Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne: L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. I. XXXX/XA, A., t. č. XX T., St. B., A XRX, B., Ontario proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 595 915 6621 0 zo dňa 23.júna 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 595 915 6621 0 zo dňa 23. júna 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne a účelne vynaložené trovy a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 16.5.2013 bola žalovanej doručená žiadosť žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 8.1.2015 priznala žalobkyni od 16.10.2010 invalidný dôchodok v sume 161,20 Eur, ktorý bol zároveň právnymi predpismi ustanovujúcimi pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky od 1.1.2015 zvýšená suma invalidného dôchodku na sumu 168,40 Eur. Následne žalovaná rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo na 11.7.2016 bola suma invalidného dôchodku žalobkyne zvýšená na sumu 330,60 Eur. Predmetné rozhodnutia boli následne na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -74 zo dňa 28.2.2018zrušené a vrátené žalovanej na ďalšie konanie.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový rozhodnutím č. rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 5.9.2019 bol odo dňa 16.5.2010 zvýšený invalidný dôchodok žalobkyne podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ Z.z“) a podľa a toho istého zákona od 1.1.2019 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 427,90 Eur. Z dôvodu poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, pričom výsledok jej posúdenia je uvedený v lekárskej správe, odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 11.6.2019. Žalobkyňa v posledných 10-ich rokoch pred vznikom invalidity, t. j. pred 2.1.2007 získala 2052 dní obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v k rozhodnutiu priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. S prihliadnutím na ustanovenie získala žalobkyňa pred vznikom invalidity 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku

invalidity žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky, čím jej vznikol nárok podľa nárok na invalidný dôchodok od 2.1.2007. Suma invalidného dôchodku bola určená v zmysle zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Žalobkyňa v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa v znení nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, pričom potrebný počet rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.január 1984. Priemerný mzdový bod bol preto vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok a prehľad ich hodnôt je uvedený v osobnom liste. V prípade ak poistenec v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa , patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod v hodnote 0,3, v prípade materskej dovolenky to je 0,6 a v prípade ak v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tak tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. V prípade ak takéto obdobie netrvalo celý kalendárny rok, patrí poistencovi pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka. Žalobkyňa získala v rokoch 1975, 1979, 1980, 1984, 1989, 1991 až 1998, 2001 a 2002 náhradnú dobu podľa a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a preto jej patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Okrem uvedeného žalobkyňa preukázala aj dobu materskej dovolenky v kalendárnom roku 1981, a preto jej za toto obdobie patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,6. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 5941 dní dôchodkového poistenia, to znamená 16,2768 rokov dôchodkového poistenia, pričom osobný mzdový bod je 0,9481. k osobnému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, a preto je hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne 0,958. Ku dňu vzniku invalidity získala žalobkyňa 9228 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa vychovala 3 deti a 54 rokov veku dosiahla 15.9.2013, tak dôchodkový vek podľa dosiahla pripočítaním 90 kalendárnych mesiacov k veku 54 a to 15.3.2021. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala žalobkyňa 5186 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 14414 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 39,4905 rokov obdobia dôchodkového a pripočítaného obdobia. Sumu invalidného dôchodku určila žalovaná na 349,20 EUR mesačne a určila ju ako súčin priemerného osobného bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá na rok 2010 predstavovala sumu 9,2246 EUR. Žalovaná ďalej v odôvodnení poukázala na zmenu sumy invalidného dôchodku podľa jednotlivých určení opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

3. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť. Z administratívneho spisu generálny riaditeľ žalovanej zistil, že rozhodnutím 595 915 6621 0 zo dňa 16.8.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 313,80 EUR. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil dátum vzniku invalidity žalobkyne od 27.6.2008. Následne rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 19.6.2019 bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok na sumu 370,00 EUR, pričom k samotnej zmene došlo na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý určil dátum vzniku invalidity od 2.1.2007. Odvolaním napadnutým rozhodnutím došlo následne k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobkyne na sumu 359,90 EUR. Žalovaná ďalej uviedla, že z posledný 10 rokov pred vznikom invalidity žalobkyňa získala 2052 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia a tak splnila podmienku potrebné počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa v znení nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové bodov, pričom potrebný počet rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.1.1984. Priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa získala náhradnú dobu a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1975 122 dní, v kalendárnom roku 1979 221 dní, v kalendárnom roku 1980 24 dní, v kalendárnom roku 1984 345 dní, v kalendárnom roku 1989 84 dní, v kalendárnom roku 1991 39 dní, v kalendárnom roku 1992 21 dní, v kalendárnom roku 1993 45 dní, v kalendárnom roku 1994 29 dní, v kalendárnom roku 1995 57 dní, v kalendárnom roku 1996 26 dní, v kalendárnom roku 1997 56 dní, v kalendárnom roku 1998 42 dní, v kalendárnom roku 2001 131 dní, v kalendárnom roku 2002 129 dní, preto jej patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, podľa ustanovenia . Žalobkyňa preukázala taktiež aj dobu materskej dovolenky v kalendárnom roku 1981 196 dní, a preto jej patrí za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,6. Úhrn osobných bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,4306. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 5941 dní dôchodkového poistenia, to znamená 16,2768 rokov dôchodkového poistenia, pričom osobný mzdový bod je 0,9481. k osobnému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, a preto je hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne 0,958.K nezhodnoteniu doby štúdia žalobkyne od 1.1.1975 do 31.8.1975 vo veci osobného mzdového bodu za rok 1975 poukázal generálny riaditeľ žalovanej na ustanovenie a , podľa ktorého sa za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov pred 1.1.2004 a ktoré trvala celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 a v prípade materskej dovolenky 0,6 . Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. V období od 1.9.1975 do 31.8.1975 doba štúdia netrvala celý rok, preto bol osobný mzdový bod určený ako podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Za dobu štúdia, ktorá trvala celý kalendárny rok, patrí žalobkyni osobný mzdový bod 0,3, potom za jeden deň patrí osobný mzdový bod (0,3 : 365 = 0,00082191, po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta ). Žalobkyňa v predmetnom období získala 122 dní doby štúdia, preto patrí osobný mzdový bod x 122 = 0,1098. Rovnako boli určené aj osobné mzdové body za obdobia náhradnej doby, ktoré netrvali celý kalendárny rok, t. j. roky 1984 a 1989. Vo veci zhodnotenia náhradnej doby, ktorú žalobkyňa získala v roku 1984 v rozsahu 345 dní uviedol, že s prihliadnutím na ustanovenie o sociálnom zabezpečení sa ako náhradná doba hodnotí aj doba, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažnú pomoc v materstve, ktorá sa považuje za nemocenskú dávku. Podľa o nemocenskom poistení zamestnancov nemocenské náleží namiesto mzdy, platu alebo odmeny za prácu zamestnancovi, ktorý je pre nemoc alebo úraz uznaný dočasne za neschopného na výkon svojho doterajšieho zamestnania. Nakoľko obdobne poberanie peňažnej pomoci v materstve v roku 1984 nenadväzovalo na zamestnanie, obdobie od ukončenia starostlivosti o dieťa I., nar. XXXX do začiatku starostlivosti o dieťa O., nie je obdobím dôchodkového poistenia ani náhradnou dobou.

4. Pre účely určenia sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum priznania tejto dávky a nie dátum vzniku nároku na dôchodok. Preto sa na určenie sumy dôchodku upravuje priemerný osobný mzdový bod podľa právnych predpisov platných v čase priznania dôchodkovej dávky. Suma invalidného dôchodku žalobkyne bola určená správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, odvolanie žalobkyne bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto generálny riaditeľ žalovanej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Žalobné body

5. Žalobkyňa podanou správnou žalobou proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. 5959156621 0 zo dňa 23.6.2020 namietala, že z textu rozhodnutia je zrejmé, že jeho vydanie trvalo viac než 6 mesiacov od podania odvolania. Samotné rozhodnutie ignorovalo odvolacie dôvody, ktorými žalobkyňa žiadala podložiť odôvodnenie rozhodnutia súvisiace s výpočtom jej osobného mzdového bodu ustanoveniami zákona, podľa ktorého sa výpočet uskutočnil. Ide o uvedenie príslušného paragrafového znenia a jeho citáciu podľa ktorého žalovaná tvrdí, že náhradná doba v r. 1975 trvala od 1.9.1975 do 31.12.1975 hoci počas roku 1975 žalobkyňa navštevovala školu (od 1.1.1975 základnú a od 1.9.1975 strednú), čo uviedla aj v podanom odvolaní.

6. Vo veci priemerného osobného mzdového bodu, ktorý žalovaná upravila o 20 % (rok 2010) a nie o 32 % (rok 2007) keďže žalobkyni nárok na dôchodok vznikol v roku 2007 a k tomuto dátumu boli tiež posudzované všetky skutočnosti potrebné k splneniu nároku na invalidný dôchodok.

7. Žalobkyňa má za to, že jej požiadavka o uvedenie príslušného paragrafového znenia, na základe ktorého žalovaná rozhodla pri výpočte osobného mzdového bodu žalobkyne, je opodstatnená s prihliadnutím na to, že žalovaná pri výpočte jej dôchodku urobila opakovane chybu. Žalobkyňa preto s prihliadnutím na vyššie uvedené požaduje preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

8. Žalobkyňa pôvodne podala správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave, ako na správnom súde, kde bola správna žaloba spolu s prílohami doručená dňa 19.10.2020. Krajský súd v Bratislave následne po preskúmaní veci zistil, že nie je miestne príslušným správnym súdom, a preto vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako miestne príslušnému správnemu súdu. Vec bola predložená tunajšiemu súdu 9.8.2021.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaná k správnej žalobe uviedla, že rozhodnutím 595 915 6621 0 zo dňa 16.8.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 313,80 EUR. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil dátum vzniku invalidity žalobkyne od 27.6.2008. Následne rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 19.6.2019 bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok na sumu 370,00 EUR, pričom k samotnej zmene došlo na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý určil dátum vzniku invalidity od 2.1.2007. Žalovaná ďalej uviedla, že z posledný 10 rokov pred vznikom invalidity žalobkyňa získala 2052 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia a tak splnila podmienku potrebné počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni 2.1.2007, avšak nárok na výplatu dôchodku vznikol žalobkyni odo dňa 16.5.2010 s prihliadnutím na to, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku doručila žalobkyňa žalovanej dňa 16.5.2013. Žalovaná uvedené odôvodnila s poukazom na ustanovenia a , podľa ktorých môže priznať invalidný dôchodok najviac 3 roky spätne od doručenia žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,4306. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 5941 dní dôchodkového poistenia, t.j. 16,2768 rokov dôchodkového poistenia podľa .

10. Priemerný osobný mzdový bod je 0,9481, čo predstavuje podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Ustanovenie v znení Z. z ustanovovalo, že k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, a preto v súlade s uvedeným bola upravená hodnota osobného mzdového bodu žalobkyne, podľa ktorej je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9585. Aktuálna dôchodková hodnota bola použitá v súlade s ustanovením , teda ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

11. K námietke týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia štúdia od 1.1.1975 do 31.8.1975 žalovaná poukázala na , podľa ktorého sa predmetné obdobie hodnotí podľa vtedy platných právnych predpisov. Podľa ustanovenia

zákona o sociálnom zabezpečení sa požadovalo na vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, pod ktorou sa rozumejú tieto doby od vzniku československého štátu doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Žalobkyni bolo zhodnotené pre dôchodok štúdiu po skončení povinnej školskej dochádzky. Obdobne upravuje doby štúdia aj ustanovenie o sociálnom zabezpečení a tiež o sociálnom zabezpečení. S prihliadnutím na uvedené sa žalovaná pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, suma invalidného dôchodku žalobkyne je určená správne, v súlade s právnymi predpismi, a preto navrhuje podanú správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.

13. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15.Podľa Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1.januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.

16.Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 (4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku a) 2004 60%, b) 2005 40%, c) 2006 36%, d) 2007 32%, e) 2008 28%, f) 2009 24%, g) 2010 20%, h) 2011 16%, i) 2012 12%, j) 2013 8%, k) 2014 4%.

17.Podľa (6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

18.Podľa (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

19. Žalobkyňa opodstatnene namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že z odôvodnenia nevie, prečo jej nebolo zarátané štúdium počas celého roka 1975 do 31.12.1975 napriek

tomu, že v odvolaní túto skutočnosť namietala. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že išlo o odôvodnenú námietku. Žalovaná skutočne nedala na túto námietku vyčerpávajúcu odpoveď. Vo vyjadrení k žalobe už doplnila argumentáciu, ktorej nemožno nič vytknúť. Žalovaná správne uviedla, že: „ podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že obdobie štúdia žalobkyne v roku 1975 sa hodnotí podľa vtedy platných príslušných právnych predpisov. Podľa , bod 4 zákona o sociálnom zabezpečení, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku Československého štátu doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Žalobkyni bolo zhodnotené pre dôchodok štúdium, ktoré získala až po skončení povinnej školskej dochádzky. Obdobne hodnotenie doby štúdia upravuje , o sociálnom zabezpečení a tiež , o sociálnom zabezpečení. Faktom ale je, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takáto argumentácia absentuje. Chybu nedostatku dôvodov rozhodnutia, ktorou je aj nezodpovedanie podstatných námietok účastníka konania, nemožno napraviť správnou argumentáciou vo vyjadrení k správnej žalobe. Na druhej strane, je notoricky známa skutočnosť, že do dôb sociálneho poistenia sa zarátavajú až doby po skončení povinnej školskej dochádzky a skutočnosť, že žalobkyňa si musí byť vedomá, že v predmetnom roku 1975 navštevovala ďalšie vzdelávanie po skončení povinnej školskej dochádzky až od 1.9.1975. Potom len takúto chybu odôvodnenia by nebolo možné považovať za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, najmä keď z tohto dôvodu nie je možné očakávať zmenu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, resp. ich predchádzajúcich postupov neslúži na to, aby boli odstraňované všetky pochybenia administratívneho orgánu ale na ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy, to znamená len na odstraňovanie takých pochybení aj v postupe orgánu verejnej správy, ktoré mohli mať za následok nezákonnosť a vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že tento dôvod nezákonnosti sám o sebe by nestačil na to, aby bolo rozhodnutie žalovanej zrušené.

20. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa získala z posledných 10- tich rokov pred vznikom invalidity, t. j. pred 2. januárom 2007 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok 2. januára 2007. Žalovaná ďalej v odôvodnení správne uviedla, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Žalovaná tiež správne určila rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu a ďalej v odôvodnení uviedla, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa v znení žalobkyňa nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné body, preto podľa bol priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť mzdové body. Úhrn osobných mzdových bodov kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval sumu 15,4306.

21.Vo veci úpravy priemerného osobného mzdového bodu žalovaná uviedla, že na účely sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum priznania tejto dávky a nie dátum vzniku nároku na dôchodok, a preto sa na určenie sumy dôchodku upravuje priemerný osobný mzdový bod podľa právnych predpisov platných v čase priznania dôchodkovej dávky. Takúto argumentáciu vo veci úpravy priemerného osobného mzdového bodu nepodoprela žiadnym ustanovením zákona o sociálnom poistení. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe svoju úpravu priemerného osobného mzdového bodu odôvodnila tým, že poukázala na znenie , v znení , podľa ktorého sa k priemernému osobnému mzdovému bodu hodnoty nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Vo vyjadrení uviedla aj to, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni od 2. januára 2007, t. j. od vzniku invalidity a nárok na výplatu dôchodku vznikol od 16. mája 2010. Z uvedeného plynie, že žalovaná spája výpočet výšky invalidného dôchodku s dátumom, ku ktorému v prípade žalobkyne vzniklo právo na výplatu tohto dôchodku. Z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila právo na priznanie invalidného dôchodku až v roku 2013, bolo jej možné tento priznať spätne najviac tri roky dozadu, čo je od 16. mája 2010.

23. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaná uviedla úvahu, ktorou sa spravovala pri použití právnych predpisov vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho obdobia podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ďalej k spôsobu výpočtu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1, ďalej k výpočtu priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v odôvodnení tiež uviedla, že na určenie sumy invalidného dôchodku použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú k 16. máju 2010. K tomu ale neuviedla, na základe ktorého ustanovenia zákona tak urobila (§ 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná v odôvodnení takisto neuviedla, na základe ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod zvýšila podľa § 63 ods. 4 písm. g) v znení účinnom do 31.12.2007. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že prvostupňovému rozhodnutiu chýba aplikácia právneho predpisu, prečo bol priemerný osobný mzdový bod upravený o 20%, ako sa upravuje v roku 2010 a nie o 32% ako sa upravuje v roku 2007, v ktorom žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok, teda nie podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná, napriek takto uplatnenej námietke, žalobkyni v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpoveď na túto odvolaciu námietku dala opätovne bez toho, aby uviedla, na základe ktorého ustanovenia zákona podoprela svoju úvahu, že na účely určenia sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum vzniku nároku na výplatu tejto dávky a nie dátum vzniku nároku na dôchodok. Správny súd konštatuje, že aj pre správny súd zostalo z takéhoto odôvodnenia skryté, akou právnou úvahou pri použití ktorých ustanovení zákona o sociálnom poistení, k takému záveru žalovaná dospela. Žalovaná pritom správne uviedla, že pre určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako70%, a určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Kým pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa pri výpočte použije tá dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, čo bolo v prípade žalobkyne spätne k 16. máju 2010, žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla žiadnu úvahu, na základe ktorej takýto istý postup uplatnila aj pri výpočte ďalšieho činiteľa pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, konkrétne priemerného osobného mzdového bodu, resp. pre jeho úpravu podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z toho plynie, že chýbajú skutkové dôvody ale aj právne posúdenie pre takýto výpočet úpravy priemerného osobného mzdového bodu, ktorý žalobkyňa dosiahla za rozhodujúce obdobie rokov predchádzajúcich vzniku nároku na invalidný dôchodok. Nedostatok takýchto dôvodov rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

24. Bude úlohou žalovanej , aby vo veci znovu rozhodla a svoje rozhodnutie založila na aplikácii na vec priliehajúcich ustanovení zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odôvodniť s náležitosťami odôvodnenia podľa ) . Bude úlohou žalovanej, pokiaľ zotrvá na správnosti svojej úvahy o tom, že činiteľ vo výpočte invalidného dôchodku - priemerný osobný mzdový bod je potrebné modifikovať podľa ods 4 písm g) zákona o sociálnom poistení vo vyššie citovanom znení, doplniť odôvodnenie aj o úvahu na základe ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení je možné tento činiteľ vo výpočte invalidného dôchodku vypočítať inak ako by tomu bolo ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému by bezpochyby úprava priemerného osobného mzdového bodu mala byť vykonaná podľa os. 4) písm d ) zákona o sociálnom poistení v znení podľa §a z zákona o sociálnom poistení.

25.O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.