Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu: JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Y. X. - Z. W., XXX XX U. I. XXX, N.: XXXXXXXX, právne zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, pracovisko Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o zaplatenie 15.153,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 9Cb/30/2015-71 zo dňa 1.4.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd uvedeným rozsudkom zamietol žalobu v predmetnej veci, aplikujúc ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 64 ods. 6 písm. h), § 70 ods. 2, § 82 ods. 1 písm. d), 2, 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom k 6.2.2013. Žalobcu zároveň zaviazal na náhradu trov konania žalovaného vo výške 1.266,10 eur, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia a iných trov vo výške 472,50 eur, všetko na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z obchodnoprávneho charakteru právneho vzťahu účastníkov konania v zmysle § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol na základe zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaným ako odberateľom zemného plynu. Odvolávajúc sa na právny názor Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 4Cob/52/2013 zo dňa 26.11.2013, okresný súd konštatoval, že na priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody, ktorá skutočne vznikla. Nemožno ju nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vznikla škoda, čím nie je splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Vychádzajúc z úspešnosti žalovaného v konaní, priznal mu okresný súd napokon náhradu trov konania, predstavujúce zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 472,50 eur a náhradu vyúčtovaných trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1.266,10 eur.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 16.5.2016 z dôvodov podľa § 205 ods. 2 a), b), d) a f) a § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 7.882,04 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7.882,04 eur od 28.3.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 2.880,14 eur, tak ako sú vyčíslené v prílohe odvolania, alebo aby odvolací súd vec zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie, navrhol odvolateľ pripustenie dovolania podľa § 238 O.s.p. (účinného do 30.6.2016),pretože by šlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže by bolo v rozpore s doteraz ustálenou súdnou praxou a rozhodovacou činnosťou.

4. V dôvodoch odvolateľ konštatoval nepresnosti v skutkovom stave , zistenom súdom, ktoré mali za následok aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na záver znalca v znaleckom posudku, ktorý konštatoval poškodenie znakov nie „na“ ale „po“ plombovacích kliešťach. Ďalej vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd nevyhodnotil v ich celom kontexte, ale kládol dôraz len na nevykonanú metrologickú skúšku meradla, demontovaného na odbernom mieste žalovaného dňa 7.2.2013. Meradlá, u ktorých je zistené porušenie plomby na číselníku, ktorá je zákonným zabezpečením meradla proti neoprávnenej manipulácii s číselníkom, sa vo všeobecnosti následne opravia, nastavia, preskúšajú a zabezpečia, t.j. autorizovaná osoba umiestni na plynomer novú plombu, zabezpečujúcu číselník proti neoprávnenej manipulácii. Takto opravený a overený plynomer sa následne namontuje na odberné miesto. Tento všeobecný postup sa individualizuje s ohľadom na konkrétne miesto. V prípade meradla žalovaného bolo rozhodnuté o jeho zošrotovaní. A za irelevantné považuje odvolateľ, čo by pri metrologickej skúške meradlom meralo správne alebo nie. Zásah do počítadla plynomera, spočívajúci napríklad v pretočení číslic zaznamenávajúcich množstvo pretočeného plynu sa nijako neprejaví pri mechanoskopickom skúmaní ani pri metrologickej skúške, pretože číselník - počítadlo sa bude normálne „točiť“, nebude sa zasekávať, keď ním bude pretekať plyn. Nebezpečenstvo pri porušení plomby na číselníku meradla spočíva v tom, že po odstránení plomby je voľne prístupná skrutka, po demontáži ktorej je možné vybrať počítadlo z telesa plynomera a ľubovoľne pretáčať jednotlivými ozubenými kolieskami s číslicami, t.j. natočiť ľubovoľný stav, potom dať počítadlo späť do telesa plynomera, zaskrutkovať a počítadlo sa bude ďalej točiť ale už od stavu „pretočeného“. Pretočenie teda nie je zistiteľné a preto je premietnuté do prísnejšej právnej úpravy ako zodpovednosť za odber plynu s porušenou plombou, čo uviedli viackrát v konaní a uviedol to aj znalec v prípravnom konaní. Úhrady 235,- eur , ktoré platil žalovaný ako odberateľ dodávateľovi plynu RWE Gas, nie sú úhrady za zemný plyn ale zálohové platby, zúčtovávané vo vyúčtovacej faktúre, čím ide o nesprávne skutkové zistenie súdu. Vo vyúčtovacej faktúre za žalované obdobie neoprávneného odberu plynu od 19.6.2012 do 7.2.2013 vykazuje dodávateľ odberateľovi spotrebu plynu 0 m3. Z dôvodu, že údaj na meradle s poškodenou plombou je o zákona neplatný podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, nemohol byť takto neplatný údaj postúpený dodávateľovi na vyúčtovanie kúpnej ceny. Reálne spotreba plynu nebola nulová, lebo je nepochybné, že plyn bol po celú dobu neoprávneného odberu odberaný žalovaným, avšak nie sú k dispozícii objektívne a spoľahlivé podklady o jeho množstve a teda výške škody, ktorá takto vznikla, preto sa účtuje podľa vyhlášky. Plomba na číselníku meradla bola neporušená ešte 18.6.2012, kedy bol u žalovaného vykonaný posledný odpočet pred zistením neoprávneného odberu, o čom predložil odvolateľ výstup v podaním dňa 22.2.2016. V teoretickej rovine odvolateľ uviedol, že práve zápis zo dňa 25.5.2012 vytvára dojem, že žalovaný mohol mať záujem na „stočení „ číselníka na nižšiu spotrebu lebo obnoveniu dodávky dňa 25.5.2012 predchádzalo je prerušenie pre nezaplatenie a dodávka bola obnovená až po uhradení. Zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a žalovaný je tak objektívne zodpovedný za škodu takto vzniknutú. Za arbitrárnu považuje odvolateľ interpretáciu súdu pojmu „ porušenie“ v súvislosti s so zodpovednosťou za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie má za následok právnu zodpovednosť bez ohľadu na skutkový následok, ktorý po porušení plomby môže nastať alebo nastal alebo ktorý porušiteľ chce vyvolať bez ohľadu na to, či okrem porušenia plomby dôjde napríklad k zásahu do číselníka meradla, k jeho znefunkčneniu. Takýmto postupom súd právo neaplikuje, ale právo vytvára. Zodpovednosť je v danom prípade následkom neoprávneného odberu meradlom s poškodenou plombou, nie následkom neoprávneného zásahu do plomby meradla ani následkom zásahu do plynomera, ktorý by po takom zásahu zaznamenával alebo nesprávne zaznamenal odber. Dodávateľ robí vyúčtovanie koncovému odberateľovi na základe údajov na meradle, ktoré zisťuje a postupuje dodávateľovi žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Ak platnosť úradne overeného meradla zanikla ako v danom prípade, nemá ako prevádzkovateľ distribučnej siete vierohodný údaj, ktorý by

mohol poskytnúť dodávateľovi plynu, čo ide na ťarchu prevádzkovateľa. Rozdiel medzi prevzatým množstvom plynu na vstupnom bode do distribučnej siete a nameraným množstvom dodaného plynu na výstupe je odchýlkou - škodou na ťarchu odvolateľa. Je potrebné pri tom zohľadniť, že v distribučnej sieti nie je len plyn jediného dodávateľa, ale viacerých ako aj vlastný plyn žalobcu, ktorý musí mať v sieti v súvislosti so zabezpečením podporných služieb, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. Pri neoprávnenom odbere dodávateľovi oznámi prevádzkovateľ za uvedené obdobie nulový odber, pričom žalovaný plyn reálne odoberal ma úkor žalobcu a odberom nemeraného plynu mu tak vznikla škoda. Žalovaný za obdobie neoprávneného odberu plynu nikomu za spotrebovaný plyn nezaplatil.

5. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, navrhol odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozsudok s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, uvádzanými žalobcom a žalovaným v konaní.

6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v rozsahu odvolacích dôvodov s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 (účinné od 1.7.2016), podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo doručené 16.5.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).

7. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie ich správnosti zdôrazňuje nasledovné:

8. Podľa § § 373 kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

9. Podľa ustanovení § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, upravujúcich neoprávnený odber plynu, je neoprávneným odberom plynu odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu; ďalej odber nemeraného plynu, odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu; meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete; ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ

neumožnil prerušenie dodávky plynu; ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete; ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a napokon ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

10. Podľa odseku 2 citovaného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

11. Podľa odseku 3 cit. Zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

12. Podľa odseku 5 cit. zákona prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

13. Žalobca si v danom spore uplatnil pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu účastníkov, predstavujúcu náhradu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom, vypočítanú v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., za obdobie od 19.6.2012, t.j. posledný odpočet stavu meradla predchádzajúci dňu odhalenia porušenia zabezpečenia meradla, do 7.3.2013, t.j. deň zistenia podozrenia na neoprávnený odber zemného plynu, vo výške 7.882,04 eur, vrátane nákladov žalobcu, ktoré mu v súvislosti neoprávneným odberom vznikli vo výške 260,51 eur. Žalobca škodu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 9000155821, ku ktorej bol pripojený aj výpočet výšky škody, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Z tohto dôvodu si žalobca okrem neuhradenej škody uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva jednoznačné preukázané poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, t.j. porušenie a odstránenie pôvodného zabezpečenia meradla - plomby, jej nahradenie novou, resp. pri manipulácii s plombou na meradle boli poškodené znaky po plombovacích kliešťach (len zrejmým omylom bolo okresným súdom použité spojenie „na“ plombovacích kliešťach). Poškodená plomba bola na zariadení v užívaní žalovaným, preto u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla distribúcii plynu z neoprávneného odberu. v zmysle § 82 ods. 2 cit. Zákona o energetike. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, resp. prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Podľa odseku 3 následne, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu takejto škody, určený všeobecne záväzným predpisom, vydaným podľa § 95 ods.1 písm. i/ zákona o energetike. Odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej zodpovednosti a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou (uznesenie NS SR 4Cdo/210/2008 zo dňa 28. októbra 2009).

14. Podľa § 15 ods.7 (odsek 6 cit. zákona do 28.2.2017) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Pri narušení objektívnej možnosti zmerania odberu plynu za určité obdobie je potrebné vypočítať predpokladanú škodu na odbere plynu a je potrebné zistiť predpokladaný možný odber plynu cez meradlo postupom podľa vyhl.č. 449/2012 Z.z.. Objektívnosť a spoľahlivosť podkladov pre vyčíslenie škody je závislá od toho, či meradlo vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám, stanoveným v Prílohe č.13 vyhl. č. 210/20000 Z.z.. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo 16. júna 2000 o meradlách a metrologickej kontrole.

15. Základným predpokladom pre vyššie uvedený postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení je preukázanie vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu, pričom povinnosť preukázať, že vnikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, ťaží žalobcu, ktorý ju uplatňuje v súdnom konaní. Odvolací súd následne zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepredložil v celom konaní

žiadne dôkazy, preukazujúce vznik škody a to čo do jej základu i výšky, porušením zabezpečenia meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. V danom prípade tak neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu žalovaným v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. Pre výpočet škody sú relevantné aj obchodné zmluvné podmienky, dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Žalobe v predmetnej sporovej veci bez ďalšieho preto nemôže byť vyhovené.

16. Krajský súd preto, na základe vyššie uvedeného, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne (§ 387 Civilného sporového poriadku).

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 251 a 255 CSP. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný, úspešný v odvolacom konaní v celom rozsahu, má v zmysle zákonných ustanovení nárok na náhradu uplatnených trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne následne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .