Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/167/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu TERAPO, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 16, IČO: 31 603 467 proti žalovanému R. Q.V., W.. XX. XX. XXXX, M. T. U. F. F., Y. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, o zaplatenie 1.933,86 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17. 03. 2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 03. 2011 (na č. l. 1 p. v.) a doplnenou dňa 05. 05. 2011 (na č. l. 16 p. v.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.933,86 Eur s príslušenstvom.

2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 63Rob/112/2011-19 zo dňa 04. 07. 2011, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 09. 08. 2011 v zákonnej lehote odpor (na č. l. 22 - 23 p. v.).

3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Jánom Kuchárom, PhD. a po oboznámení sa s obsahom tohto súdneho spisu, ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 63Cb/33/2009, sp. zn. 61Cb/70/2009, sp. zn. 61Cb/139/2010 a sp. zn. 64Cb/132/2011 zistil tento skutkový stav:

4) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 17. 03. 2011 (na č. l. 1 p. v.) a jej doplnení zo dňa 29. 04. 2011 (na č. l. 16 p. v.), žalobca distribuuje na základe povolenia od ÚRSO č. 2008E 0293 v lokálnej distribučnej sústave na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici elektrickú energiu pre svojich odberateľov na základe Zmluvy o odbere elektrickej energie. Žalovaný odoberal v čase od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 elektrickú energiu z lokálnej distribučnej sústavy v správe žalobcu do svojho objektu prenajatého od firmy KOROX s.r.o. na Zvolenskej ceste 37. Tým, že odoberal elektrickú energiu bez platnej zmluvy, naplnil skutkovú podstatu § 39 ods. 1 písm. a)1-2 zákona č. 656/2004 Z. z. ako „Neoprávnený odber elektriny“. Neoprávnený odberateľ elektrickej energie - žalovaný nebol ochotný ukončiť odber elektriny do doby uzavretia platnej Zmluvy o dodávke elektrickej energie ani po viacerých urgenciách a upozorneniach, pretože si bol vedomý, že ho žalobca nemôže odpojiť od lokálnej distribučnej sústavy za súčasného technického riešenia lokálnej distribučnej sústavy v správe žalobcu. Pri jeho odpojení by bola znemožnená dodávka elektriny pre ostatných odberateľov s platnou Zmluvou o dodávke elektrickej energie. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom

elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“. Takýto právny predpis pre neoprávnený odber elektriny je Vyhláška č. 154/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 06. 04. 2005. Neoprávneným odberom elektrickej energie (zo strany žalovaného), ktorá bola vo vlastníctve oprávneného, došlo ku škode, ktorá sa nedá inak vyčísliť, len podľa Vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Z tohto dôvodu žalobca vyčíslil vzniknutú škodu na základe Vyhlášky č. 154/2005 Z. z. § 1 nasledovne: 1/ podľa ods. 4 písm. b) spotreba za 1 deň je 44,16 kWh pri istení 16A (podľa revíznej správy 16Ax230Vx12 hod.) 2/ podľa ods. 1 písm. b) škoda spôsobená neoprávneným odberom za jeden deň je 8,832 Eur (44,16 kWh x 0,2 Eur/kWh) 3/ podľa ods. 2 doba neoprávneného odberu v období od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 predstavuje 184 dní. Žalovanému bola na základe daného výpočtu vystavená faktúra za neoprávnený odber, ktorú odmietol zaplatiť aj po viacerých urgenciách. Preto žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.933,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.933,86 Eur od 12. 03. 2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.

5) K žalobe pripojil žalobca ako jediný listinný dôkaz Faktúru č. po013, vyhotovenú dňa 10. 01. 2011, s dátumom splatnosti dňa 11. 03. 2011, v celkovej fakturovanej sume 1.933,86 Eur s DPH za odber elektrickej energie za obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 (na č. l. 2 p. v.).

6) Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 09. 08. 2011 doručenom tunajšiemu súdu dňa 09. 08. 2011 (na č. l. 22 - 23 p. v.) považoval žalobu žalobcu v plnom rozsahu za nedôvodnú. Uviedol pritom, že žalovaný mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu na dodávku elektrickej energie na dobu neurčitú, ale žalobca ju vypovedal ku dňu 31. 12. 2008. Preto žalovaný listom zo dňa 05. 01. 2009 požiadal žalobcu, ako jediného dodávateľa elektrickej energie o zmluvné zabezpečenie dodávky elektrickej energie. Ďalšiu výzvu na uzatvorenie zmluvy o odbere elektrickej energie poslal žalovaný žalobcovi dňa 26. 03. 2009 (spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/139/2010). Ďalej tiež tvrdil, že elektrickú energiu odoberá od žalobcu na základe právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/33/2009. Keďže považoval faktúru č. po013 v plnom rozsahu za nedôvodnú, tak ju žalobcovi vrátil. Žalovaný poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cb/70/2009, v ktorom tento súd riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť výpovede žalobcu voči žalovanému zo dňa 22. 09. 2008, pričom súd vyslovil názor, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Toto rozhodnutie nie je ku dňu podania odporu právoplatné. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný neodoberá elektrickú energiu spôsobom, aby mu ju žalobca nemohol vyúčtovať podľa skutočnej spotreby, čo bol žalovaný ochotný už viackrát uhradiť. Žalobcom požadovanú sumu a spôsob jej výpočtu považuje žalovaný v plnom rozsahu za nedôvodnú. Navrhol preto, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného.

7) Štatutárny zástupca žalobcu v konaní pred súdom tvrdil, že žalovaný skončil zmluvný vzťah na odber elektrickej energie na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici dňom 01. 01. 2009 a od tohto obdobia bola zmluva o dodávke elektrickej energie pre subjekt - E. Q. - R. Q. ako podnikateľ ukončená. Bola prerušená dodávka elektrickej energie a túto elektrickú energiu si žalovaný obnovil svojvoľne, zásahom do vyhradeného energetického zariadenia a odoberal ďalej elektrickú energiu. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/139/2010 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá právo účtovať odobratú elektrickú energiu, pretože nebola zmluva a vzniknutú škodu si má uplatňovať v občianskoprávnom konaní. Ďalším rozsudkom OS Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/70/2009, ktorý bol právoplatný dňa 25. 05. 2012, bolo rozhodnuté, že táto zmluva žalovanému platí ďalej. Štatutárny zástupca žalobcu považoval odber elektrickej energie zo strany žalovaného za obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 za neoprávnený, a to ako odber bez zmluvy a odber bez určeného meradla (jedná sa o obdobie, keď bola zmluva medzi žalobcom a žalovaným vypovedaná). Preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žalobca ako dodávateľ bol oprávnený účtovať škodu podľa vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Poukázal práve na rozsudok OS Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/139/2010, na základe ktorého právneho názoru podal voči žalovanému túto žalobu (60Cb/167/2011). Navrhol v tejto veci nariadiť znalecké dokazovanie o správnosti merania v objekte na Zvolenskej ceste 37 pre žalovaného R. Q. ako súkromnú osobu. Podľa názoru štatutárneho zástupcu žalobcu, zmluva o dodávke elektrickej energie bola právoplatne vypovedaná, v tom období už žalovaný nebol ako živnostník, čiže

osoba R. Q. nemal zmluvný vzťah so spoločnosťou žalobcu. Ako ďalší dôvod neoprávneného odberu elektrickej energie uviedol, že technické zariadenie, z ktorého sa odoberala elektrická energia pre žalovaného, nevyhovovalo v tom čase podmienkam dodávateľa (žalobcu) a ani v súčasnosti nevyhovuje toto zariadenie ako fakturačný bod. Keďže počas súdneho konania uviedol súd sporovým stranám, že sa mu javí právne posúdenie veci tak, že Zmluva o odbere elektrickej energie uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 01. 03. 2006 je platná (na č. l. 64 p. v.), potom štatutárny zástupca žalobcu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie pre výpočet vzniknutej škody neoprávneným odberom elektrickej energie pre R. Q. ako živnostníka. Znalec nech stanoví, či je zariadenie schopné podľa predpisov byť ako fakturačné, podľa ktorého by sa určila výška odobratej elektrickej energie. 8) Právna zástupkyňa žalovaného považovala v konaní pred súdom žalobu v plnom rozsahu za nedôvodnú. Uviedla pritom, že v konaní pred OS Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/70/2009, ktoré je právoplatné a vykonateľné, rozhodol súd prejudiciálne, že výpoveď žalobcu zo Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006, podaná voči žalovanému, je neplatná a že zmluvný vzťah trvá aj naďalej. To znamená, že za obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 mal žalobca vyúčtovať žalovanému (v tom čase živnostníkovi - podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 07. 02. 2011) odber elektrickej energie podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie, čo doposiaľ neurobil. Upozornila súd, že v konaní sp. zn. 61Cb/70/2009 bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde znalec potvrdil, že technické zariadenia, meradlá a všetko to, čo súvisí s energetikou v prenajatých objektoch žalovaného sú v súlade so zákonom, čiže nemôže ísť o odber bez zmluvy (o čom rozhodol súd) a takisto nemôže ísť ani o odber bez oprávneného meradla. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozhodnutie súdu sp. zn. 61Cb/139/2010, tak po tomto rozhodnutí rozhodol súd v konaní sp. zn. 61Cb/70/2009, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným neskôr ako rozhodnutie sp. zn. 61Cb/139/2010. Vzhľadom na rozhodnutie sp. zn. 61Cb/70/2009 (potvrdené odvolacím súdom) je nárok žalobcu uplatňovaný v tomto súdnom konaní (60Cb/167/2011) v plnom rozsahu nedôvodný. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného, aj v ďalšom súdnom konaní pred OS Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/132/2011 znalec uviedol, že pokiaľ by technologické zariadenie nezodpovedalo zákonu o metrológii, tak by išlo o nedovolený odber, ale zároveň v otázkach zodpovedal, že je vecou žalobcu ako dodávateľa elektrickej energie zabezpečiť, aby toto meranie zodpovedalo tomuto zákonu. Poukázala tiež na konanie vedené pred OS Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/139/2010, v ktorom bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalovaný preukázal, že ním požadovanú sumu za určité fakturačné obdobie, zaplatil a preto bola žaloba žalobcu zamietnutá. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej v konaní pred súdom tvrdila, že žalovaný uhradil žalobcovi za spotrebu elektrickej energie za obdobie január až december 2010 sumu 135,28 Eur, a to aj bez faktúry (dňa 07. 03. 2013), hoci podľa zmluvy zo dňa 01. 03. 2006 čl. III. je povinný dodávateľ elektrickej energie vystaviť faktúru nasledujúci mesiac za odobratú elektrickú energiu. Faktúra, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bola v súlade so zákonom o účtovníctve v lehote splatnosti ako nedôvodná žalobcovi vrátená. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný uhradil žalobcovi sumu za odobratú elektrickú energiu za žalované obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 v súlade so Zmluvou o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006. Nesúhlasila s návrhom žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, aby znalec určil, že meradlo nie je fakturačným meradlom, to znamená, že ide o neoprávnený odber. Súd jednoznačne uviedol svoj predbežný právny názor, že nejde o neoprávnený odber, ale ide o odber podľa platnej Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006. Ak aj meradlo nie je fakturačným meradlom v zmysle zákona, tak je povinnosťou dodávateľa a distribútora elektrickej energie zabezpečiť takéto meradlo, čo žalobca nezabezpečil. Poukázala tiež na konanie sp. zn. 64Cb/132/2011, kde znalec konštatoval, že súčasný elektromer používaný žalovaným nevyhovuje ustanoveniam zákona o metrológii a zároveň konštatoval, že nebol zistený zásah do tohto elektromera a že meria správne. Takisto znalec konštatoval, že dodávateľ elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy nesplnil podmienky určené zákonom č. 656/2004 Z. z. - § 35 ods. 1. Zdôraznila, že žalobca ako dodávateľ elektrickej energie bol povinný každý mesiac vystavovať faktúry, on ich nevystavoval, a napriek tomu mu žalovaný uhradil dodávku elektrickej energie, ktorú si sám vypočítal na základe spotreby za celé obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 a žalované obdobie žalobcovi v plnom rozsahu uhradil. 9) V priebehu súdneho konania predložil žalovaný na svoju obranu tieto listinné dôkazy: Zmluvu o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 (na č. l. 49 p. v.); Výpoveď zo zmluvy zo dňa 22. 09. 2008 (na č. l. 50 p. v.); Doklad o úhrade zo dňa 07. 03. 2013 (na č. l. 55 p. v.) a Podrobný rozpis o spotrebe elektrickej energie za rok 2010 zo dňa 11. 04. 2013 (na č. l. 58 p. v.).

10) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 63Cb/33/2009 súd zistil, že na návrh tam uvedených žalobcov 1/ až 4/ (medzi nimi aj žalovaného v tomto súdnom konaní) súd nariadil predbežné opatrenie,

ktorým žalovanému (v tomto súdnom konaní žalobcovi) zakázal odpojiť žalobcov 1/ až 4/ od dodávky elektrickej energie v prenajatých objektoch, nachádzajúcich sa v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 37 a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie č. k. 63Cb/33/2009-42 zo dňa 09. 03. 2009 nadobudlo právoplatnosť dňom 31. 03. 2009 a vykonateľnosť dňom 13. 03. 2009.

11) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 61Cb/139/2010 súd zistil, že návrh žalobcu proti žalovanému (ako súkromnému podnikateľovi) o zaplatenie sumy 690,56 Eur s príslušenstvom za dodávku elektrickej energie za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 03. 2009 súd rozsudkom č. k. 61Cb/139/2010-52 zo dňa 06. 10. 2010 zamietol z dôvodu, že žalovaný za uplatnené obdobie dlžnú sumu žalobcovi uhradil. Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozsudku, „súd mal preukázané, že žalobca vypovedal Zmluvu o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 ku dátumu 31. 12. 2008, čím zmluvné dojednania dohodnuté o spôsobe platby za dodávku elektrickej energie zanikli, vrátane dojednania o možnosti žalobcu účtovať dodávku elektrickej energie podľa článku 5 a to vo výške 10 % z celkového dodaného množstva v prípade nezabezpečenia merania prostredníctvom elektromera. Po zániku uvedenej zmluvy, mohol sa žalobca od žalovaného domáhať bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ pôvodne uplatňoval žalobca množstvo účtovanej energie podľa spôsobu dohodnutého v článku 5 tejto zmluvy a to 10 % z celkového množstva za predpokladu dodávky elektrickej energie bez elektromera, v danom prípade toto zmluvné dojednanie zaniklo 31. 12. 2008 a na základe takéhoto zmluvného dojednania nie je možné žalobcom domáhať sa od žalovaného zaplatenia ceny elektrickej energie podľa toho zmluvného dojednania, ktoré zaniklo výpoveďou zo zmluvy o dodávke elektrickej energie“. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24. 11. 2010 a vykonateľnosť dňom 30. 11. 2010.

12) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 61Cb/70/2009 súd zistil, žalobcovia 1/ až 4/ (medzi nimi aj žalovaný v pozícii žalobcu 3/) doručili na tunajší súd dňa 06. 04. 2009 návrh na začatie konania o uloženie povinnosti žalovanému (v tomto súdnom konaní žalobcovi) uzatvoriť zmluvu o odbere elektrickej energie. Súd rozsudkom č. k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa 15. 06. 2011 návrh navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ (teda aj žalovaného v tomto súdnom konaní) zamietol. Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozsudku, „súd prejudiciálne dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobcom 1/ až 3/ zo dňa 22. 09. 2008 zo zmlúv o odbere elektrickej energie je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd preto na tieto výpovede neprihliadol a dospel k záveru, že nenastali účinky ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcami 1/ až 3/ na základe uvedeného jednostranného vypovedania zo zmlúv a pôvodne uzavreté zmluvy o odbere elektrickej energie medzi žalovaným a žalobcami 1/ až 3/ ďalej trvajú za pôvodne dohodnutých podmienok. Keďže takýto pôvodný vzťah medzi žalobcami 1/ až 3/ a žalovaným ďalej trvá, nie je dôvod na vydanie rozsudku, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného voči žalobcom 1/ až 3/ na uzavretie nových zmlúv o odbere elektrickej energie a z týchto dôvodov súd preto návrh žalobcov 1/ až 3/ zamietol“. Ďalej súd konštatoval, že „v konaní vedenom pod sp. zn. 61Cb/139/2010 nebola namietaná neplatnosť výpovede zo zmluvy o odbere elektrickej energie a preto v tomto konaní vychádzal z nesporného tvrdenia účastníkov konania, ktoré nebolo sporné a nebolo predmetom dokazovania podľa § 120 ods. 3 O. s. p.“. Súd tiež zdôraznil, že „v konaní pod sp. zn. 61Cb/139/2010 nebola posudzovaná otázka platnosti výpovede žalovaného zo zmluvy o odbere elektrickej energie z pohľadu zákazu diskriminačného postupu a ani žiadne dôkazy na preukázanie tohto dôvodu neplatnosti predkladané a tvrdené neboli, pričom zo samotného obsahu písomného vypovedania zmlúv takýto postup v rozpore so zákazom diskriminácie nevyplýva“. Z odôvodnenia tohto rozsudku tiež vyplynulo, že „zo záverov Znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Vargu č. 78/2010 (zo dňa 10. 12. 2010) vyplýva, že technické zariadenia využívané žalobcami 1/ až 4/ na odber elektrickej energie od žalovaného spĺňajú všetky technické normy, na ktoré sú využívané. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že elektrické zariadenia spĺňajú technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy a drobné nedostatky a závady nebránia účelu, na ktoré boli určené“. Citovaný rozsudok č. k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa 15. 06. 2011 v časti výroku o zamietnutí návrhu žalobcov 1/ až 3/ a o výroku o náhrade trov konania žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanému nadobudlo právoplatnosť dňom 29. 07. 2011 a vykonateľnosť dňom 02. 08. 2011. V ostatných výrokoch nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom 25. 05. 2012 a vykonateľnosť dňom 29. 05. 2012 (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu na č. l. 429).

13) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/132/2011 súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17. 03. 2011 domáhal voči tam uvedenému žalovanému zaplatenia sumy 9.064,94 Eur s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie na Zvolenskej ceste 37 v Banskej Bystrici za obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010. Rozsudkom č. k. 64Cb/132/2011-186 zo dňa 15. 05. 2015 súd žalobu zamietol. Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozsudku, „Vzhľadom na

námietky žalobcu týkajúce sa technických požiadaviek na elektromer (meradlo) umiestnený v prevádzke žalovaného, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, následne aj kontrolné znalecké dokazovanie, keď závery znaleckého dokazovania boli vždy také, že predmetný elektromer meria správne skutočnú spotrebu elektriny. Hoci súčasne bolo konštatované, že predmetný elektromer nie je možné používať ako fakturačné meradlo a tento nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a podmienkam vyhlášky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, nejde o skutočnosti, ktoré by súd mal vyhodnotiť v neprospech žalovaného, keďže s poukazom na § 35 ods. 1 Zákona o energetike účinného v rozhodnom období, teda Zákon č. 656/2004 Z. z., bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zabezpečiť meracie zariadenie a žalovaný musel strpieť len jeho inštaláciu ...“ V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že „vzhľadom na to, že žalovaný po začatí tohto súdneho konania uhradil žalobcovi cenu za elektrickú energiu, ktorá zodpovedala skutočne odobratému množstvu zistenému z meracieho zariadenia - elektromera ..., vzhľadom na to, že v danom prípade sa nejednalo o neoprávnený odber elektrickej energie a cenu zodpovedajúcu skutočne dodanému a odobratému množstvu elektriny žalovaný uhradil, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol“. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 01. 07. 2015.

14) Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie uznesením č. k. 60Cb/167/2011-72 zo dňa 29. 03. 2016 v spojení s uznesením č. k. 60Cb/167/2011-82 zo dňa 27. 06. 2016 a za znalca v odbore: Energetika, v odvetví: Regulácia a riadenie sieťových odvetví a v odbore: Elektrotechnika, v odvetví: Elektro- energetické stroje a zariadenia ustanovil Ing. Jána Kuchára, PhD. Znalcovi uložil nasledovné úlohy: 1. Zistiť, či si žalovaný správne vypočítal na podklade „Podrobného rozpisu o spotrebe elektrickej energie“ zo dňa 11. 04. 2013 (na č. l. 58 p. v.) cenu za spotrebu elektrickej energie za mesiace január až december 2010 vo výške 135,28 Eur v súlade so Zmluvou o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 (na č. l. 49 p. v.) a 2. V prípade, že znalec zistí, že výpočet žalovaného uvedený v bode 1. je nesprávny, určiť, akú sumu za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 má žalovaný zaplatiť v súlade so Zmluvou o odbere elektrickej energie uzavretou medzi stranami sporu dňa 01. 03. 2006 (na č. l. 49 p. v.).

15) Z nálezovej časti II. bodu 5. Znaleckého posudku č. 26/2016 zo dňa 17. 11. 2016 (na č. l. 100 - 123 p. v.) súd zistil, že obhliadkou, ktorá sa uskutočnila dňa 15. 11. 2016 na odbernom mieste Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, bol zistený, resp. potvrdený stav elektromera typ ET 44 výrobca Křížik, N 25961, rok výroby 1967, stav počítadla 14 346 kWh. Stav číselníka uvedený k 02. 01. 2011 je 13 764,7. Rozdiel 581,3 kWh bol zrejme spôsobený odberom v čase od 02. 01. 2011 do 15. 11. 2016. Z uvedeného dôvodu znalec akceptoval spotrebu v roku 2010 tak, ako je uvedené v bode II.4. tohto znaleckého posudku. V čase obhliadky bol elektromer inštalovaný v skriňovom rozvádzači odberného miesta. Napájaná elektrická inštalácia v jednoduchej miestnosti cca 3 x 3 m pozostávala zo stropného svietidla a 4 jednofázových zásuviek. Podľa vyjadrenia žalovaného, ako aj majiteľa objektu, vzhľadom na charakter využívania priestoru, bola elektrina používaná príležitostne. Príležitostnému a sezónnemu využívaniu elektriny zodpovedá aj vyčíslená spotreba po mesiacoch, ako aj celková ročná spotreba v r. 2009 až 2011. Odpoveď znalca na otázku č. 1 bola, že žalovaný pri zmluvných podmienkach daných Zmluvou o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 nevypočítal cenu za spotrebu elektrickej energie za mesiace január až december 2010 správne. Odpoveď znalca na otázku č. 2 bola, že pri spotrebe elektrickej energie v roku 2010 vo výške 588,2 kWh a pri cene 4,82 Sk/kWh predstavuje cena odobranej elektriny 2.835,124 Sk, po prepočte konverzným kurzom (1 Euro = 30,126 Sk) je to suma 94,109 Eur bez DPH, pri sadzbe DPH 19 % je to suma 111,99 Eur. Túto čiastku mal žalovaný zaplatiť žalobcovi. Rozdiel oproti zaplatenej čiastke 135,28 Eur je 23,3 Eur v prospech žalovaného.

16) Žalovaný so znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Kuchára, PhD. v plnom rozsahu súhlasil (na č. l. 128 p. v.) a štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci samej dňa 12. 09. 2017 (na č. l. 137 p. v.) uviedol, že celý znalecký posudok je jednostranný a nesúhlasí s ním. Navrhol doplniť znalecké dokazovanie o tie otázky, ktoré už súdu písomne doručil svojím podaním zo dňa 20. 01. 2015 (na č. l. 68 p. v.). Právna zástupkyňa žalovaného s návrhom žalobcu nesúhlasila.

17) Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 142 p. v.) uviedla, že z vykonaného dokazovania, ako aj z pripojených súdnych spisov jednoznačne vyplýva, že žalovaný neodoberal elektrickú energiu neoprávnene, na čom postavil túto žalobu žalobca. Vzhľadom na to, že nejde o neoprávnený odber, tak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že za žalované obdobie žalovaný žalobcovi zaplatil, a to ešte vyššiu sumu, na akú mal nárok. Preto žalovaný považuje žalobu žalobcu v

plnom rozsahu za nedôvodnú a žiada súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

18) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19) Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

20) Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

21) Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31. 08. 2012, meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Zabezpečenie týchto činností možno delegovať na zmluvnom základe na inú odborne spôsobilú osobu. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.

22) Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31. 08. 2012, neoprávneným odberom elektriny je odber: a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o: 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

23) Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31. 08. 2012, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

24) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa 01. 03. 2006 k písomnému uzatvoreniu Zmluvy o odbere elektrickej energie, ktorá nie je v právnom poriadku SR upravená ako samostatný typ zmluvy, keď aj zmluvné strany konštatovali, že zmluvu uzatvárajú podľa § 269 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovanú zmluvu. V takto uzavretej zmluve si zmluvné (sporové) strany dostatočne upravili predmet svojich práv a záväzkov, a teda došlo medzi nimi k vzniku platného záväzkového vzťahu. Táto nepomenovaná zmluva v sebe obsahovala najmä prvky a znaky kúpnej zmluvy. Záväzkom žalobcu ako dodávateľa bolo zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny v štandardnom zabezpečení do odberného miesta na Zvolenskej ceste 34 v Banskej Bystrici a záväzkom žalovaného ako odberateľa bolo uhradiť cenu dodanej elektriny určenú na základe cenníka SSE pre dané obdobie a druh odberu tak, ako to upravoval čl. I. Zmluvy zo dňa 01. 03. 2006.

25) Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody za neoprávnený odber elektriny na danom odbernom mieste v období od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010, pričom ako jediný listinný dôkaz počas celého súdneho konania predložil Faktúru č. po013 zo dňa 10. 01. 2011, splatnú dňa 11. 03. 2011 vo výške 1.933,86 Eur. Tvrdil pritom, že žalovaný odoberal v tomto období elektrinu bez platnej zmluvy, nakoľko žalobca dňa 22. 09. 2008 dal žalovanému výpoveď zo Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006, a teda záväzkový vzťah zanikol dňa 31. 12. 2008 a od 01. 01. 2009 žalovaný odoberal elektrickú energiu neoprávnene. Čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalobou uplatneného nároku.

26) Žalovaný v konaní poprel tvrdenia žalobcu o tom, že by v žalovanom období odoberal od žalobcu elektrickú energiu neoprávnene. Tvrdil pritom, že z vykonaného dokazovania, ako aj z pripojených

súdnych spisov tunajšieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný neodoberal elektrickú energiu neoprávnene, ale na základe platnej Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006. Aj keď meradlo nie je fakturačným meradlom v zmysle zákona, tak povinnosťou žalobcu ako dodávateľa a distribútora elektrickej energie bolo zabezpečiť takéto meradlo, čo však žalobca nezabezpečil. Z viacerých znaleckých posudkov oboznámených alebo vykonaných v tomto súdnom konaní bolo zistené, že elektromer používaný žalovaným síce nevyhovuje ustanoveniam zákona o metrológii, avšak nebol zistený zásah do tohto elektromera a tento meria správne. Naopak, znalci konštatovali, že žalobca ako dodávateľ elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy nesplnil podmienky určené § 35 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. Znaleckým dokazovaním bolo tiež preukázané, že za žalované obdobie zaplatil žalovaný žalobcovi viac, než na čo mal nárok.

27) Podľa názoru súdu, záväzkový vzťah medzi sporovými stranami založený na základe Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 trval aj v období žalobou uplatneného nároku, t.j. počas obdobia 01. 07. 2010 až 31. 12. 2010, teda nejednalo sa o neoprávnený odber tak, ako tvrdil žalobca. Súd sa v celom rozsahu v tomto súdnom konaní (60Cb/167/2011) stotožnil s právnym názorom vysloveným už v právoplatne skončenom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 61Cb/70/2009 ohľadne prejudiciálneho posúdenia platnosti Zmluvy o odbere elektrickej energie uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom dňa 01. 03. 2006 a v plnom rozsahu si osvojil vyslovený právny názor o platnosti Zmluvy zo dňa 01. 03. 2006. Žalobca nepreukázal, že dal platne dňa 22. 09. 2008 z uzatvorenej zmluvy výpoveď a takisto nepreukázal ani iné zákonné dôvody, na základe ktorých by žalobcovi odpadla povinnosť zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny do daného odberného miesta. Súd bol potom toho názoru, že Zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006 bola platným právnym úkonom aj v období, za ktoré sa žalobca podanou žalobou v tomto súdnom konaní domáha úhrady spotrebovanej elektrickej energie, t.j. v období od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010.

28) Súd bol tiež toho názoru, že ak vo fakturačnom období od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 existoval medzi sporovými stranami platný záväzkový vzťah, na základe ktorého mal žalobca povinnosť zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny v štandardnom zabezpečení a žalovaný mal povinnosť platiť cenu na základe cenníka spoločnosti SSE (podľa čl. I. Zmluvy zo dňa 01. 03. 2006), nešlo o odber elektriny bez uzatvorenej zmluvy, teda nejednalo sa o neoprávnený odber elektriny. Žalobca bol preto oprávnený a povinný účtovať žalovanému distribúciu elektriny na základe Zmluvy zo dňa 01. 03. 2006, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 656/2004 Z. z., teda na základe skutočnej spotreby meranej meradlom a vo výške ceny určenej cenníkom žalobcu, ktorá zodpovedala cene určenej spoločnosťou SSE, a.s.

29) V závere súd už len dodáva, že zo Znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Vargu č. 78/2010 zo dňa 10. 12. 2010 založeného v spise tunajšieho súdu sp. zn. 61Cb/70/2009 mal súd preukázané, že technické zariadenie využívané žalovaným na odber elektrickej energie od žalobcu spĺňa všetky technické normy, na ktoré je využívané, pričom elektrické zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy a drobné nedostatky a závady nebránia účelu, na ktorý bolo určené. Aj zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp . zn. 64Cb/132/2011 vyplynulo, že elektromer meria správne skutočnú spotrebu elektriny, hoci súčasne bolo konštatované, že elektromer nie je možné používať ako fakturačné meradlo a tento nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z. z. a podmienkam vyhlášky č. 210/2000 Z. z. Súd tieto skutočnosti nevyhodnotil v neprospech žalovaného, pretože v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení platnom do 31. 08. 2012 bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zabezpečiť meracie zariadenie tak, aby spĺňalo podmienky stanovené zákonom a vyhláškou, ktorú povinnosť si však žalobca nesplnil. V tomto súdnom konaní nebol zistený ani neoprávnený zásah do meracieho zariadenia - elektromeru.

30) Vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu tohto súdneho konania uhradil žalobcovi cenu za elektrickú energiu, ktorá zodpovedala skutočne odobratému množstvu zistenému z meracieho zariadenia - elektromera; vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by táto cena nebola vypočítaná správne (napokon správnosť výpočtu žalovaného potvrdil aj Znalecký posudok znalca Ing. Jána Kuchára, PhD. č. 26/2016 zo dňa 17. 11. 2016); vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neprodukoval v konaní žiadne iné dôkazy (okrem Faktúry č. po013 zo dňa 10. 01. 2011 - na č. l. 2 p. v.), ktoré by preukazovali dodávku elektrickej energie nad žalovaným zisteným množstvom z meracieho zariadenia a tiež vzhľadom na to, že v súdenom prípade sa nejednalo o neoprávnený odber elektrickej energie

a napokon cenu zodpovedajúcu skutočne odobratému množstvu elektriny žalovaný uhradil, považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto voči žalovanému zamietol.

31) Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to doplniť znalecké dokazovanie o otázky položené žalobcom v písomnom podaní zo dňa 20. 01. 2015 (na č. l. 68 p. v.) z dôvodu, že tento dôkaz považoval za nadbytočný (vzhľadom na dokazovanie vykonané oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu vyššie citovanými) a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Vzhľadom na to, že súd zaujal v prejednávanej veci právny názor, že sa nejedná o neoprávnený odber elektriny zo strany žalovaného a takisto mal zodpovedané (vyriešené) aj otázky ohľadne meracieho zariadenia

- elektromeru, nepovažoval za hospodárne, ale ani za ekonomické nariadiť doplnenie znaleckého dokazovania, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zbytočnému predĺženiu a predraženiu tohto súdneho konania. Napokon, právna zástupkyňa žalovaného takýto postup žalobcu tiež namietala (na č. l. 71 a na č. l. 137 p. v.).

32) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, zaujatý právny názor súdu a tiež vzhľadom na to, že žalobca pred súdom svoje tvrdenia nepreukázal a jeho tvrdenia žalovaný účinne poprel, nemohol súd žalobe vyhovieť a túto voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

33) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).