Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-714-2015.pdf
PDF · 110.06 KB
No categories available
16C/714/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. Š., N.. XX.XX.XXXX, s pobytom Š. XXX, S. A.P., o zaplatenie 4 707,26 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny v sume 829,74 eura a v prislúchajúcej časti úrokov z omeškania, zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 860,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.11.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.
IV. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
V. Súd vracia žalobcovi: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlo Karadžičova 8, Bratislava, súdny poplatok za žalobu v sume 43,30 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.12.2015 sa žalobca, ktoré súdu pripustil do konania uznesením zo dňa 06.02.2017 na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „veriteľ“), aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 707,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 16.11.2015 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že medzi veriteľom a žalovaným bola dňa 25.06.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 41841105. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 2 400,- eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- eur. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, pričom jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch veriteľa. Veriteľ vystavil ku dňu 07.11.2015 výpis bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2015 obsahujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s končeným zostatkom na úhradu v sume 4 707,26 eura.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16C 714/2015-51 zo dňa 06.10.2016, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 16C 714/2015-58 zo dňa 09.12.2016 zrušil.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
8. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení § 192 C.s.p. doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému do vlastných rúk, a to dňa 22.05.2017. Ten sa však k žalobe a jej prílohám v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
9. Žalobca podaním zo dňa 13.09.2017 skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu späť v časti istiny v sume 679,74 eura predstavujúcej poplatky a sankčný úrok, v sume 150,- eur predstavujúcej úhradu žalovaného po začatí tohto súdneho konania, všetko aj s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 877,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 0217,52 eura od 16.11.2015 do 13.06.2017 do 13.06.2017, zo sumy 3 927,52 eura od 14.06.2017 do 05.09.2017 a zo sumy 3 877,52 eura od 06.09.2017 do zaplatenia.
10. Žalobca ku skutočnostiam uvedeným v žalobe dodal, že žalovaný dňa 30.05.2012 vyplnil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro a prijatím tejto žiadosti zo strany veriteľa došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty. Uvedené predstavovalo revolvingový úver, pri ktorom podľa žalobcu nie je možné určiť výšku RPMN. Pôvodne žalovaná suma predstavovala v sume 2 010,- eur istinu úveru, v sume 463,27 eura poplatky, v sume 2 017,52 štandardné úroky a v sume 216,47 eura sankčné úroky.
11. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval z osobitného predpisu, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p., aj bez prihliadnutia na súhlas, resp. nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 druhej vety a § 146 ods. 2 C.s.p., zastavil, na základe čoho predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 877,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 4 0217,52 eura od 16.11.2015 do 13.06.2017, zo sumy 3 927,52 eura od 14.06.2017 do 05.09.2017 a zo sumy 3 877,52 eura od 06.09.2017 do zaplatenia.
15. Podľa § 297 prvej vety C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
16. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
17. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
18. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
19. Súd nariadil na deň 19.09.2017 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 17.10.2017.
20. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, všeobecných obchodných podmienok veriteľa, výpisu z pôžičkovej karty Quatro, vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu. 21. Veriteľ ako právnická osoba podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 30.05.2012 v písomnej forme zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa vydať žalovanému kreditnú kartu, na ktorú poskytne finančné prostriedky do výšky úverového rámcu 2 400,- eur a záväzok žalovaného platiť mesačnú splátku 30,- eur.
22. Zo zmluvy vyplývalo, že ročná úroková sadzba predstavovala výšku 22,80 % a informatívny výpočet RPMN v hodnote 26,07 %.
23. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplývalo, že žalovaný z kreditnej karty formou platieb alebo výberov z bankomatov vyčerpal sumu 2 010,- eura a splátkami uhradil sumu celkovo 150,- eur.
24. Z oznámenia o postúpení pohľadávok vyplývalo, že veriteľ ako postupník postúpil pohľadávku z titulu vyššie uvedenej zmluvy žalobcovi ako postupníkovi.
25. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
26. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
27. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
28. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.
29. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
40. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
41. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že veriteľ a žalovaný zatvorili dňa 30.05.2012 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ (banka, podnikateľ) podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzhľadom na jej obsah aplikoval osobitný predpis upravujúci spotrebiteľské úver a to zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
42. S odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na všetky zákonné prekážky brániace navrhovateľovi priznať jeho uplatnený nárok. Z toho dôvodu súd skúmal, či poskytnutý úver nemožno považovať za bezpoplatkový a bezúročný z dôvodu absencie niektorej náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z..
43. Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z.). To znamená, že zmluva musela obsahovať informácie o tom, koľko dlžník pri každej splátke zaplatí na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval, keďže veriteľ poskytol žalovanému len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala, výšku splátky istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov a preto mal súd za to, že veriteľom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávky mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.
44. Z výpisu z pôžičkovej karty bolo zrejmé, že žalovaný čerpal z úveru sumu 2 010,- eura (t.j. istina úveru), pričom priebežne hradil aj splátky úveru v rôznych výškach. Na splátkach celkovo uhradil sumu 150,- eur. To znamená, že žalovaný na istine úveru dlžil sumu 1 860,- eura.
45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia, súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú len v časti 1 860,- eura a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
47. Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
48. Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 50. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
51. Žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy (istiny úveru) vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu žalovaného prišlo po 15.01.2009, súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase od 15.01.2009 do 01.02.2013 podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z...
52. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom (t.j. ku dňu 16.11.2015) predstavovala výšku 0,05 % ročne, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,05 % ročne.
53. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo sumy 1 860,- eura od 16.11.2015 až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovanými žalobcovi.
54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
56. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Nakoľko žalovanému ako úspešnej strane sporu, ktorej pomer úspechu v konaní predstavoval 20,98 %, ktorý súd vypočítal tak, že žalovaného neúspech, ktorý predstavoval 39,51 % (= priznaná časť uplatnenej istiny v sume 1 860,- eura), odpočítal od úspechu žalovaného, ktorý predstavoval 60,49 % (= zamietnutá a späťvzatá časť uplatnenej istiny bez uvedenia dôvodu v celkovej sume 2 847,26 eura), žiadne trovy konania nevznikli, keďže bol v konaní nečinný, súd mu podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal.
59. Podľa § 7 ods. ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť preplatku.
60. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
61. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
62. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
63. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.
64. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobcu v časti predmetnej istiny a príslušenstva späť pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu podľa § 7 ods. 7 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., kráteného o 6,70 % eura podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., prostredníctvom prevádzkovateľa systému podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 282,- eura (zo sumy 4 707,26 eura) a súdny poplatok za žalobu po späťvzatí predstavoval sumu 232,- eura (zo sumy 3 877,52 eura), súd vrátil žalobcovi zodpovedajúcu časť tohto súdneho poplatku v sume 43,30 eura, už kráteného o 6,70 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti rozhodnutiu súdu o vrátení súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.