Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/52/2022

Potvrdené rozhodnutím 3Co/40/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX M., právne zast.: JUDr. Kristína Tomková, advokátka, so sídlom Udavské 391, 067 31 Udavské, proti žalovaný v 1. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 72 48 03, právne zast.: Remedium legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, žalovaný v 2. rade: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, o návrhu žalobkyne na nariadenia neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 19.05.2021, č. k. 12C/52/2022-29 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne: W. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. XXX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Kristína Tomková, advokát, so sídlom: Udavské 391, 067 31 Udavské, proti žalovaným v 1. rade EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO: 35 72 48 03, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v 2. rade AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341, so sídlom: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o návrhu žalobkyne na nariadenia neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Ukladá žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres M., obec M., k. ú. M., a to:

- byt č. X, na prízemí bytového domu, vchod XXX, so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele KN C č. XXXX/XX v podiele 1/1 k celku.

- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele X/X k celku.

Nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, okres M., obec M., k. ú. M.: spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/6 k celku.

II. Ukladá žalobkyni, aby v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na súd proti žalovanému v 1. rade o určenie, že nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č. XXXX a LV č.XXXX kat.úz. M., neviazne záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 27.04.2022 sa domáhala vydania neodkladného opatrenia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres M., obec M., k. ú. M.:

- bytu č. 1, na prízemí bytového domu, vchod XXX, so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele KN C č. XXXX/XX v podiele X/X k celku.

- spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele X/X k celku. - Nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, okres M., obec M., k. ú. M.:

- spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie v podiele X/X k celku.

P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, M., bývajúci na adrese X. XXX, M. uzatvoril s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, ( PSS ) Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 18 200 eur, ktorý sa mal zmeniť po splnení všetkých podmienok na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 10 920 eur. Presná výška stavebného úveru mala predstavovať sumu rovnajúcu sa rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalobkyňa uzatvorila s PSS Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti a Mandátnu zmluvu dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi veriteľom PSS a P. O..

Žalobkyňa má s dlžníkom pánom O. spoločného syna O. O., nar.XX.XX.XXXX, ktorý má trvalý pobyt na adrese X. XXX, tak ako žalobkyňa. V roku 2019 žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s P. O. a spolu so synom sa odsťahovala na adresu X. X, M.. P. O. býva naďalej na adrese X. XXX, kde ho navštevuje aj jeho syn.

PSS najprv začala výkon záložného práva, následne však postúpila pohľadávku na žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa nevie uviesť kedy malo dôjsť k mimoriadnej splatnosti úveru a či PSS vykonala mimoriadnu splatnosť v súlade so zákonom. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dobrovoľnej dražby a nechce prísť o svoju nehnuteľnosť bez toho, aby stratila možnosť preskúmať zmluvy o úvere, nakoľko ide spotrebiteľskú zmluvu. Dôležitým sa javí skutočnosť, či zosplatnenie úveru bolo zo strany PSS v súlade so zákonom, nakoľko žalobkyňa nemá vedomosť o zosplatnení úveru. Žalobkyni bolo doručené Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, v ktorom je uvedený ako dlžník U. F., bytom Q. Č. XX, XXX XX Q. Č. v celkovej výške 15 569,58 eur a následne od žalovaného v 1. rade Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalobkyňa nepozná U. F. a nevie ako mohla PSS postúpiť pohľadávku pána F. na žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobkyňa takúto osobu nepozná a nevie povedať o akú pohľadávku sa jedná. Celá táto listina je zmätočná.

Realizácia záložného práva, podľa písomností zasielaných žalobkyni, sa vykonáva podľa zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vyzval žalobkyňu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľností a obhliadky nehnuteľností. Predmetné ohodnotenie nehnuteľnosti má byť vykonané dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 2. rade zatiaľ nestanovil termín dobrovoľnej dražby.

Žalobkyňa nevie uviesť v akej výške P. O. uhrádza svoje dlhy.

Žalobkyňa v návrhu poukazovala na to, že vydražením nehnuteľností by prišla o nehnuteľnosť, ktorá síce nie je v súčasnosti jej obydlím, nakoľko bola donútená opustiť spoločnú domácnosť spolu so synom. P. O. je užívateľom nehnuteľnosti.

Žalobkyňa v návrhu poukazovala na ust. , podľa ktorého: „V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.“

Podľa žalobkyne Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorú uzatvorila žalobkyňa s PSS obsahuje len údaj o výške úveru a zmluva neurčuje celkovú hodnotu zabezpečenej pohľadávky aj s príslušenstvom, ani neuvádza najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čím nie sú splnené povinnosti uložené daným zákonným ustanovením.

Záložná zmluva musí obligatórne obsahovať určenie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom. V zmluve je potrebné uviesť deň a právny dôvod vzniku. Esenciálnou náležitosťou záložnej zmluvy je podľa určenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

Pokiaľ by záložná zmluva neobsahovala vyššie uvedené náležitosti, bola by absolútne neplatná a preto by ani nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného práva. Zároveň pokiaľ by došlo zo strany veriteľa k zosplatneniu úveru a neboli by splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie, žalovaný v 1 rade by nikdy nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva, nakoľko by táto pohľadávka nebola splatná.

Hoci žalobkyňa v súčasnosti nebýva v predmetnej nehnuteľnosti, chce ju naďalej vlastniť a využívať ako obydlie spolu so svojím synom. Vzhľadom k skutočnosti, že byt užíva P. O. a nehnuteľnosť jej nechce sprístupniť nie je chybou žalobkyne, že byt neužíva. Do bytu by sa spolu so svojím synom chcela vrátiť. Žalobkyňa nedisponuje ani kľúčmi od nehnuteľnosti.

Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia a výsledkom dobrovoľnej dražby by bola strata obydlia žalobkyne a jej syna, pričom je možné pohľadávku žalovaného v 1 rade uspokojiť aj iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou dlžníka, vrátane povolenia splátok na zaplatenie úveru.

Podľa žalobkyne je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nakoľko ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, a dražba by bola úspešná udelením príklepu vydražiteľovi, bola by žalobkyňa oprávnená podať len žalobu o neplatnosť dražby, čo je inštitút hraničný z pohľadu tak záložcu ako aj vydražiteľa. Zároveň inštitút konania o neplatnosti dražby má značne reštriktívny charakter pri argumentačnej voľnosti, nakoľko neplatnosti vyhovujúcim § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je málo. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že je osvedčené a preukázané, že je potrebné poskytnúť ochranu, ktorá má zabezpečiť odvrátenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy s tým, že potreba dočasnej úpravy medzi stranami sporu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako dôvodná.

3. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

5. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

6. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

7. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. ).

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

10. V zmysle ; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva.

11. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby ten, kto ho navrhuje, osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, naliehavosť ochrany, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným opatrením.

12. Predmetom tohto konania bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovaným realizovať výkon záložného práva, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa svoj návrh odôvodňovali potrebou neodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pretože žalobkyni hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, t.j. odpredaj jej majetku na dražbe a následnou stratou obydlia. V danej veci súd vychádzajúc z dôkazov, ktoré boli predložené žalobkyňou a mal za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. preukázala a osvedčila dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t.j. ochrana vlastníckeho práva žalobkyne, pretože prípadným odpredajom na dražbe by došlo zhoršeniu pozície žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností.

13. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.

14. Pretože žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje aj platnosť Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, súd uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, proti žalovanému v 1. rade o určenie, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat.úz. M., neviazne záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania žalobkyne vo vzťahu k žalovaným súd rozhodol podľa a priznal náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100%, pretože žalobkyňa bola v tomto konaní úspešná. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako to vyplýva z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).