Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, IČ: 043 55 211, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: E. Č., trvale bytom Z. XX, 841 03 Bratislava, o zaplatenie 350,- eur spolu s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 10.6.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii uviedla svoje osobné údaje. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 436189 zo dňa 23.12.2013 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 75,- eur, to je zaplatiť celkovú čiastku vo výške 425,- eur, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 75,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 02.06.2014. V zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienku vo výške 3,- eurá za každú upomienku. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky v súlade s dohodnutými všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, z čoho vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- eur za zaslané upomienky. V dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosť MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, IČ: 043 55 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453, prišlo ku zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení poprela dôvod podanej žaloby a tvrdila, že žalobcovi nič nedlhuje. Tento fakt bol preukázaný aj v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV pod spisovou značkou 40C/281/2014. V predmetnom konaní súd zrušil rozhodcovský rozsudok spisová značka 17499/14 zo dňa 03.12.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Uvedené rozhodnutie sa týkalo zmluvného vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 436189 zo dňa 23.12.2013, teda zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje nároky podanou žalobou. V predmetnom konaní žalovaná preukázala, že voči žalobcovi nemá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 436189 zo dňa 23.12.2013 žiadny dlh. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. Žalovaná preto namieta podanie žaloby, pretože význam a účinky uvedeného rozsudku sa týkajú aj žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa. Z dôvodu opatrnosti opätovne žalovaná uviedla skutočnosti, ktoré už uviedla počas konania pred stálym rozhodcovským súdom, a tiež vo vyššie spomenutom súdnom konaní sp. zn. 40C/281/2014. Zmluva o úvere, ktorá mala byť uzavretá dňa 23.12.2013 s výškou úveru 350,- eur neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), a z tohto dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva ďalej obsahuje nesprávne uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery, ktorú podľa tvrdenia žalovanej žalobca nesprávne uviedol v nižšej výške v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, táto je podľa tvrdenia žalovanej neplatná pre rozpor výšky s dobrými mravmi. Keďže úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a súčasne nie je možné výšku úroku považovať za platnú, potom by žalovanej mohla vzniknúť len povinnosť uhradiť sumu poskytnutú žalobcom. Žalovaná od 15.01.2014 do 16.04.2014 postupne uhradila žalobcovi sumu 375,- eur, a to platbou zo dňa 15.01.2014 vo výške 75,- eura, platbou zo dňa 12.02.2014 vo výške 100,- eur, platbou zo dňa 17.03.2014 vo výške 100,- eur a platbou zo dňa 16.04.2014 vo výške 100,- eur. Z uvedeného vyplýva, že uhradila viac ako jej bolo poskytnuté. Zároveň uplatnila námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Záväzok vrátiť úver bol splatný do 21 dní od dňa jeho poskytnutia. K poskytnutiu došlo v decembri 2003, čiže splatným sa stal v januári 2014. Žaloba došla na súd až v máji 2017, čiže viac ako 3 roky po splatnosti. Ako žalobca prišiel na dátum splatnosti 02.06.2014 žalovaná nevie, z jeho tvrdení to ani nevyplýva. Žalovaná s ohľadom na uvedené popiera preto žalobu v časti uplatnenej istiny, úroku z omeškania, a tiež v časti zmluvnej pokuty, nakoľko tento považuje tiež za nepreukázaný a nedôvodný.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 17.10.2017, na ktorý strany sporu riadne predvolal. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila. Súd preto v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1 Dňa 23.12.2013 o 11:43 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 425,- eur do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 372,45 % p.a. z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 75,- eur. Výška RPMN predstavovala 2 689,34 %. Podľa zmluvy o úvere sa zaviazal veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver najneskôr do dvoch dní odo dňa uzavretia zmluvy. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 12.) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že variabilný symbol pre vrátenie peňažných prostriedkov bude číslo zmluvy, inak platba nebude môcť byť identifikovaná. Z výpisov o pohybe na účte/potvrdenia transakcie, ktoré boli súčasťou spisu sp. zn. 40C/281/2014 súd zistil, že žalobkyňa uhradila dňa 15.01.2014 sumu 75,- eur, dňa 12.02.2014 sumu 100,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 100,- eur, dňa 16.04.2014 sumu 100,- eur na účet žalobcu, pričom pri každej platbe uviedla VS: 8261016698. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/281/2014 zo dňa 27.11.2015, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok súd zistil, že dôvodom na zrušenie bol zánik dlhu žalovanej zo zmluvy o úvere č. 436189 splnením. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/45/2016 zo dňa 30.06.2016 súd zistil, že tento rozsudok Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správny potvrdil.

5. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

5.1 Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.2 Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

5.3 Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.4 Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.5 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

5.6 Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

5.7 Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

5.8 Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

5.9 Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

5.10 Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

5.11 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

5.12 Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.13 Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

5.14 Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

5.15 Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5.16 Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

5.17 Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

5.18 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5.19 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

5.20 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 21 dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcim spotrebiteľské zmluvy, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere konal žalobca (ako dodávateľ) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná (ako spotrebiteľ) nekonala v rámci svojej obchodnej, prípadne podnikateľskej činnosti.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 23.11.2014 o 11:43 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla právneho predchodcu žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú sumu 425,- eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 350,- eur a odplaty vo výške 75,- eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie 350,- eur (zrejme istiny) s tým, že tvrdil, že žalovaná nezaplatila žalobcovi do podania žaloby žiadnu sumu. Súd mal však z tvrdení žalovanej, podložených listinnými dôkazmi (potvrdenia/výpisy z účtu) za preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi postupne sumu 375,- eur. Ako variabilný symbol platby uviedla svoje rodné číslo, čo je v rozpore so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (konkr. bod 12), ktoré stanovujú, že

variabilným symbolom bude číslo zmluvy, inak platba nebude môcť byť identifikovaná. Dôsledkom takto vykonanej platby je však iba nemožnosť platbu spárovať, neznamená to, že v prípade preukázania platby nezanikne dlh splnením. Aj z rozsudku sp. zn. 40C/281/2014 zo dňa 27.11.2015 vyplýva, že dlh žalovanej zo zmluvy o úvere č. 436189 (uzatvorenej dňa 23.12.2013 o 11:43) zanikol splnením postupným zaplatením sumy 375,- eur právnemu predchodcovi žalobcu ešte v roku 2014. K rovnakému záveru došiel aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správny potvrdil. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 17.08.2016 a boli v konaní sp. zn. 40C/281/2014 doručené žalobcovi, čo preukazuje vedomosť žalobcu týkajúcu sa plnenia dlhu žalovanou. Žalobca napriek tejto skutočnosti podal dňa 31.05.2017 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 350,- eur titulom nezaplatenia toho istého úveru, o ktorom na základe vykonaného dokazovania súd v konaní sp. zn. 40C/281/2014 konštatoval, že zanikol splnením. S ohľadom na preukázané tvrdenia žalovanej o postupnom splnení dlhu v celkovej sume 375,- eur, ku ktorým sa žalobca nevyjadril (ani písomne, ani na pojednávaní), považoval súd žalobu v časti o zaplatenie istiny 350,- eur ako nedôvodne podanú, a túto v celom rozsahu zamietol.

8. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 12,- eur titulom zmluvnej pokuty za zaslané upomienky, súd tento nepovažoval za dôvodný v prvom rade z dôvodu, že žalovaná celú žalovanú sumu (vrátane nákladov za upomienky) uhradila, čo súd považoval za preukázané. Súd ďalej uvádza, že nebolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k dohode na zmluvnej pokute v prípade zasielania upomienok. Žalobca na odôvodnenie svojho nároku poukazoval na ustanovenie čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o úvere boli zahrnuté do všeobecných podmienok, na ktoré samotná zmluva len odkazuje. Všeobecné podmienky by nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že bežný spotrebiteľ nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností týkajúcich sa základných podmienok úveru v menej prehľadných všeobecných podmienkach, prípadne iných k úverovej zmluve pripojených písomnostiach. Na viac súd považuje za potrebné uviesť, že predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú formulárové, vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých zmluvných vzťahov uzatváraných v čase platnosti týchto podmienok so všetkými dlžníkmi. Uvedené všeobecné podmienky nemožno teda považovať za individuálne dojednané medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Ak by aj žalobca individuálne dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad zasielania upomienok preukázal, súd by nárok z takéhoto dojednania nepriznal, nakoľko by mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou, keďže výška zmluvnej pokuty závisí výlučne na vôli veriteľa, teda na tom koľko upomienok sa rozhodne žalovanej zaslať), odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie by tak bolo v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní ani žiadny spôsobom nepreukázal, že by žalovanej akúkoľvek upomienku zaslal.

9. Súd ďalej uvádza, že úver sa stal platným uplynutím doby 21 dní od jeho poskytnutia. V prípade dodržania podmienok - poskytnutia úveru do dvoch dní odo dňa uzavretia zmluvy bol úver poskytnutý najneskôr dňa 25.12.2013 a stal sa splatným najneskôr dňa 15.01.2014. Žalobca v žalobe tvrdí že sa stal dlh splatným dňa 02.06.2014, ale toto tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, preto súd vychádzal z preukázaných skutočností. Odo dňa 16.01.2014 by bola žalovaná v prípade jeho nezaplatenia v omeškaní, a toho istého dňa by mohol žalobca vykonať svoje právo po prvýkrát, a teda podať žalobu na súde. V prípade spotrebiteľských vzťahov sa na premlčanie aplikuje všeobecná premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka), a ak sa právo v tejto dobe neuplatní na súde, považuje sa za premlčané a v prípade spotrebiteľa aj bez vznesenia námietky premlčania ho súd potom priznať nemôže (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). S poukazom na uvedené mohol žalobca svoje právo voči spotrebiteľovi uplatniť na súde najneskôr do dňa 16.01.2017. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 31.05.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, súd aj z tohto dôvodu právo na zaplatenie 350,- eur s príslušenstvom žalobcovi priznať nemohol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.