Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne: V.. K. A., N.. XX.XX.XXXX, A. A., W. XXX/X, zastúpená JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 538/1, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu funkčného platu s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 13Cpr/1/2014-60 z 21.11.2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13Cpr/1/2014-100 z 26.9.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok a dopĺňací rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 8.190,- eur s 5,25 % úrokom od 30.1.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 665,31 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu a vzájomný návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.668,66 eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.5.2013 sp.zn. 13Cpr/13/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2013 sp.zn. 7CoPr/6/2013 súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dané žalovaným dňa 3.9.2012 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi trvá. Nakoľko k výpovedi došlo 3.9.2012 posudzujú sa nároky, ktoré z nej vznikli podľa predpisov účinných do 31.12.2012. V zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov. Žalobkyni teda patrí náhrady mzdy najviac za čas 9 mesiacov. Právnemu predchodcovi žalovaného bolo oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní doručené 21.12.2012, a preto žalobkyni od tohto dňa vznikol nárok na náhradu mzdy do 21.9.2013. Pri výške náhrady mzdy súd vychádzal z funkčného platu, ktorý bol žalobkyni určený s účinnosťou od 1.12.2011 vo výške XXX,- eur. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že pri náhrade mzdy sa má vychádzať z funkčného platu vo výške XXX,- eur, ktorý žalobkyni bol určený s účinnosťou od 4.9.2012, a to z dôvodu, že k odňatiu osobného príplatku došlo až po tom, čo jej bola daná výpoveď, preto takéto konanie zo strany žalovaného súd považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške X.XXX,- eur, vychádzajúc zo sumy XXX,- eur mesačného platu.

3. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

4. Výrok o vylúčení vzájomného návrhu žalobcu na samostatné konanie dopĺňacím rozsudkom odôvodnil ustanovením § 147 ods. 4 v spojení s § 225 CSP.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého so zreteľom na pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní má žalobkyňa nárok na náhradu 35,44 % svojich trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré jej v uvedenom rozsahu a vyčíslení aj priznal.

6. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil poukazom na tom, že žalobkyňa požadovala náhradu mzdy vo väčšom rozsahu než jej súd prvej inštancie za obdobie 9 mesiacov priznal.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal žalobkyni náhradu mzdy v sume 7.362,- eur s prísl..

8. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Poukázal na to, že súd priznal žalobkyni náhradu funkčného platu správne za 9 mesiacov, ale mesačnú výšku určil nesprávne na XXX,- eur. Žalobkyňa mala totiž v čase od 4.9.2012, ktorý je rozhodný pre výšku náhrady funkčného platu, funkčný plat mesačne vo výške XXX,- eur. Pre výpočet náhrady funkčného platu je preto nutne použiť túto výšku funkčného platu. Prvoinštančný súd neprávne určil, že odobratie osobného príplatku žalobkyni, teda zníženie jej funkčného platu na XXX,- eur s účinnosťou od 4.9.2012 bolo účelové a z toho dôvodu nesprávne vychádzal z výšky funkčného platu XXX,- eur. Súd mal teda žalobkyni priznať finančnú náhradu len vo výške X.XXX,- eur. Naviac sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal so vzájomným návrhom žalovaného, týkajúcim sa odstupného, ktoré žalobkyňa obdŕžala v súvislosti so skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru, pretože ide o návrh samostatný, ktorý nemôže byť predmetom započítania. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, pretože pri rozhodnutí vo veci správnym spôsobom by žalobkyňa nemala nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výroky rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o vylúčení časti predmetu konania na samostatné konanie, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

13. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

14. Vychádzajúc z ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne), na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú (okrem iného) aj ustanovenia § 77

až 80 Zákonníka práce, teda vrátane nárokov na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

15. Podľa § 251i ods. 4 Zákonníka práce, výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1.1.2013 a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2012.

16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.12.2012, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov.

17. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že po rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.zn. 13Cpr/13/2012 z 22.5.2013 a rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoPr/6/2013 z 28.11.2013, ktorým bolo určené, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne so žalovaným je neplatné, zostalo predmetom tohto konania posúdenie nárokov žalobkyne na náhradu mzdy (funkčného platu) v dôsledku tohto neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru.

18. V tomto smere súd prvej inštancie správne ustálil, že je potrebné vychádzať z funkčného platu vo výške XXX,- eur, ktorý jej patrí za čas 9 mesiacov, tak ako to správne vyčíslil súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, a to za obdobie od 21.12.2012 v celkovej dĺžke 9 mesiacov, čo predstavuje sumu X.XXX,- eur. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, že súd mal vychádzať s platu 818,- eur mesačne v dôsledku toho, že tento plat bol určený žalobkyni s účinnosťou od 4.9.2012. V tomto smere súd prvej inštancie v zásade správne konštatuje, že išlo o účelové konanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, pričom z obsahu spisu vyplýva, že listom z 3.9.2012 označeným ako Oznámenie o výške a zložení funkčného platu bol žalobkyni znížený funkčný plat na sumu XXX,- eur v dôsledku odobratia osobného príplatku, pričom pôvodne poberala žalobkyňa plat vo výške XXX,- eur.

19. V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného v čase vydania predmetného oznámenia o výške a zložení funkčného platu), podľa ktorého štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

20. Z ustanovenia § 89 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

21. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak osobný príplatok bol postupom podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona štátnemu zamestnancovi priznaný, má naň nárok a k jeho odňatiu môže dôjsť len po zhodnotení kvality plnenia služobných úloh. Ak k tomuto zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh a rozhodnutiu nedôjde, predstavuje osobný príplatok nárokovú zložku funkčného platu, ktorú nemožno bez ďalšieho svojvoľne odňať. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by k takémuto zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh došlo a že by bol v tomto smere vydaný aj zodpovedný a obsahovo vyčerpávajúci posudok, ktorý by tieto okolnosti vyhodnotil, tak ako to zamestnávateľ žalobkyne urobil pri priznávaní tohto príplatku v predchádzajúcom období a v hodnotení žalobkyne uviedol, že táto si zodpovedne plní pracovné úlohy. V spise sa nachádza len spomínaný list z 3.9.2012, ktorý je Oznámenie o výške a zložení funkčného platu a Návrh na odňatie osobného príplatku z 3.9.2012, podpísaný vedúcou oddelenia, pod ktoré žalobkyňa v rámci svojho štátnozamestnaneckého pomeru patrila, avšak samotné zhodnotenie úrovne kvality plnenia služobných úloh tak, ako to vyžaduje § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009

Z.z., v spise sa nenachádza, teda vykonané nebolo a žalovaný na súde prvej inštancie v tomto smere nenavrhol ani žiadne dokazovanie. Totiž na ostatnom pojednávaní na súde prvej inštancie 21.11.2014 súd vykonal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), týkajúce sa ďalších návrhov na doplnení dokazovania, avšak žalovaný v tomto smere nijaký návrh nepodal.

22. Postupom podľa § 382 odvolací súd osobitným prípisom upozornil sporové strany na možnosť aplikácie § 89 ods. 1, 2 zákona č. 400/2009 Z.z. v prejednávanej veci.

23. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, pretože tieto boli ustálené správne v závislosti na výške plnenia, ktoré bolo v prospech žalobkyne priznané.

24. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolania žalovaného, ktorý argumentoval nesprávnym postupom súdu prvej inštancie o vzťahu k jeho vzájomnému návrhu týkajúceho sa vyplateného odstupného v prospech žalobkyne, treba konštatovať, že dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie sa s týmito námietkami vyporiadal a považujúc tento vzájomný návrh žalovaného za samostatnú časť predmetu konania, vylúčil tento na samostatné konanie, kde budú námietky žalovaného zohľadnené.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .