Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/277/2009

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: ÚDRŽBA DOMOV s.r.o, so sídlom Homolova 19, Bratislava, IČO: 35 898 861, zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokát so sídlom Saratovská 2/ A, Bratislava, proti žalovanej: H.. B. O., narodená XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpená: E. F., narodený XX. XX XXXX, bytom I. Z. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 289,78 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,48%.

III. Štát Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,24%.

IV. Štát Slovenská republika má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,76%.

V. Znalec A.. H. D. má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 67,24%.

VI. Znalec A.. H. D. má voči žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v rozsahu 32,76%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 25. 10. 2007 sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 289,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 1. 7. 2007 z dôvodu, že žalovaná nesplnila povinnosť platiť podľa čl. 4 ods. 2, 3 zmluvy o výkone správy pravidelné mesačné platby na prevádzku , údržbu a opravu domu a na služby spojené s užívaním bytu a nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2006. Žalovaná uplatnený nárok neuznala, uviedla, že zálohové predpisy uhrádzala, pričom nedoplatok za dodávku tepla neuhradila, nakoľko považovala zariadenie na meranie za nekorektne fungujúce, pričom opakovane nesúhlasila s vyúčtovaním dodávky tepla. Dňa 3. 2. 2012 doručila žalovaná súdu podanie označené ako vzájomný návrh, ktorým si voči žalobcovi uplatnila nárok na zaplatenie sumy 41,73 eur s úrokom z omeškania od 1. 7. 2007 do zaplatenia (samotný právny zástupca žalovanej upresnil na pojednávaní súdu konanom 17. 10. 2017, že sa nejednalo o vzájomnú žalobu, ale o prostriedok procesnej obrany) a ktorý odôvodnil tým, že vyúčtovanie za rok 2006 malo byť urobené podľa čl. 3 bod 7b zmluvy o výkone správy tak, že skutočné náklady za poskytnuté plnenia mali byť rozúčtované podľa m2 podlahovej plochy bytu.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru energetika odvetvie tepelná energetika, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne Y. G., výsluchom znalca A.. D. žalobu zamietol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - 273 zo dňa 2. 5. 2012. O vzájomnej žalobe na zaplatenie sumy 41,73 eur súd nerozhodoval, nakoľko ju nepovažoval za vzájomnú

žalobu, ale za obranu podľa § 98 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Právne súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 8a ods. 1 písm. a), b), c), d), e) f), § 10 ods. 1, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z . z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30. 6. 2007, § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. v znení účinnom do 14. 9. 2009. Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že vlastníci domu sa dohodli na spôsobe rozúčtovania tepla v pomere 30 % : 70 % a preto rozúčtovanie dodávky tepla malo byť uskutočnené pomerom základnej zložky vo výške 40 % a spotrebnej zložky vo výške 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Súd prvej inštancie zároveň nepovažoval vyúčtovanie za rok 2006 za správne a uviedol, že na základe tohto vyúčtovania nemožno žalovanú zaviazať na zaplatenie žalovanej istiny.

3. Odvolací súd po odvolaní podanom žalobcom, uznesením č. k. 2Co233/2012-316 z 11. 1. 2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevykonal dokazovanie na skutočnosti, ktoré v konaní bolo nutné preukazovať a zároveň vec nesprávne právne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd v uznesení skonštatoval, že aj v odvolacom konaní zostalo sporné rozúčtovanie tepla vo vzťahu k bytu žalovanej, ale aj v celom dome a jeho pomer základnej a spotrebnej zložky. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre absenciu dohody vlastníkov bytového domu vrátane žalovanej malo byť rozúčtovanie dodávky tepla uskutočnené pomerom 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., nakoľko vyhláška neobsahovala ustanovenie, ktorým by taxatívne bola uložená subjektom postupujúcim podľa ňou upravených právnych podmienok nevyhnutne upraviť obsah dohôd uzatvorených v právnom režime § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktoré v rozhodnom čase dovoľovalo vlastníkom bytov a nebytových priestorov uzavrieť dohodu o inom rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a považoval za nepresné a nejasné tvrdenie súdu prvej inštancie o absencii takejto dohody, pričom poukázal aj na absentujúce vysporiadanie sa s výpoveďou svedkyne Y. ktorá uviedla, že v bytovom dome bol dohodnutý pomer 30:70. V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie za aktívnej účasti strán sporu nádväzne na doteraz vykonané dôkazy, príp. ich zopakovanie, vykonanie ďalších dôkazov, ktorých potreba v konaní vyvstane a ktoré strany navrhnú, v neposlednom rade na chovanie strán sporu, ich vyjadrenia, v neposlednom rade na porovnanie rozpočítania platieb za dodané teplo v roku 2006 vo vzťahu k ostatným bytom opätovne posúdiť nároky žalobcu na zaplatenie sumy 289,78 eur s príslušenstvom.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na termín 25. 7. 2017, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zmene na strane žalobcu, nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na L. uzavreli zmluvu o výkone správy s novým správcom, spoločnosťou Údržba domov s.r.o. a v tejto súvislosti podľa ustanovenia § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhla, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosti Doming, s.r.o. vstúpil nový žalobca, ten, na koho boli prevedené, resp. prešli práva alebo povinnosti, teda spoločnosť Údržba domov, s.r.o. Súd uznesením zo 16. 10. 2017, č. k. 25C/277/2009 - 356, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu vyhovel.

5. Na pojednávaní konanom 17. 10. 2017 uviedla právna zástupkyňa žalobcu, že po konzultácii so žalobcom, s ohľadom na skutočnosť, že žalobca s ohľadom na úhrady žalovanej v súčasnosti neeviduje pohľadávku voči žalovanej, berie žalobu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil.

6. Žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná pri úhrade nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015, resp. nedoplatku vyplývajúceho zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1. 1. 2012 do 21. 2012 vo výške 485,98 (po úhrade ktorého žalobca neeviduje pohľadávku voči žalovanej, a to ani pohľadávku, ktorú uplatnil v tomto konaní) nekonala s vedomím, že uhrádza aj sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Právny zástupca žalovanej zároveň uviedol, že sumu uvedenú ako nedoplatok žalovanej vo vyúčtovaní za rok 2006 nepovažuje za správnu a preto žalovanej nevznikla povinnosť uhradiť dlžnú sumu a nedostala sa ani od omeškania. Nestotožnil sa ani so závermi odvolacieho súdu vyjadrenými v uznesení č. k. 2Co233/2012-316 z 11. 1. 2017, a naďalej zotrval na stanovisku, že spotreba nákladov na vykurovanie mala byť vyúčtovaná podľa zmluvy o výkone správy v závislosti od podlahovej plochy bytu a nie v závislosti od pomeru základnej a spotrebnej zložky.

Nesprávnosť vyúčtovania dodaného tepla za rok 2006 videl právny zástupca aj v tom, že dodané teplo nebolo pre jednotlivé byty rozpočítané pre všetky tri vchody, ale bol braný do úvahy len jednotlivý vchod. Právny zástupca žalobcu zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

7. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa ďalej nekonalo a vo veci meritórne nerozhodlo s tým, že žalobcu rešpektuje ako dominus litis (pán sporu). V prípade ak dôjde k späťvzatiu žaloby, druhá strana má právo vyjadriť svoj nesúhlas (za predpokladu, že k späťvzatiu došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, pričom posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím je výlučne vecou úvahy súdu, s tým, že nemusí iba o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. Formou procesných úkonov, ktoré môžeme definovať ako prejavy alebo konania subjektu konania, ktoré procesné právo predvída a upravuje a ktorým priznáva účinky na vznik, ďalšie rozvíjanie, zmenu alebo zánik procesnoprávneho vzťahu, sa realizuje ústavné právo na súdnu ochranu. Základom procesných úkonov strán sporu sú podania, z ktorých sa najvýznamnejšie sú návrhy a z nich predovšetkým dispozitívne úkony, v ktorých sa najvýraznejšie prejavuje autonómia vôle strán, teda tie, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania.

12. Žalobca na pojednávaní konanom 17. 10. 2017 jednoznačne prejavil vôľu zobrať žalobu v celom rozsahu späť a to z dôvodu, že už neeviduje voči žalovanej pohľadávku, ktorej uloženia povinnosti úhrady žalovanej súdom sa v tomto konaní domáhal. Žalovaná, aj prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že ak pohľadávka žalobcu v konaní zanikla tým, že žalovaná uhradila nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2015 (pričom predmetom tohto konania je úhrada nedoplatku za rok 2006) ona pri úhrade nedoplatku za rok 2015 o tejto skutočnosti nemala vedomosť (zároveň uviedla, že si uplatnila u žalobcu vrátenie tejto sumy). Znovu je potrebné zopakovať, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím je výlučne vecou úvahy súdu, s tým, že nemusí iba o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. Žalovaná takéto dôvody neuviedla, argumentácia, že žalovaná pri úhrade nedoplatku za rok 2015 nevedela, že úhradou môže zaniknúť aj pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nie je dôvodom, ktorý by bránil tomu, aby súd akceptoval dispozitívny úkon žalobcu a aby konanie nezastavil. To všetko samozrejme pri zohľadnení procesného zavinenia za zastavenie konania. Ak žalobca na pojednávaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (a všeobecne správcu bytového domu) v konaní, súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia žalobcu (tak pôvodného, ako aj súčasného) je podopretá ustanoveniami § 8, § 8a a § 8b zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nie nevýznamným v konaní je, že aktívna legitimácia žalobcu, ako správcu bytového domu nebola spochybnená ani odvolacím súdom.

13. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku. Súd pri zohľadnení dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom vychádzal zo znaleckého posudku, resp. so záveru jeho doplnenia z 28. 4. 2011 (č. l. 177 v spise), vypracovaného znalcom IX. D., kedy tento v rámci uvedenia ďalších skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, uviedol, že pri porovnávaní vykurovania podobných bytov v bytovom dome a rešpektovaní tolerancie plus/mínus 30 % by boli vyhodnotené náklady za teplo za kúrenie za byt žalovanej, nie tak, ako bolo uvedené vo vyúčtovaní za rok 2006, teda 16.927 Sk (561,87 eur), ale 11.056,72 Sk (367,02 eur). Samotné vyjadrenie sumy skutočnej výšky nedoplatku zo strany znalca strany sporu

v konaní namietali, súd však uvádza, že samotné uvedenie výpočtu sumy, ktorú znalec považoval za správnu výšku nedoplatku žalovanej za dodané teplo, nebolo odpoveďou na otázku právnu, teda otázkou, ktorú by znalec nebol oprávnený riešiť. Jednalo sa od odpoveď na všeobecne formulovanú otázku súdu uviesť ďalšie relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktorá si vyžadovala odborné vedomosti. Keď celkový nárok v spore, uplatnený žalobcom predstavoval sumu 8.729,90 Sk (289,78 eur), vyúčtovaný nedoplatok vo vzťahu k nákladom na kúrenie, pôvodný, tak ako bol vo vyúčtovaní uvedený bol vo výške 6.505 Sk (215,93 eur), tak nedoplatok zodpovedajúci kúreniu vo vzťahu k vyúčtovaniu a vo vzťahu k záverom znalca predstavoval sumu 634,72 Sk (21,07 eur) (rozdiel medzi sumou skutočných úhrad mesačnými platbami žalovanej vo výške 10.422 Sk (345,95 eur) uvedenou vo vyúčtovaní a sumou 11.056,72 Sk (367,02 eur) uvedenou znalcom). Potom po odpočítaní sumy 6.505 Sk (215,93 eur) (ako nesprávnej výšky nedoplatku za dodané teplo, ktorého výška bola medzi stranami sporná) od sumy celkového nedoplatku z vyúčtovania teda sumy 8.729,90 Sk (289,78 eur) a následnom pripočítaní sumy 634,72 Sk (21,07 eur), čiže (8.729,90-6.505) + 634,72, skutočná výška celkového nedoplatku žalovanej za rok 2006 predstavovala sumu 2.859,62 Sk (94,92 eur). Ak teda 100 % uplatnenej pohľadávky žalobcu v spore predstavovala suma 8.729,90 Sk (289,78 eur), potom skutočný úspech žalobcu, dôvodne uplatnený nárok vo výške 2.859,62 Sk (94,92 eur) predstavuje 32,76 % oproti pôvodne uplatnenému nároku a úspech žalovanej v rozsahu 67,24 % po zohľadnení časti, v ktorej si žalobca uplatnil nárok dôvodne, teda rozsahu 32,76 %, (67,24 % - 32,76 %), predstavuje výsledný úspech žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, po odpočítaní jeho úspechu od úspechu žalovanej 34,48 % a to je potom rozsah, v akom má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní vznikli trovy aj ďalším subjektom, a to štátu, Slovenskej republike a znalcovi A., tieto súd pomerne rozdelil, v závislosti od úspechu žalobcu a žalovanej, a to tak, že žalobca sa na týchto trovách podieľa v rozsahu 67,24 % (rozsah jeho neúspechu oproti žalovanej sume) a žalovaná sa na týchto trovách podieľa v zostávajúcom rozsahu 32,76 %. O konečnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.