Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoZm-22-2016.pdf
PDF · 109.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému: G. U., P.. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX H., o zaplatenie 318,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18CbZm/103/2013-37 zo dňa 7.4.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne z uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal podľa § 142 ods.1 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
2. V dôvodoch uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 318,64 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 318,64 eur od 2.8.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 318,64 eur od 16.10.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sadzbe 1/3 % vo výške 1,06 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 318,64 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.8.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa (E., H..Z..A.. so sídlom v Y.). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil zmenkovú sumu, ani úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 7.11.2008 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - E.Ť., H..Z..A.. poskytol žalovanému úver vo výške 232,36 eur, pôvodne 7.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 454,09 eur, t.j. 13.680,- Sk 12 mesačnými splátkami po 47,- eur, t.j. 37,84 eur počnúc dňom 28.12.2008. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 221,74 eur, t.j. 6.680,- Sk, pričom
poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uzatvoril predmetnú zmluvu a tento dlh už splatil. V súčasnosti spláca úroky a doklad, z ktorého vyplýva, že už uhradil 900,- eur. Chcú od neho ešte úroky v sume 808,56 eur a každý mesiac spláca po 40,- eur.
4. Žalovaný ďalej dňa 7.11.2008 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti E., H..Z..A.. sumu 318,64 eur, t.j. pôvodne 9.599,35 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 2.8.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť E., H..Z..A.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.
5. K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17 všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň keď v zmysle týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti E., H..Z..A... V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom ktorého je spor zo zmenky a preto postupoval pri jej preskúmavaní i zo záverov spoločného Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (zverejneného pod č. 93 Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2015), ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úpravy ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre obchádzanie zákona, pre jej formu, nevyváženosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky vyplnil zmenkovú sumu v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z., i vzhľadom na vyplnenú zmenkovú sumu a zmenka nemala byť veriteľom prijatá.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 12.5.2016, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v predmetnej veci zamietnutá. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 a), b) a f) a § 221 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom takéto dokazovanie účastníci nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd samotný nie je legitimovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvoinštančný súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o odklon od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici a Prešove.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti prevyšujúcej zastavené konanie napadnuté, s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP (účinné od 1.7.2016), podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo doručené 12.5.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať.
Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).
10. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu jeho dôvodov, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie ich správnosti zdôrazňuje nasledovné:
11. V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pre toto konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska hmotného práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a že žalovaným je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno- právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje v konaní právo zo zabezpečovacej zmenky, keďže žalovaný uzavrel zmluvu o úvere pôvodne s veriteľom, obchodnou spoločnosťou E., H..Z..A.., dňa 7.11.2008. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 7.000,- Sk, t.j. 232,36 eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 6.680,- Sk, t.j. 221,74 eur, spolu 13.680,- Sk, t.j. 454,09 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 1.140,- Sk, t.j. 37,84 eur, počnúc dňom 28.12.2008. Zmluva obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, účel označený zaškrtnutím. Číslo zmluvy je XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú žalovaný vystavil dňa 7.11.2008, na ktorej je uvedená zmenková suma 9.599,35 Sk, t.j. 318,64 eur, ktorú mal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2.8.2009. Zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa, ktorým je žalovaný.
13. Pre absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov, preukazujúcich skutočný účel použitia finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom úverovej zmluvy, sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, založeným zmluvou o úvere, ktorý je v danom prípade v zmysle tak vnútroštátnej ako aj európskej legislatívy, upravujúcej spotrebiteľské právo, potrebné skúmať. Dôkazné bremeno, ktoré v prípade pochybností o charaktere právneho vzťahu na žalobcovi, tento neuniesol ani v súvislosti s odvolacím konaním. Z doterajšej rozhodcovacej činnosti je súdu zrejmá skutočnosť, že pôvodný veriteľ E. H..Z..A.., pri uzatváraní úverových zmlúv ako je predmetná zmluva so žalovaným, účelovo obchádzal právny režim spotrebiteľských úverov navádzaním dlžníkov na vypĺňanie identifikátorov podnikateľského subjektu, ak takým dlžník bol a to bez ohľadu na skutočný záujem klienta - dlžníka, ktorý pri uzatváraní základného úverového vzťahu zo strany veriteľa skúmaný nebol vôbec. Z predloženého spisu nevyplýva, že by o takéto konanie nešlo aj v predmetnom prípade. Preto súd vecne správne pristúpil k ochrane spotrebiteľa v zmysle platných právnych ustanovení spotrebiteľského práva.
14. Súčasťou úverovej zmluvy, na základe doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, sú štandardne Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v tomto prípade konkrétne bode 17 majú tzv. Dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej je majiteľ zmenky oprávnený vyplniť zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Krajský súd už viackrát judikoval, že nemôže dôjsť k platnému uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Navyše, tieto dohody o vyplnení zmenky neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka s tým, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky splynula s ostatnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom sú značné pochybnosti o tom, či podpisujúci dlžník mal vedomosť o tom, že okrem podpisu úverovej zmluvy sa zaväzuje k ďalším zmluvným záväzkom, ktoré pre platnosť by prakticky potrebovali samostatné zmluvné dojednania. Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako to správne konštatoval a odôvodnil už súd prvej inštancie. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy, pričom ide o úrok 91,25 % ročne, je konanie v rozpore s dobrými mravmi.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia i pokiaľ ide o konštatovanie obchádzania Zákona o ochrane spotrebiteľov pokiaľ ide o zabezpečenie zmenkou. Rubopisovanie zmenky (prevod zmenky rubopisom) znamená sťaženie spotrebiteľovi možnosti domáhať sa svojich práv, pretože podľa § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Rubopisovanie zmenky znamená sťaženie podávania tzv. kauzálnych námietok (námietky týkajúce sa hospodárskych dôvodov vystavenia zmenky) pre spotrebiteľov, s tým, že terajší majiteľ zmenky a žalobca by bol chránený proti dlžníkovi, ktorý po rubopisovaní zmenky už nemohol vznášať kauzálne námietky proti novému majiteľovi zmenky. Ak došlo k vyplneniu zmenky bez platnej dohody o vyplňovacom práve, zmenka v časti zmenkovej sumy je vyplnená v rozpore so zákonom. Dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzavretá, nebola individuálne dojednaná, preto bez platnej dohody o vyplnení zmenky nemohol pôvodný majiteľ zmenky vypísať zmenku v podstatných náležitostiach vlastnej zmenky, a to zmenkovej sume, či dohodnutom zmenkovom úroku.
16. Krajský súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, rovnako ako aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v konaní trovy nevznikli, ani ním neboli v konaní uplatnené (§387 Civilný sporový poriadok).
17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).