Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10Cpr/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: E. P., nar.X.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., zastúpený Energeticko-Chemickým odborovým zväzom so sídlom 831 03 Bratislava, Osadná 6, proti žalovanému: Elektrovod Slovakia s.r.o., IČO: 31615317, so sídlom Žilina, Bytčická 4, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Kostolnou so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,010 01 Žilina, IČO: 42224578, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 14.2.2017 elektronicky(e-mail) a dňa 17.2.2017 doručenou poštou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 13.12.2016 je neplatné a tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 13.12.2016 predložil žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením skončenia pracovného pomeru dňa 14.12.2016 bez uvedenia dôvodu. Skončenie pracovného pomeru, tak bolo formálne urobené písomnou dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce na hlavičkovom papieri žalobcu s uvedením dátumu 13.12.2016 a s uvedením skončenia pracovného pomeru žalobcu dňa 14.12.2016. Žalobca dňa 14.12.2016, teda podľa dohody o skončení pracovného pomeru, v posledný deň trvania pracovného pomeru, rukou spísal a následne aj doručil žalovanému oznámenie, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod nátlakom a nie slobodne, a preto trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Žalovaný na hlavičkovom papieri bez uvedenia dátumu odpovedal žalobcovi (čo mu bolo doručené poštou dňa 22.12.2016), že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platnú a má za to, že bola podpísaná slobodne, vážne a bez nátlaku v prítomnosti žalobcovho nadriadeného Ing. O. Y. a v prítomnosti podnikového právnika JUDr. O. W., pričom zároveň dňa 15.12.2016 predložil potvrdenie o práceneschopnosti a vzhľadom k tomu, že pracovný pomer žalobcu skončil 14.12.2016, žalovaný ako zamestnávateľ nemá dôvod prideľovať žalobcovi prácu. Žalobca namieta platnosť dohody o skončení pracovného pomeru (ďalej len „dohoda") napriek skutočnosti, že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon. V tomto prípade okrem iného však namieta, že dohodu podpísal pod nátlakom a nie slobodne, čo je vzhľadom na právnu úpravu právnych úkonov v zmysle Zákonníka práce ako aj Občianskeho zákonníka zásadné tvrdenie, ktoré spochybňuje platnosť uvedenej dohody a tým aj platnosť samotného skončenia pracovného pomeru. Je nesporné, že dohodu spísal a následne predložil žalobcovi žalovaný a to dokonca v prítomnosti vedúceho zamestnanca žalobcu ako aj podnikového právnika a to zjavne priamo

v nadväznosti na záležitosti, ktoré sa u žalovaného udiali a predchádzali bezprostredne predloženiu a následnému podpísaniu dohody. Žalovaný zjavne reagoval na záležitosť, resp. konanie iného svojho bývalého zamestnanca, ktorému ako bývalému predsedovi odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného (ďalej len „ZO ECHOZ") žalobca, ako člen odborového orgánu, požičal kľúč od kancelárie vymedzenej pre činnosť ZO ECHOZ a to za účelom vziať si osobné veci a pripraviť odovzdanie agendy ZO ECHOZ, nakoľko bývalý predseda odborovej organizácie tiež skončil pracovný pomer dohodou za bližšie neurčených okolností. Z právneho hľadiska sa tak žalobca, ako člen odborového orgánu, požičaním kľúča „odchádzajúcemu" predsedovi ZO ECHOZ nedopustil ničoho, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom SR, nakoľko za všetky vstupy do objektu žalovaného a tým aj ochranu jeho majetku zodpovedá SBS. Pokiaľ aj došlo k akejkoľvek udalosti nebolo možné, aby žalovaný z uvedeného činil zodpovedným žalobcu, čo sa však stalo a realizovalo a to za účasti podnikového právnika. V právnom poriadku SR všeobecne platí, že základným prvkom právneho úkonu je vôľa, ktorá má právny význam len vtedy ak je daná, slobodná, vážna a bez omylu. Slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti slobodne sa rozhodnúť, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Z právneho hľadiska sa rozoznávajú dva druhy nátlaku a to fyzické donútenie a bezprávna vyhrážka. Bezprávnou vyhrážkou je bezprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou druhá strana hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto dôvodného strachu. Bezprávna vyhrážka musí pochádzať od druhej strany, alebo musí ňou byť využitá alebo musí o nej aspoň vedieť, pričom má právny význam ak je protiprávna, medzi hrozbou a právnym úkonom je príčinná súvislosť a musí mať takú intenzitu, že u konajúceho vyvolala dôvodný strach. V tomto prípade sa tak zrejme jedná o protiprávne kladenie zodpovednosti za udalosti predchádzajúce predloženiu a následnému podpísaniu dohody, ktoré ak boli formulované žalovaným za účasti osoby s právnym vzdelaním, vyvolali dôvodný strach, ktorý jednoznačne ovplyvnil vôľu žalobcu. Čo sa týka osoby žalobcu, tak ten u žalovaného riadne pracoval od roku 1983 a zároveň ako člen ZO ECHOZ bol aj členom jej príslušného odborového orgánu, pričom v týchto súvislostiach by sa mohlo poukázať aj na vzájomné vzťahy žalovaného a príslušného odborového orgánu, ako aj niektorých členov ZO ECHOZ, ako aj okolností ukončenia pracovného pomeru dohodou s inými bývalými zamestnancami žalovaného v súvislosti s posúdením, či sa nejedná o prípadné neprípustné rozdielne zaobchádzanie, resp. priamo o diskrimináciu zamestnanca napr. z dôvodu odborovej činnosti, čo priamo vylučuje aj ako aj osobitný právny predpis, ktorým je pre uvedené účely antidiskriminačný zákon. Za bežných okolností v zmysle Zákonníka práce, by skončenie pracovného pomeru s takýmto zamestnancom pripadalo do úvahy iba v rámci organizačnej zmeny a po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, teda v tomto prípade príslušného odborového orgánu ZO ECHOZ a splnení príslušných nárokov na odstupné. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené, mal zvážiť celú záležitosť ohľadne dohody a to do takej miery, že by žalobcovi bezodkladne písomne oznámil, že mu po ukončení jeho PN začne prideľovať prácu, alebo v krajnom prípade mu bezodkladne mohol navrhnúť novú dohodu o skončení pracovného pomeru s priznaním vyplatenia takého násobku jeho priemerného zárobku, ktorý by zodpovedalo násobku v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v zmysle zákona, resp. platnej kolektívnej zmluvy.

3.Na preukázanie svojich tvrdení predložil: 1. Dohodu o skončení pracovného pomeru (fotokópia) zo dňa 13.12.2016 2. Oznámenie doručené žalovanému dňa 14.12.2016 (fotokópia) 3. Odpoveď žalovaného nedatovanú (fotokópia)

X.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX(žalobcovi doručené dňa XX.X.XXXX), v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, tieto považuje za zavádzajúce, nepravdivé a osočujúce a tieto v celom rozsahu popiera. Žalobca vo svojej žalobe nepopiera, že dňa XX.XX.XXXX podpísal so žalovaným dohodu o ukončení pracovného pomeru. Túto skutočnosť možno medzi stranami sporu považovať za nespornú. Z celej žaloby však vyplýva snaha žalobcu nájsť nejaký spôsob, ako zvrátiť riadne a bez nátlaku podpísanú dohodu o ukončení pracovného pomeru, ktorej význam a dosah na samotný pracovný pomer si žalobca v čase jej podpisu pravdepodobne neuvedomil. Odvolávať sa na nátlak a neslobodu pri uzatváraní tohto právneho úkonu považuje žalovaný zo strany žalobcu za špekulatívne, nakoľko žalobca nemal a nemá právny dôvod, na základe ktorého by bolo možne čo i len uvažovať o neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorený. Žalobca podpísal dohodu o ukončení

pracovného pomeru slobodne, vážne, dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku alebo tiesne a za účasti troch svedkov, ktorí boli pri podpise prítomní, a to JUDr. O. W. - právnika spoločnosti, X. D. - referentky personálneho oddelenia a Ing. O. Y. - výrobného riaditeľa. Všetky uvedené osoby boli prítomné pri podpise dohody a svojou výpoveďou dosvedčia, že dohoda bola žalobcom podpísaná bez akéhokoľvek nátlaku, v tiesni alebo čo i len presviedčania. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe údajný nátlak len tvrdí, to že mu bol vystavený, žiadnym spôsobom nepreukázal, neuviedol žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniam a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by preukázali akúkoľvek ním namietanú neplatnosť právneho úkonu z uvedeného dôvodu. Žalobca dohodu nepopierateľne podpísal, čo nemôže byť prejavom toho, že z jeho strany nebola vôľa takúto dohodu uzavrieť. Žalobca v žalobe popísal právno-teoretickú definíciu vôle a bezprávnej vyhrážky, avšak skutkovo ani dôkazne nepreukázal, ako podľa jeho názoru došlo k strachu, ktorý údajne pociťoval, nehovoriac o tom, aká údajná ujma mu mala vzniknúť, ak by dohodu nepodpísal. Samotná prítomnosť firemného právnika žalovaného, ktorá údajne u žalobcu spôsobila bližšie neidentifikovateľný strach, nemôže mať predsa za následok neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na ukončenie pracovného pomeru s inými zamestnancami žalovaného v minulosti, najmä na neprípustné rozdielne zaobchádzanie, diskrimináciu, prípadne na ukončenie pracovného pomeru za bližšie neurčených okolností, dal súdu do pozornosti štatistický prehľad ukončovania pracovného pomeru dohodou podľa § XX ods. X Zákonníka práce za posledných X rokov: v roku XXXX - XX zamestnancov, v roku XXXX - XX zamestnancov, v roku XXXX - X zamestnancov, v roku XXXX - XX zamestnancov, v roku XXXX - XX zamestnancov. Z uvedeného prehľadu jednoznačne vyplýva, že žalovaný s rastúcou tendenciou ukončuje pracovné pomery so zamestnancami dohodou, pričom v roku XXXX a XXXX takto ukončil drvivú väčšinu pracovných pomerov, a teda nie je možné akceptovať žalobcove tvrdenia týkajúce sa diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania pri ukončení pracovného pomeru, nakoľko väčšina zamestnancov ho ukončila práve podľa § XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. Zákonníka práce a to vrátane zamestnancov, ktorí pôsobili v odborových orgánoch, tak ako žalobca. Je zároveň viac než zarážajúce, že deň po podpise dohody o ukončení pracovného pomeru sa stal žalobca, ktorý v ten istý deň zároveň prišiel na pracovisko bez akejkoľvek zdravotnej ujmy, práce neschopný. Tvrdenia žalobcu o tom, čo mal žalovaný zvážiť a ako mal postupovať, považuje žalovaný za absolútne neprijateľné. Žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie dohody o ukončení pracovného pomeru a žalobca tento návrh prijal a dohodu podpísal. Žalobca zároveň nepožadoval ani uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru podľa § XX ods. X Zákonníka práce a nakoľko skončenie pracovného pomeru sa neuskutočnilo z dôvodov podľa § XX ods. X písm. a) až c) Zákonníka práce, nevznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odstupného. Žalovaný mal so žalobcom počas celého trvania pracovného vzťahu veľmi dobré vzťahy, medzi žalobcom a inými zamestnancami, vrátane vedúcich zamestnancov, existovali zároveň nadštandardné mimopracovné väzby, na základe čoho nie je žalovanému zrejmé, ako mohol žalobca po nanajvýš korektnom ukončení pracovného pomeru podať žalobu o určenie jeho neplatnosti práve z dôvodu nátlaku, napriek tomu, že tento nátlak nepreukázal, ničím neodôvodnil a dôkazné nepodložil.

5.Na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch svedkov JUDr. O. W., X. D., a Ing. O. Y..

6.K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 11.4.2016(doručené žalovanému dňa 28.4.2017), v ktorom vyjadrení uviedol, že trvá aj naďalej na obsahu podanej žaloby a skutkových tvrdeniach v nej uvedených napriek skutočnosti, že pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru ani pri jeho administratívnom ukončovaní nemá bezprostredne žiadneho svedka. K tvrdeniu žalovaného, že žaloba snahou nájsť nejaký spôsob ako zvrátiť podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorej význam a dosah na samotný pracovný pomer si žalobca čase jej podpisu pravdepodobne neuvedomil, žalobca uviedol, že žaloba je skutočne legitímny spôsob ako zvrátiť dôsledky skončenia pracovného pomeru, nakoľko po podpise dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá žalobcovi nebola ani vydaná po jej podpise si skutočne ani nemusel, či dokonca nemohol uvedomiť jej význam a dosah. Vyžiadal si ju až nasledujúci deň na základe telefonátu s podpredsedom Energeticko-Chemického odborového zväzu Mgr. C. J. dňa 13.12.2016 a následne aj telefonátoch dňa 14.12.2016 s podpredsedom aj s právničkou zväzu JUDr. W. Y., kedy bol zjavne rozrušený a ani nevedel povedať čo podpísal ani podrobnosti ohľadne obsahu písomnosti, ale uvádzal, že chce zostať pracovať aj naďalej; právnička zväzu mu dňa 14.12.2016 odporučila, nepodpísať žalovanému už žiadnu písomnosť a oznámiť žalovanému, že chce aj naďalej pre neho pracovať. Žalobca nepodpísal výstupný list a to aj napriek naliehaniu a prítomnosti všetkých troch svedkov, ktorých navrhuje vo vyjadrení k žalobe žalovaný; žalobca bol z priebehu dňa 14.12.2016 tak rozrušený, že podpredseda ako aj právnička mu odporučili pri poslednom telefonáte vyhľadať lekára. K tvrdeniu žalovaného o špekulatívnosti dovolávať sa na nátlak a neslobodu pri

uzatváraní tohto právneho úkonu, žalobca uviedol, že v obsahu podanej žaloby a skutkových tvrdeniach uviedol okolnosti, na základe ktorých sa domnieva, že bol vystavený nátlaku pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru. K uvedeniu až troch svedkov žalovaného, ktorí boli účastní pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru a k tvrdeniu žalovaného, že žalobca údajný nátlak len tvrdí a že to žalobca vystavený žiadnym spôsobom nepreukázal, žalobca uviedol, že sa všetci traja svedkovia ako zamestnanci žalovaného nachádzajú v závislom postavení voči žalovanému, jedná sa o osoby, ktoré bolí prítomné aj pri administratívnom ukončovaní pracovného pomeru dňa 14.12.2016, pričom v oboch prípadoch nešlo iba o ich pasívnu prítomnosť, ale prinajmenšom o verbálne presviedčanie a ak malo ísť podľa vyjadrenia žalovaného zo strany 3: „nanajvýš korektné ukončenie pracovného pomeru", tak aj ich prítomnosť a prinajmenšom samotná rýchlosť skončenia pracovného pomeru sa javí zvláštnou. Žalobca uviedol, že napriek skutočnosti, že bol v oboch prípadoch sám oproti trom svedkom, zotrváva na obsahu žaloby, ako aj skutkových tvrdeniach. K tvrdeniu, že žalobca dohodu nepopierateľne podpísal, čo nemôže byť prejavom toho, že z jeho strany nebola vôľa takúto dohodu uzavrieť, žalobca uviedol, že takéto tvrdenie je z právneho hľadiska neakceptovateľné, lebo by fakticky znamenalo, že nepopierateľné podpísanie akejkoľvek písomnosti je jednoznačným preukázaním vôle osoby podpisujúcej a jednoznačným vylúčením nátlaku. Žalobca svoj podpis na dohode o s končení pracovného pomeru ani nepopieral a nepopiera. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal ako došlo k strachu, ktorý údajne pociťoval a samotná prítomnosť firemného právnika, ktorá údajne spôsobila bližšie neidentifikovateľný strach, nemôže mať predsa za následok neplatnosť právneho úkonu, žalobca uviedol, že sa nejednalo iba o prítomnosť právnika, ale že žalovaný za účasti osôb, ktoré navrhol ako svedkov, ho činil zodpovedným za udalosti predchádzajúce predloženiu dohody v súvislosti s požičaním kľúča predchádzajúcemu predsedovi ZO ECHOZ E. B., čo u žalobcu vyvolalo jednoznačne strach tak, ako sa uvádza v žalobe, čo žalobca vnímal ako nátlak. K predloženému prehľadu ukončovania pracovného pomeru so zamestnancami dohodou, že žalovaný s rastúcou tendenciou ukončuje pracovné pomery dohodou a teda nie je možné akceptovať tvrdenia týkajúce sa diskriminácie nerovnakého zaobchádzania pri ukončovaní pracovného pomeru a to vrátane zamestnancov, ktorí pôsobili v odborových orgánoch, žalobca uviedol, že všeobecne samotná dohoda o skončení pracovného pomeru ako inštitút pracovného práva zodpovedá zásade zmluvnosti, avšak iba za predpokladu, že nie je prejavom zneužitia postavenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, že je v súlade s dobrými mravmi, že ňou zamestnávateľ neobchádza inštitút prechodu práv z pracovnoprávnych vzťahov, hromadného prepúšťania, skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo zákonom vymedzených dôvodov v prípade výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, zákazu výpovede vrátane účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru a ich osobitnej ochrany. V opačnom prípade by sa mohlo jednoznačne jednať porušenie ústavného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, obchádzanie zákona, znižovanie nárokov zamestnancov v súvislosti so skončením pracovného pomeru, prípade nerovnaké zaobchádzanie, alebo diskrimináciu. Žalobca uviedol v žalobe, aký by bol za bežných okolností postup pri skončení pracovného pomeru v jeho prípade, čo však všeobecne piati na každého zamestnanca s výnimkou ochrany zástupcov zamestnancov. Preto údaj o rastúcej tendencii dohôd podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce v takom vysokom počte, ako uviedol žalovaný, vôbec nemusí znamenať, resp. potvrdzovať dobrú prax, aj keď práve dohoda o skončení pracovného pomeru z právneho hľadiska predstavuje bezkonfliktný spôsob skončenia pracovného pomeru, tak jej prípadným zneužitím, napriek tomu, že jej pomerne striktná právna úprava sleduje ochranu zamestnanca, by mohlo prísť napr. k zhoršeniu v ďalšej uplatniteľnosti zamestnanca na trhu práce pre možné pochybnosti o skutočných dôvodoch skončenia pracovného pomeru, alebo k ujme na cti zamestnanca spochybňovaním dôvodov, pre ktoré sa skončil pracovný pomer, či už zo strany bývalého zamestnávateľa alebo bývalých spoluzamestnancov. K tvrdeniu, že je viac než zarážajúce, že deň po podpise dohody o ukončení pracovného pomeru sa stal žalobca, ktorý v ten istý deň zároveň prišiel na pracovisko bez akejkoľvek zdravotnej ujmy, práceneschopným, žalobca uviedol, že je prinajmenšom nenáležité až znevažujúce spochybňovať zdravotný stav žalobcu, ktorý viedol k pracovnej neschopnosti iba na základe vizuálneho posúdenia žalobcu žalovaným, čo by si nedovolil vyvodiť ako záver ani jeden lekár. Žalovaný pociťoval zdravotné obtiaže ešte dňa 13.12.2016 a na základe telefonátu s podpredsedom Energeticko-Chemického odborového zväzu Mgr. Mariánom Baňankom dňa 13.12.2016, aby si vyžiadal písomnosť, ktorú podpísal, išiel do práce a následne aj na základe telefonátov, dňa 14.12.2016 s podpredsedom aj s právničkou zväzu JUDr. W. Y., potom, čo spísal oznámenie pre zamestnávateľa sa rozhodol navštíviť všeobecnú lekárku MUDr. I. C., odkiaľ bol urgentné odoslaný na vyšetrenie predkolapsového stavu do Fakultnej nemocnice v Žiline, oboje dňa 14.12.2016. V súvislosti s PN žalobca uviedol, že podľa informácii ošetrujúcej lekárky došlo k prepísaniu začiatku pracovnej neschopnosti na príslušnom tlačive

zo dňa 14.12.2016 na deň 15.12.2016 na základe intervencie žalovaného a následne aj Sociálnej poisťovne. K tvrdeniu žalovaného, že navrhol žalobcovi uzatvorenie dohody o ukončení pracovného pomeru ako aj že žalobcu zároveň nepožadoval ani uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, žalobca uviedol, že je zásadne právne významné a žalovaný má objasniť svoju pohnútku na skončenie pracovného so žalobcom a uviesť sudu dôvod, pre ktorý navrhol toto skončenie. Z obsahu žaloby a skutkových tvrdení je zrejmé, prečo žalobca spochybňuje platnosť dohody o skončení pracovného pomeru predovšetkým nedostatkom vôle na základe bezprávnej vyhrážky. Nejednalo by sa však o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie postavenia zamestnávateľa ako žalovaného v pracovnoprávnych vzťahoch na ujmu zamestnanca ako žalobcu, ak by žalovaný svoj návrh na skončenie odôvodnil tým, že sú v prípade žalobcu dôvody, pre ktoré by mohol žalovaný oprávnene so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Žalovaný by mal mať prvoradý záujem na objasnení skutočných dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, aby žalobcovi navrhol uzatvorenie dohody o ukončení pracovného pomeru a preukázať, že jeho skutočné dôvody boli oprávnené a preto nemôže ísť z jeho strany v tomto prípade o protiprávnu vyhrážku. Žalovaný by tak vyvrátil tvrdenia žalobcu, ktoré spochybňuje, ale aj žalovaný má podľa § 150 ods. 1 povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca netvrdil a ani netvrdí, že by dôvodom skončenia pracovného pomeru boli dôvody podľa § 63 ods. I písm. a) až c) Zákonníka práce. Napriek návrhu žalovaného zamietnuť žalobu v celom rozsahu, vzhľadom na skutočnosti žaloby a tohto vyjadrenia žalobca navrhol súdu po vykonanom dokazovaní vydať rozsudok, že skončenie pracovného pomeru žalobcu dohodou zo dňa 13.12.2016 je neplatné a rozhodnúť aj o náhrade mzdy ku dňu vyhlásenia rozsudku.

7.Ako dôkaz predložil

1. Lekárske potvrdenie(fotokópia) 2. Potvrdenie o PN(fotokópia)

8.V následných vyjadreniach žalovaného zo dňa 12.5.2017 a žalobcu zo 16.6.2017 strany zotrvávali na svojich stanoviskách.

9.V súlade s návrhmi sporových strán súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, listinami a zistil tento skutkový stav:

10.Zástupkyňa žalobcu poukázala na obsah žaloby a obsah vyjadrení, ktoré súdu boli zaslané k vyjadreniu žalovaného a v tejto súvislosti len zdôraznila, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2017 uvádzal, že skončeniu pracovného pomeru dohodou predchádzalo to, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že požičal kľúče Štefanovi Lalinskému, ktorý vošiel do budovy žalovaného a odcudzil počítač aj s údajmi žalovaného, tak majú za to, že nemohol sa dopustiť žalobca závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože on požičal kľúče ako člen odborového zväzu bývalému predsedovi odborového orgánu za účelom, aby si tento prevzal osobné veci a pripravil veci na odovzdanie, teda v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za skutok, ktorého sa dopustil E. B.. Vo veci nenavrhla žiadne dokazovanie, a to ani výsluchom svedkov, pretože na nimi tvrdené skutočnosti svedecké výpovede nemôžu poskytnúť, keďže nik nebol pri tom prítomný. Aj keď žalovaná strana nepovažuje za dôležitý dôvod, pre ktorý vlastne došlo k rozviazaniu pracovného pomeru, mala za to, že sa jedná o veľmi dôležitý dôvod, pretože toto nadväzovalo na odovzdanie kľúčika pánovi B.. Dohoda, ktorá teda následne bola podpísaná, nebola podpísaná dobrovoľne, túto žalobcu spochybňuje, i keď nevie preukázať, že sa jednalo o nedostatok vôle, resp. bezprávnu vyhrážku. Pokiaľ by žalovaný bol postupoval iným spôsobom, tak určite by okolnosti, za ktorých došlo aj k dohode, museli byť uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru alebo vo výpovedi.

11.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 17.10.2017 poukázala na ich písomné vyjadrenia a osobitne k prejavu zástupcu žalobcu uviedla, že predmetom tohto konania nie je posúdenie, či existovali dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo na výpoveď žalobcovi, ale z obsahu žaloby je zrejmé, že tento sa domáha posúdenia, či boli splnené hmotnoprávne podmienky na skončenie pracovného pomeru dohodou, teda či tu existovala slobodná vôľa, alebo či bola dohoda uzatvorená pod nátlakom, tak ako to uvádza žalobca v žalobe. Z obsahu žaloby ani nasledujúcich vyjadrení nevyplýva, že by žalobca preukazoval neslobodnú vôľu alebo nátlak, na túto skutočnosť nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Mala za to, že výsluchom svedkov preukážu, že dohoda z jeho strany bola uzatvorená slobodne, vážne a bez nátlaku na základe čoho následne navrhla, aby bola žaloba zamietnutá a žalovanému

priznané trovy konania. Poukázala aj na tvrdenia samotnej zástupkyne žalobcu, že nevedia preukázať nedostatok vôle a bezprávnu vyhrážku, ktorá má byť dôvodom neplatnosti dohody. To, že odovzdal žalobca kľúče pánovi B., nie je dôvodom preukázania nedostatku vôle, alebo jeho neslobodného rozhodnutia.

12.Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že nemá žiadnych svedkov, pretože dňa 13.12.2016, keď prišli za ním na pracovisko pán Ilčík a Skopalová, bol na pracovisku sám. V uvedený deň teda za ním prišli pán Ilčík a pani Skopalová, vtedy už vedel, že je zle a že asi bude musieť skončiť pracovný pomer, preto on ešte zavolal pána Y.. To, že bude musieť ukončiť pracovný pomer, vedel z dôvodu, že na pracovisku prebiehalo vyšetrovanie od pondelka, pretože poskytol kľúče od budovy pánovi B., ktorý následne mal odcudziť nejaké veci patriace žalovanému. Vtedy mu pán W. povedal, že buď podpíše skončenie pracovného pomeru alebo zavolajú políciu a bude vyšetrovaný ako spolupáchateľ. Toto u neho vyvolalo strach a preto podpísal listiny, ktoré držala v rukách pani D., boli to dve listiny, ktoré potom obe ona zobrala so sebou, takže vlastne ani nevie, čo tam bolo. Vtedy mu ešte pán Hladil povedal, že sa nemusí báť, že on to u majiteľov vybaví, a že má normálne prísť do práce. On teda následne do práce aj nastúpil, avšak o 8.00 hod. ráno prišiel pán Hladil a povedal mu, citoval: „E., je to v sračkách, musíš preč“. Počkal, ešte kým si vezme osobné veci, šli za pani D. podpísať ešte nejaké listiny ohľadne prepustenia a potom sa následne obrátil na odborový zväz. Pán B., ktorému poskytol kľúče od budovy, nebol zamestnancom žalovaného už asi mesiac, on mu dal kľúče, aby si zobral osobné veci a mal za to, že pôjdu do kancelárie spolu, avšak to sa nestalo a pán B. tam išiel sám. Pán B. mu kľúče vrátil, keď mu ich priniesol domov o 17.00 hod. Bolo to v pondelok asi 12.12.2016. Ďalej uviedol, že od 1.3.2017 sa zamestnal a v súčasnosti už nemá záujem naďalej pracovať u žalovaného. Hlavne mu ide o náhradu mzdy, lebo počas PN dostával iba 450,- eur. Záver, že bude musieť vo firme skončiť vyvodil z toho, že prebiehalo vyšetrovanie vo firme a všetci vedeli, že kľúč mal iba on ako hospodár odborov. Nepovažoval konanie spočívajúce v odovzdaní kľúčov bývalému zamestnancovi za porušenie pracovnej disciplíny. Dal mu kľúč, aby si prevzali agendu a aby si on zobral osobné veci. Myslel si, že tam pôjdu spolu a nemôže za to, že tam išiel sám. Nevedel prečo mu dal kľúče. K protokolárnemu odovzdaniu odborových vecí nedošlo nakoľko pán Lalinský odniesol počítač. Ďalej uviedol, že v stave, v akom bol, nevedel dosť dobre prečítať obsah listiny. Dohodu videl aj na druhý deň u pani Skopalovej, keď mu ju dala spolu s výstupným listom. Vedel že sa jedná o prepustenie, ale nevedel dôvod, či pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo niečo iné. Donútili ho podpísať, keď mu oznámili, že zavolajú políciu, on pociťoval strach a beznádej. Bol si vedomý, že podpísal skončenie pracovného pomeru.

13.Svedok JUDr. O. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracuje ako firemný právnik. Ráno 13.12. si nechal zavolať žalobcu a členku - zástupkyňu pani L. G. k pani D. za účelom zistenia, kto má kľúče od kancelárie odborov a či boli poskytnuté bývalému zamestnancovi pánovi B.. Vtedy zistili, že kľúče nemá pani G. ale pán žalobca a podľa jeho vyjadrenia ich neposkytol pánovi B. ale vyslovil názor, že tento sa mohol dostať do kancelárie odborov cez ďalšiu susediacu kanceláriu. Toto akceptovali a on potom išiel za vedúcim údržby, aby zistil, či je možné takýmto spôsobom sa dostať do kancelárie odborov. Zistili, že nie, pretože miestnosť bola uzamknutá a otvoreniu dverí bránila aj posteľ, ktorá bola pri týchto dverách, keďže táto miestnosť slúžila ako ubytovacia pre stavebných robotníkov. Na základe toho usúdil, že kľúče pánovi B. musel dať žalobca, znova teda od neho žiadal vysvetlenie a on potom aj uviedol, že to urobil. Informoval o tomto potom aj majiteľa pána V. D., on bol z toho veľmi sklamaný, pretože žalobca tam pracoval dlhú dobu a dôveroval mu, avšak na základe toho požiadal, aby ukončili so žalobcom pracovný pomer. On potom dal pokyn pani D., aby pripravila všetky dokumenty a išli za žalobcom na jeho pracovisko, kde cestou stretli jeho nadriadeného pána Y., ktorému vysvetlili situáciu. Žalobca vtedy uviedol, že si uvedomuje svoju chybu a že zrejme bude musieť skončiť pracovný pomer. Na to mu pani D. poskytla dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú po preštudovaní následne podpísal. V tom čase žalobca zotrvať v pracovnom pomere, podľa jeho vyjadrení, nechcel. Nevyvíjali na žalobcu nátlak ani ho nepresviedčali. Žalobca bol presvedčený, že predmetom úkonu je skončenie pracovného pomeru.

14.Svedkyňa X. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracuje u žalovaného ako referentka personálneho oddelenia. Ona bola oslovená firemným právnikom, aby pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobcom, potom išli na pracovisko za žalobcom, kde mu vysvetlili situáciu a ona sa ho ešte opýtala, že či chce skončiť pracovný pomer dohodou, na čo on povedal, že áno s tým, citovala: “nemôžem tu zostať, lebo každý ma má za zlodeja.“ Ona na žalobcu nevyvíjala žiadny nátlak,

ona sa ho ešte aj pýtala, že či si poriadne premyslel, pretože ona to robí vždy, keď niekto s nimi chce ukončiť pracovný pomer. Jeho odpoveď bola, že si to premyslel a nemôže na pracovisku ostať.

15.Svedok Ing. O. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je zamestnanec žalovaného a bývalý nadriadený žalobcu, že on bol zavolaný podnikovým právnikom Pánom W. a pani D., aby s nimi išiel na pracovisko žalobcu, kde mu boli vysvetlené dôvody a on dospel potom k záveru, že sa jedná o závažnú vec a že majiteľ navrhol ako riešenie skončenie pracovného pomeru dohodou, pričom žalobca po krátkej úvahe túto dohodu podpísal a následne sa každý z nich rozišiel na plnenie svojich povinností. Domnieval sa, že žalobca nechcel ďalej zostať zamestnancom žalovaného, skôr nadobudol dojem, že sa pripravuje na odchod z firmy. Nie si je vedomý, že by na žalobcu vyvíjali nejaký nátlak.

16.Z listiny označenej ako Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi Elektrovod Slovakia, s.r.o. Bytčická 4. ,Žilina (zamestnávateľ) a zamestnanec: E. P.,: J. XXXX/XX, X., nar. X.XX.XXXX, bolo zistené, že dňa 13.12.2016 strany sa dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 ku dňu 14.12. 2016.

17.Dňa 14.12.2016 oznámil žalobca žalovanému, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod nátlakom a nie slobodne a preto trvá na ďalšom zamestnávaní.

18.Žalovaný listom (nedátumovaným) žalobcovi oznámil, že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon účastníkov pracovného pomeru smerujúci k jeho skončeniu ku dňu, na ktorom sa dohodli. Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú podpísal dňa 13.12.2016 považujú za platnú a majú za to, že bola podpísaná slobodne, vážne a bez nátlaku v prítomnosti jeho nadriadeného - Ing. O. Y. a v prítomnosti podnikového právnika - JUDr. O. B.. Vo svojom oznámení ďalej uvádza, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom zároveň dňa 15.12.2016 predložil potvrdenie o práce neschopnosti. Vzhľadom k tomu, že jeho pracovný pomer skončil dňa 14.12.2016 tak, ako sa uvádza v Dohode o skončení pracovného pomeru, ako zamestnávateľ nemá dôvod mu ďalej prideľovať prácu.

19.Z lekárskeho potvrdenia bolo zistené, že 14.12.2016 bol žalobca odoslaný na interné vyšetrenie predkolapsového stavu v psychostresujúcej záťaži. Podľa interného vyšetrenia zo dňa 14.12.2016 bola zistená hypertenzia akcelerovaná pri psychostresujúcej záťaži.

20. Súd mal za preukázané, že medzi stranami nie je sporné, že dňa 13.12.2016 žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, nie je sporné, že 14.12.2016 doručil žalobca žalovanému, oznámenie že túto dohodu podpísal pod nátlakom a žiadal, aby bol naďalej zamestnaný, tiež nie je sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platnú, preto v tejto časti súd nevykonával žiadne dokazovanie. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1983. Spornou skutočnosťou zostalo iba to, či dohoda o skončení pracovného pomeru bola zo strany žalobcu uzatvorená slobodne a vážne a či bol na neho zo strany žalovaného vyvíjaný nátlak a teda či sú dané hmotnoprávne podmienky pre určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Ďalej medzi účastníkmi konania je sporná tá skutočnosť, či podpis na dohode zo strany žalobcu je prejavom slobodnej a vážnej vôle alebo vynútený právny úkon zo strany žalovaného.

Podľa § 1 Zákonníka práce ods.1,4, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa § 60 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 80 Zákonníka práce, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 13.12.2016 žalobca a žalovaný podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ku dňu 14.12.2016. V zákonom stanovenej lehote zamestnanec -žalobca napadol platnosť dohody a žiadal náhradu mzdy tvrdiac, že pri dohodu podpísal pod nátlakom, nie slobodne po tom, čo žalovaný zjavne reagoval na záležitosť, resp. konanie iného svojho bývalého zamestnanca p. B., ktorému ako bývalému predsedovi odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného (ďalej len „ZO ECHOZ") žalobca, ako člen odborového orgánu, požičal kľúč od kancelárie vymedzenej pre činnosť ZO ECHOZ a to za účelom vziať si osobné veci a pripraviť odovzdanie agendy ZO ECHOZ. Tento bývalý zamestnanec mal následne odcudziť nejaké veci patriace žalovanému.Pokiaľ aj došlo k akejkoľvek udalosti nebolo možné, aby žalovaný z uvedeného činil zodpovedným žalobcu, čo sa však stalo a realizovalo a to za účasti podnikového právnika. Ako nátlak pociťoval keď mu pán W. povedal, že buď podpíše skončenie pracovného pomeru alebo zavolajú políciu a bude vyšetrovaný ako spolupáchateľ. Toto u neho vyvolalo strach a preto podpísal listiny, ktoré držala v rukách pani Skopalová.

22. v súvislosti s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Súd konštatuje, že ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí byť daná jednota vôle a jej prejavu. Inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium).

23.Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza k skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Súd sa nestotožňuje s názorom zástupcu žalobcu, že tento právny úkon bol len reakciou žalovaného na záležitosť, resp. konanie iného svojho bývalého zamestnanca p. B., ktorému ako bývalému predsedovi odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného (ďalej len „ZO ECHOZ") žalobca, ako člen odborového orgánu, požičal kľúč od kancelárie vymedzenej pre činnosť ZO ECHOZ a to za účelom vziať si osobné veci a pripraviť odovzdanie agendy ZO ECHOZ, ktorý mal následne odcudziť nejaké veci patriace žalovanému. Taktiež skutočnosť, že dopredu vyhotovená, podpísaná a opečiatkovaná sporná dohoda riaditeľom žalovaného neznamená, že zamestnávateľ zneužil svoje dominantné postavenie voči zamestnancovi a tomuto pripravil de facto okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. skončenie pracovného pomeru výpoveďou s tým, že dohoda bola len právny úkon, ktorý mal zakryť skutočný

úmysel zamestnávateľa. Výsledky dokazovania vylučujú, že išlo o jednostranne vynútený právny úkon, ktorý žalobca považuje za absolútne neplatný, keďže predmetom konania je posúdenie platnosti či neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru dohodou, ktorá je jedným zo spôsobov rozviazania pracovného pomeru, ktoré sú taxatívne vymedzené v Zákonníku práce. V tejto súvislosti je bez právneho významu aj skutočnosť, či dohoda bola žalovaným vopred pripravená alebo nie, keďže žalobca mal možnosť po obdržaní spornej dohody túto si riadne prečítať, mal primeraný čas na uvedenie konkrétnych skutočností, z akých dôvodov nesúhlasí s obsahom tejto dohody, čo bolo preukázané výsluchom svedkov.

24.Vo vzťahu k slobode a vážnosti vôle súd poukazuje na to, že sa jedná o základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Tieto podmienky nemôžu pôsobiť rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a nemôžu obmedzovať konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, lebo v opačnom prípade by nebolo možné konštatovať, že vôľa bola slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť len vtedy, ak je protiprávne, t. j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom dôvodná obava vyjadruje intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní takejto dôvodnosti obavy nemožno brať do úvahy len subjektívny pocit toho, voči komu vyhrážka smeruje, ale je nutné prihliadnuť na všetky okolnosti.

25.Výsluchmi svedkov bolo preukázané, že dňa 13.12.2016 ráno si firemný právnik nechal zavolať žalobcu a členku - zástupkyňu pani L. G. k pani D. za účelom zistenia, kto má kľúče od kancelárie odborov a či boli poskytnuté bývalému zamestnancovi pánovi B., ktorý mal odcudziť firemný počítač, pričom žalovaný poprel, že by kľúče poskytol pánovi B. a až po šetrení zo strany zamestnávateľa tento priznal, že to urobil. Na základe požiadavky majiteľa pána V. D., boli pripravené všetky dokumenty a na následne za účasti vypočutých svedkov a za súhlasu žalobcu došlo k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, po tom čo pani D. poskytla túto dohodu žalobcovi, ktorú po preštudovaní následne podpísal. Nebolo preukázané, že by svedkovia na žalobcu vyvíjali nátlak. V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobca obsah svedeckých výpovedí nepopieral, k týmto sa žiadnym spôsobom nevyjadril, nerozporoval ich, z ktorého dôvodu nebolo možné ani zo strany súdu na dôveryhodnosť svedeckých výpovedí vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a preto tieto výpovede svedkov z hľadiska dokazovania bolo potrebné považovať za nesporné.

26.Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca nebol vedomý toho, čo predchádzalo podpísaniu tejto dohody, nemal dôvod túto podpísať, ak ju podpísať nemienil. Reagoval však výslovným konaním slovami, že „už vedel, že je zle a že asi bude musieť skončiť pracovný pomer, lebo na pracovisku prebiehalo vyšetrovanie od pondelka, pretože poskytol kľúče od budovy pánovi B., ktorý následne mal odcudziť nejaké veci patriace žalovanému“. Tým, že dohodu podpísal, prejavil svoju vôľu slobodne a vážne, nakoľko nebol preukázaný opak ani výsluchmi svedkov. Jediný dôvod, o ktorý opieral neplatnosť dohody mal byť psychický nátlak keď pán W. mu povedal, že buď podpíše skončenie pracovného pomeru alebo zavolajú políciu a bude vyšetrovaný ako spolupáchateľ. Uvedené však nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, nakoľko akákoľvek osoba, či už fyzická alebo právnická, pokiaľ dôjde ku škode na jej majetku, má ústavou garantované právo obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Ak žalobca bol uzrozumený s tým, čo uvádza v žalobe, že konanie pána B. nemá žiadnu súvislosť s poskytnutím kľúča, mohol sám trvať na vyšetrení veci políciou. Vyhrážka musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu sa použila, vzbudzovala dôvodný strach. Nejde o bezprávnu vyhrážku ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom skončiť pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v Zákonníku práce. Na to, aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétnej veci u toho, voči komu sa použila, vzbudila dôvodný strach. Neplatnosť úkonu by nespôsobila taká vyhrážka, ktorej by ten, komu bola adresovaná, podľahol iba pre svoju neprimeranú bojazlivosť, resp. neospravedlniteľnú nevedomosť o následkoch, ktoré mu hrozia. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu

adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Žalobca však vo vzťahu k dokazovaniu zostal úplne nečinný, k svedeckým výpovediam sa vôbec nevyjadril a nevzniesol žiadnu námietku, nepoložil žiadnu otázku. Svedeckými výpoveďami boli tak vyvrátené tvrdenia žalobcu. I keď zástupkyňa žalobcu poukazovala, že svedkovia sú v závislom postavení ako zamestnanci žalovaného, toto konštatovanie je pre posúdenie ich výpovedí irelevantné, nakoľko nebola ani u jedného z nich preukázaná krivá výpoveď a okrem toho je potrebné uviesť, že sa jedná o pracovnoprávny spor, kde úkony prebiehajú na pracovisku a svedecké výpovede môžu v drvivej väčšine prípadov poskytnúť iba zamestnanci.

27.So zreteľom na uvedené okolnosti súd nemal za preukázanú existenciu zákonných dôvodov, pre ktoré by uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru medzi sporovými stranami bola neplatná. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z podstatných náležitostí absentovala, dohoda by bola neplatná. Musí byť uzavretá písomne a dôvody skončenia pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. V prejednávanej veci žalobca ani nepožadoval uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvody skončenia pracovného pomeru a nešlo ani o dohodu uzatvorenú z dôvodov organizačných zmien. Vykonaným dokazovaním žalobcovi sa nepodarilo preukázať svoje tvrdenia o psychickom nátlaku pri podpisovaní spornej dohody, preto pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil dohodnutým dňom 14.12.2016.

28.Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto rozhodol tak, že ju v celom rozsahu zamietol.

29. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k neplatnému skončeniu pracovného pomeru súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú nebol dôvod pristúpiť k vecnému posúdeniu ďalšej časti žaloby a to k uplatnenej náhrade mzdy.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30.Nakoľko žalovaný bol vo veci úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd trovy konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.