Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-18-2017.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: T. J., nar. XX.XX.XXXX bytom T. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavel Vöröšváry, advokátska kancelária so sídlom Škultétyho 1597, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej: Obec Krnča, Októbrová 500, 956 19 Krnča, IČO: 00310603, zastúpenej JUDr. Petrom Bódim, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/11/2017
- 13 zo dňa 27.02.2017, ktorým súd zakázal žalovanej akékoľvek dispozície, t.j. darovanie, scudzenie, zaťaženie, obmedzenie prevodu s nehnuteľnosťou, ktorú vedie na LV č. XXX Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor a to pozemok parc.č. 448 o výmere 460 m2 - záhrady, parcela registra C v kat.úz. V..
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnej výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to parc. č. 448 o výmere 460 m2 - záhrady v kat.úz. V. zapísanej na LV č. XXX z dôvodu, že kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.1960 jeho rodičia R. J. a X. J. nadobudli od predávajúcich nehnuteľnosti v kat.úz. V. v tom čase zapísané vo vložke č. 227 ako parc.č. 139 a parc.č.140 spolu s domom súp.č. XX v celosti, keďže nemali k dispozícii geometrický plán, tak kúpenú pôdu považovali za ucelenú a s riadnym prístupom z obecnej cesty a aj predávajúci im predmetnú parcelu označili na tvare miesta ako pozemok, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy a išlo aj o sporný pozemok, o ktorom nemali vedomosť, že má parcelné číslo 448. Jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že vlastnia tento pozemok a preto si ho aj oplotili a hospodárili na ňom, pričom v r. 1990 mu parc.č. 448 darovali. Na základe toho mal za to, že jeho rodičia darovanie vykonali v potrebnej právnej forme a až v r. 2013 sa dozvedel, že pôda, ktorú má oplotenú a obhospodaruje ju, je na liste vlastníctva vedená na žalovanú. Vzhľadom na uvedené považuje držbu sporného pozemku za dobromyseľnú a vzhľadom na uplynutie vydržacej doby sa stal vlastníkom sporného pozemku.
2./ Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové a tiež v rozpore s právnym stavom. Namietala, že kúpnu zmluvu rodičom žalobcu v r. 1960 vypracovala advokátska poradňa a na základe tejto nadobudli nehnuteľnosti, ktoré boli riadne zaevidované ako aj vyznačené v príslušnej evidencii nehnuteľností a teda rodičom žalobcu bolo dobre známe, aké konkrétne nehnuteľnosti kúpnou zmluvou nadobudnú. Poukázal na skutočnosť, že sporný pozemok má výmeru takmer 5 árov a preto je len ťažko možné uveriť, že by došlo k dobromyseľnému
pochybeniu rodičov žalobcu, že im takáto značná výmera nad rámec zakúpených nehnuteľností právom patrí. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parc.č.448 na základe protokolu o delimitácii majetku, majetkových práv a záväzkov Miestneho národného výboru v Krnči zo dňa 01.05.1991. Sporný pozemok si žalobca svojvoľne ohradil okolo roku 1990 ako aj časť parcely č. 581/1 a pokiaľ rodičia žalobcu nikdy nemali vedomosť o existencii osobitnej parc.č. 448, tak mu ju ani nemohli darovať. Poukázala na konanie žalobcu pred podaním žaloby, keďže tento sa žiadosťou zo dňa 29.05.2013 domáhal obnovenia nájomnej zmluvy ohľadom parc.č. 448 a to nájomnej zmluvy zo dňa 04.08.1998, pričom mu žiadosť o prenájom bola zamietnutá a žiadosťou zo dňa 18.07.2016 sa dožadoval odpredaja parc.č. 448 s tým, že ju mal od 04.08.1998 od obce prenajatú. Obec Krnča však jeho žiadosť o predaj parc.č.448 na zasadnutí obecného zastupiteľstva neschválila a bola vyhlásená obchodno-verejná súťaž na odpredaj tohto pozemku.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a starostu obce Krnča K.. M. Y., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6C/11/2017, pričom zistil, že rodičia žalobcu R. J. a X. J. ako kupujúci uzavreli dňa 07.03.1960 kúpnu zmluvu (Čd 613/60), ktorou od predávajúcich Y. V., E. U., U. C. a E. C. odkúpili nehnuteľnosti v kat.úz. V. zapísané vo vložke č. 227 ako parc.č. 139, parc.č. 140 a dom č. XX s dvorom v intraviláne za kúpnu cenu 8.000,-Kčs. Uvedená kúpna zmluva bola spísaná Advokátskou poradňou Topoľčany.
4./ Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre kat.úz. V. je vlastníkom parc.č. 448 záhrady o výmere 460 m2 Obec Krnča a to na základe protokolu o delimitácii majetku, majetkových práv a záväzkov MNV v Krnči zo dňa 01.05.1991 s tým, že medzi nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom delimitácie sa v prílohe tohto protokolu nachádza aj parc.č. 448. Žalovaná predložila nájomnú zmluvu zo dňa 04.08.1998, podľa ktorej Obecný úrad Krnča dal do nájmu žalobcovi pozemok nad svojou záhradou o výmere 260 m2 s tým, že sa bude starať o tento pozemok a nebude na ňom stavať žiadne stavby a zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 10 rokov. Žiadosťami o obnovenie nájomnej zmluvy zo dňa 29.05.2013 a 16.10.2013 žalobca žiadal žalovanú o obnovenie nájomnej zmluvy na parc.č. 448 z dôvodu, že predchádzajúca nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a táto už skončila. Obecné zastupiteľstvo v Krnči uznesením č. 19/2013 zo dňa 06.12.2013 zamietlo žiadosť žalobcu o prenájom obecného pozemku a následne žalobca listom zo dňa 18.07.2016 požiadal žalovanú o odpredaj pozemku parc.č. 448 z dôvodu, že tento pozemok mal v nájme na dobu určitú, ktorá už skončila a chce ho naďalej užívať a obhospodarovať. Žalovaná listom zo dňa 26.01.2017 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosťou o odpredaj parc.č. 448 sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo na zasadnutí dňa 07.09.2016 a uznesením č. 64 schválilo predaj obecného pozemku parc. č. 448 a vyhlásenie obchodno-verejnej súťaže na odpredaj tohto obecného pozemku.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3, do doby podľa ods. 1, sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. 448 v kat.úz. V. zapísané na LV č. XXX nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že uvedená nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX v kat.úz. V. vo
vlastníctve žalovanej a keďže žalobca tvrdí, že titulom vydržania sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti, tak má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa jeho tvrdenia mal vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, čo je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva podľa § 132 ods. 1 O.z., pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
6./ Rozhodnutie súdu , ktoré konštatuje splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, musí mať základ v dostatočne skutkovo podložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných (zistených, potvrdených, nie len možných) skutočnostiach. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne bol (teda nie iba mohol byť) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
7./ Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ak podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého - putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uzesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.4.2017).
8./ Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca riadnym spôsobom nepreukázal svoju dobromyseľnosť, keďže podmienkou nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky čo i len domnelého titulu nadobudnutia vlastníctva , pričom žalobca svoje tvrdenie o dobromyseľnom užívaní spornej nehnuteľnosti a tým aj nadobudnutí vlastníckeho práva uplynutím vydržacej doby opieral o skutočnosť, že jeho rodičia v roku 1960 odkúpili iné nehnuteľnosti susediace so spornou parcelou č. 448 a za predmet kúpy považovali aj túto nehnuteľnosť a následne mu ju ústnou formou v r. 1990 darovali, i keď v tom čase ani nevedeli, že sa jedná o samostatnú parcelu č. 448 a že nejde o súčasť tých nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpou v r. 1960. Podľa názoru súdu domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva by mohla byť kúpna zmluva uzavretá rodičmi žalobcu v r. 1960 len v tom prípade, ak by jej predmetom bola aj sporná parc.č. 448, i keď by ju predávajúci nevlastnili a len od takéhoto právneho úkonu by rodičia žalobcu mohli odvodzovať svoju dobromyseľnosť, avšak je jednoznačné, že parc.č. 448 v r. 1960 predmetom kúpy nebola a teda na strane rodičov žalobcu neexistoval žiaden domnelý titul nadobudnutia vlastníctva a tým aj dobromyseľnosť držby, i keď podľa tvrdenia žalobcu spornú nehnuteľnosť od r. 1960 užívali a aj si ju oplotili. Samotné oplotenie
nehnuteľnosti nie je dôkazom dobromyseľnosti rodičov žalobcu, keďže tomuto konaniu nepredchádzal žiaden domnelý titul nadobudnutia vlastníctva či už vo forme kúpnej alebo darovacej zmluvy, ktorá by bola z niektorého dôvodu neplatná. V dôsledku toho nemohlo dôjsť ani k žiadnemu žalobcom tvrdenému darovaniu spornej nehnuteľnosti v r. 1990, keďže jeho rodičia neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a to či už na základe nejakého platného právneho titulu alebo dobromyseľnej držby. Okrem toho podľa tvrdenia žalobcu k darovaniu malo dôjsť ústnou formou, pričom v prípade darovacej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zákon vyžaduje, aby darovacia zmluva bola uzavretá písomne. Žalobca teda v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, keďže v jeho prípade ako aj v prípade jeho právnych predchodcov chýbala dobromyseľnosť držby, ktorej by predchádzal čo i len domnelý titul nadobudnutia tejto nehnuteľnosti. Samotné konanie žalobcu pred podaním žaloby svedčí o tom, že nebol dobromyseľný pri užívaní parc.č. 448 a nemohol byť presvedčený o tom, že mu uvedená nehnuteľnosť patrí, keďže už v r. 1998 uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme, predmetom ktorej nesporne bola aj časť parc.č. 448 a po uplynutí doby nájmu požiadal žalovanú o uzavretie novej nájomnej zmluvy a následne o odkúpenie sporného pozemku. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že zo strany žalobcu nebol preukázaný základ žaloby a to domnelý titul, z ktorého by mohol odvodzovať dobromyseľnosť držby nielen svoju, ale aj svojich právnych predchodcov a preto na strane žalobcu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež zamietol aj návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, či už obhliadkou nehnuteľnosti, alebo výsluchom svedkov s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by neprinieslo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
9./ Pred začatím konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe návrhu žalobcu bolo v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 6C/11/2017 dňa 27.02.2017 uznesením nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanej akékoľvek dispozície s pozemkom parc.č. 448 v kat.úz. V. zapísaným na LV č. XXX v taktom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18.03.2017 a keďže žaloba na určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá v celom rozsahu, tak súd s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 a § 336 ods. 4 CSP uvedené neodkladné opatrenie zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
10./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko mala vo veci plný úspech s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.