Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1Er-4296-2015.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/4296/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti povinnej: N. N.Á., nar. X. X. XXXX, bytom N. XXX/X, V. N., pre vymoženie pohľadávky vo výške 188,20 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 3886/2015, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinnej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 42,17 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie sa dňa 30. 10. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3886/2015 na vymoženie pohľadávky vo výške 188,20 eura. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., č. 1524100713 zo dňa 8. 6. 2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 067183 zo dňa 23. 11. 2015, ktoré v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného poriadku udelil tento súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 188,20 eura a trovy exekúcie.
2. V priebehu exekúcie doručil súdny exekútor súdu podanie povinnej označené ako odvolanie. Povinná vo svojom podaní uviedla, že jej prišlo oznámenie o úhrade 398,20 eura. Takou sumou nedisponovala a pracovníčka VšZP jej odporučila danú sumu splácať formou splátkového kalendára, s výškou splátky podľa svojich možností. Posledná splátka bola uhradená 14. 6. 2016 a pracovníčka VšZP potvrdila, že je všetko vyplatené. Následne jej prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že povinná síce dňa 19. 12. 2016 na exekútorskom úrade prevzala upovedomenie o začatí exekúcie, odmietla však uhradiť trovy exekúcie.
3. Oprávnená vo svojom vyjadrení, ktoré súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, uviedla, že povinná vykonala pred začatím exekučného konania dve úhrady vo výške 200,- Eur dňa 17. 6. 2015 a 20,- Eur dňa 28. 8. 2015, nedoplatok bol vyčíslený na 188,20 eura. Keďže povinná v mesiaci september a október 2015 nepoukázala žiadnu úhradu, oprávnená 30. 10. 2015 podala návrh na vykonanie exekúcie vo výške 188,20 eura. Povinná po začatí exekučného konania zaslala na účet oprávnenej úhrady dňa 9. 12. 2015 vo výške 10,- Eur, dňa 22. 1. 2016 vo výške 20,- Eur, dňa 1. 4. 2016 vo výške 20,- Eur a dňa 14. 6. 2016 vo výške 138,20 eura. Oprávnená voči povinnej k dnešnému dňu neeviduje pohľadávku, čo oznámila aj exekútorskému úradu. 4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f, Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
7. Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f, Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil.
8. Povinná v celom rozsahu splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, čo potvrdila aj oprávnená, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f, Exekučného poriadku zastavil.
9. Súdny exekútor si na základe výzvy súdu uplatnil trovy exekúcie vo výške 44,03 eura, predložil špecifikáciu trov exekúcie a exekučný spis EX 3886/2015.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 1, ods. 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Skutočnosť, že povinná zaplatila vymáhanú pohľadávku v plnom rozsahu až v priebehu exekúcie, nemá vplyv na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, avšak táto skutočnosť je podstatná pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že povinná riadne nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, a preto povinná musí zaplatiť aj trovy exekúcie v súdom určenej výške, pretože súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie a oprávnená zastavenie exekúcie nijako nezavinila. Na uvedenej povinnosti nič nemení ani skutočnosť, že o exekúcii sa povinná sa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré prevzala dňa 19. 12. 2016 (z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že upovedomenie súdny exekútor vydal dňa 15. 12. 2015, následne ho doručoval, avšak povinná zásielku neprevzala v odbernej lehote). Pokiaľ sa povinná odvolávala na dohodu o plnení v splátkach, existenciu takejto dohody nepreukázala a navyše z podania oprávnenej vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až po tom, ako povinná v priebehu dvoch mesiacov nevykonala žiadnu úhradu. Nesplnením svojho dlhu riadne a včas
sa povinná vystavila nebezpečenstvu toho, že oprávnená podá návrh na vykonanie exekúcie, s čím je spojená jej povinnosť znášať okrem istiny aj trovy exekúcie. Z týchto dôvodov uložil súd povinnej, aby zaplatila súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, tak ako si ju uplatnil. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej (1x zásielka do vlastných rúk - 1,55 eura) a výzvy povinnej (1x obyčajná zásielka - 0,40 eura), celkom poštovné vo výške 1,95 eura. Pri určení výšky poštovného vychádzal súd z cien Slovenskej pošty, a. s. Vo zvyšnom rozsahu nemal súd na základe exekučného spisu preukázané vynaloženie nákladov, pretože ako vyplýva z jeho obsahu, zásielky boli doručované osobne, nie prostredníctvom poštovej služby.
20. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané spolu vo výške 35,14 eura o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,03 eura. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 42,17 eura, z toho na paušálnu odmenu pripadá 33,19 eura, na náhradu hotových výdavkov 1,95 eura, a na DPH 7,03 eura. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie povinná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).