Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-220-2015.pdf
PDF · 88.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/220/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798 zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad. A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanej: K. W., R.. XX.XX.XXXX, D. R.. I. XXX/XX, XXX XX A. I., o zaplatenie 805,52 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave uzatvorili so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 0193548004 zo dňa 12.11.2009. Na základe, ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1118,00 eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,60 %. V zmluve o úvere sa žalovaná zaviazala, že úver splatí spolu s úrokmi a s poplatkami a to všetko v pravidelných mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do 30.11.2009 vo výške 12,37 eur mesačne, splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca od 20.12.2009 vo výške 30,42 eur mesačne splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2014. Ročná percentuálna miera nákladov podľa udania žalobcu je vo výške 24,01 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 37,93 %. Žalobca výzvou zo dňa 15.09.2014 písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia danej výzvy. Avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej postúpená na žalobcu a zároveň oznámená oznámením zo dňa 23.10.2014 žalovanej. Uvedená suma 805,52 eur pozostáva z istiny vo výške 692,13 eur ku dňu 20.10.2014 z úroku vo výške 98,12 eur vyčíslenej z istiny 692,13 eur za obdobie od poslednej úhrady dlhu t.j. od 30.12.2013 do 20.10.2014 pri úročení istiny úrokom 17,16 % p.a. a s úrokom z omeškania vo výške 15,27 eur, ktoré sú vyčíslené z istiny 692,13 eur za obdobie od 12.07.2014 do 20.10.2014 pri úročení istiny úrokom z omeškania 8,00 % p.a.
2. Predmetom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.11.2009 ( čl. 8 v spise) bolo poskytnutie úveru vo výške 1118,00 eur, druh úveru bol označení ako spotrebný úver na čokoľvek typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 17,60 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úver bol jednorazový a bezhotovostný, bol dohodnutý spracovateľský poplatok v výške 13,24 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur, počet splátok 59 od 20.12.2009 do 20.10.2014 ( konečná splatnosť úver). Ročná percentuálna miera nákladov 24,01 %, RPMN 37,93 %, celkové náklady spojené s úverom 688,91 %. Úver sa mal uhrádzať v mesačných splátkach od 20.12.2009 vo výške 30,42 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak sa oboznámil obsahom pripojených listinných dôkazov a to zmluvou o splátkovom úvere, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu ako aj
žalovanej, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou zo dňa 15.08.2014 oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014. Lustráciou v registri obyvateľov za účelom zistenia adresy resp. miesta zdržiavania sa žalovanej a ustálil nasledovný skutkový stav veci.
4. Podľa ust. § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadi, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudok pre zmeškanie prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednouchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v zmysle, ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. ( ďalej len „ postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom, t.j. nech predloží súdu. Bol vyzvaný žalobca, aby predložil súdu dôkazy o tom, že právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky a žalovaná bola nepretržite 90 dní v omeškaní splnením svojim záväzkom voči právnemu predchodcovi žalobcu.
6. Súd ako prejudikálnu otázku riešil či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu teda či charakter zmluvy o postúpení pohľadávky je platný. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 (na čl. 76 v spise ) uviedol, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej viacero výziev z dôvodu omeškania poukázal na výzvu zo dňa 15.08.2014. V súvislosti s výzvou súdu uviedol, že žalovaná poslednú úhradu dlhu uskutočnila dňa 30.12.2013 a postúpená pohľadávka na žalobcu bola až 25.09.2014. Teda podľa názoru žalobcu žalovaná bola v omeškaní viac ako 8 mesiacov.
7. Súd po preskúmaní výzvy zo dňa 15.08.2014 ( čl. 78 v spise) v ktorom je uvedené, že žalovaná ku dňu 14.08.2014 je v omeškaní úhradou vo výške 242,64 eur a bola požiadaná, aby sumu uhradila najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy právny predchodca žalobcu pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky ( súdu nebola predložená písomnosť ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky). Súd pokladá túto výzvu za nevyšpecifikovanú, nakoľko neobsahuj konkrétne splátky za ktoré obdobie, teda nie je uvedená výška, rozsah a doba uhrádzaných splátok, ktoré žalovaná mala uhradiť s titulu omeškania.
8. Podľa názoru súdu predpoklady uvedené v ust. § 92 ods. 8 Z.z. č. 480/2001 Z.z. ohľadne postúpenia pohľadávky na žalobcu neboli v konaní preukázané teda nie sú splnené. Takéto postúpenie svojím obsahom a účelom je v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka a to nie len medzi stranami zmluvy o postúpení ale aj navonok voči dlžníkovi. Taktiež žalobca nepreukázala, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie. Žalobca tak nedisponuje s aktívnou vecnou legitimáciou. Výzva, ktorá bola síce zaslaná žalovanej nedisponuje náležitosťami v zmysle citovaného paragrafu teda Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu bola povinná sa riadiť ust. § 92 ods. 8 a preukázať súdu.
9. Súd preskúmal zmluvu o splátkovom úvere a kvalifikoval tento právny vzťah založený zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľskou zmluvou keďže táto spĺňa definične znaky označujúce jej subjekty a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľa, ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej činnosti), aj podľa právneho poriadku v čase jej uzavretia ( § 52 ods. 2,3 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy 12.11.2009)
10. Podľa § 4 ods. 1,2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinný do 30.11.2009. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade po preskúmaní zmluvy o splátkovom úvere č. 0193548004 zo dňa 12.11.2009 súd je toho názoru, že táto náležitosť absentuje a preto v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutí spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutí úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Obč. zákonníku je dané jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ a dodávateľ, vyplýva z nerovnováhy spotrebiteľského úveru, je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľov bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv a vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník “ profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Ten kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o splátkovom úvere má právo na ochranu formou zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa. Zmluvný vzťah strán bol uzavretý so žalobcom a na druhej strane vystupovala žalovaná ako fyzická osoba. Na strane dodávateľa tu vystupoval žalobca zameraný na poskytovanie bankových investičných a iných služieb, ktoré dodávateľ je fyzickým osobám a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba teda ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predmetný spotrebiteľský úver jej bol poskytnutí ako bez účelový pričom žalobca iný účel poskytnutia peňažných prostriedkov nepreukázal.
13. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ( § 52- §54 Obč. zákonníka), ako aj osobitnú úpravu uvedené v príslušných ustanovení zmluvných typov. Preto súd poukazom na úpravu spotrebiteľskej zmluvy a pri posúdení sa riadil jednak ust. § 52 a násl. Obč. zákonníka ako aj zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) a dospel k záveru, že uvedená zmluva je zmluvou, ktorú treba posudzovať aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a vzhľadom na to, že chýba náležitosť tak ako to bolo vyššie uvedené táto zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Čo sa týka poskytnutého úveru vo výške 1118 eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť v 59 mesačných splátkach z tejto sumy bolo preukázané, že uhradila 1537,92 eur ( čl. 68 v spise) vzhľadom na to, ž úver je bez poplatkov a bez úrokov takto žalovaná vrátila na úvere o 419,92 eur viac ( 1537,92 - 1118). Dátum poslednej úhrady podľa udania žalobcu bol dňom 10.12.2013 návrh bol podaný na tunajší súd 15.04.2015. Súd návrh zamietol jednak z dôvodu, že žalovaná uhradila viac o 419,92 eur a z dôvodu, že žalobca nepreukázal aktívni vecnú legitimáciu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP. Súd náhradu trov konania žalovanej nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli v tomto konaní.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.