83,50 %. V. Žalovaný 2. má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného v 1.rade zaplatenia sumy 2.076,- € s odôvodnením, že je podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. C. G.Á. Z. okr. C. T., obec C. - C. G. Z., zapísaných na LV č. XXXX a žalovaný v 1.rade je vlastníkom stavieb - športové ihrisko s tribúnou Košická Nová Ves a kolkáreň - Agátova ulica, Košická Nová Ves, súpisného č. 1221 a žalovaný v 1.rade sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, nakoľko žalobcovi neplatí nájomné napriek tomu, že užíva jeho pozemky. Žiadal vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.12.2011 do 1.12.2012. Súd prvej inštancie zohľadnil vyjadrenie žalovaného v 1.rade, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na to, že môže požadovať náhradu do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu a nie náhradu za užívanie nehnuteľnosti ako celku a zároveň namietal, že sa bezdôvodne neobohacuje na úkor žalobcu, ale užíva predmetné pozemky titulom zákonného vecného bremena. Žalovaný v 1.rade namietol aj svoju pasívnu legitimáciu v konaní poukazujúc na zmluvu o zverení majetku do správy zo
dňa 19.3.1994 uzatvorenú medzi Mestom Košice ako odovzdávajúcim a mestskou časťou Košická Nová Ves ako preberajúcim, z ktorej vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti neužíva. Reagujúc na námietku pasívnej legitimácie v spore žalobca navrhol, aby súd do konania pripustil na strane žalovaného ako ďalšieho účastníka Mestskú časť Košická Nová Ves (žalovaný v 2.rade), o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 6.5.2014 a pripustil na stranu žalovaného vstup ďalšieho účastníka v zmysle návrhu. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. spolu s článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 123, § 124, § 128 ods. 1, § 151n ods. 1 veta prvá , § 151o ods. 1 veta prvá OZ a v zmysle svojich úvah uvedených v odôvodnení rozhodnutia zaviazal žalovaného v 1.rade na zaplatenie odplaty za vecné bremeno vo výške 1.904,73 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Aplikujúc ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 CSP s poukazom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu voči žalovaného v 2.rade v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie voči žalovanému v 2.rade konanie zastavil. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, §262 ods. 1,2 CSP. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, žalobou si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.076 Eur a súd mu priznal sumu 1.904,73 Eur. V percentuálnom vyjadrení teda úspech žalobcu predstavuje 91,75 % a neúspech 8,25 %. Nárok žalobcu na náhradu trov konania tak súd prvej inštancie ustálil na 83,5 %. O trovách konania žalovaného 2. súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobca procesne zavinil, že súd musel konanie voči žalovanému 2. v celom rozsahu zastaviť a preto z procesného hľadiska žalovanému 2. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný v 1.rade.
4. Žalobca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti V. výroku rozsudku ( o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ) z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril nesúhlasné stanovisko s názorom súdu prvej inštancie, že procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému v 2.rade. Poukázal aj na ust. § 257 CSP ( v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ) majúc za to, že v tomto prípade existujú takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by súd nemal priznať žalovanému v 2.rade náhradu trov konania. V prvom rade za takúto okolnosť považoval to, že pasívnu legitimáciu žalovaného v 2.rade namietal žalobca v 1.rade, ktorý poukazoval na potrebu žalovať správcu - Mestskú časť Košická Nová Ves, v dôsledku čoho žalobca (aj keď nesúhlasil s takýmto tvrdením ) z opatrnosti navrhol, aby do konania vstúpila aj Mestská časť Košická Nová Ves, ako žalovaný v 2.rade. Zároveň žalobca upriamil pozornosť na to, že už dňa 7.5.2015 žalobca doručil späťvzatie návrhu voči žalovanému v 2. rade, nakoľko s otázkou pasívnej legitimácie sa vysporiadali súdy už v iných konaniach, avšak súd o tomto jeho návrhu nerozhodol skôr , ale až v konečnom rozhodnutí. V súvislosti s tým žalobca poukázal na ust. § 251 CSP (v zmysle ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) a dôvodil, že v tomto prípade podľa neho nemohlo dôjsť k odôvodnenému a účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva na strane žalovaného v 2. rade, nakoľko žalobcovi nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovaného v 2. rade po späťvzatí návrhu voči žalovanému v 2. rade a jeho účasť na pojednávaní nebolo nevyhnutná . Zároveň mal za to , že ak MČ Košická Nová Ves vznikli v súvislosti s týmto konaním trovy, môže si ich žiadať od vlastníka, v mene ktorého koná. Napokon žalobca vyjadril názor, že niekoľkoročná nečinnosť žalovaného v 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi, čo je tiež dôvod hodný osobitného zreteľa, ako aj tá skutočnosť, že má príjem z nájmu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd V. výrok rozsudku zrušil a zmenil, tak že neprizná žalovanému v 2. rade náhradu trov konania.
5. Žalovaný v 1.rade dňa 15.5.2017 podal odvolanie proti I. a IV. výroku rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP z dôvodov, ktoré podrobne opísal vo svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania.
6. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 1.rade písomne tak, že podľa jeho názoru existuje právny titul na poskytovanie náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. preto
žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
7. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu voči V. výroku rozsudku poukážuc na to, že skôr ( pred rozhodnutím vo veci samej ) konanie voči nemu nebolo súdom procesne zastavené, iba mu bola prípisom súdu zo dňa 13.1.2017 oznámená skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť. Predmetný prípis bol žalovanému doručený spolu s predvolaním na pojednávanie vytýčené na 4.4.2017, preto z dôvodu právnej istoty si žalovaný zvolil právneho zástupcu a riadne sa zúčastnil pojednávania, na ktoré bol predvolaný. Poukázal na platnú judikatúru v zmysle ktorej je výlučným právom žalobcu rozhodnúť o tom koho bude žalovať v súlade s hmotnoprávnym základom sporu za čo je povinný niesť zodpovednosť. Nakoľko vstup žalovaného v 2.rade do konania navrhol žalobca bez právneho dôvodu je v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP povinný znášať trovy, keďže procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému v 2.rade. Podľa názoru žalovaného v 2.rade v tomto prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ,pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.
8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia zaoberal sa otázkou včasnosti podaných odvolaní v rámci skúmania splnenia podmienok odvolacieho konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
9. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
10. Podľa ust. § 121 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím tohto dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozsudku sa podáva do 15 dní od jeho doručenia, pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava a lehota je zachovaná ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na súde alebo orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť (na poštovú prepravu).
12. V danom prípade z obsahu spisu je zrejmé , že napadnutý rozsudok bol doručený žalovanému v 1.rade dňa 27.4.2017 (č.l. 247, 248 spisu) a v nasledujúci deň, t.j. 28.4.2017 začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania. Posledným dňom lehoty, kedy bolo možné účinne podať odvolanie bol deň 12.5.2017 .
13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v 1.rade podal odvolanie osobne na Okresnom súde Košice I dňa 15.5.2017. Z uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že žalovaný v 1.rade bol v rozsudku riadne poučený o možnosti podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podal odvolanie až po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej zákonom . Tak ako je to vyššie uvedené 15 dňová lehota začala plynúť dňa 28.4.2017, skončila 12.5.2017 a dňa 13.5.2017 už rozsudok v I. až.IV. výroku (t.j. mimo V. výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu - podaným v zákonom stanovenej lehote) nadobudol právoplatnosť. Zároveň nejde o žiaden z prípadov podľa ust. § 362 ods. 3,4 CSP, pretože žalovaný v 1.rade bol správne poučený súdom prvej inštancie o lehote a mieste podania odvolania a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie tohto odvolania z ospravedlniteľných dôvodov.
14. Podľa ust. § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
15. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd v súlade s cit.ust.§ 386 písm.a/ CSP odvolanie žalovaného v 1.rade ako oneskorene podané odmietol.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1.rade nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalobcovi. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( § 262 ods.2 CSP)
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu( proti V. výroku), ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP a § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
18. Odvolací súd uvádza, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená do v § 220 CSP.
19. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k V. výroku nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle uvedeného ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru, že je vo veci daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2006.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
22. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, a zároveň musí vysvetliť svoje úvahy, ktorými sa riadil.
23. Uvedené platí v plnom rozsahu i vo vzťahu k trovám konania , t.j. k odôvodneniu výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania.
24. V sporovom konaní (ako tomu je aj v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, prípadne sa skúma zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí vždy iba podľa procesného výsledku. Zároveň je však nevyhnutné zohľadniť aj všetky osobitosti toho- ktorého prípadu, čo sa premietne do zváženia možnosti aplikovať § 257 CSP.
25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Aplikácia ust. § 257 CSP ( predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a tiež na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, pokiaľ ich mohol uplatniť. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
27.Ustanovenie § 257 CSP ( predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa citovaného ustanovenia . Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
28. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave).
29. V danom prípade o trovách konania žalovaného 2. súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobca procesne zavinil, že súd musel konanie voči žalovanému 2. v celom rozsahu zastaviť a preto z procesného hľadiska žalovanému 2. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ust. §257 CSP, a preto za tohto stavu je rozhodnutie o trovách konania účastníkov predčasné a tým aj nesprávne.
30.Súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Príliš stručné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumožňuje žalovanej účinne hájiť jej práva a záujmy a predstavuje i vadu konania, pre ktorú súd prvej inštancie bude musieť o trovách strán rozhodnúť opätovne a svoje uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo po každej stránke preskúmateľné.
31. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania postráda náležitosti rozhodnutia v zmysle platných procesných predpisov a súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie o náhrade trov konania medzi týmito sporovými stranami , odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok v jeho V. výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
32. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a starostlivo skúmať, či boli naplnené podmienky pre použitie § 257 CSP, v zmysle vyššie uvedených zásad, pričom sa vysporiada aj s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, ako aj tvrdeniami žalovaného v 2.rade uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.
33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).