Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/106/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, proti žalovanej: U.. Y. F., O.. XX.XX.XXXX, V. V. X, V., zast. Mgr. Beátou Stanislavovou, bytom Buková 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe žalovanej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. októbra 2015, č.k. 21C/100/2013 - 288, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom určil súd prvej inštanciách, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorených nehnuteľností registra "C" parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2 a parc. č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, ktoré sú určené geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Ľubomíra Bednára zo dňa 12.10.2009 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXXX/XXX R. XXX, a ktoré žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva Kúpnou zmluvou o kúpe a predaji nehnuteľnosti - Areálu Bratislava Ž. U. P.. Č.. C..XXXX, orientačné č. X zo dňa 12.12.1995 v znení Dodatku zo dňa 26.02.1997 a Zámennou zmluvou č. GRZVJS-21-46/32-2006 zo dňa 09.05.2006. Vzájomnú žalobu žalovanej o určenie, že je výlučnou vlastníčkou totožných nehnuteľností zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III zn. OVaÚP-326-2711/73-Dr.Boš zo dňa 20.02.1974 bolo vyhovené žiadosti Pozemných stavieb n.p. Košice č. III-3/1515/73-Cá o vyvlastnenie nehnuteľnej betonárky v Bratislave Rači, a po vykonanom ústnom jednaní v dňoch 20.08.1973 a 08.02.1974 boli vyvlastnené v prospech Čsl. štátu v správe Pozemných stavieb n.p. Košice za náhradu 40 hal./m2, okrem iných pod bodom 6: z parcely č. XXXX X.. Č.. XXXX pozemnoknižná časť vo výmere 1975 m2 od Y. F., E.. M. v celosti za náhradu 790 Kčs. V odôvodnení rozhodnutia je konštatované, že vyvlastniteľ sa pokúšal o dobrovoľný prechod vlastníctva k potrebným plochám kúpou od vlastníkov, avšak bezvýsledne. Návrh na vyvlastnenie bol prejednaný ústne na tamojšom odbore v dňoch 20.08.1973 a 08.01.1974, kde taktiež nedošlo k dohode. Vlastníci sa zásadne nebránili prechodu vlastníckych práv, namietali len výšku náhrady. Predmetné rozhodnutie bolo okrem 16 vlastníkov doručované aj Pozemným stavbám n.p. Košice, Odboru územného plánovania a architektúry NBV a Odboru výstavby a územného plánovania ObNV III. Pod číslom 10 bolo doručované aj Y. F., Y. XX, V.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.11.1974, pričom právoplatnosť bola na ňom vyznačená dňa 09.04.2015. Poukázal na to, že U. X.Á., X.., R. G., X.., P. V. R. R. G. podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, avšak rozhodnutím Odboru územného plánovania a architektúry č.j. ÚPA.2201-330/74/Fk/má zo dňa

15.10.1974 bolo 1. stupňové rozhodnutie Odboru výstavby a územného plánovania OBNV Bratislava III č. OVaÚP-326-2711/73-Dr.Boš zo dňa 20.02.1974 potvrdené v napadnutých častiach a v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Mal tiež preukázané, že rozhodnutím ObNV Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania zn. OVUP/2731/80/Mar. zo dňa 14.04.1981 na žiadosť Keramoprojektu Trenčín boli vyvlastnené v prospech Čsl. štátu - Keramoprojektu Trenčín pre účely rozšírenia príjazdovej cesty na Žabom majeri v Bratislave a spojnice Galvaniho ul. a účelovou komunikáciou okrem iných i časť parc. č. XXXX o výmere 222 m2 od Y. F., bytom V., Y. XX za náhradu 88,80 Kčs. Vyvlastnené nehnuteľnosti boli identifikované geom. plánom č. 241-1-2610-110-78 zo dňa 31.10.1978. Rozhodnutie bolo doručované aj Y. F.. Z Predvolania Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III zn. OVaÚP-106/73 zo dňa 13.08.1973 zistil, že za účelom prejednania vyvlastnenia častí pozemkov v kat. úz. E. v prospech Pozemných stavieb, n.p. Košice pre stavbu združených prevádzok bola okrem iných i Y.na F. predvolaná na deň 20.08.1973 o 9:30 hod. na rokovanie týkajúce sa jej pozemku parc. č. XXXX. Zo Záznamu o vyvlastňovacom rokovaní Pozemné stavby - pozemky pre Stavebný dvor v Rači Ž. U. zo dňa 8.1.1974 vyplýva, že bolo konštatované, že z parcely č. XXXX Y. F. sa zaberá plochy 1975 m2. Menovaná sa vyvlastneniu nebránila, len náhrada bola pre ňu prinízka, žiadala vyššiu náhradu alebo náhradný pozemok, ktorý však nebol k dispozícii. Z Oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 21.11.2008 mal preukázané, že rozhodnutím o dedičstve D 641/92 po poručiteľke Y. F. prešli pôvodné pozemky parc. č. XXXX R. XXXX M..Ú.. E. vo výmerách evidovaných v operáte pozemkovej knihy do vlastníctva Y.. C. F. (zapísané na LV č. XXXX položka výkazu zmien 306/93), i keď v čase prejednania dedičstva poručiteľka tieto parcely o pôvodných výmerách už nevlastnila, nakoľko rozhodnutím č. OVaÚP-326-2711/73-Dr. Boš zo dňa 20.2.1974 bola časť pôvodného pozemku č. XXXX o výmere 1975 m2 /podľa geom. plánu č. 761-2610-094-73 diel č. XX novozameraného pozemku č. XXXX/X/ vyvlastnená Čsl. štátom a Rozhodnutím č. OVUP/2731/80/Mar. zo dňa 14.4.1981 bola časť pôvodného pozemku č. XXXX o výmere 222 m2 /podľa geom. plánu č. 241-1-2610-110-76 diel č. XX novovzniknutého pozemku č. XXXX/XX/ vyvlastnená Čsl. štátom, rovnako aj časť pôvodného pozemku parc. č. XXXX o výmere 184 m2. Z vyššie uvedených listín vyplýva, že z pôvodného pozemku parc. č. XXXX zostalo vo vlastníctve Y.O. F. 2154 m2 a z pôvodného pozemku parc. č. XXXX zostalo 295 m2. Z dôvodu prejednania vyššie uvedených pôvodných pozemkov v dedičskom konaní a následnom osvedčení o dedičstve D 164/03, Dnot 87/04 po por. Y.. C. F., kde rovnako prešli pozemky reg. E-KN parc. č. XXXX R. XXXX do vlastníctva U.. Y. F., došlo k duplicite vlastníctva s tými časťami pozemkov, ktoré boli prevedené do vlastníctva Čsl. štátu. Z Hospodárskej zmluvy č. II-3/1973 zo dňa 17.7.1973 zistil, že táto bola uzavretá medzi ObNV Bratislava III a Pozemnými stavbami, n.p. Košice a na jej základe ObNV Bratislava III previedol správu k nehnuteľnostiam v kat. úz. E., ktoré sú odlišné od nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z Hospodárskej zmluvy č. II-4/1973 zo dňa 8.8.1973 zistil, že Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislava ako odovzdávajúca organizácia previedla na Pozemné stavby, n.p. Košice ako preberajúcu organizáciu správu k stavebnej ploche k parc. č XXXX o výmere 2379 m2 podľa geom. plánu a výkazu plôch Strediska geodézie Bratislava - mesto č. 761-2610-094-73 zo dňa 29.5.1973 za 0,40Kčs/m2. Z výkazu plôch vyplýva, že pri parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. XXX M.. Ú.. E. je vlastníkom Čsl. štát -MNV Bratislava, pričom ide o roľu s výmerou 2770 m2 a pri úbytku 18 m2 zostáva k parcele výmera 2379 m2. Z Hospodárskej zmluvy č. OMP-1/90- Sekr. zo dňa 10.10.1990 súd zistil, že odovzdávajúca organizácia Pozemné stavby, n.p. Košice previedla do správy preberajúcej organizácii Dopravno-mechanizačnému podniku š.p. Banská Bystrica - Nemce spevnenú plochu 2672 m2 na parc. č. XXXX/X podľa znaleckého posudku č. 23/90 zo dňa 8.10.1990 ako i parcelu č. EN XXXX/XX o výmere 3284 m2 za 250 Kčs/m2 za účelom vysporiadania užívacích vzťahov. Z dedičského spisu ŠN Bratislava I č. D 969/82 a D 641/92 v dedičskom konaní po neb. Y. F., E.. M., K.. XX.XX.XXXX, mal preukázané, že pri prejednávaní dedičstva dňa 15.12.1982 bol vypočutý syn poručiteľky Y.. C. F. (právny predchodca žalovanej), ktorý do súpisu majetku poručiteľky uviedol výlučne autorské práva v 1/3-ine nadobudnuté dedením po manželovi a nehnuteľnosti neuviedol žiadne. Rozhodnutím ŠN Bratislava I č. D 969/82 zo dňa 20.1.1983, právopl. 20.1.1983 bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva, a to autorských práv v 1/3-ine po neb. Y. F., Y.. C. F., O.. XX.XX.XXXX. Návrhom došlým Štátnemu notárstvu Bratislava I dňa 11.12.1991 sa P.. C. F. domáhal dodatočného prejednania dedičstva č. D 969/82 po por. Y. F. z dôvodu, že sa až "teraz" dozvedel, že jeho matka, poručiteľka, bola vlastníčkou a spoluvlastníčkou parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX R. XXXX X. M.. Ú.. E.. Zároveň priložil výpisy z PK vl. XXX,XXXX, určenie BPEJ, Rozhodnutie ŠN Bratislava I č. 969/82 a uznesenie Okresného súdu v Bratislave Čd 7355/48 zo dňa 10.9.1948 o nadobudnutí vlastníctva k uvedeným parcelám Y. F.. Rozhodnutím ŠN Bratislava I č. D 641/92-26 zo dňa 10.7.1992, právoplatným 10.7.1992, mu bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva, a to okrem iných i nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. XXXX P.. Č.. XXXX roľa o výmere 2492 m2 stav podľa EN

zlúčená do parc .č. XXXX/XX v užívaní Miestneho úradu E., zvyšok do areálu Atypstav. Osvedčením o dedičstve JUDr. Jany Boledovičovej, notárskej kandidátky notára JUDr. Miroslava Pavloviča ako súdneho komisára č. D 164/03, Dnot 87/04 zo dňa 10.09.2004, právoplatným 27.9.2004 v dedičskej veci po poručiteľovi P.. C. F. K.. X.X.XXXX nadobudla žalovaná okrem iných i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX M.. Ú.. E., P.. Č.. XXXX orná pôda o výmere 2338 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2492 m2. Poukázal tiež na to, že kúpnou zmluvou o kúpe a predaji nehnuteľnosti - Areálu Bratislava Ž. U. popisné číslo III. XXXX, orientačné číslo X zo dňa 12.12.1995, ktorej vklad bol povolený pod č. V-1720/96 zo dňa 3.3.1997, odpredal Dopravno-mechanizačný podnik, štátny podnik Banská Bystrica žalobcovi nehnuteľnosti Areál Bratislava Ž. U., pop. č. III.XXXX, D.. Č.. X zapísané na LV č. XXXX M.. Ú.. E. s pozemkom parc. č. XXXX/XX -zastavaná plocha o výmere 3284 m2 za kúpnu cenu 6.630.000,- Sk. Dodatkom ku Kúpnej zmluve zo dňa 26.02.1997 Dopravno-mechanizačný podnik, štátny podnik Banská Bystrica odpredal parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 3284 m2 zapísaná na LV č. XXXX M.. Ú.. E.. Zo Zámennej zmluvy zo dňa 9.5.2006, ktorej vklad bol povolený pod č. V-17667/06 dňa 20.12.2006, zistil, že žalobca, ktorý bol zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 3284 m2 a z tejto parcely na základe geom. plánu č. 38/2005 zo dňa 9.12.2005 bola z parc. č. XXXX/XX odčlenená ako diel 3 jej časť o výmere 768 m2 s novovzniknutým pozemkom parc. č. XXXXX/ XX zamenil novovzniknutú nehnuteľnosť s C.. R. O.M. R. X. P.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 2417 m2 a parc. č. XXXX/XX vo výmere 7631 m2 zapísané na LV č. XXXX M.. Ú.. E. a z týchto parciel na základe geom. plánu č. XX/XXXX zo dňa 9.12.2005 odčlenený ako diel 1 časť o výmere 429 m2 s novovzniknutým pozemkom parc. č. XXXXX/XX o výmere 429 m2 a z parc. XXXX/XX odčlenená ako diel 2 časť vo výmere 339 m2 s novovzniknutým pozemkom parc č. XXXXX/XX o výmere 339 m2, a to za tento novovzniknutý pozemok. Obsahom výpisu z LV č. XXXX M.at. úz. E. mal preukázané, že na tomto liste vlastníctva je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2516 m2, parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 768 m2 na základe Kúpy V-1720/96 zo dňa 3.3.1997 a Zámennej zmluvy V-17667/06 zo dňa 10.12.2006, pričom na liste vlastníctva je uvedená obmedzujúca poznámka spochybnenia hodnovernosti údajov katastra k častiam uvedených pozemkov z dôvodu duplicity vlastníctva s časťou pozemku reg. E-EN parc. č. XXXX vedenom na LV č. XXXX M.. Ú.. E. na základe osvedčenia o dedičstve D 164/03, Dnot 87/04. Z LV č. XXXX M.. Ú.. E.. Zistil, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka okrem iných i parciel registra E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 927 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2275 m2 s vyznačenou poznámkou duplicity vlastníctva s parc. č. XXXX/XX. Z reštitučného spisu Obvodného Pozemkového úradu v Bratislave č. 934/02 zistil, že Y.. C. F., právny predchodca žalovanej, žiadosťou doručenou dňa 13.11.1992 Pozemkového úradu Bratislava - mesto žiadal o vydanie z dôvodu, že povinná osoba ju užívala bez právneho dôvodu / § 6 ods. 1 písm. p/ Zák. č. 229/91 Zb./ okrem iného nehnuteľnosti parc. č. XXXX roľa o výmere 2492 m2, ktorá bola rozdelená na parc. č. XXXX/XX - užívateľ MÚ Rača a zvyšok výmery bol pojatý do areálu Atypstavu, pričom uvedené pozemky sú zastavané. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 588, § 611 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal z toho, že žalobca má v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľnosti evidované duplicitné vlastníctvo žalobcu a žalovanej; u žalobcu z titulu nadobudnutia kúpnou zmluvou a zámennou zmluvou, a u žalovanej titulom dedenia. Poukázal na to, že z genézy právnych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam a zmien po ich rozčlenení vyplýva, že pôvodná parcela č. XXXX X. M.. Ú.. E. vlastnícky patriaca právnej predchodkyni žalovanej Y. F. zapísaná v PK vl. XXXX roľa o výmere 2492 m2 bola Rozhodnutím č. OVaÚP-326-2711/73-Dr. Boš zo dňa 20.02.1974 vyvlastnená v prospech Čsl. štátu. Následne bol tento novovytvorený pozemok E-KN ako parc. č. XXXX/X /vzniknutý podľa geom. plánu č. 761-2610-094-73/ zapísaný na LV č. XXXX M.. Ú.. E. v prospech vlastníka Čsl. štát v správe Pozemné stavby n. p. Košice. Položkou výkazu zmien č. 116/78 bol pozemok parc. č. XXXX/X prečíslovaný na parc. č. XXXX/XX. Na základe geom. plánu na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX z 05.11.1990 sa z parc. č. XXXX/XX oddelil pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 3284 m2, ktorý bol predmetom prevodu medzi Pozemnými stavbami, n.p. Košice ako odovzdávajúcou organizáciou a Dopravno-mechanizačným podnikom š.p. Banská Bystrica - Nemce ako preberajúcou organizáciou na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 10.10.1990 pod položkou výkazu zmien 132/91. Dňa 12.12.1995 uzavrel žalobca ako kupujúci s Dopravno-mechanizačným podnikom š.p. Banská Bystrica - Nemce Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola parcela č. XXXX/XX o výmere 3284 m2. Na základe geom. plánu č. 38/2005 sa z parc. č. XXXX/ XX oddelila parcela č. XXXXX/XX o výmere 768 m2, čím sa výmere parc. č. XXXX/XX znížila na 2516

m2. Geom. plánom č. 31/2009 sa z parc. č. XXXX/XXX o výmere 2516 m2 oddelil pozemok parc. č. XXXXX/XXX o výmere 33 m2, čím sa opätovne znížila výmera parc. č. XXXX/XX na 2483 m2. Zámennou zmluvou zo dňa 09.05.2006 zamenil žalobca s C.. R. O. v zmysle geom. plánu č. 38/2005 parc. č. XXXXX/XX o výmere 768 m2 vo vlastníctve žalobcu s parc. č. XXXXX/XX o výmere 768 m2 vo vlastníctve C.. O.. Na základe geom. plánu č. XX/XXXX z parc. č. XXXXX/XX o výmere 768 m2 bol odčlenený pozemok parc. č. XXXXX/XXX o výmere 394 m2, parc. č. XXXXX/XXX o výmere 8 m2 a parc. č. XXXXX/XXX o výmere 2 m2, čím sa znížila výmera parc. č. XXXXX/XX na 233 m2. Súčasne bolo duplicitne na základe Rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke Y. F. č. D 641/92-26 zo dňa 10.07.1992 bolo potvrdené dedičstvo k parc.č. XXXX roľa o výmere 2492 m2 zapísanej v PK vl. č. XXXX M.. Ú.. E.Č. v prospech právneho predchodcu žalovanej P.. C. F. a následne Osvedčením o dedičstve po ňom sp. zn. D 164/03, Dnot 87/04, zo dňa 10.09.2004, bolo potvrdené dedičstvo k parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2494 m2 v prospech žalovanej, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX M.. Ú.. E. ako výlučná vlastníčka parciel reg. E-KN parc. č. XXXX D.rná pôda o výmere 2275 m2 a XXXX orná pôda o výmere 827 m2 s poznámkou duplicity vlastníctva s parc. č. XXXX/ XX. Konštatoval, že právna predchodkyňa žalovanej Y. F. síce bola v minulosti výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX zapísanej v PK vl. č. XXXX M.. Ú.. E., avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že nakoľko mala vedomosť a zúčastnila sa rokovaní týkajúcich sa vyvlastnenia častí jej parcely č. XXXX M.. Ú.. E. v prospech Pozemných stavieb, n. p. Košice, s vyvlastnením súhlasila (nesúhlasila len s výškou náhrady za vyvlastnený pozemok) a bola prítomná aj na ústnom jednaní v dňoch 20.08.1973 a 08.02.1974, pričom toto rozhodnutie, ako je na ňom pri doručovaní zaznamenané, jej bolo aj doručené a nepodala voči nemu odvolanie, v čase jej smrti jej predmetný pozemok už nepatril. Uvedené nepriamo vyvodil aj zo skutočnosti, že predmetnú parcelu začali užívať Pozemné stavby , n.p. Košice a Y.. F. voči tomuto nevzniesla námietky. Druhostupňové rozhodnutie odboru územného plánovania a architektúry zo dňa 15.10.1974 sa jej netýkalo, keď proti nemu nepodala odvolanie. Rozhodnutím ObNV Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania č. OVUP/2731/80/Mar. zo dňa 14.04.1981 bola v prospech Čsl. štátu - Keramoprojekt Trenčín Y. F. z parc. č. XXXX vyvlastnená i ďalšia výmera 222 m2 za náhradu 88,80 Kčs. Ani jej syn; právny predchodca žalovanej; P.. C. F. ako pri prejednaní dedičstva po nej do súpisu jej majetku neuviedol predmetnú parc. č. XXXX M.. Ú.. E., ktorá skutočnosť taktiež nepriamo potvrdzuje, že aj on už v tomto čase mal vedomosť, že jeho matka už vlastníčkou tejto parcely nebola. Až po tom, ako v roku 1991 zistil, že na LV nie je zapísaná žiadna osoba ani Čsl. štát ako vlastník parc. č. XXXX, sa domáhal prejednania novoobjaveného dedičstva. Na základe uvedeného, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy o kúpe a predaji nehnuteľnosti

- Areálu Bratislava Ž. U. zo dňa 12.12.1995 s Dodatkom zo dňa 26.02.1997 , ktorej vklad bol povolený pod č. V-1720/96 zo dňa 3.3.1997 nadobudol žalobca od Dopravno-mechanizačného podniku Banská Bystrica Areál Bratislava Ž. U., pop. č. III.XXXX, D.. Č.. X F. P. P.. Č.. XXXX/XX zast. plocha o výmere 3284 m2 za kúpnu cenu 6.630.000 Sk, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX M.. Ú.. E.. 20.12.2006 žalobca ako vlastník parc. č. XXXX/XX odčlenením na základe geom. plánu č. XX/XXXX na novovzniknutý pozemok žalobcu parc. č. XXXXX/XX o výmere 68 m2 zamenil s C.. R. O. za jemu patriaci pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 768 m2. Žalobca je tak oprávnene zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 2516 m2 a parc.č. XXXXX/ XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 768 m2, keď z geometrického plánu č. XX/XXXX Ing. Ľubomíra Bednára zo dňa 12.10.2009 vyplýva, že novovytvorené pozemky C-KN parc. č. XXXXX/XXX R. XXXXX/ XXX sú totožné s časťou parc. E-KN parc. č. XXXX M.. Ú.. E., ktorá bola právnej predchodkyni žalovanej Y.O. F. P.rávoplatne vyvlastnená, a žalobca ich nadobudol na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.1995 s Dodatkom zo dňa 26.02.1997 a zámennej zmluvy zo dňa 09.05.2006, mal ich v držbe a po celú dobu sa k nim správal ako vlastník v zastúpení organizácií, ktoré ich mali v správe; teda je ich výlučným vlastníkom. Podanej žalobe preto v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovanej z totožných dôvodov ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keď mu v spore žiadne nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu a vyhovenia jej vzájomnej žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že prvoinštančný súd vychádzal z toho, že vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa predmetných nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť napriek tomu, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, nakoľko; hoci nespochybňuje samotnú skutočnosť prebiehania vyvlastňovacieho konania a účasti na prejednaní; rozhodnutie o vyvlastnení jej právnej predchodkyni

nebolo doručené, a preto voči nej nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. V súdnom, a ani v administratívnom vyvlastňovacom spise, niet dôkazu o doručení a túto skutočnosť nemožno nahradiť dohadmi, úvahami ani ručnými poznámkami o doručení a ani skutočnosťou, že asi niektorým účastníkom bolo rozhodnutie doručené. Nakoľko teda predmetné nehnuteľnosti neboli jej právnej predchodkyni vyvlastnené, štát sa nestal ich vlastníkom a ona ich po jej právnej predchodkyni riadne nadobudla na základe dedičského rozhodnutia. Za nesprávny označila tiež postup súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval jej námietku, že správa majetku nebola a nie je totožná s vlastníctvom, a preto ak by aj vyvlastnenie bolo platné, vlastníctvo by nezískal žalobca, nakoľko po vyvlastňovacom konaní neexistuje žiadna zmluva o prevode vlastníctva predmetných pozemkov zo štátu na žalobcu, alebo na iný subjekt, a na základe zmlúv o prevode správy nemohol žalobca vlastníctvo nadobudnúť. Súd sa pritom s touto námietkou nevysporiadal, a preto je odôvodnenie jeho rozsudku nepreskúmateľné. Za nesprávny v tejto súvislosti označila i záver prvoinštančného súdu, že žalobca platne a účinne nadobudol vlastníctvo zmluvami a tým splnil podmienku pre určenia vlastníctva. Napokon poukázala na to, že súd prvej inštancie mal komplexne vyhodnocovať dôkazy a pristupovať k účastníkom ako k rovnoprávnym subjektom, avšak mal tiež brať do úvahy aj morálnu stránku veci, keď ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve jej rodiny po niekoľko generácií a žalobca ich získal od inštitúcií s pochybným a namietaným nadobúdacím titulom. Treba tiež vziať do úvahy, že pri vyvlastňovaní v predošlom režime občan nemal žiadnu reálnu ochranu pred štátom, štát bral vyvlastňovanie za formálne s vopred jasným výsledkom a po zmene pomerov v roku 1989 nastal určitý právny chaos, menili sa spoločenské pomery, menila sa legislatíva smerujúca k posilneniu inštitútu vlastníctva nehnuteľností na úkor správcovských a užívacích vzťahov, menila sa geodézia, vznikol kataster nehnuteľností, menilo sa personálne obsadenie inštitúcií. V tomto období kataster akceptoval Pozemné stavby ako vlastníka bez právneho titulu a akceptoval v roku 1990 prevod pozemkov hospodárskou zmluvou na Dopravno- mechanizačný podnik, ktorý následne v roku 1995 previedol pozemky už kúpnou zmluvou na žalobcu, a nikto hlbšie neskúmal, že štát ako vyvlastňovateľ nepreviedol vlastníctvo k pozemkom na nikoho. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie; v rozsahu dôkazných návrhov strán; na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom novovytvorených nehnuteľností registra "C" parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2 a parc. č. XXXXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, ktoré sú určené geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Ľubomíra Bednára zo dňa 12.10.2009 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXXX/XXX R. XXX, ako aj z hľadiska skutočností, ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu a odôvodnenie vzájomnej žaloby. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 588, § 611 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žalobe aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj prijaté právne závery ohľadne všetkých relevantných predbežných otázok významných pre rozhodnutie v danom spore. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v spore bolo preukázané, že právnej predchodkyni žalovanej Y. F. boli pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, právoplatne vyvlastnené, a preto sa žalobca, v dôsledku vyvlastnenia v spojení s platne uzavretou kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1995 s dodatkom zo dňa 26.02.1997 a zámennou zmluvou zo dňa 09.05.2006, stal ich výlučným vlastníkom; ktorý stav pretrváva aj v súčasnosti. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. 6. Nad rámec uvedeného, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd za potrebné v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej poukázať na nasledovné. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je právnou nástupkyňou po Y. F., ktorá bola v minulosti vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a právnou nástupkyňou po Y.. C. F., jej jedinom dedičovi. Nebolo sporné ani to, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom vyvlastňovacích konaní vedených na Odbore výstavby

a územného plánovania OBNV Bratislava III pod č. OVaÚP-326-2711/73-Dr.Boš a č. OVUP/2731/80/ Mar., ktorých sa pani Y. F. aktívne zúčastnila a boli vydané rozhodnutia, ktorými boli predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené, pričom dňa 12.12.1995 boli uzavreté kúpna zmluva o kúpe a predaji nehnuteľnosti - Areálu Bratislava Ž. U. pop. č. C..XXXX, D. Č.. X v znení Dodatku zo dňa 26.02.1997 a dňa 09.05.2006 zámenná zmluva č. GRZVJS-21-46/32-2006. Jedinou medzi stranami spornou otázkou bolo to, či vyvlastňovacie rozhodnutia týkajúce sa predmetných nehnuteľností nadobudli voči Y. F. právoplatnosť, a teda či právna predchodkyňa žalovanej stratila ich vlastníctvo v prospech (v tom čase) Československého štátu, ktorého nástupcom je Slovenská republika (žalobca). 7. V tomto smere je nepochybne správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutia boli Y.Í. F. riadne doručené. K tomuto záveru totiž prvoinštančný súd dospel na základe dokazovania vykonaného listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré podrobil hodnoteniu s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu sporu vyšli najavo, a ktoré pre tento skutkový záver poskytujú dostatočný základ; a to i napriek tomu, že vo vyvlastňovacom spise sa nenachádza štandardná doručenka obsahujúca vlastnoručný podpis menovanej. 8. Pokiaľ ide o unesenia dôkazného bremena v preskúmavanej veci, možno prisvedčiť argumentácii žalovanej, že dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať nadobudnutie právoplatnosti predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia, najmä jeho doručenie Y. F., zaťažovalo v prvom rade žalobcu. Na druhej strane však za stavu, keď doručenie predmetného rozhodnutia Y. F. nepriamo; no vo vzájomnej súvislosti dostatočne spoľahlivo; vyplýva z ostatných vykonaných dôkazov, by súd prvej inštancie neprimerane žalobcu zaťažil dôkazným bremenom, ak by za jediný spôsobilý dôkaz v tomto smere považoval iba štandardizovanú doručenku podpísanú Y. F.; ako nedôvodne argumentuje žalovaná; hoci vyvlastňovacie konanie prebiehalo v roku 1973 a 1974; teda viac, než pred 40 rokmi; a relevantné doklady, pri ktorých uplynuli aj lehoty na ich uschovanie, sa už nezachovali. Naviac, vyvlastneniu predchádzalo riadne konanie, a na základe rozhodnutí o vyvlastnení vznikol dlhotrvajúci pokojný (nerušený) stav, ktorý dotknuté subjekty; t.j. Y. F. a spočiatku i Y.. C. F.; rešpektovali, keď sa podľa rozhodnutia aj správali. Pokiaľ za tohto stavu žalovaná namieta vady vyvlastňovacieho konania, resp. pravdivosť tvrdenia žalobcu o jeho právoplatnom skončení, po neprimerane dlhej dobe, je jej povinnosťou svoje tvrdenia spochybňujúce právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení (vydaného pred viac ako 40 rokmi) hodnoverne preukázať. Len samotná skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola neskôr štátnym notárom zahrnutá do dedičstva po poručiteľoch Y.O. F. R. Y.. C. F. na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, avšak ani vyhlásenie žalovanej, že jej právnej predchodkyni rozhodnutie o vyvlastnení nebolo doručené a nebola jej vyplatená ani finančná náhrada za vyvlastnenie, totiž nie je nespochybniteľným dôkazom vlastníctva žalovanej. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná v odvolaní namieta, že skutkový záver súdu prvej inštancie o nadobudnutí právoplatnosti predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil, a správny je záver súdu prvej inštancie, že nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutia nadobudli právoplatnosť; ktorá bola napokon na predmetných rozhodnutiach aj vyznačená dňa 09.04.2015; právna predchodkyňa žalovanej stratila v dôsledku vyvlastnenia vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a preto ich žalovaná nemohla nadobudnúť do vlastníctva dedením. 9. Nedôvodná a bez právneho významu je tiež argumentácia žalovanej, ktorá v odvolaní poukazuje na zásadný rozdiel medzi inštitútom výkonu správy majetku štátu (a jej prevodom medzi bývalými štátnymi organizáciami) a inštitútom vlastníctva a jeho prevodu. Žalobcom v preskúmavanej veci je totiž; bez zreteľa na skutočnosť, kto za štát koná; (ten istý, resp. nástupnícky) štát, ktorý nehnuteľnosti, resp. ich časť, nadobudol na základe vyvlastňovacích rozhodnutí, kúpnej zmluvy a v časti zámenou takto získaných pozemkov s pozemkami vo vlastníctve C.. R.na O.. 10. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje to, že predmetom tohto sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve jej rodiny po niekoľko generácií a žalobca ich získal od inštitúcií s pochybným a namietaným nadobúdacím titulom, ako i na to, že pri vyvlastňovaní v predošlom režime občan nemal žiadnu reálnu ochranu pred štátom, štát bral vyvlastňovanie za formálne s vopred jasným výsledkom a po zmene pomerov v roku 1989 nastal určitý právny chaos, menili sa spoločenské pomery, a preto boli nehnuteľnosti v prospech žalobcu zapísané nedôvodne, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti patrili rodine žalovanej dlhé desaťročia, avšak ani okolnosti týkajúce vyznačenia ich prevodov v bývalej pozemkovej knihe a katastri nehnuteľností, sama o sebe nemôže zvrátiť výsledok tohto sporu, v ktorom žalobca preukázal svoje vlastníctvo, a z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku je preto bez právneho významu. 11. Napokon odvolací súd v nadväznosti na námietku žalovanej v odvolaní, že napadnutý rozsudky nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. len pre úplnosť považuje za potrebné

zopakovať, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležite zhrnul tvrdenia žalobcu i žalovanej, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spor posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Nepochybne preto súd prvej inštancie svojím postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, nezasiahol do práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, a ani táto jej námietka tak nemôže obstáť. 12. Odvolací súd preto nepovažoval námietky žalovanej v odvolaní za opodstatnené a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho; odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého; výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 . 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .