Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-260-2016.pdf
PDF · 118.17 KB
No categories available
12P/260/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: L. N., J.. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, N., v konaní zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti manželovi navrhovateľky: F. N., J.. X.X.XXXX, bytom H. XXX/ XX, N., v konaní zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, Pata, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. N., J.. XX.X.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa X.X.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N., vo zväzku B.., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X rozvádza.
II. Maloleté dieťa sa na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždňových intervaloch s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny kalendárny týždeň v roku a otec každý nepárny kalendárny týždeň v roku.
III. Rodičia si budú maloleté dieťa striedať vždy v nedeľu v čase o 17,00 hod. v bydlisku toho rodičia, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť.
IV. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť.
V. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloleté dieťa sa neurčuje.
VI. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
VII. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravuje.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.7.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu a zároveň by upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že ho zverí do jej starostlivosti a manžela navrhovateľky zaviaže na platenie výživného vo výške 50,- Eur mesačne. Vo svojom návrhu poukázala na to, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2013,
a to najmä v dôsledku finančnej situácie manželov, pričom došlo k hádkam, ktoré pretrvávajú dodnes. Z uvedeného dôvodu ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel.
2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.4.2017 vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, poukázal však na to, že dôvodom rozvratu manželstva bola nevera navrhovateľky. Navrhol maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, aby k striedaniu dochádzalo v týždennom intervale, pričom uviedol, že o maloleté dieťa sa riadne staral od jeho narodenia až doposiaľ a má s ním vytvorený blízky vzťah. Poukázal na to, že navrhovateľka pracuje v herni a pohostinstve, kde jej práca trvá aj do neskorých nočných hodín a nemá stabilný rozvrh pracovných zmien. Naproti tomu jeho pracovný čas je stabilný a rozvrhnutý tak, že mu umožňuje riadne sa starať o maloletú, pričom aj v súčasnosti sa o dcéru starajú akoby v striedavej starostlivosti. Stále žijú všetci traja v spoločnej domácnosti v rodinnom dome a nie je predpoklad, že by sa tento stav zmenil hneď po rozvode, resp. že by sa odsťahovali ďaleko od Serede. Maloletá by teda nemenila školu, lekárku, ani širšie prostredie, v ktorom vyrastá. Ďalej sa vyjadril tak, že sa vedia s navrhovateľkou dohodnúť vo vzťahu k výchove maloletej a starostlivosti o ňu. Mal za to, že záujem maloletej a jej potreby budú najlepšie zaistené, ak sa uplatní striedavá osobná starostlivosť rodičov. Poukázal aj na to, že väčšinu nákladov na domácnosť ako aj na dcéru uhrádza sám. Navrhovateľkin príjem je síce nižší, avšak vie si zarobiť mesačne aj 700,- Eur, pričom na domácnosť prispieva sumou 200,- Eur. Keďže on sám platí väčšinu úhrad za bývanie, platí dcére pravidelne mesačne obedy v škole, školský klub ako aj uhrádza iné náklady s ňou spojené a chce sa o ňu starať aj naďalej vo forme striedavej osobnej starostlivosti, navrhol, aby súd s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine výživné neurčil.
3. Manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 3.10.2017 poukázal na pokles svojho príjmu z dôvodu čerpanej práceneschopnosti spôsobenej vážnym úrazom oka, ktorý si vyžiadal opakované operácie a zatiaľ nie je isté, či bude jeho oko zachované v dostatočnom zdravotnom stave, aby bol naďalej schopný vykonávať svoju prácu v zásahovej jednotke Policajného zboru Slovenskej republiky. Považoval za potrebné spomenúť, že navrhovateľka sa o neho počas pracovnej neschopnosti nestarala, nepomáhala mu s ošetrením oka a nepodieľala sa vo zvýšenej miere na úhradách za domácnosť, stravu, bývanie a výdavkoch na maloletú. Navrhovateľka naopak odišla na letnú dovolenku k moru so svojim novým partnerom a s maloletou. Uvedené podľa názoru manžela navrhovateľky, predstavuje ďalší dôvod pre rozvod manželstva.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámením sa s názorom maloletého dieťaťa a výsledkami nariadeného výchovného opatrenia, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o pomeroch účastníkov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX v N., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N., vo zväzku B.., ročník XXXX, na str. XX, pod por. číslom X. U oboch ide o v poradí prvé manželstvo. Obaja sú slovenskej národnosti a majú vzdelanie stredné s maturitou. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nemajú. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva upravené neboli. Maloletá J. má toho času 8 rokov a 4 mesiace, navštevuje 3. ročník základnej školy. Je zdravá, pričom jej výdavky sú bežné a veku primerané.
6. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 17.10.2017 zdôraznil, že navrhovateľka striedavú starostlivosť o maloletú neprijíma, a preto navrhol, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že manžel navrhovateľky by bol oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni od pondelka 16:00 hod. do utorka 19:00 hod. a od piatku 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 7:30 hod. a v nepárnom týždni od stredy 16:00 hod. do štvrtka 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v dňoch školského vyučovania priamo v škole a v ostatných dňoch v mieste bydliska matky a analogicky odovzdá maloletú priamo v školskom zariadení a mimo školského vyučovania matke. Poukázal na to, že striedavá osobná starostlivosť sa vylučuje z dôvodu nedostatočnej komunikácie rodičov dieťaťa, ktorá je v zmysle súdnej praxe nevyhnutná. Výživné navrhol určiť na sumu 100,- Eur mesačne.
7. Navrhovateľka na pojednávaniach dňa 9.5.2017 a dňa 17.10.2017 uviedla, že na podanom návrhu trvá, pričom ľutuje, že návrh nepodala skôr, keďže maloletá veľmi trpí súčasným stavom. Manželstvo bolo chvíľku v poriadku, avšak neskôr sa začali hádky. Podľa jej tvrdenia, manžel je agresívny, nezodpovedný a nevenoval sa dcére ani jej. Stalo sa v minulosti, že ju udrel. Čo sa týka spoločného hospodárenia, dohodli sa, že vzhľadom na vyšší príjem jej manžela, on bude platiť hypotéku na dom a ona všetky výdavky na dcéru. Do domácnosti dáva výlučne ona peniaze. Manžel jej robí nepríjemnosti, chodí za ňou aj do roboty, pričom neraz bola volaná aj policajná hliadka, nakoľko manžel vyvolával hádky a bitky. Maloletá bola neraz svedkom týchto hádok. Ona má už trištvrte roka priateľa. Nakoľko s manželom nedokážu komunikovať, nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, pričom poukázala na to, že sa jej manžel začal intenzívnejšie zaujímať o maloletú vďaka tomu, že bol dlhšie práceneschopný. Mala za to, že maloletá je nadšená a ovplyvnená práve touto skutočnosťou. Domnievala sa, že ňou navrhovaná úprava styku vystihuje najlepší záujem maloletej, a preto chcela, aby bola maloletá zverená do jej starostlivosti.
8. Právna zástupkyňa manžela navrhovateľky na pojednávaniach dňa 9.5.2017 a dňa 17.10.2017 zdôraznila, že skutočným dôvodom rozvodu manželstva je to, že navrhovateľka už trištvrte roka udržiava mimomanželský pomer, pričom sa so svojim partnerom začali okato a provokatívne prezentovať aj navonok. Zúčastnili sa plesu, chodia na spoločné výlety a zdržiavajú sa na verejnosti, kde si vzájomnú náklonnosť prejavujú. Týmto spôsobom navrhovateľka ponižuje svojho manžela verejne. Naproti tomu manžel navrhovateľky je mierumilovný človek, rešpektuje svoju manželku a snaží sa chrániť maloletú. Chce, aby domov maloletá vnímala ako bezpečie a útočisko. S poukazom na uvedené súhlasili s rozvodom manželstva, avšak za príčinu rozvratu manželstva považovali ustáliť neveru navrhovateľky. Nesúhlasila so zverením maloletej do výlučnej starostlivosti navrhovateľky, a to aj z dôvodu, že manželia v striedavej osobnej starostlivosti už fungujú v dlhodobo, pričom komunikácia medzi rodičmi ohľadom maloletej je dostatočná. Mala za to, že motiváciou pre neprijatie striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľkou je iba fakt, že požaduje výživné od svojho manžela. Nesúhlasila s tvrdeniami navrhovateľky o tom, že by hradila všetky náklady maloletej, nakoľko manžel navrhovateľky hradí náklady na stravu maloletej v škole, družinu a životné poistenie a okrem týchto výdavkov uhrádza výdavky na spoločné bývanie. Ďalej poukázala na zníženie príjmov manžela navrhovateľky, ktorý utrpel závažný úraz oka, pričom jeho čistý príjem v mesiaci september 2017 predstavil sumu 683,39 Eur.
9. Manžel navrhovateľky na pojednávaniach dňa 9.5.2017 a dňa 17.10.2017 súhlasil s rozvodom manželstva a pripojil sa k prednesu právnej zástupkyne. S matkou navrhnutou úpravou styku nesúhlasil, keďže ho považoval za nerealizovateľný. Striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch považoval za lepšie riešenie.
10. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 17.10.2017 navrhla, aby súd vzhľadom na vyjadrenia maloletej v prípade rozvodu manželstva, zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
11. Právny zástupca navrhovateľky vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je potrebné ho rozviesť. Na čas po rozvode žiadali zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Styk manžela navrhovateľky upraviť spôsobom ktorý bol špecifikovaný v priebehu pojednávania a zaviazať manžela navrhovateľky na výživné na maloletú v sume minimálne 100,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru je zrejmé, že rodičia sa na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, existujú medzi nimi rozpory, ktoré budú tvoriť prekážku realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na skutočnosť, že až do začiatku tohto roka bola starostlivosť o maloletú takmer výlučne na pleciach navrhovateľky, manžel navrhovateľky začal javiť záujem o maloletú až v priebehu tohto konania, pričom využíva situáciu, že momentálne nepracuje a mohol sa maloletej venovať. Mal za to, že jeho konanie bolo účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného v prípade zverenia maloletej matke. Poukázal na skutočnosť, že doteraz žili rodičia v spoločnej domácnosti čiže vôbec nemožno hovoriť o tom, že sa realizovala nejaká striedavá osobná starostlivosť. Dieťa bolo doma vo svojom domove a staral sa oň ten rodič, ktorý bol práve doma. Táto situácia sa však výrazne zmení, ak rodičia nebudú bývať v spoločnej domácnosti. Poznamenal, že vzhľadom na trojnásobne vyšší príjem manžela navrhovateľky, oproti navrhovateľky by bolo dôvodné určiť výživné aj pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti, keďže v zmysle zákona o rodine rozhodnutie, že sa výživné neplatí, je iba výnimka z pravidla, pričom vzhľadom na uvedené skutočnosti táto výnimka v danom prípade nie je opodstatnená.
12. Právna zástupkyňa manžela navrhovateľky vo svojej záverečnej reči poukázala na to, že rodičia v striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k dieťaťu fungujú, nakoľko títo síce občasne obývajú spoločný priestor, ale spolu nežijú. Bolo preukázané, že matka z tohto priestoru pravidelne odchádza a berie aj svoju dcéru. Dcéra sa vyjadrila, že má rada oboch rodičov, chce byť s nimi s obidvoma. Mala za to, že účelovo sa správala navrhovateľka, ktorá svojmu manželovi, a to aj v návrhu na rozvod, vyčítala zlú finančnú situáciu rodiny, preto manžel navrhovateľky začal viac pracovať. Kým bol v práci, navrhovateľka si našla iného. Nezhody v rodine udáva od roku 2013, ale návrh na rozvod podala v roku 2016 po tom ako si našla milenca. Skutočná motivácia konania navrhovateľky je teda želanie žiť s iným mužom, ale byť finančne zabezpečená aj zo strany bývalého. So stanovením výživného zásadne nesúhlasila a to z dôvodu, že manžel navrhovateľky uhrádza už v súčasnosti náklady na maloletú, ktoré sú vo výške viac ako 100,- Eur mesačne. Okrem týchto výdavkov uhrádza všetky náklady spojené s bývaním maloletej a prispieva na jej stravu. Nie je pritom žiadna záruka, keby tieto peniaze boli poukazované k rukám matky, že by sa dostali k dcére a na úhradu jej výdavkov, skôr je riziko že matka bude používať dieťa ako nástroj na získanie vyššieho výživného.
13. V priebehu konania súd uznesením č.k. 12P/260/2016-69 zo dňa 9.5.2017, právoplatným dňa 19.5.2017, nariadil navrhovateľke, manželovi navrhovateľky a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov vo frekvencii určenej psychológom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Zo správy ÚPSVaR Galanta, doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.10.2017, o výsledku výchovného opatrenia vyplýva, že rodičia a maloleté dieťa spolupracovali so psychológom. Navrhovateľka uviedla, že si praje, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej starostlivosti s tým, že by súhlasila s neobmedzeným stykom otca s dieťaťom. Vyjadrila však ochotu uvažovať aj nad možnosťou striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko pracuje na zmeny a maloleté dieťa približne dva roky funguje v režime, v ktorej je starostlivosť o dieťa rozdelená medzi oboch rodičov. Vzťah otca s dcérou vnímala tak, že najmä v posledných mesiacoch trávia spolu viac času a ich vzťah je bližší ako predtým. Myslela si, že maloletá má radosť z toho, že sa jej otec viac venuje. Ďalej uviedla, že pre ňu je rozhodujúci názor maloletej. V prípade, ak by maloletá súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, bola by ochotná pristúpiť k dohodnutiu sa na tejto forme starostlivosti. Manžel navrhovateľky si vyslovil želanie, zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nakoľko sa chce naďalej podieľať na starostlivosti a výchove o maloletú. Predpokladal, že v prípade zverenia maloletej do starostlivosti jej matky, by sa stretával s maloletou málo a nepravidelne. Uviedol, že komunikácia medzi rodičmi sa týka výhradne maloletej a zvyčajne sa dokážu dohodnúť ohľadne aktuálnej starostlivosti a výchovy dcéry. Vedel si predstaviť, že by striedavá osobná starostlivosť fungovala, nakoľko už v súčasnosti sa rodičia v starostlivosti o maloleté dieťa striedajú z dôvodu pracovného času navrhovateľky. Maloletá J. vyjadrila osobný postoj k rodinnej situácii tak, že obidvoch rodičov má rada a vie si predstaviť, že by bola niekoľko dní so svojou matkou a niekoľko dní so svojim otcom. V závere správy sa konštatuje, že sa preukázalo, že obaja rodičia majú záujem dohodnúť sa tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade, ak sa rodičia na súde nedohodnú, odporúčalo sa, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na názor maloletého dieťaťa.
14. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.10.2017 vyplýva, že dňa 5.10.2017 bol vykonaný pohovor s maloletou J. bez prítomnosti rodičov. Uviedla, že býva s matkou a s jej priateľom Radom. Keď jej matka je v práci, tak je s otcom a keď matka nerobí tak je s ňou. Ďalej uviedla, že by chcela bývať týždeň u otca a týždeň u matky, alebo byť tri dni s otcom a štyri dni s matkou, alebo tri dni s matkou a štyri dni s otcom.
15. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
16. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
17. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 23. Podľa § 28 ods.1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 24. Podľa § 62 ods.1 až 6 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
25. Nakoľko z výpovedí účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil neveru navrhovateľky, rozdielne povahy manželov a ich rozdielne názory na spôsob a účel manželského spolužitia, z toho plynúce pretrvávajúce nezhody a vzájomná strata dôvery.
26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z § 24 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine vyplýva, že súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov s jej určením nesúhla-
sí, hoci obidvaja majú záujem sa o dieťa starať. Pre rozhodovanie v konaní starostlivosti o maloletých je podstatný motív, ktorý vedie jedného z rodičov osvojovať si právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám, prípadne svojím rozhodnutím vydeľovať druhému rodičovi s rovnoprávnym postave- ním čas a priestor na stretávanie sa s dieťaťom. Základným predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia a záujmové aktivity. Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, školských povinností a mimoškolských aktivít. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové, nelogické odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva na úkor niekoho iného. Je teda nevyhnutné spoľahlivo zisťovať, z akých dôvodov nie je preferenčný rodič ochotný spolupracovať s druhým rodičom a komunikovať s ním o výchove. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa. Zisťovanie citových väzieb dieťaťa môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi; ak už dlhšiu dobu žije len s jedným rodičom, ktorý na neho informačne a výchovne prevažne pôsobí, potom sa význam tohto kritéria stráca. Je logické, že dieťa bude preferovať toho rodiča, s ktorým prevažne žije a ktorý mal dostatok priestoru na to, aby vôľu dieťaťa formoval, na rozdiel od druhého rodiča. V takomto prípade potom bude zisťovať, ktoré okolnosti viedli k strate kontaktu medzi druhým rodičom a dieťaťom, či spočívali v osobe preferenčného rodiča alebo oprávneného rodiča a či šlo o zavinené konanie alebo nezáujem. 2. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie. 3. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. januára 2012, sp. zn. 23CoP/96/2011).
27. Po vyhodnotení dôkazov, súd rozhodol o zverení maloletej J. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže súd považoval práve túto formu starostlivosti o maloleté dieťa za vhodnú, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa síce nie v klasickej bežnej forme, ale sa realizuje aj v súčasnosti, nakoľko rodičia maloletej naďalej bývajú v jednom rodinnom dome, aj keď už spolu nežijú s tým, že navrhovateľka sa zdržiava s maloletou aj u svojho nového partnera. Model striedavej osobnej starostlivosti je už zaužívaný dlhšiu dobu a riadne funguje. Medzi rodičmi dieťaťa boli síce zistené v priebehu konania isté komunikačné nedostatky, avšak ohľadom maloletej sa doposiaľ vedeli dohodnúť a svoje pracovné povinnosti si prispôsobili tak, aby bola zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa. V priebehu konania bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom a bolo nariadené aj výchovné opatrenie, pričom z predložených správ referátu poradensko
- psychologických služieb a kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletá má rada obidvoch rodičov a chcela by byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd pri rozhodovaní prihliadol na želanie maloletého dieťaťa, ktoré má rovnako rado svoju matku ako aj svojho otca, chce s nimi stráviť čas v rovnakom rozsahu, ako aj na skutočnosť, že rodičia toho času ešte žijú v jednom dome, a preto striedavá osobná starostlivosť by nebola na ujmu dieťaťa, ktoré by nebolo vytrhávané ani zo známeho sociálneho prostredia, ani z prostredia školy. Navrhovateľka v priebehu konania vyjadrila nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, keďže mala za to, že jej manžel začal javiť záujem o maloletú až v priebehu tohto konania, pričom jeho konanie považovala za účelové. Súd však v priebehu konania nezistil, že by záujem manžela navrhovateľky o maloletú bol len dočasný a deklarovaný. Súd rovnako nezistil, že by zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bol akokoľvek ohrozený jej vývoj, keď obaja rodičia sa dokážu o ňu riadne starať. Súd teda vychádzajúc z predložených správ kolízneho opatrovníka referátu poradensko - psychologických služieb, prihliadajúc na želanie a názor maloletej a na jej najlepší záujem a zohľadňujúc všetky osobitosti daného prípadu, rozhodol o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre
zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa a obaja prejavili aj záujem túto starostlivosť zabezpečovať. Súd ďalej určil, že navrhovateľka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň v roku a manžela navrhovateľky každý nepárny kalendárny týždeň v roku s tým, že rodičia si budú maloletú striedať vždy v nedeľu v čase o 17:00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí striedavá osobná starostlivosť. Rodičia sú povinní dieťa v stanovenom čase odovzdať do starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami.
28. V priebehu konania sa zistilo, že navrhovateľka je zamestnaná ako barmanka s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 360,- Eur, pričom určitý príjem má aj z tzv. tringeltov. Okrem maloletej Niny inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako policajt s priemerným čistým mesačným príjmom 1.059,19 Eur s tým, že aktuálne je práceneschopný, keďže utrpel úraz oka, v dôsledku čoho v mesiaci september jeho čistý príjem bol vo výške 683,39 Eur. Okrem maloletej Niny inú vyživovaciu povinnosť nemá. Obaja manželia bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky dosahuje väčší príjem ako navrhovateľka, súd výživné na maloleté dieťa počas trvania striedavej starostlivosti neurčil, nakoľko aktuálne uhrádza manžel navrhovateľky výdavky na spoločné bývanie ako aj výdavky maloletej, a to najmä hradí stravu v škole, družinu a životné poistenie, čím sa podieľa vo väčšom rozsahu na výdavkoch maloletej ako navrhovateľka. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletej, resp. na strane rodičov, bude možné zmeniť rozhodnutie súdu aj v časti výživného.
29. Súd ďalej rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení, ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody.
30. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravil, nakoľko nezistil potrebu úpravy styku a ani jeden z rodičov to nežiadal, pričom rodičia budú mať rovnomerne rozložený styk. Napriek tomu sa ale nevylučuje, aby sa rodičia dohodli a maloletú by mal u seba rodič, ktorý aktuálne osobnú starostlivosť o dieťa nevykonáva.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.