Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. K. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 17. októbra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. M., nar. XX.XX.XXXX v Pustých Úľanoch, trvale bytom G. Ú., Y. XXX/XXX, na slobode,

uznáva sa za vinného, že

v období od 24.03.2011 do 17.10.2017 v Dojči a Pustých Úľanoch vôbec neprispieval na výživu dcéry T. E., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine a bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Senici č. k. XP/XX/XXXX zo dňa 03.04.2008, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry T. sumou 1 500 Sk (49,79 €) mesačne vopred k rukám matky S. K., predtým T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, ktorej dlhuje na výživnom za uvedené obdobie sumu 3 946,26 €. K. M. výživné neplatil, pretože bol nezamestnaný a účinným spôsobom cestou úradu práce si nehľadal zamestnanie, pričom na živobytie si zarábal peniaze príležitostnými brigádami,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. G. XXX/XX/XXXX zo dňa 16.8.2017, modifikovanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2017, súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému K. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. M., výsluchom svedkyne S. K., oboznámením listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/ XXXX-XX zo dňa 3.4.2008, rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 14.3.2011, trestného rozkazu Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 24.8.2009, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3.4.2017, potvrdenia súdneho exekútora JUDr. G. Š. zo dňa 25.1.2017, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 2.3.2017 a 12.7.2017, správ Sociálnej poisťovne, pob. v Galante zo dňa 7.3.2017 a 11.7.2017, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 12.7.2017, správy o povesti, odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Trestného poriadku.

K prejednávanej veci obžalovaný vypovedal, že si je vedomý, na základe akého rozsudku a odkedy je povinný platiť výživné na svoju dcéru. V období od 24.3.2011 do 16.8.2017 výživné platil. Občas sa stretol s poškodenou a osobne jej dal do rúk peniaze, boli to rôzne sumy, 200,- €, 300,- €, 400,- € podľa toho, čo mal. Výšku dlžného výživného v sume 3.846,68 € preto namieta. Uviedol tiež, že si nie je istý, či je to dieťa jeho, chcel by testy DNA, o čo už poškodenú v minulosti žiadal. S dcérou sa nestretáva, poškodená s tým nesúhlasila, v kontakte je s ňou len na Facebooku. Písomný dôkaz o tom, že zaplatil ním tvrdené výživné nemá, dôkazom je akurát poškodená. Bol za ňou v Dojči, kde jej peniaze išiel dať, pravidelne jej nosil peniaze na trvalé bydlisko, a dokonca raz ho aj jej otec odtiaľ vyhodil. Veril poškodenej a nemyslel si, že to príde až k súdu. Je si vedomý svojej viny a aj toho, že je dlžný nejaké peniaze, ale nie takú vysokú sumu. Nepamätá si kedy presne, ani v akej presnej sume dal poškodenej peniaze. Podľa neho dlží na výživnom 1.000,- až 1.500,- €. Má tri deti, nebola práca, nevychádzalo mu to, mal i väčší dlh, preto nevládal výživné riadne a pravidelne platiť. Pracoval brigádne i v zahraničí a vždy, keď mu to vychádzalo, tak poškodenej osobne priniesol peniaze na výživné. Na trvalý pracovný pomer v inkriminovanom období zamestnaný nebol, len brigádne. Prostredníctvom úradu práce si v tomto období prácu nehľadal, lebo napríklad keby sa zamestnal prostredníctvom úradu v Samsungu, dostal by nejakých 500,- € až 600,- €, z čoho by rodinu nevyživil, žena dostáva len nejakých 240,- € s rodinnými prídavkami, preto sa vždy snažil hľadať lepšiu možnosť, lepšiu prácu. Niekedy to vyšlo, niekedy nie, pracoval dva mesiace i v Nemecku, za čo doteraz vôbec nedostal zaplatené. Teraz pracuje brigádne pre zberné suroviny Kovomat Leopoldov, chcú ho tam zamestnať aj normálne na papieri. Rozpaľuje tam železo a mesačne mu to vyjde na 900,- až 1.000,- €, z čoho môže zaplatiť nájom 380,- €. Tiež má tri maloleté deti, malinkého chlapca, ktorý má rok aj dva týždne, ďalej 6 ročného, ktorý chodí do 1. triedy a 12 ročnú slečnu. Pre tieto zberné suroviny pracuje už pol roka. Aj napriek tomu, že je zamestnaný a má príjem, neplatí ani teraz riadne výživné na dcéru T.. Má také tušenie, že to nie je jeho dieťa a má naň platiť. Vie, že podľa zákona ho to neospravedlňuje. Má dlhy, 14 rokov bývali s rodinou svokry, ktorej opravoval dom, pred dvomi rokmi ich svokra vyhodila, dom predala a nič im nedala, a on doteraz spláca dlhy, čo si zobral na stavbu aj na materiál. To mal požičané od rodiny a známych. V prípade, ak by mu bol uložený trest povinnej práce, je ochotný ho vykonať, jeho zdravotný stav mu umožňuje povinnú prácu vykonávať, je fyzicky i psychicky v pohode. Do zahraničia sa nechystá, má sľúbenú prácu na trvalý pomer v Kovomate Leopoldov. Snažil sa porozprávať s poškodenou, že by jej dával nejaké splátky po 100,- € až 200,- € na dlžnom výživnom, ale nie je pre neho možné uhradiť celú sumu dlžného výživného vo výške 3.846,68 €, navyše mu tá suma nesedí.

Svedkyňa S. K. k veci uviedla, že čo sa týka výživného od 24.3.2011 do 17.10.2017, obžalovaný jej výživné neplatí. Raz sa stalo, že prišiel k nim na dvor a dal jej do rúk výživné 300,- €, ale odvtedy nič. Bolo to v roku 2011. Okrem toho nemal žiadnu snahu platiť výživné, nikdy viac u nich nebol ani osobne. S dcérou sa obžalovaný nestýka. Je pravdou, že dcére povedali, že obžalovaný je jej otec, až keď mala 13 rokov. V čase, keď sa narodila, s obžalovaným spolu nežili. Zatajila jej, kto je jej otec, dozvedela sa to až ako 13 ročná. Napriek tomu sa ju obžalovaný nesnaží nijako kontaktovať. Obžalovaný výživné ani predtým neplatil, ona to od neho vlastne ani nežiadala a neriešila, až keď sa rozviedla s manželom a bola v hmotnej núdzi bolo jej povedané, že si má uplatňovať výživné, tak až potom to riešila. Výživné však neplatil, bolo to tak ako aj doteraz. Od októbra 2016 poberá od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica náhradné výživné vo výške ako bolo určené v rozsudku, teda 49,76 € alebo 49,79 €. Obžalovaný za obdobie ako jej bolo určené výživné zaplatil len tých 300,- €. Prvýkrát podávala trestné oznámenie v roku 2011, medzitým požiadala o exekúciu JUDr. Š., no nepodarilo sa nič vymôcť. O exekúciu požiadala preto, že bola znova v hmotnej núdzi. Nie je pravda tvrdenie obžalovaného, že bol osobne viackrát za ňou a dal jej peniaze na výživné v sumách od 200,- do 400,- €, a dokonca že ho mal raz jej otec vyhodiť. V súčasnej dobe je vydatá, v minulosti mala priezvisko T., je rozvedená a znovu vydatá. Vydávala sa 17.6.2017. Ani v posledných mesiacoch jej nebolo vyplatené žiadne výživné. Bola by ochotná dohodnúť sa s obžalovaným na splátkach dlžného výživného. Kontaktoval ju raz telefonicky, aby sa spolu stretli, písal jej na Facebook, má to uložené. Nevie, čo od nej chcel, lebo sa viac neozval, ale ohľadom splatenia dlžného výživného jej nehovoril nič. Povedal jej, že sa chce stretnúť, ona mu povedala, že sa s ním osobne stretať nebude, ale že jej môže kľudne zavolať, čo však neurobil. Dcéra v dôsledku neplatenia výživného nikdy netrpela žiadnou núdzou, pomáhal jej s jej výživou terajší manžel a predtým sestra. Dcéra študuje na Obchodnej akadémii v Senici v 3. ročníku.

Z rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 3.4.2008, právoplatného dňa 14.4.2008 súd zistil, že bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá T. E., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky S. T. (teraz K.) a otec (obžalovaný) bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne, s účinnosťou od 1.1.2008, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.1.2008 do 31.3.2008 vo výške 4.500,- Sk (149,37 €) bol otec zaviazaný zaplatiť matke do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Z rozsudku Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 14.3.2011, právoplatného dňa 30.3.2011 súd zistil, že predmetným rozsudkom bol obžalovaný K. M. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

V rámci dokazovania bol oboznámený i trestný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. XT/XXX/XXXX zo dňa 24.8.2009, právoplatný dňa 10.10.2009 z ktorého súd zistil, že predmetným trestným rozkazom bol obžalovaný K. M. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3.4.2017 súd zistil, že T. E., nar. XX.XX.XXXX, bola v školskom roku 2016/2017 žiačkou IIB triedy na Obchodnej akadémii v Senici.

Z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. G. Š. zo dňa 25.1.2017 súd zistil, že pohľadávka výživného mal. T. E., nar. XX.X.XXXX voči povinnému K. M. je v súčasnosti nevymožiteľná, nakoľko u povinného nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Menovaný nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, a ani bankový účet. Býva u svojej družky, s ktorou má tri maloleté deti. Podľa Sociálnej poisťovne nikde nepracuje.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 2.3.2017 a 12.7.2017 súd zistil, že obžalovaný v období od 1.1.2009 až do súčasnosti nebol ich úradom riešený na dávke v hmotnej núdzi, a ani nie je obžalovaný poberateľom štátnych sociálnych dávok. V období od 1.1.2009 do 1.3.2017 bol obžalovaný evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 7.5.2014 do 17.6.2014, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pob. v Galante zo dňa 7.3.2017 a 11.7.2017 mal súd preukázané, že obžalovaný nie je u nich evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti a ani ako poberateľ

nemocenských dávok, pričom registrovaný bol len v období od 15.8.2016 do 31.8.2016 ako osoba vykonávajúca dohodu o pracovnej činnosti.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 12.7.2017 súd zistil, že úrad v období od 14.3.2011 až do súčasnosti platí na T. E., nar. XX.X.XXXX náhradné výživné a to od 01.03.2011 do 30.06.2012, od 01. 08. 2012 do 31.07.2015 a od 01.10.2016 vo výške 49,79 € mesačne.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, uznal súd obžalovaného K. M. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko bolo popri vlastnom priznaní obžalovaného preukázané, že tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, upravenú rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 3.4.2008, právoplatným dňa 14.4.2008, pričom daný čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (viac ako 6 rokov). Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 3.4.2008 bol obžalovaný počnúc od 1.1.2008 zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry T. E.Š., nar. XX.X.XXXX sumou po 1.500,- Sk = 49,79 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si obžalovaný riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od 24.03.2011 do 17.10.2017 vznikol na nezaplatenom výživnom dlh vo výške celkom 3.946,26 € - predmetné obdobie a výšku dlhu súd upravil na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona. Obžalovaný K. M. sa k trestnej činnosti priznal, a hoci namietal, že mu výška dlžného výživného nesedí, súdu nijakým spôsobom nepreukázal, či vôbec a aké platby na výživu maloletej dcéry uhradil, a teda súd nezistil existenciu žiadnych takých úhrad zo strany obžalovaného, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky dlžného výživného. Zároveň obžalovaného z trestnej činnosti usvedčuje aj svedkyňa S. K. a listinné dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný i keď vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a v minulosti bol pre rovnakú trestnú činnosť odsúdený, bez primeraných dôvodov na výživu svojej dcéry riadne neprispieval, v rozhodujúcom období nebol riadne zamestnaný a ani si cestou úradu práce účinne nehľadal stále zamestnanie, v dôsledku čoho nemal na úhradu vyživovacej povinnosti dostatok prostriedkov, prípadne si zarábal na živobytie len príležitostnými brigádami a aj napriek finančnému príjmu z toho plynúcemu výživné na maloletú dcéru neplatil. Súd preto uznal obžalovaného z predmetného skutku - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona - za vinného.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené zo správy obce G. Ú. zo dňa 20.07.2017, že obžalovaný sa zdržiava v Obci G. Ú. a v súčasnosti žije sám, nakoľko sa jeho partnerka aj s deťmi odsťahovala. Rodina nemá v obci dobrú povesť. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný od 14.7.2011 do 3.7.2017 v rámci priestupkového konania riešený deväťkrát a to pre rozličnú priestupkovú činnosť, najmä pre porušenie pravidiel cestnej premávky. V odpise z registra trestov má obžalovaný celkom osem záznamov o odsúdení, ostatný raz vo veci Okresného súdu Pezinok sp. zn. XXT/XX/XXXX pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol rozsudkom zo dňa 26.1.2016, právoplatným dňa 26.1.2016, odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov do 26.7.2018.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému K. M. súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to že obžalovaný bol už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd potom vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere jeden rok až päť rokov, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - jeden rok. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu,

že mu za také konanie už v minulosti bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a tiež trest povinnej práce, a teda obžalovaný neprejavil dostatočnú snahu po náprave a záujem o riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, a navyše trestnú činnosť páchal počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.