Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csr-1-2016.pdf
PDF · 111.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci žalobcu: U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Q. Y., zriadeného záujmovým združením právnických osôb N. N. X. H. X. Q. Y., záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Q. S. XXX/XX, Ž.G., G.: XX XXX XXX, X.. N..: H.-F.-XXX/XX-P. vydaný dňa 31.05.2016.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO : 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2016 voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.: H.-F.-XXX/XX-P. vydaného dňa 31.05.2016 Stálym rozhodcovským súdom Q. Y. so sídlom v Ž., a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci uvedeného rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko ako spotrebiteľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú zmluvu považuje za neurčitú, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, nebola osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na ktorú sa má vzťahovať. Rozhodcovská zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, pričom dlžník mohol svojím podpisom rozhodcovskú zmluvu akceptovať, pričom akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo mohol rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Zároveň považuje rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú tiež z dôvodu, že síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tiež tým, že rozhodcovská zmluva je koncipovaná tak, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie veriteľ, i keď sa tento nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa, čo reálne sťažuje uplatnenie práv spotrebiteľa a tiež vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského súdu vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Žalobca ďalej poukázal na to, že v konaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne
záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, keď niektoré ustanovenia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2013 sú v rozpore s dobrými mravmi, najmä ustanovenia čl. 14 bol 14.1, upravujúce nárok na zmluvnú pokutu, ktorú vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania považuje za neprimerane vysokú. Zmluva by taktiež mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné pradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom pri absencii týchto náležitostí možno považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvné dojednania podľa žalobcu nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť.
2.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal tvrdenia žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú zmluvu podľa neho nemožno kvalifikovať ako neurčitý úkon, nakoľko z jej obsahu presne vyplýva, v nadväznosti na ktorú konkrétnu zmluvu o revolvingovom úvere je určená. Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie, nakoľko z nej vyplýva alternatíva pre riešenie sporov a žalobcom môže byť ktorákoľvek strana rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, žalovaný poukázal na to, že vnútorné predpisy rozhodcovského súdu nie sú súčasťou zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a nie je pravdivé tvrdenie, že spotrebiteľ nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, nakoľko niektoré z podmienok konania sú priamo uvedené v rozhodcovskej zmluve a navyše, rozhodcovské súdy sú v zmysle zákona povinné svoje vnútorné predpisy publikovať na svojich webových stránkach, pričom odkazy na nie sa nachádzajú priamo v rozhodcovskej zmluve, preto žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi. Naviac, podmienky rozhodcovského konania sú uvedené v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konania v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a štatút s rokovacím poriadkom súdu sú zverejnené v obchodnom vestníku. Ak by mal žalovaný reálny záujem, mal možnosť prostredníctvom internetu do rokovacieho poriadku nahliadnuť. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX sa v bode 5 výslovne zmieňuje o tom, že prípadný spor bude rozhodnutý podľa rokovacích poriadkov v zmluve zmienených súdov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu tvrdením o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy s ohľadom na absenciu jej individuálneho dojednania, žalovaný považuje zmluvu za samostatný právny úkon, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a žalobca mohol od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia odstúpiť bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca tak mohol nesporne vlastným úkonom ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva so žalobcom má preto charakter individuálneho ustanovenia. Čo sa týka tvrdení žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej pokuty, poukázal žalovaný na § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa tejto úpravy dosiahnuť trojnásobkom úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmlúv bol úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne, t.j. v prípade žalobcom zavretej zmluvy a omeškania mohol byť až 17,25% ročne, čo pri zmluvnej pokute 0,04% denne predstavuje 14,60% ročne, preto námietku žalobcu, že v zmluve nie je uvedený nárok na zmluvnú pokutu a jej výška, nie je dôvodná. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa absencie zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o úvere, poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzavretia zmluvy, ktorý nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe a zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako i počet splátok. Ďalej čo sa týka právnej úpravy otázky, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, Súdny dvor EU jednoznačne uviedol, že ak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, táto sa bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov len ak ide o okolnosť (náležitosť), ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku však neovplyvňuje výška, počet a termín splatnosti splátok a doba trvania zmluvy. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3.Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu uviedol, že uzatvorená rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude spotrebiteľ vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý
súdny proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávate bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Poukázal na to, že možnosť výberu spôsobu riešenie sporu dlžníkom je málo pravdepodobná, keďže vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu veriteľ - teda žalovaný. Vo väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v podstate žalobu nepodáva. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom. Žalovaný zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a tým jednoznačne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu vec bude predložená. Poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý príde za žalovaným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, a je mu predložená rozhodcovská zmluva, je nútený spraviť v neprimeranom krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Na základe toho je potrebné túto zmluvu považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalším prejavom neprijateľnosti je geografická neprijateľnosť rozhodcovského konania, neprimerane vzdialeného od miesta bydliska spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, o tomto nepredložil relevantný listinný dôkaz, pričom za individuálne dojednanie možno považovať také, kde má spotrebiteľ reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal jej osobitné vyjednanie. Individuálne dojednanie je podľa žalobcu také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal jej osobitné vyjednanie. Za individuálne dojednanie nie je možné považovať ani okolnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, ani okolnosť, že je v nej uvedené právo žalobcu do 14 dní od tejto zmluvy odstúpiť, resp. že ju vôbec nemusí podpísať, nakoľko odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Zároveň uviedol, že od spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval, obsahu tejto zmluvy nerozumel pre neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo strany dodávateľa a navyše ju uzavrel v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, poukázal na to, že jej dojednanie nebolo súčasťou zmluvy o úvere, ale len zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané, čím nebola splnená zákonom vyžadovaná písomná forma dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 OZ). 4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: H.-F.- XXX/XX-P. zo dňa 31.05.2016, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2013, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 25.04.2013, Dohodou o vykonaní zrážok zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 25.04.2013, vyjadrením žalovaného k žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného a zistil skutkový a právny stav veci:
5.Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných zdrojov, žalobca v súvislosti s poskytnutým úverom nekonal ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti.
6.Žalobca dňa 22.04.2013 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, na základe čoho mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úverový limit 1.500,- Eur so splatnosťou v 42-och mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 Eur vždy k 19. dňu tohto ktorého mesiaca. V bode 13 žiadosti sa uvádza: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvorili veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/ zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojili svoje podpisy.“
7.Žalovaný ďalej predložil žalobcovi ďalšie listiny, okrem iného i listinu označenú ako „Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX“, v zmysle ktorej (bod 5), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: X. Y. X. N. X. Y. I., X..H..E.., Q. H. X. v W. W., zriadený pri Q. D. Y. X..H..E... Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V zmysle bodu 7, dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10.Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.Podľa § 53, ods. 2 , 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15.Žalobca sa v predmetnej veci domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného 31.05.2016 X. H. X. Q. Y. X. X. Q. Ž.D., ktorý odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25.04.2013, ktorej predmetom bolo riešenie sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.04.2013. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ poskytol úver v rámci svojho podnikania žalobcovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi. V zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa nepochybne jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spor medzi žalovaným a žalobcom, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania tak vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho išlo o spotrebiteľský spor v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015, nakoľko žaloba bola podaná na rozhodcovskom súde dňa 27.01.2016.
16.Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
17.Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
18.Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
19.Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
20.Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
21.Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 31.05.2016, žaloba o jeho zrušenie bola podaná na súde dňa 04.07.2016, z čoho vyplýva, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
22.Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosť nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.
23.Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
24.Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
25.V prípade, že súd zistí neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nezaoberá sa ďalšími otázkami meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku. Tieto otázky bude totiž riešiť v rámci následného konania v merite veci. Preto ak súd dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, obmedzí sa aj vo svojom rozsudku na riešenie tejto otázky.
26.V predmetnej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a že táto nebola individuálne dojednaná.
27.Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 25.04.2013 formou vyplneného predtlačeného formulára, v ktorom žalovaný ako veriteľ vyplnil označenie dlžníka - žalobcu a číslo zmluvy s dátumom jej uzatvorenia. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, avšak pri predtlačenom formulárovom znení, podpísaným dlžníkom v rovnaký deň ako zmluva o úvere, ťažko možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou "dojednanie" rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi predložená na podpis v ten istý deň ako samotná zmluva o revolvingovom úvere a spoločne
s ňou. Uzatváranie rozhodcovskej zmluvy v momente uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere a za situácie, že veriteľ nie je povinný prijať návrh dlžníka na uzavretie zmluvy o úvere vedie podľa súdu k tomu, že dlžník reálne nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú zmluvu akceptuje alebo nie. Je logické vychádzať z toho, že ak má veriteľ pripravený aj formulár rozhodcovskej zmluvy, bude sa dlžník cítiť zaviazaný ju uzavrieť („nerobiť problémy“), aby želaný úver dostal. To podporuje aj spôsob prezentácie zo strany žalovaného, ktorý predkladá žalobcovi celý zväzok dokumentov ako celok, ktorý treba na získanie úveru podpísať. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v jeho neprospech.
28.Podľa názoru Krajského súdu v S., prezentovaného v uznesení XCoE/XXX/XXXXXX zo dňa 27.01.2015, vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Dlžník v takejto situácii mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené veriteľom.
29.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore nebola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať formulárovú zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípade výberu z viacerých možností. Žalobca nemal možnosť nielen ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale sa ani s jej obsahom dôsledne oboznámiť, naviac, rozhodcovská zmluva bola písaná malými písmenami, bez vysvetlenia rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Pripustením rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jedna zo strán sporu mohla vybrať spomedzi viacerých v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov, by sa podľa názoru súdu dával tejto strane nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.
30.Žalovaný v konaní nepreukázal, že pred jej uzavretím oboznámil žalobcu s inštitútom rozhodcovského konania a s rozdielmi oproti konaniu na súde, taktiež nepreukázal osobitné rokovania o dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobcom, a to i napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalovaného (§ 53 ods. 3 OZ). Pokiaľ ide o tvrdenie „alternatívnosti“ rozhodcovskej zmluvy, tá je v skutočnosti iba zdanlivá, nakoľko iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa, nie dlžníka. Na neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nič nemení ani možnosť dlžníka odstúpiť od nej v lehote 14-tich dní od jej uzavretia.
31.Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neprijateľnou podmienkou, absolútne neplatným zmluvným dojednaním, a preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, je nulitným aktom, preto boli splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.
32.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď by úplne úspešnému žalobcovi patrilo právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že mu v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd žalobcovi ich náhradu nepriznal.
33.Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
34.Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
35.V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 331,50 Eur (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov) zaviazal žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom na zaplatenie súdneho poplatku bude tento postúpený na vymáhanie podľa osobitných právnych predpisov.