Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-463-2015.pdf
PDF · 66.86 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/463/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., zastúpený JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom 040 01 Floriánska 19, Košice, proti osobe povinnej: S., nar. XX.X.XXXX., bytom D., zastúpený JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e zmier uzavretý účastníkmi konania na pojednávaní dňa 17.10.2017 v tomto znení:
Z v y š u j e sa vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, voči navrhovateľovi zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, ktoré výživné je osoba povinná výživným povinná platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od právoplatnosti uznesenia.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2014 vydaný pod č.k. 11P/25/2013-126 v časti určenia bežného výživného na navrhovateľa.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 13.10.2015 domáhal zvýšenia výživného zo strany povinnej osoby, ktoré bolo určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.9.2014 vydaným pod č.k. 11P/25/2013-126 vo výške 200,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal povinnú osobu (otca navrhovateľa) k zaplateniu nedoplatku na výživnom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 17.01.2017 sporové strany uzavreli zmier, obsah ktorého je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia a požiadali súd o jeho schválenie.
3. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
4. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
5. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa ust. § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa Čl. 7 ods. 2 Civilného sporového poriadku základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
17. Podľa ust. § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
18. Podľa ust. § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
19. Zmierom sa rozumie dohoda strán (účastníkov konania) uzavretá v priebehu konania, ktorou si strany sporu (účastníci konania) upravujú svoje práva a povinnosti. Súd však zmier schváli iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd ho vždy schváli ( ust. § 148 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre obe sporové strany (účastníkov konania).
20. Vzhľadom k skutočnosti, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier a navrhovaný zmier, ktorý účastníci pred súdom uzavreli, nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd v súlade s ust. § 148 Civilného sporového poriadku zmier schválil vrátane dohody účastníkov konania o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ust. § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. 357 Civilného sporového poriadku a contrario ).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).