Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-111-2014.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté deti Y.: L., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní v čase maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, v konaní v čase plnoletosti zastúpené: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, deti rodičov - matky: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, U., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, a otca: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na medzičasom plnoletého L. zo sumy 166,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur mesačne počnúc 15.4.2014 do 10.4.2017, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 15.4.2014 do 10.4.2017 na medzičasom plnoletého L. vo výške 876,80 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v dvoch splátkach a to splátku vo výške 438,40 Eur do 31.12.2017 a splátku vo výške 438,40 Eur do 28.02.2018.
III. Zvyšuje sa výživné na medzičasom plnoletého U. zo sumy 134,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc 1.9.2014 do 15.8.2017, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 15.8.2017 na medzičasom plnoletého U. vo výške 1296,- Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v dvoch splátkach a to splátku vo výške 648,- Eur do 31.12.2017 a splátku vo výške 648,- Eur do 28.2.2018.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/189/2008-64 zo dňa 12.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/27/2009-130 zo dňa 9.9.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoleté deti.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2014, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na v čase podania návrhu maloleté deti, a to na obe deti na sumu 250,- Eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb detí od posledného rozhodnutia, pričom poukázala na to, že otec sa na výdavkoch detí inak ako platením výživného nepodieľa. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná a od 20.9.2013 jej bola priznaná dávka v
nezamestnanosti. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou a so svojimi deťmi.
2. Otec vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 19.8.2014 a následne písomne dňa 21.8.2014, uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko sa jeho osobné pomery od posledného rozhodnutia nezmenili, pričom výživné na svoje deti vždy platil včas a riadne. Poukázal aj na to, že matka mu dlhodobo neumožňuje styk so synom L., ktorý s ním vôbec nekomunikuje, avšak pravidelne sa stretáva so synom U., na ktorého výživu prispieva aj nad rámec výživného.
3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec dňa 17.10.2017 prejednal v neprítomnosti matky a medzičasom plnoletých detí, ktoré o termíne pojednávania boli upovedomení prostredníctvom ich právnej zástupkyne, ktorá ospravedlnila neúčasť svojich klientov na pojednávaní písomným podaním zo dňa 16.10.2017 a uviedla, že súhlasia, aby sa pojednávalo a rozhodlo vo veci bez ich prítomnosti. Vo svojom podaní právna zástupkyňa matky a detí poukázala aj na to, že obe deti trvajú na podanom návrhu, avšak nakoľko toho času sú už obe schopné samé sa živiť, je potrebné rozhodnúť len o zročnom výživnom, a to za obdobie od podania návrhu do 10.4.2017 u medzičasom plnoletého L. a do 15.8.2017 u medzičasom plnoletého U.. Mala za to, že nárok na zvýšenie výživného na obe deti bol v konaní preukázaný. V prípade vyhovenia návrhu si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky na pojednávaní dňa 3.2.2015, otca a kolízneho opatrovníka detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/65/2011, listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a medzičasom plnoletých detí, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Medzičasom plnoleté deti Y. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2005, sp. zn. 7C/44/2005, a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do starostlivosti matky, otec sa zaviazal na platenie výživného na L. vo výške 199,16 Eur (6000,- Sk) a na U. vo výške 132,76 Eur (4000,- Sk) a upravil sa styk otca s deťmi. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 4.10.2006, č.k. 11CoP/37/2006-106 zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.4.2016, č.k. 16P/64/2005-73, ktorým znížil výživné otca na maloletého L. zo sumy 199,16 Eur na sumu 132,76 Eur (4000,- Sk) a na maloletého U. zo sumy 132,76 Eur na sumu 99,58 Eur (3000,- Sk). Rozsudkom zo dňa 24.9.2008, č.k. 13P/308/2007-80, súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi a uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí, o ich školských výsledkoch, o mimoškolských aktivitách detí, a to dňa 31.12. toho ktorého roka. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 9.9.2009, č.k. 24CoP/27/2009-130 zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 12.3.2009, č.k. 13P/189/2008-64 a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 132,76 Eur na sumu 165,97 Eur (5000,- Sk) a od 1.1.2009 na sumu 166,- Eur a na maloletého U. zo sumy 99,58 Eur na sumu 132,76 Eur (4000,- Sk) a od 1.1.2009 na sumu 134,- Eur. V čase tohto posledného rozhodovania o výživnom L. mal 13 rokov a 3 mesiace, navštevoval druhý stupeň základnej školy, chodieval na doučovanie, navštevoval hodiny anglického jazyka a hral futbal, U. mal 11 rokov a 4 mesiace, navštevoval druhý stupeň základnej školy, bol alergik, čím boli spojené zvýšené náklady na lieky. Matka detí bola zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 216,36 Eur. Príjem otca činil 1.214,60 Eur. Rozsudkom zo dňa 30.10.2009, č.k. 17P/45/2009-83 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozsudkom zo dňa 21.2.2012, č.k. 12P/65/2011-52, súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej mal otec právo stretávať sa s L. bez obmedzení zo strany súdu na základe dohody s matkou.
6. Matka sa na pojednávaní dňa 3.2.2015 pridržiavala návrhu aj prednesu svojej právnej zástupkyne z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane oboch detí, ktoré študovali na strednej škole. Matka poukázala na to, že do 20.7.2014 bola nezamestnaná, následne sa zamestnala ako vedúca jedálne s priemerným čistým mesačným príjmom 440,- Eur. Uviedla, že syn L.H. má zdravotné problémy, z uvedeného dôvodu je sledovaný neurológom, pedopsychiatrom a hematológom. V čase pojednávania mal L. 18 rokov, navštevoval 4. ročník strednej školy a aktívne sa venoval športu. U. v čase pojednávania mal 16 rokov, od mesiaca september 2014 navštevoval 1. ročník strednej školy v Š.. Bol v starostlivosti pedopsychiatra. Matka ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi synmi a matkou, starobnou dôchodkyňou v rodinnom dome v U., ktorý patrí do nevysporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctva s otcom detí. Poukázala na to, že otec detí súdom určené výživné platí riadne a pravidelne sa stretáva so synom U., avšak so synom L. nemajú dobrý vzťah a nestretávajú sa.
7. Otec na pojednávaní dňa 3.2.2015 uviedol, že jeho pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne nezmenili. Naďalej je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.186,20 Eur a naďalej býva sám v trojizbovom byte, ktorý si zakúpil z hypotekárneho úveru. Okrem rodinného domu, ktorý má v nevysporiadanom BSM s matkou detí, iný majetok nemá. Úspory nemá. Poukázal na to, že so synom U. má vytvorený dobrý vzťah a podieľa sa na jeho výdavkoch aj nad rámec výživného. Mal snahu komunikovať aj so synom L., ale on ho odmieta.
8. Otec na pojednávaní dňa 17.10.2017 sa pridržiaval svojho prednesu z pojednávania súdu, na ktorom bol dňa 3.2.2015 prítomný. Odvtedy sa jeho pomery podstatným spôsobom nezmenili, pričom výživné platil riadne na oboch synov, a to na syna L. do januára 2017, kedy sa dohodli, že na jeho výživu nebude prispievať z dôvodu, že začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia, a na syna U. do 15.8.2017 kedy sa zamestnal s tým, že výživné za september 2017 vo výške 134,- Eur ešte zaplatil. U. naďalej k nemu pravidelne chodieva a on mu finančne vypomáha. Súhlasil so zvýšením výživného tak ako uviedol na ostatnom pojednávaní, a to do času kým sa jeho synovia nestali samostatne zárobkovo činnými.
9. Kolízny opatrovník detí, ktorý sa vyjadroval v mene detí do času nadobudnutia ich plnoletosti, na pojednávaní dňa 17.10.2017 bol toho názoru, že úhrada všetkých primeraných životných potrieb maloletých detí v tom čase oproti pôvodnému rozhodnutiu sa zvýšila, nakoľko v čase podania návrhu pominulo od posledného rozhodnutia 5 rokov. Obe deti boli v čase pôvodného rozhodnutia žiakmi základnej školy. Podľa jeho názoru, podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí nastala nástupom na strednú školu, čiže u U. od septembra 2014 a L. už pred podaním návrhu. Z tohto dôvodu navrhol zvýšiť výživné na L. dňom podania návrhu, čiže od 15.4.2014 do plnoletosti a u U. od 1.9.2014 do plnoletosti. Výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca detí.
10. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
21. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/189/2008-64 zo dňa 12.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajské súdu v Trnave, č.k. 24CoP/27/2009-130, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane medzičasom plnoletých detí, ktoré sú staršie o 8 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli až do doby, kým sa nestali samostatne zárobkovo činnými v súvislosti s ich fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane medzičasom plnoletých detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Medzičasom plnoletý L. v čase pôvodného rozhodnutia mal 13 rokov a 3 mesiace a navštevoval druhý stupeň základnej školy. Toho času už má 21 rokov a 4 mesiace, pričom odo dňa 10.4.2017 si otvoril živnosť, čím sa stal samostatne zárobkovo činným. V čase podania návrhu matkou však študoval na strednej škole a naďalej hral futbal. Mal zdravotné problémy, čím boli spojené zvýšené výdavky na lieky. Medzičasom plnoletý U. mal 11 rokov a 4 mesiace a navštevoval druhý stupeň základnej školy. Toho času má 19 rokov a 6 mesiacov a dňa 15.8.2017 sa zamestnal v spoločnosti Duslo, a.s. Š.. V čase podania návrhu navštevoval druhý stupeň základnej školy a následne od 1.9.2014 strednú školu. Mal zdravotné problémy, čím boli spojené zvýšené výdavky na lieky.
22. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov detí nedošlo.
23. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval u zamestnávateľa KRUGEL EXIM spol. s r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.214,60 Eur. Toho času je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 1.186,20 Eur. Naďalej žije v byte, ktorý si zakúpil z hypotekárneho úveru, ktorého mesačné splátky činia sumu 305,80 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Jeho mesačné výdavky tvoria najmä platby súvisiace s užívaním bytu vo výške 123,59 Eur, za elektrinu vo výške 29,54 Eur, za telefón cca. vo výške 16,- Eur a za internet vo výške 11,29 Eur.
24. Matka v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 216,36 Eur. V čase podania návrhu až do 20.7.2014 bola nezamestnaná, následne sa zamestnala od 25.7.2014 ako vedúca jedálne u zamestnávateľa Organizácia sociálnej starostlivosti Mesta Š. s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 440,- Eur. Toho času je zamestnaná u zamestnávateľa BILLA s.r.o. s obdobným priemerným čistým mesačným príjmom. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi synmi a matkou, starobnou dôchodkyňou v rodinnom dome, ktorý patrí do nevysporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctva s otcom detí. Mesačne hradí výdavky na bývanie tým, že jej matka z nákladov na bývanie mesačne hradí platby za plyn vo výške 110,- Eur, okrem toho do domácnosti prispieva na stravu. 25. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane medzičasom plnoletých detí, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 26. Súd výživné na medzičasom plnoletého L. zvýšil od podania návrhu, t.j. počnúc dňom 15.4.2014, nakoľko podstatná zmena pomerov u L. nastala ešte pred podaním návrhu jeho nástupom na strednú školu, a to do 10.4.2017, kedy začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Okrem príjmu zo živnosti poberá aj invalidný dôchodok vo výške 173,60 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca k medzičasom plnoletému L. teda zanikla dňom 10.4.2017, nakoľko L. je toho času schopný sám sa živiť. 27. Súd výživné na medzičasom plnoletého U. zvýšil počnúc dňom 1.9.2014, kedy začal navštevovať strednú školu. Súd teda v tejto časti nevyhovel v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu, keďže podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného nastala až v priebehu konania, a to tak ako to bolo uvedené, nástupom medzičasom plnoletého U. na strednú školu. Súd výživné zvýšil do 15.8.2017, nakoľko týmto dňom sa U. zamestnal, čím zanikla vyživovacia povinnosť otca aj voči nemu. 28. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na medzičasom plnoletého Jakuba zo sumy 166,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur počnúc dňom 15.4.2014 do 10.4.2017, a na medzičasom plnoletého U. zo sumy 134,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014 do 15.8.2017, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.186,20 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 296,55 Eur až 355,86 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že na strane otca bol priestor na zvýšenie výživného na medzičasom plnoleté deti, na výživu ktorých otec do času kým sa nestali schopnými samé sa živiť, riadne prispieval. Na výdavkoch medzičasom plnoletého U. sa otec podieľal aj nad rámec súdom určeného výživného a pravidelne sa s ním stretával. Na výdavkoch medzičasom plnoletého L. sa však nepodieľal, nekontaktoval ho, nakoľko ho L. odmietal. Súd pri rozhodovaní o výške výživného ďalej zohľadnil nielen zmenu pomerov na strane medzičasom plnoletých detí, ale aj to, že u rodičov, najmä u otca, nedošlo k zvýšeniu príjmov, a preto nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť na deti prináležala obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý deti nemal vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade bol to otec, u matky bola však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú deťom poskytovala. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 190,- Eur na medzičasom plnoletého L. do 10.4.2017 a vo výške 170,- Eur na medzičasom plnoletého U. do 15.8.2017 je adekvátne, ktoré korešpondovalo potrebám medzičasom plnoletých detí a zodpovedalo aj kritériám Zákona o rodine. 29. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom na medzičasom plnoletého L. za obdobie od 15.4.2014 do 10.4.2017 vo výške 876,80 Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 24,- Eur (190,- Eur - 166,- Eur), alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2014 predstavuje 24,- Eur : 30 dní v mesiaci = 0,80 Eur/ deň, teda 16 dní v mesiaci apríl 2014 x 0,80 Eur = 12,80 Eur + 24 Eur/mes. x 36 mesiacov (5/2014 až 4/2017) = 864,- Eur) a na medzičasom plnoletého U. za obdobie od 1.9.2014 do 15.8.2017 vo výške 1.296,- Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 36,- Eur (170,- Eur - 134,- Eur), 36 Eur/ mes. x 36 mesiacov (9/2014 až 8/2017) = 1.296,- Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. a vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové pomery uložil povinnosť tento dlh zaplatiť v dvoch splátkach, a to na medzičasom plnoletého L. splátku vo výške 438,40 do 31.12.2017 a splátku vo výške 438,40 Eur do 28.2.2018, a na medzičasom plnoletého U. splátku vo výške 648,- Eur do 31.12.2017 a splátku vo výške 648,- Eur do 28.2.2018. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/189/2008-64, zo dňa 12.3.2009 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať. 30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a to napriek tomu, že si právna zástupkyňa matky a medzičasom plnoletých detí uplatnila aj nárok na náhradu trov konania s poukazom na dĺžku konania a správanie sa otca, ktorý od 3.2.2015 nebol prítomný na pojednávaniach. Súd v tejto
súvislosti poznamenáva, že v zmysle § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danom konaní súd nariadené pojednávania odročoval z rôznych dôvodov, najmä z dôvodu neprítomnosti otca, avšak aj z dôvodu neprítomnosti matky na pojednávaní dňa 4.5.2017, ktorá sa nedostavila spolu s plnoletými deťmi ani na posledné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 17.10.2017, a to napriek tomu, že medzičasom plnoleté deti neboli v konaní vypočuté a ani raz sa nedostavili na pojednávanie. Síce svoju neprítomnosť na poslednom pojednávaní ospravedlnili cestou ich právnej zástupkyne, avšak dôvod neúčasti neuviedli. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodnili priznanie náhrady trov konania matke a maloletým deťom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku a medzičasom plnoleté deti v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.