Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-113-2016.pdf
PDF · 133.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7C/206/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36 544 493, zast. advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650 proti žalovaným: 1. F. P. A., N.. X.XX.XXXX, A. V. XXX/XX, K. P. X. V. R., N.. X.X.XXXX, A. Q. XXXX/XX, S., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zaplatenie 2.802,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.992 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.992 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 42 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2016 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2802,50 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2802,50 eur od 16.12.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovanú sumu odôvodnil uzatvorenou zmluvou o budúcej zmluve o dielo s žalovanými, v ktorej zmluve si dohodli za konkrétnych podmienok jednorazovú odmenu 1660 eur + DPH (t.j. 1992 eur) a uplatnil si sumu 810,53 eur ako cenu realizovaných prípravných prác.
2. Žalobca na podanej žalobe trval.
3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú odvolávajúc sa na svoje postavenie spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Potvrdili uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve o dielo s žalobcom, v zmysle ktorej malo prísť do 6 mesiacov od podpisu zmluvy k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Cenu za dielo mali platiť hypotekárnym úverom. Po uzatvorené zmluvy stratila žalovaná v 1. rade prácu, čo bolo i objektívnym dôvodom pre neposkytnutie úveru 82.000 eur ako cenu diela. O týchto skutočnostiach žalobcu informovali a podľa § 50a ods. 3 OZ došlo k zániku záväzku uzatvoriť zmluvu o dielo. Žalobca so zánikom zmluvy súhlasila zaslal im dohodu o vyporiadaní záväzkov. K samotnej žalovanej sume žalovaní uviedli, že čl. III bod 3.5 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 OZ, opierajúc sa o rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/890/2002 odmenu vyhodnotil ako zmluvnú pokutu. Ďalej poukázali na stanovisko NS ČR sp. zn .Cpjn/200/2013, rozsudok KS Prešov sp. zn. 14 Co/5/2014, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS/1845/11, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/190/2014. Čl. III body 3.5, 3.6 zmluvy zhodnotili ako zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech ich ako spotrebiteľov, teda neprijateľnú podmienku, ktorá je pre svoju neprijateľnosť neplatnou. Dali súdu do pozornosti, že na
žalobcom doloženej listine „Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností“ nie je dátum ani ich podpis. Ďalej že žalobca nedoložil ani len preberací protokol svedčiaci o prevzatí dokumentov svedčiacich o uvedení vykonaných prác. Popreli, že by žalobca vykonal nejaké prípravné práce. Žalovaní zároveň poukázali na to, že o faktúre č. 215000248 z 1.12.2015 sa dozvedeli, až keď im bola doručená žaloba zo súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvou o budúcej zmluve o dielo č. 971/15 z 14.8.2015, výpočtom ceny zrealizovaných prác z 10.11.2015 na sumu 2802,50 eur, výpočtom ceny výkonov inžinierskej a projektovej činnosti, faktúrou č. 215000248 z 1.12.2015 ( splatná 15.12.2015) na sumu 2802,50 eur, predžalobnou výzvou na zaplatenie z 16.5.2016, návrhom dohody o vyporiadaní, dotazníkom prejednania spôsobu financovania zákazky z 14.8.2015, podrobným finančným dotazníkom z 31.8.2015, podkladmi pre spracovanie projektu z 11.9.2015, architektonickou štúdiou domu doručenou žalobcovi 5.10.2015, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca ako budúci zhotoviteľ uzatvoril s žalovanými ako budúcimi objednávateľmi dňa 14.8.2015 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 971/15 (ďalej len „Zmluvu o budúcej zmluve“). Predmetom zmluvy bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť do 6 mesiacov po podpise tejto zmluvy zmluvu o dielo, ktorej predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určenej budúcim objednávateľom za cenu diela 82.000 eur na konkrétnom pozemku. V čl. I. ods. 1.2. je uvedené, že žalovaní si objednali pred vlastným uzatvorením zmluvy o dielo vykonanie prípravných prác, ktoré boli presne vymedzené v písmenách a) až g). Pod písmenom a) bolo uvedené spracovanie štúdie rodinného domu, ktorá mala byť podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie. V čl. II ods. 2.3 je uvedená výška zmluvnej pokuty 15 eur za každý deň omeškania žalobcu s dobou plnenia diela, na ktorú zmluvnú pokutu sú oprávnení objednávatelia.
6. V obsahu čl. III ods. 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli pre prípad neuzatvorenia zmluvy o dielo, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a to až do doby ukončenia zmluvného vzťahu budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka, vo výške 1660 eur + DPH. Činnosti príkazníka boli v článku vymedzené príkladmo, hlavne ako réžia - úhrada finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratíva, výdaje k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, pr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod.
7. V obsahu čl. III ods. 3.6 Zmluvy o budúcej zmluve je uvedené, že budúci objednávateľ sa zaväzuje v prípade neuzatvorenia zmluvy o dielo uhradiť žalobcovi okrem odmeny podľa čl. 3.5 aj hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ďalej „aktuálny sadzobník“.
8. Zhodným vyjadrením strán sporu mal súd preukázané, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve nebol aktuálny sadzobník špecifikovaný uvádzaný v ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca predložil súdu Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností na rok 2016 od UNIKA Bratislava s.r.o. až na pojednávaní dňa 28.9.2017 s tabuľkou č. 15.
9. Z obsahu Dotazníka prejednania spôsobu financovania zákazky z 14.8.2015 mal súd preukázané, že ho podpísali žalovaní a je tu uvedené : nulová hotovosť. V ďalšom texte je uvedená predpokladaná výška pôžičky 5643 eur na úhradu zálohy podľa zmluvy o budúcej zmluve o dielo, na výstavbu domu
- realizácie celej stavby. V podrobnom finančnom dotazníku z 31.8.2015 podpísanom žalovanými je uvedené, že žalovaná v 1. rade je zamestnaná na neurčito. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade uviedla, že v tom čase pracovala na dobu určitú s prísľubom práce na neurčito, ale na odporučenie pracovníčky ponúkajúcej je pôžičku uviedla v dotazníku „neurčito“. V dotazníku bol uvedený čistý mesačný príjem žalovanej v 1. rade v sume 630 eur a žalovaného v 2. rade v sume 560 eur, predpokladané požadované financie 80.000 eur.
10. Žalobca predložil súdu architektonickú štúdiu na dom , na ktorej sa nachádza doručovacia pečiatka s dátumom 5.10.2015.
11. Žalobca vystavil žalovaným faktúru č. 215000248 dňa 1.12.2015 (splatná 15.12.2015) na sumu 2802,50 eur vrátane DPH s popisom, že ide o náklady prípravných prác podľa ZOZ č. 971/15. V faktúre boli špecifikované sumy 810,53 eur za zrealizované práce a 1992 eur ako odmena príkazníka podľa čl. 3.5 ZOZ.
12. Žalobca k uplatnenej sume 810,53 eur predložil tlačivo označené ako Výpočet ceny výkonov v inžinierskej a projektovej činnosti, Súbor výkonov inžiniersko - projektových činností (ďalej len „výpočet ceny“). Predmetné tlačivo nie je opatrené podpisom ani pečiatkou žalobcu ani podpisom žalovaných a odsúhlasenie zrealizovaných prác. Z výpočtu vyplýva, že záloha zaplatená nebola. Celkovo sú výkony rozdelené na fázy 1. až 7. a úkony boli obodované len vo fázach 1.,2. Vo fáze 1 je uvedený pri položke obstaranie vstupných údajov pre lokalizáciu stavby v projektovej činnosti (PČ) bod 1 , v inžinierskej činnosti (IČ) body 2; v fáze 2.: 5 bodov za vypracovanie dokumentácie prikladanej k návrhu na vydanie územného rozhodnutia (PČ). Celkovo žalobca pri vyúčtovaní vychádzal z 8 bodov ( 8%).
13. Žalovaní oznámili písomne žalobcovi, že v zmysle § 50a ods. 3 OZ zanikol záväzok, lebo žalovaná v 1. rade došla o prácu a nie je možné, aby jej banková inštitúcia poskytla úver. Písomne vyjadrenie žalobca prevzal 7.12.2015.
14. Žalobca vyzval predžalobnou výzvou z 16.5.2016 žalovaných na zaplatenie sumy 2802,50 eur odvolávajúc sa na uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 971/15. Žalovaní reagujúc na predžalobnú výzvu vo svojom písomnom vyjadrení z 7.6.2016 uviedli, že neuznávajú požadovanú údajnú pohľadávku s dovetkom, že do konania môže ako vedľajší účastník vstúpiť združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré bude riešiť prípadnosť neprijateľných podmienok aj v iných zmluvách. Žalovaní písomne vyzývali žalobcu na vrátenie im dokladov, ktoré im dali k dispozícii (územné rozhodnutie, katastrálnu mapu). Žalobca vrátil listiny až v liste z 10.2.2016.
15. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaných ( odsek 3 odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol, že uzatvoreniu zmluvy predchádzal rokovanie za účasti jeho pracovníka aj žalovaných a predmetom stretnutia bolo oboznámenie s jeho službami, možnou spoluprácou, eventuálne uzavretie zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu je zmluva výsledkom vzájomných rokovaní- on predložil žalovaným na ich žiadosť návrh zmluvy, bol im poskytnutý dostatočný čas na oboznámenie sa s jej obsahom, aj na vznesenie vlastných pripomienok k zneniu návrhu. Podľa žalobcu je jeho bežnou praxou voľne poskytnúť spracovaný návrh zmluvy potencionálnym klientom s možnosťou dodatočného štúdia návrhu. Bolo na slobodnom rozhodnutí žalovaných , či uzatvoria zmluvu. Odmietal názor žalovaných, že odmena v čl. III ods. 3.5 zmluvy je sankciou. K prípravným prácam žalobca uviedol, že stavbu domu je možné realizovať na základe stavebného povolenia a na stavebné povolenie je potrebná projektová dokumentácia. Dodal, že neponúka ani nepredáva vopred kompletne spracované projektové dokumentácie pre stavbu domu, lebo do nich zapracúvava individuálne požiadavky klienta. Podľa žalobcu dňa 11.9.2015 prebehlo na pozemku ( kde sa malo stavať) zadanie za účasti žalovaných, žalobcu, autorizovaného projektanta, boli prerokované ďalšie podmienky. Podľa žalobcu boli požiadavky zaznamenané ako „východzie podklady pre spracovanie projektu“. K sadzobníku UNIKA uvádzaného v čl. III, ods. 3.6. zmluvy žalobca uviedol, že je to sadzobník rešpektovaný v stavebníctve. Prípadne navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu realizovaných inžiniersko - projektových činností a ich ohodnotenie podľa sadzobníka UNIKA.
16. Žalovaní nesúhlasia, aby platili odplatu za nepreukázanú činnosť. Pokiaľ si žalobca čokoľvek nárokuje bez ohľadu na skutočne vykonané práce, tak podľa ich názoru ide o paušalizovanú náhradu škody. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v príslušných článkoch vidí v tom, že zníženie odmeny je viazané na dohodu a nie na skutočne vykonané práce. Žalovaní v písomnom vyjadrení popreli, že by prebehli rokovania so žalobcom pred uzatvorením zmluvy a žalobca im nedal možnosť do zmluvy zasahovať. K prácam žalobcu uviedli, že sa ich pýtal na dispozičné riešenie pozemku 11.9.2015, na zmeny v dispozícii až po ich e mailovom dopyte 14.9.2015, ale výsledok zmien dispozície im už neodovzdal. Taktiež architektonická štúdia im nebola nikdy doručená.
17. Na pojednávaní sa priamo k predmetu sporu, spôsobu uzatvárania zmluvy a vzájomne komunikácii vyjadrili všetky sporové strany.
18. Zhodným tvrdením strán sporu na pojednávaniach súd zistil, že pred podpísaním zmluvy rokoval s žalovanými konateľ žalobcu, P. L. (Ď. „. L.).
19. K svojej práci žalobca uviedol, že má propagačný materiál, katalóg má aj na internete v 3D vizualizácii, ale nepredáva hotové projektové dokumentácie. Potvrdil, že nebola vypracovaná projektová dokumentácia.
20. Žalovaná v 1. rade je vyučená krajčírka a žalovaný v 2. rade je murárom. Žalovaní zhodne uviedli, že na internete zistili informácie o žalobcovi a na ich žiadosť im poslal katalóg domov, pričom oni si vybrali už konkrétny dom „Katka 12“. V júli 2015 žalobcu i kontaktovali, stretnutie si dohodli a aj zrealizovali dňa 14.8.2015. Pri návšteve žalobcu ich doprevádzal aj otec žalovaného v 2. rade. Potvrdili, že im nebola odovzdaná projektová dokumentácia ani neboli upovedomení, že bola vyhotovená. Taktiež fakt, že sa k nim na miesto plánovanej výstavby dostavili pracovníci žalobcu a zakresľovali si plánované zmeny na dome, následne ešte e mailom žiadali zmenu ohľadom niektorých priečok. Zálohu 5000 eur neplatili. Pani S., finančná poradkyňa od žalobcu im dávala ponuky na pôžičky, ale neprijali ich. Taktiež zhodne uviedli, že faktúru im žalobca neposlal.
21. Podľa žalovanej v 1. rade s nim osobne komunikoval pán L., priniesol im k nahliadnutiu 3D vizualizáciu nimi vybraného domu. Na otázku pána L. , či majú o tento dom záujem mu povedali , že ešte nevedia. Následne ich pán L. opustil, lebo mal ešte iné stretnutie. Obaja žalovaní s otcom žalovaného v 2. rade čakali vonku, o dome sa rozprávali a nakoniec sa vrátili hore za pánom L.. W. žalovanej v 1. rade sa po 15 minútach rozhodli, že do toho idú, že to zoberú. Dali mu k dispozície svoje občianske preukazy a pán L. im následne priniesol zmluvu o budúcej zmluve o dielo. Podľa žalovanej v 1. rade ich nechal pán L. zmluvu si prečítať a aj on im prečítal nejaké body, odišiel a potom sa vrátil. Otec žalovaného v 2. rade bol prítomný, keď im boli dané zmluvy k čítaniu. Podľa žalovanej v 1. rade povedal otec žalovaného v 2. rade, či to nezoberú, aby nechodili na dvakrát. Uviedla, že po vrátení sa pána L. tento sa ich pýtal, či majú nejaké otázky a či chcú niečo ohľadom tej zmluvy. Teda bol im poskytnutý priestor na zmeny v zmluve, ale oni žiadne nemali. Otec žalovaného v 2. rade sa pýtal na sumu 1660 eur uvádzanú v zmluve a bolo mu povedané, že je to suma za projekt a za nejaké zrealizované práce ale že ak s tým nesúhlasila a aj by zmluvu podpísali, tak by tú zmluvu následne roztrhal. Žalovaní nemali na zálohu a preto ich pán L. informoval, že ich bude kontaktovať ich finančná poradkyňa. Advokát žalovaných dal súdu do pozornosti, že architektonická štúdia doložená do spisu obsahovo nekorešponduje s zmenami žiadanými žalovanými ( zmena orientácie domu, umiestnenie šatníka, odstránené jedno okno navyše,...).
22. Svedok P. L. je konateľom žalobcu, podľa jeho slov má strednú stavebnú školu a 20 ročnú prax. Z jeho výpovede mal súd preukázané, že žalovaní ho oslovili za účelom nezáväzného stretnutia, ktoré sa konalo 14.8.2015 v ich kancelárii v Bratislave. Vypočul si pri stretnutí ich požiadavky, potreby, navrhol systémové riešenie, vysvetlil postup spolupráce. Podľa svedka ak klient prejaví záujem spolupracovať, tak pripraví podklady pre spoluprácu. Podľa svedka on pripravil pre žalovaných návrh zmluvy o budúcej zmluve o dielo, vysvetlil a nechal im priestor na preštudovanie podkladov. Pýtal sa žalovaných, či im je všetko zrejmé a či si nechcú zobrať zmluvu domov. Podľa svedkov jeden z žalovaných povedal, že zmluve rozumejú a že ďalšia cesta by bola zbytočná. Žalovaní nemali pripomienky k zmluve. Potvrdil, že prišlo k uzavretiu zmluvy. Podľa svedka uzavretím zmluvy bol klient zaregistrovaný, bola mu pridelená pracovná kapacita, t. j. manažér projektu, ktorý sa potom o klienta stará; tiež manažérka financií pripravujúca model financovania; dodávateľské služby ako je projektová činnosť, stavebná činnosť. Podľa svedka sa v zmluve zaväzujú k pevným podmienkam, preto hneď na začiatku spolupráce musia blokovať pre klienta pracovné kapacity, dodávky spojené so stavbou. Len tak sú schopní garantovať cenu a termíny. Potvrdil, že 11.9.2015 došlo k prvému stretnutiu na pozemku klientov a zaznamenali sa požiadavky investora. Od žalovaných došla žalobcovi písomná požiadavka na ukončenie spolupráce, tak s najväčšou pravdepodobnosťou im už nebola poslaná vypracovaná architektonická štúdia. Svedok ďalej uviedol, že sadzobník od UNIKA nie je žiadny právny predpis, ale je uznávaný a bežne používaný.
23. Svedok Q. R. je otcom žalovaného v 2. rade. Je dôchodcom a je vyučený ako automechanik. K veci uviedol, že žalovaní videli reklamu žalobcu, dohodli si s ním osobné stretnutie, na ktorom sa zúčastnil osobne aj on sám v Bratislave. Komunikovali s riaditeľom žalobcu (P. L.). Pýtali sa žalobcu na podmienky a či je to ako v ich reklame a išli aj kvôli financovaniu. Podľa svedka pri tej debate urobili aj zmluvu o budúcej zmluve o dielo, aby už nemuseli chodiť. Podľa svedka mali v pohode hodinu alebo dve aby si zmluvu pozreli, všetko prebehlo v kľude, lebo to brali ako predbežnú zmluvu. Podľa svedka mu riaditeľ
povedal, že zmluva je nezáväzná a podľa neho bola v zmluve podmienka, že sa nebude nič robiť nebude, ak sa nezaplatí 5000 eur. Svedok potvrdil, že videl v zmluve napísanú sumu 1600 eur a riaditeľa sa na to pýtal. Podľa svedka mu riaditeľ povedal, že tú sumu dávajú do každej zmluvy z dôvodu, že ak by vypracoval projekt a zmluva by sa zrušila, lebo niektorí klienti si po zrušení zmluvy zobrali projekt dom zadarmo.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 50a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
26. Podľa § 52 ods. 1,2,3, 4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 2,3,5 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), k), v) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
30. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
31. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní.
32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má vo všeobecnosti iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 10a ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť: platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Predmetom konania je zaplatenie jednorazovej odmeny 1.992 eur dohodnutej zmluvou o budúcej zmluve o dielo a sumy 810,53 eur ako cenu realizovaných prípravných prác v zmysle čl. III ods. 3.6 predmetnej zmluvy.
38. Súd skúmal predložené listinné dôkazy, porovnával vyjadrenia účastníkov a svedkov, hodnotil ich individuálne i vo vzájomnej súvislosti. Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu mal súd objektívne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len v časti.
39. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní ako fyzické osoby, spotrebitelia nemajúci postavenie podnikateľa. Vzhľadom na uvedený charakter a postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
40. Záväzok uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o dielo zanikol lebo došlo k takej objektívnej zmene okolností na strane žalovanej v 1. rade (strata zamestnania), že nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie
zmluvy. Nebolo sporným, že žalobca akceptoval vôľu žalovaných v zmluvnom vzťahu nepokračovať, zmluvu o dielo neuzatvoriť.
41. Žalovaní v rámci svojej obrany žiadali vyhodnotiť obsah čl. III, ods. 3.5,3.6 za neprijateľné podmienky, preto sa súd najprv musel vyporiadať s predbežnou otázkou, či predmetné články sú neprijateľné a neplatné, alebo či boli individuálne dohodnuté. Súd je povinný v spore medzi spotrebiteľom a dodávateľom ex offo skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku ( Ro ESD z 27.6.2000, Oceáno grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ECR I-4941, bod 25). Na vyporiadanie sa s týmito skutočnosťami súd použil výpovede sporových strán ako ich svedkov, ktorí boli osobne prítomní pri rokovaniach pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Z vyjadrení žalovaných ako aj otca žalovaného v 2. rade mal súd nesporne preukázané, že pred uzatvorením a podpísaním zmluvy mali najprv priestor porozmýšľať či vôbec zmluvu uzavrú, lebo po poskytnutí im prvotných informácií od žalovaného išiel žalobca za iným klientom a dal im čas. Súd mal z dokazovania preukázané , že samotní žalovaní išli späť za žalobcom ( jeho riaditeľom) s tým, že to zoberú. Súd mal tiež preukázané zhodnými vyjadreniami žalovaných ako aj svedka (otca žalovaného v 2. rade), že im bol daný návrh zmluvy na prečítanie a oboznámenie sa s obsahom. Podľa svedka bolo všetko v kľude. Ich zhodnými tvrdeniami mal súd potvrdené tvrdenie žalobcu, že bol daný žalovaným priestor aby sa s návrhom zmluvy oboznámili, dokonca im bolo ponúknuté vziať si návrh domov ešte pred jeho podpísaním, ale žalovaní túto možnosť odmietli a nechceli niečo v zmluve upraviť. Ďalej mal súd preukázané, že strany sporu sa bavili o jednorazovej odmene 1.660 eur bez DPH, teda vedeli o tejto sume.
42. Z obsahu čl. III, ods. 3.5 zmluvy vyplýva, že suma „1660 eur + DPH“ predstavuje pre prípad neuzatvorenia zmluvy o dielo povinnosť žalovaných na jednorazovú odmenu ako ohodnotenie za činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy do doby ukončenia zmluvného vzťahu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných, že ide o zmluvnú pokutu, lebo predmetná suma je viazaná na zrealizovanú činnosť za presne vymedzené obdobie. O zmluvnej pokute pojednáva iný článok v zmluve. Súd má za to, že žalovaní ako aj prítomný rodinný príslušník sú spôsobilí na právne úkony a teda si museli byť vedomí záväzku, pokiaľ zmluvu podpíšu. Tvrdenia svedka (otca žalovaného v 2. rade) o prísľube žalobcu v budúcnosti roztrhať zmluvu, ak s ňou neskôr nebudú súhlasiť či tvrdenia že ak sa nezaplatí záloha, tak žalobca nič robiť nebude si súd nevyhodnotil ako pravdivé hlavne ak mal preukázané, že žalobca isté úkony aj realizoval. O tom, že žalobca isté úkony realizoval a žalovaní s nimi súhlasili bolo to, že žalovaní sa ako investori stretli s žalobcom na pozemku, kde plánovali stavať; dohadovali si úpravy, tie sa zaznamenávali na papier, e mailom žalovaní žiadali žalobcu o ďalšie zmeny, viac krát komunikovali s finančnou poradkyňou žalobcu. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by žalovaní s podpísanou zmluvou o budúcej zmluve nesúhlasili už od začiatku majúc vedomosť i o nezaplatenom preddavku z ich strany, tak by s žalobcom ani len nekomunikovali. Čiže súd si ustálil, že suma 1660 eur + DPH bola medzi stranami individuálne dohodnutá a preto aj tento čl. III, ods. 3.5 súd hodnotí ako prijateľný, platný. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že za individuálne dojednané sa považujú nielen skutočne dojednané klauzuly, ale aj ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebitelia nevyužili svoj vplyv na zmenu ich obsahu ako to bolo v tomto prípade keď bola žalovaným ponúknutá možnosť zobrať si návrh zmluvy aj domov, boli dotazovaní či chcú niečo v zmluve inak.
43. V zmysle čl. 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS, ak aj niektorá zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, tak to nevylučuje aplikáciu ustanovení o neprijateľných zmluvných podmienkach na zvyšok zmluvy, lebo celkové hodnotenie zmluvy nasvedčuje záveru, že zmluva má charakter vopred pripravenej adhéznej zmluvy.
44. Osobitne sa súd zaoberal obsahom čl. III, ods. 3.6 zmluvy, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 810,53 eur ako ceny realizovaných prípravných prác. V predmetnom článku sa žiadna konkrétna suma 810,53 eur nenachádza. Taktiež v článku nie je uvedený ani spôsob výpočtu, podľa ktorého by si spotrebiteľ mohol logicky zistiť, aká suma by sa mohla od neho požadovať. V rámci obrany sa žalobca odvoláva na aktuálny sadzobník UNIKA Bratislava spomínaný v predmetnom článku, pričom preukázateľne ani tento sadzobník nebol súčasťou zmluvy, nebol žalovaným odovzdaný so zmluvou. Pritom z tohto článku vyplýva záväzok žalovaných ako spotrebiteľov v prípade neuzatvorenia zmluvy o dielo uhradiť žalobcovi aj hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti. Súd kvalifikuje obsah predmetného čl. III ods. 3.6 za neprijateľnú zmluvnú podmienku , lebo v zmluve nebola upravená výška odmeny hotových výdajov za činnosti a ani
len neboli činnosti presne špecifikované v plnom rozsahu, keďže v závere sa spomínaj len ako „ďalšie činnosti“. Takýto záväzok žalovaných platiť niečo, čoho charakter a číselné vyobrazenie alebo aspoň spôsob výpočtu nebol o vymedzené súd hodnotí ako rozpor s dobrými mravmi. Vyhodnotiac podmienku za neprijateľnú súd ju kvalifikoval ako neplatnú a teda nenárokovateľnú. Na základe týchto skutočností súd zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 810,53 eur aj s príslušným úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalobca neuniesol pri tejto časti zmluvy dôkazné bremeno, že by tento text bol obsahom individuálnej dohody a ani z výpovedí svedkov či žalovaných nevyplynul, že by sa o tom bavili. Tu sa nedá uvažovať vonkoncom o individuálnej dohode, lebo i napriek prejavenej vôli žalovaných nič na zmluve meniť ostal obsahom predtlačený nadiktovaný text žalobcu, o ktorého obsahu sa zmluvné strany ani nebavili. Súd prihliadal na zákonom dané pravidlo, podľa ktorého má v prípade pochybností o výklade platí výklad pre spotrebiteľa výhodnejší (§ 54 ods. 2 OZ). Z toho sa dá vyvodiť, že následkom nejasnej klauzuly má byť primárne jej výklad v prospech spotrebiteľa a nie jej neplatnosť. Keďže si súd túto podmienku vyhodnotil ako absolútne neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ, považoval za nehospodárne vykonávať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia prác a činností podľa sadzobníka UNIKA Bratislava ( ktorý nie je všeobecným záväzným predpisom).
45. Záverom súd dodáva, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
46. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti jednorazovej odmeny, ktorej výška bola individuálne dohodnutá. Individuálnosť dohody spočíva v tom, že sa zmluvné strany o jej výške bavili, nenamietali ju, mali návrh zmluvy k dispozícii na prečítanie. Súd priznal žalobcovi s sumou 1.992 eur aj uplatnený úrok z omeškania 5 % ročne od 16.12.2015. Súd sa vyporiadal aj s tvrdením žalovaných, že faktúru č. 215000248 dňa 1.12.2015 (splatná 15.12.2015) na sumu 2802,50 eur vrátane DPH im žalobca nedoručil. Samotný žalobca súdu nepreukázal , že by predmetnú faktúru žalovaným doručil alebo ju dal aspoň na poštovú prepravu. Z obsahu spisu súd zistil, že žaloba s predmetnou faktúrou bola doručená v konaní žalovanej v 1. rade dňa 16.11.2016 a žalovanému v 2. rade dňa 18.11.2016. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobca v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 16.5.2016 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 2.802,50 eur odvolávajúc sa na čl. III., ods. 3.5 zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Na predmetnú výzvu reagovali písomne žalovaní a preukázali doručenie vyjadrenia žalobcovi doručenkou z 7.12.2015. Z týchto zistení si súd uzavrel, že ak nie skôr tak minimálne 7.12.2015 mali žalovaní vedomosť o výške sumy a dôvode, pre ktorý žalobca sumu žiada. To, či im bola doručená aj faktúra, nie je pre toto konanie podstatné. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle jeho žiadosti od 16.12.2015 , lebo tento dátum je neskorší než dátum 7.12.2015 ( súd neprihliadal na splatnosť faktúry), kedy mali žalovaní už preukázateľne vedomosť o žalobcom žiadanej sume v zmysle zmluvy.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
50. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v percentuálnom vyobrazení čistého úspechu 42 %. k tejto sume súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca si uplatnil sumu 2802,50 eur, súd mu priznal sumu 1992 eur. Žalobca bol úspešný vo výške 71 % (1992 x 100/2802,50), žalovaní boli úspešní v časti 29 % ( 100-71) a čistý úspech žalobcu je potom 42 % ( 71-29).
51. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).