Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 31.8.2016 číslo 15072-1/2016-BJ, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe U.. R. P. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 a nie 31.06.2006. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 č. 56532-2/2016-BA v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov číslo 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016, vo veci nezániku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov číslo 700-2810006217-GC04/17 zo dňa 9. januára 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 09.01.2017 číslo 700-2810006217-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísala podľa zákona č, o sociálnom poistení (ďalej len .zákon") v znení , zákona v znení neskorších predpisov a ôsmy bod Z. z,, za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 EUR poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie*) v sume 1 891,03 EUR poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 EUR poistné na rezervný fond v sume 499,23 EUR spolu v sume 3439,28 EUR.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím.

Obsah preskúmavaného rozhodnutia

5. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa dosiahla za rok 2005 a 2006, podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjmy z podnikania vyššie, ako zákonom ustanovená hranica príjmu potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem účastníčky konania z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov bol za rok 2005 vo výške 977 218,00 Sk (daňové priznanie podané 23. marca 2006) a za rok 2006 vo výške 1 231 680,00 Sk (daňové priznanie podané 2. apríla 2007), t. l. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2005 (82 00,00 Sk) a pre rok 2006 (91 200,00 Sk).

6. Žalovaná konštatovala, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného a príspevkov zistil, že účastníčka konania, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za obdobie august 2006 až jún 2008 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného a príspevkov vo výške 3 439,28 EUR. Ako samostatne zárobkovo činná osoba bola účastníčka konania povinná odvádzať poistné a príspevky včas a v správnej sume, pretože si túto povinnosť' nesplnila, Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, dlžnú sumu predpísala účastníčke konania napadnutým rozhodnutím. Žalovaná zaujala právny názor, podľa ktorého, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba -lekár má platnú licenciu Ll A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť' sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť' sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, prijala dňa 31 júla 2006 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorom účastníčka konania uviedla ako dátum zániku poistenia 31. júl 2006. Účastníčka konania bola v období uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. Ll A/PO/XXXX/XX) a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2005 a za rok 2006. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov", t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ" Ak by „úhrn vymeriavacích základov" za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ", by sa poistné a príspevky neodvádzali. Účastníčka konania je v období od 1. augusta 2006 zamestnancom zamestnávateľa DIADA, s. r. o., IČO: 36 516 074. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, vykonala súbeh vymeriavacích základov účastníčky konania ako zamestnanca a ako samostatne zárobkovo činnej osoby a v kontrolovanom období zohľadnila prekročenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

7. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu 1. stupňa, v rámci odvolacieho konania zistila, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

8. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2017 domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné a nesprávne, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Vyjadrila názor, že k 31.07.2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“), čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.07.2006, ani potom. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.08.2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DIADA, s.r.o., so sídlom Pánska 17, 085 01 Bardejov, IČO: 36 516 074, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.08.2006 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považoval za nesprávny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány však sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože základná otázka a teda či žalobcu skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Na základe toho Krajský súdu v Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením .

10. Žalobkyňa je presvedčená, že formalistický výklad žalovanou je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa si vždy plnila odvodné povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyňu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále. Zároveň žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.07.2006 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením .

11. Podľa : „Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.07.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Podľa a „(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“. „(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.“. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Bardejov nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Bardejov zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa : „Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.“. V zmysle : „Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.“. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

12. Žalobkyňa namieta aj voči tomu, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej k žalobe

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 2.10.2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. tak, že žalobu zamietol.

14. Povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu []. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mat' oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť' podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (LIA), vydané podľa v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 31. júla 2006, zrušené Prešovským samosprávnym krajom povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím č.: 4112/2006/ODDZ-CUP, zo dňa 12. júna 2006, bola žalobkyňa aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení neskorších predpisov, číslo: LlA/PO/XXXX/XX, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 28. marca 2006. Na základe žiadosti žalobkyne Slovenská lekárska komora zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Ll A/PO/XXXX/XX až ku dňu 13. augusta 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia . Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (977 218,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 231 680,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Ll A, aj po 31. júli 2006, kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 31. júla 2006 tak, ako žalobkyňa namieta, a teda žalobkyni nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a s ňou spojená odvodová povinnosť' zanikli žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, podľa v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008. Zároveň žalovaná poukázala na to, že v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá vplyv na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V ustanovení v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Tvrdenie žalobkyne, že „si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby.", nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

24. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 10.05.2022 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 11.05.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2022 ( ).

25. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 19.05.2022.

26. 4Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

28. Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. -67 zo dňa 27. februára 2018 podľa , , zrušil rozhodnutie žalovanej č. 28159-3/2017 -BA zo dňa 27.06.2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný súd konštatoval, že správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobkyne pre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch. Námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.12 2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -67 zo dňa 27.2.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Krajský súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobkyne a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

31. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 28159-3/2017-BA zo dňa 27.06.2017, ktorým žalovaná podľa odvolanie MUDr. R. P. v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 700-2810006217-GC04/2017 zo dňa 9. januára 2017 potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobkyni za obdobie august 2006. september 2006, október 2006, november 2006. december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007. apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008. marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418.54 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur. poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499.23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur.

32. Medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie august 2006 až jún 2008 v súlade so v platnom znení.

33. Uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné poistné za obdobie august 2006 až jún 2008 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne. Sociálna poisťovňa pobočka Bardejov rozhodnutím č. 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. R. P. - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 56532-2/2016-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016.

34. Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( ).

35. Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (, ).

36. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie august 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3 439,28 Eur. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné povinné sociálne poistné predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, ktorými rozhodla tak, že MUDr. R. P. - žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jej statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

37. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

38. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

39. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, resp. o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodnutím č. 15072-1/2016- BJ zo dňa 31. augusta 2016 tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 56532-2/2016-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodala, čím sa pripravila o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie súdom.

40. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje nemožnosť preskúmavať zánik povinného poistenia žalobkyne, vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutie, ktorým bola táto otázka vyriešená. Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia (vyjadrenia) žalovanej, nepodala.

41. Správny súd preto vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia žalobkyne dospel k záveru, že otázka zániku povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť existenciu tohto

statusu žalobkyne. Na právoplatné (a súdom nezrušené) rozhodnutie o zániku povinného poistenia je správny súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť.

42. V danom prípade by správny súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym rozhodnutím vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa jej statusu na účely sociálneho poistenia.

43. Správny súd preto prijal záver, že v prípade posudzovania žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď prvostupňový správny orgán predpísal uvedené poistné vo výške stanovenej rozhodnutím sociálnej poisťovne pobočky Bardejov č. 700-2810006217-GC04/2017 zo dňa 9. januára 2017, za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008. apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499,23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur, pretože správny orgán vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016 že, žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Z uvedeného rozhodnutia následne vyplynuli aj všetky povinnosti, v zmysle ktorých vydala Sociálna poisťovňa pobočka Bardejov rozhodnutia o predpísaní poistného tak, ako to bolo uvedené vyššie.

44. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že správne orgány nesprávne právne posúdili uvedené povinnosti žalobkyne vzhľadom na to, že žalobkyňa v tomto období nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, správny súd argumentuje poukazom na vyslovený právny názor v rozhodnutiach NS SR pod sp. zn. zo dňa 31.05.2016, ako aj zo dňa 28.09.2016. Z týchto rozhodnutí bezpochyby vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané aj v predmetných rozhodnutiach nemohol správny súd akceptovať názor žalobkyne, že zaniklo u nej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tak, ako deklaruje v uvedených konaniach pretože konanie, ktoré sa zaoberalo riešením tejto otázky bolo už právoplatne ukončené. O týchto skutočnostiach v konaní, ktoré je vedené ohľadom predpísania poistného nemožno predmetnú otázku posudzovať ako predbežnú otázku, resp. ako otázku, ktorá sa týka daného konania. Uvedené skutočnosti nemožno teda riešiť, resp. sa nimi zaoberať v predmetnom konaní.

45. K argumentácii žalobkyne, ktorá poukázala na ustanovenie a nasledujúce o sociálnom poistení správny súd musí argumentovať aj tým, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že ide o nesprávne právne posúdenie, ako aj o tú skutočnosť, že rozhodnutia žalovanej sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy správny súd ako už uviedol vyššie v rozsudku, sa plne stotožnil s právnym názorom správnych orgánov, pričom argumentáciu správneho právneho posúdenia uviedli správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia správne s dôrazom na paragrafové znenie ustanovení, podľa ktorých o predpísaní poistného rozhodli. Ako už súd argumentoval v odôvodnení rozsudku uvedené rozhodnutia boli formálne aj obsahovo rozhodnutiami vydanými v zmysle ustanovenia zákona o sociálnom poistení. S poukazom na námietku žalobkyne, že nebola oboznámená o začiatku nedávkového konania, je súd toho názoru, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na samotné rozhodnutie a postup sociálnej poisťovne, ktorej ustanovenia zákona o sociálnom poistení túto povinnosť správnemu orgánu neustanovujú.

46. Zároveň súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po vyhodnotení všetkých námietok žalobkyne ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názor kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením .

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.