Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) U. B., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom B. XX, a 2.) Z. B., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, obaja zastúpení JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš proti žalovaným : 1.) A.. K. D., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom M. XXX, a 2.) A. T., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom M. - L. X, obaja zastúpení Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO : 42391059, o (v primárnom petite) určenie, že tu je právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a (v eventuálnom petite) o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 3. 11. 2021, doručenou na tunajší súd 19. 11. 2021 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že vlastníci priemyselnej budovy súpisné č. 205, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/3, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 981 m2 a vlastníci poľnohospodárskej budovy súpisné č. 206, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 364 m2, katastrálne územie M., obec Gôtovany, zapísaných na LV č. XXX, ako aj vlastníci poľnohospodárskej budovy súpisné č. 219, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/5, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 390 m2, katastrálne územie M., obec Gôtovany, zapísanej na LV č. XXX, ako aj ich zamestnanci, nájomcovia a obchodní partneri, majú právo prejazdu motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy cez pozemok registra „C“ parc. č. 603/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 157 m2, katastrálne územie M., obec Gôtovany, zapísaný na LV č. XXXX, v celom jeho rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnili tým, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 157 m2, katastrálne územie M., obec Gôtovany, zapísaného na LV č. XXXX, a to každý zo spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2. Na tomto pozemku je vybudovaná cesta, ktorej existencia je osvedčená aj zápisom na liste vlastníctva, kde je pri tejto parcele uvedený spôsob jej využitia číslom 22, t.j. ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť. Predmetná cesta bola zaevidovaná aj vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 017 (parcela č. 603.) Žalobca v 1. rade je jediným vlastníkom priemyselnej budovy súp. č. 205, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/3, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 981 m2 a taktiež je jediným vlastníkom poľnohospodárskej budovy súp. č. 206, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 364 m2, v

obidvoch prípadoch v katastrálnom území M., obec Gôtovany, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, a ktoré budovy využíva žalobca v 1. rade na svoju podnikateľskú činnosť zapísanú v živnostenskom registri. Žalobca v 2. rade je jediným vlastníkom poľnohospodárskej budovy súp. č. 219, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 442/5, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 390 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. M., obec Gôtovany, pričom predmetnú budovu prenajal fyzickej osobe - podnikateľovi s obchodným menom Ján Tomčík, s miestom podnikania Smrečany 60, IČO : 51719096, ktorý využíva túto budovu na výkon svojej podnikateľskej činnosti, ako aj fyzickej osobe - podnikateľovi, s obchodným menom Stanislav Sliacky - 2S, s miestom podnikania Štiavnička, 232, IČO : 3757288, ktorý využíva predmetnú budovu na výrobu mobilných domov. Žalovaní v 1. a 2. rade listom adresovaným žalobcovi v 2. rade oznámili, že počnúc 31. 8. 2020 začínajú realizovať na parcele č. 603/2 výstavbu rodinného domu, a z toho dôvodu ho žiadajú, aby začal využívať iné prístupové cesty. Z tohto listu tiež vyplynulo, že žalovaní mali so žalobcom v 2. rade ústnu dohodu o využívanie parcely č. 603/2 ako prístupovej cesty, a že minimálne v čase, keď žalovaní v 1. a v 2. rade nadobudli parcelu č, 603/2 do svojho podielového vlastníctva mali vedomosť o tom, že sa na tejto parcele nachádza cesta vedúca k stavbám vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v 1. rade sa pokúšal zistiť inú možnosť prístupu ku svojim nehnuteľnostiam, a teda aj k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v 2. rade, avšak iný prístup k budovám v ich vlastníctve žalobcovia nemajú. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade k pozemku registra „C“ parcelné číslo 603/2 títo začali blokovať žalobcov v 1. a v 2. rade a ich zmluvným partnerom vjazd a prejazd po predmetnej ceste s poukazom na to, že sú jedinými vlastníkmi tohto pozemku a že žalobcovia resp. ich zmluvní partneri majú využiť iný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Predmetná cesta rozmerovo presahuje celú výmeru pozemku registra „C“ parcelné číslo 603/2. Žalobcovia sa so žalovanými pokúšali dohodnúť na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy, cez predmetnú parcelu ku svojim budovám, avšak bezúspešne. Iný prístup k budovám vo vlastníctve žalobcov pritom títo nemajú. Zamedzením prístupu k budovám vo vlastníctve žalobcov hrozí, že títo, resp. ich nájomcovia nebudú môcť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, na účel ktorej tieto budovy využívajú a budú tak nútení svoju podnikateľskú činnosť ukončiť. Žalobcovia na záver dodali, že pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade k predmetnému pozemku žalobcovia v 1. a 2. rade dlhodobo (vyše 10 rokov) v dobrej viere využívali cestu umiestnenú na tejto parcele, a to na základe súhlasu právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade, pričom pri využívaní tejto cesty motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy neboli žalobcovia nijakým spôsobom rušení ani obmedzovaní zo strany právnych predchodcov žalovaných. Cestu umiestnenú na tejto parcele pritom využívali aj obyvatelia obce Gôtovany a obec Gôtovany tiež vykonávala zimnú údržbu tejto cesty.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 22. 12. 2021, doručenom na tunajší súd 23. 12. 2021 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že rozporujú skutočnosti uvedené žalobcami v plnom rozsahu a uplatnený nárok neuznávajú, a to z nasledovných dôvodov. Spevnená plocha vytvorená na pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, katastrálne územie Gôtovany nie je a nikdy nebola cestou v právnom slova zmysle, t.j. v súlade s ustanoveniami - o pozemných komunikáciách (cestným zákonom.) Predmetná komunikácia nie je vo vlastníctve obce a nie je zaradená do siete miestnych ciest. Z vyjadrenia obce Gôtovany vyplýva, že táto spevnená plocha nie je zaradená do majetku obce a nie je ani určená ako verejne účelová (alebo iná) komunikácia, pričom obec na tejto spevnenej ploche nevykonáva žiadnu správu ani údržbu. Z vyjadrenia obce Gôtovany zároveň vyplýva, že táto spevnená plocha nie je miestnou a ani inou (účelovou) komunikáciou, pričom obec nemá vedomosť o tom, kto bol jej zhotoviteľom a kedy a na základe akého povolenia bola zhotovená, resp. skolaudovaná a či bola zhotovená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Predmetnú spevnenú plochu nie je možné považovať za pozemnú komunikáciu podľa a nasl. cestného zákona. Táto prístupová cesta bola zhotovená neoprávnene v rozpore s vtedy platným zákonom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebným zákonom), t.j. ako tzv. čierna stavba, bez súhlasu vtedajších vlastníkov dotknutých pozemkov. Vzhľadom na uvedené nemôže táto cesta spĺňať definíciu pozemnej komunikácie v súlade s cestným zákonom. Predmetná spevnená plocha nie je ani stavbou v zmysle zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebným zákonom) a , pretože spevnená asfaltová plocha nemôže byť sama o sebe považovaná za stavbu v právnom slova zmysle. Skutočnosť, že niekto zhotoví v rozpore so zákonom na cudzom pozemku spevnenú plochu ešte sama o sebe neznamená, že sa bude jednať o účelovú (alebo inú) komunikáciu, ktorá bude verejne prístupná. Bez právneho významu je tu skutočnosť, že táto spevnená plocha bola v minulosti ako prístupová komunikácia užívaná miestnymi podnikateľmi, resp. obyvateľmi obce. Rovnako je bez významu skutočnosť, že na liste vlastníctva je ako spôsob využívania pozemku zapísaná poznámka, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska

stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Katastrálny úrad totiž pri zápise predmetnej poznámky neskúmal náležitosti Tieto skutočnosti boli však na liste vlastníctva zapísané len na základe písomného vyhlásenia dotknutých osôb o existencii cesty. Žalovaní v 1. a 2. rade odmietli tvrdenie žalobcov, že títo nemajú inú možnosť prístupu ku svojim nehnuteľnostiam než cez zaťažený pozemok, ide len o špekulatívne tvrdenie žalobcov, ktorých cieľom je zabezpečiť si pohodlnejší prístup ku svojim nehnuteľnostiam, nakoľko si takýmto spôsobom skrátia prístup k nehnuteľnostiam z hlavnej cesty. V tejto súvislosti poukázali tiež na vyjadrenie obce Gôtovany z 21. 12. 2021, z ktorého vyplýva, že majitelia stavieb so súpisným číslom 205 a súpisným číslom 206 ako aj stavby so súpisným číslom 219 majú zabezpečený prístup k týmto stavbám cez miestnu komunikáciu vo výlučnom vlastníctve obce postavenú na pozemku registra „C“ parc. č. 598/1 a pozemku registra „E“ parc. č. 306/1, v katastrálnom území M., ktorú miestnu komunikáciu sú pritom oprávnení užívať bez obmedzenia. Žalovaní v 1. a 2. rade tiež odmietli, že svojvoľne blokujú prechod žalobcov cez zaťažené pozemky. Žalovaní v minulosti opakovane vyzývali žalobcov, aby prestali užívať ich pozemok na prechod a prejazd a žalobcovia mali viac ako jeden rok času, aby si zabezpečili iný prístup ku svojim stavbám, avšak nevykonali žiaden úkon, ktorý by k tomu smeroval. Žalovaní oznámili žalobcom svoj nesúhlas s prechodom cez zaťažený pozemok naposledy listom zo 16. 7. 2021. Žalovaní v 1. a 2. rade pritom majú úmysel stavať na zaťaženom pozemku stavbu rodinného domu v súlade so stavebným povolením vydaným obcou Gôtovany 3. 5. 2021, pod č. MsÚ/ÚRaSP/2021/129-4/Tbo. Stavba rodinného domu bude umiestnená na pozemkoch registra „C“ parc. č. 541/26, 541/28, 541/29, 541/30 a 630/2, katastrálne územie M.J.. Vzhľadom na uvedené je vylúčené, aby zaťažený pozemok žalobcovia naďalej užívali ako prístupovú komunikáciu (skratku) ku svojim stavbám. Uplatnený nárok nie je možné priznať, nakoľko napriek tomu, že žalobca označil podanú žalobu ako žalobu o zriadenie vecného bremena, tak z obsahu žaloby a žalobného návrhu nevyplýva, že by sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, naopak obsahom žalobného návrhu je návrh na určenie, že žalobcovia majú právo prejazdu cez zaťažený pozemok. Žaloba na zriadenia práva cesty zodpovedajúcou vecnému bremenu však musí byť určitá, musí z nej vyplýva ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené a čo navrhovateľ navrhuje. Rovnako je potrebné uviesť k akému účelu má právo cesty slúžiť. Taktiež musí byť zo žaloby dostatočne jasné, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena „in rem“. Vzhľadom na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva, že sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena k zaťaženému pozemku v súlade s je potrebné uplatnený nárok posudzovať ako nárok na určenie, či tu právo je alebo nie je (ak je na to naliehavý právny záujem) v súlade s . Takáto žaloba predpokladá, že existuje určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z osobitného právneho predpisu. V danom prípade absentuje prítomnosť hmotnoprávnej normy, ktorá by upravovala povinnosť vlastníkov pozemku strpieť prechod alebo prejazd cez takýto pozemok vlastníkovi stavby. Navyše, žalobcovia v žalobe netvrdia existenciu naliehavého právneho záujmu na určenie, či tu právo je alebo nie je. V danom prípade neexistuje naliehavý právny záujem na určení práva prejazdu tak, ako je to uplatnené v žalobe, a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Ak by sa aj žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena v súlade s ust. , takúto žalobu by súd musel zamietnuť pre neexistenciu zákonných podmienok na jej zriadenie v súlade s citovaným ustanovením, nakoľko právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa môže súd zriadiť len v tom prípade, pokiaľ ním bude skutočne zabezpečený prístup vlastníka stavby k tejto stavbe z verejného priestranstva. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku a opodstatnenosť takéhoto zásahu môže byť daná len v tom prípade, ak sa aj skutočne naplní jej účel, teda vtedy, ak zriadené vecné bremeno skutočne stavbu žalobcu sprístupní. Je vylúčené, aby bolo vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa zriadené a naďalej by tu medzi zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky, cez ktoré by musel vlastník stavby prechádzať, no nemohol by pre absenciu právneho titulu k takémuto prechodu. Zaťažený pozemok pri tom nie je pozemkom priľahlým k stavbám vo vlastníctve žalobcov, pretože medzi stavbami žalobcov a zaťaženým pozemkom sú ďalšie pozemky a to pozemok registra „E“ parc. č. 237, katastrálne územie M., pozemok registra „E“ parc. č. 238/2, katastrálne územie M., pozemok registra „E“ parc. č. 238/1, katastrálne územie M. a pozemok registra „E“ parc. č. 306/1, katastrálne územie M.. Nakoľko zaťažený pozemok nie je priamo susediacim pozemkom s pozemkami, na ktorých sú umiestnené stavby žalobcov, pričom medzi zaťaženým pozemkom a stavbami žalobcov sú ďalšie 3 pozemky cez ktoré by žalobcovia museli prejsť k stavbám je vylúčené, aby súd zriadil vecné bremeno tak, ako je to

uplatnené v žalobe. Na vyššie uvedených pozemkoch je taktiež umiestnená spevnená plocha (žalobcami označená ako prístupová komunikácia), avšak jedná sa o ornú pôdu a na listoch vlastníctva nie sú zapísané poznámky ohľadom stavby cesty. Táto skutočnosť svedčí o tom, že predmetná poznámka sa na zaťažený pozemok dostala v rozpore s právnymi predpismi a že táto inžinierska stavba nebola nikdy povolená, skolaudovaná a zaradená do cestnej siete. Tu ide o podmienku, že vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup stavby inak. Žalovaní poukázali na svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k stavbám cez pozemky obce po riadne zhotovenej miestnej komunikácii. Podľa vyjadrenia obce Gôtovany z 21. 12. 2021 majú zabezpečený prístup k svojim stavbám a pozemkom cez miestnu komunikáciu vo výlučnom vlastníctve obce postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 598/1 a pozemku registra „E“ parc. č. 306/1, katastrálne územie M., ktorú miestnu komunikáciu sú oprávnení užívať bez obmedzenia. Ak je možný prístup z viacerých pozemkov musí súd zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či je možné od vlastníka pozemku, ktorý má byť zaťažený spravodlivo žiadať, aby zaťaženie znášal práve on. Prípadné zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť vždy krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemal by nahrádzať iné právne inštitúty. Súd má tiež zabezpečiť, aby v prípade zriadenia vecného bremena bolo obmedzené právo vlastníka zaťaženého pozemku len v nevyhnutnom rozsahu a v takej miere, aká je nevyhnutná pre zabezpečenie prístupu k stavbe. Vecné bremeno teraz nemožno zriadiť na zaťažený pozemok v celom rozsahu ako si to uplatňujú žalobcovia, ale len v rozsahu nevyhnutnom podľa vyhotoveného geometrického plánu. Taktiež je možné zriadiť vecné bremeno podľa len za náhradu, pričom táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Stanovenie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva cesty, pričom na jej priznanie nie je potrebný návrh zo strany žalovaných. Táto náhrada musí zohľadňovať skutočnosť, že žalovaní nemôžu na svojom pozemku pokračovať v stavbe rodinného domu a mal by byť vo výške súčinom obvyklého nájmu za stavebné pozemky v danej lokalite a počtu rokov pravdepodobného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1. a 2. rade mali za to, že podaná žaloba je nedôvodná, preto žiadali súd, aby ju zamietol v celom rozsahu.

3. V replike z 14. 1. 2022, doručenej na tunajší súd 14. 1. 2022 žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že netvrdili, že v predmetnom pozemku by malo ísť o cestu v zmysle o pozemných komunikáciách (cestný zákon), resp. že predmetná cesta bola postavená v súlade s vtedy platným zákonom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebným zákonom.) Žalobcovia majú vedomosť, že predmetná cesta bola postavená pre účely Jednotného roľníckeho družstva Gôtovany založeného v roku 1958, ktoré bolo zlúčené s Jednotným roľníckym družstvom Dechtáre a následne od roku 1961 začlenené do štátnych majetkov v Liptovskom Mikuláši, preto nemožno na túto cestu aplikovať o pozemných komunikáciách (cestný zákon.) Žalovaní nepreukázali, že predmetná cesta bola vybudovaná neoprávnene, bez súhlasu vtedajších vlastníkov dotknutých pozemkov a že teda ide o čiernu stavbu. Žalobcovia odmietli, že poznámka zapísaná na predmetnom liste vlastníctva (pod kódom 22) je bez právneho významu z dôvodu, že tam bola zapísaná pravdepodobne počas konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa , pretože nejde o pravdivé tvrdenie. Žalobcovia pripojili ku žalobe vyšetrovací a meračský náčrt č. 017, z ktorého je zrejmé, že je podstatne starší ako doba, keď sa konala obnova evidencie pozemkov, a na ktorom je pri parcele č. 603 uvedená poznámka „cesta“. Žalovaní pritom nespochybnili tvrdenie žalobcov, že predmetná cesta bola v minulosti až donedávna využívaná ako prístupová komunikácia, ktorú užívali na prejazd motorovými vozidlami aj iné osoby než žalobcovia. Žalobcovia v 1. a 2. rade tiež odmietli, že si žalobca v 1. rade nechce zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam inak ako pohodlnejším prechádzaním cez predmetný pozemok, pretože ešte pred podaním tejto žaloby premeral žalovanými navrhovaný prístup k jeho nehnuteľnosti (na pozemku registra „E“ parc. č. 306/1), avšak meraním bolo zistené, že takýto prístup nie je možný pre nákladnú dopravu. Navyše, táto parcela je evidovaná ako dvor a prístup na ktorý žalovaní poukazujú by bol len pre vstup a prechod pešo pre zamestnancov vtedajších štátnych majetkov. Čo sa týka poukazu žalovaných na pozemok registra „C“ parc. č. 598/1, k.ú. M., tak táto je bez významu z dôvodu, že k nej priľahlá parcela registra „E“ parc. č. 306/1 neumožňuje prejazd nákladnej dopravy. Tvrdenie žalovaných, že žalobcovia používali parcely nachádzajúce sa medzi predmetným pozemkom a pozemkom, na ktorých stoja stavby vo vlastníctve žalobcov, a to pozemok registra „E“ parc. č. 237, pozemok registra „E“ parc. č. 238/2, pozemok registra „E“ parc. č. 238/1 a pozemok registra „E“ parc. č. 306/1, bez súhlasu ich vlastníkov je

nepravdivé, pretože títo podieloví spoluvlastníci doteraz prejazd nenamietali (žalovaní začali namietať prejazd po parcele registra „E“ parc. č. 237 až po začatí tohto súdneho konania), a minimálne jeden podielový spoluvlastník (X. D.) vyjadril súhlas s prejazdom po pozemkoch registra „E“ parc. č. 237, parc. č. 238/2 a parc. č. 238/1. Cesta na pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, k.ú. M. bola v minulosti vybudovaná a využívaná ako prístupová komunikácia k Jednotnému roľníckemu družstvu Gôtovany (ako aj k neskorším právnym nástupcom) a bola takto využívaná aj pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcov v 1. a 2. rade k predmetným stavbám tretími osobami bez toho, aby bolo týmto tretím osobám bránené v užívaní predmetnej cesty. Na záver repliky žalobcovia v 1. a v 2. rade navrhli zmenu žalobného petitu, a to tak, že, ak by vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom nesvedčí právo prejazdu motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy cez pozemok registra „C“ parc. č. 603/2 k.ú. M. v celom jej rozsahu, teda ak by nebol úspešný primárny žalobný petit, podľa ktorého navrhujú určenie, že vlastníci priemyselnej budovy súp. č. 205 a poľnohospodárskej budovy súp. č. 206 ako aj poľnohospodárskej budovy súp. č. 219, ich zamestnanci, nájomcovia a obchodní partneri, majú právo prejazdu motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy cez pozemok registra „C“ parc. č. 603/2, k.ú. M., v celom jej rozsahu, tak žalobcovia potom navrhujú (eventuálny) žalobný petit, kde sa domáhajú zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech vlastníkov priemyselnej budovy súp. č. 205, poľnohospodárskej budovy súp. č. 206 ako aj poľnohospodárskej budovy súp. č. 219, ako aj v prospech ich zamestnancov, nájomcov a obchodných partnerov, spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, vrátane nadrozmernej nákladnej dopravy, a to oboma smermi, cez pozemok registra „C“ parc. č. 603/2, k.ú. M., v celom jeho rozsahu.

4. V duplike z 25. 2. 2022, doručenej na tunajší súd 25. 2. 2022 žalovaní v 1. a 2. rade kontrovali, že spornú spevnenú plochu nie je možné považovať za pozemnú komunikáciu, resp. cestu podľa o pozemných komunikáciách (cestného zákona.) Takúto spevnenú plochu nie je možné užívať ako akýkoľvek druh prístupovej komunikácie a predovšetkým ju nie je možné užívať verejne. Ak by aj bola pripustená argumentácia žalobcov, že sa jedná o nejakú súkromnú prístupovú cestu, ktorá je zhotovená na cudzích pozemkoch, žalobcovia by boli povinní preukázať vlastnícke, resp. iné užívacie právo k tejto spevnenej ploche ako aj užívacie právo k pozemkom, na ktorých je postavená, avšak žalobcovia nepredložili žiaden takýto dôkaz. Takisto nepredložili žiaden dôkaz o tom, že sa jedná o stavbu v právnom slova zmysle, ktorá je spôsobilá byť samostatným predmetom vlastníckeho práva, resp. dôkaz o tom, že by táto spevnená plocha mala svojho vlastníka. Žalovaní naďalej zotrvali na tvrdení, že sa nejedná o stavbu, nakoľko bola zhotovená v rozpore so zákonom a bez súhlasu dotknutých vlastníkov pozemkov. Žalovaní pritom odmietli, že by ich zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Naopak, sú to žalobcovia, ktorí sú povinní preukázať, že sa nejedná len o čiernu stavbu, resp. spevnenú poľnú cestu (skratku cez ornicu), a že im svedčí hmotnoprávny nárok odvodený od konkrétnej hmotnoprávnej normy, ktorá by upravovala povinnosť vlastníkov pozemku strpieť prechod alebo prejazd cez tento pozemok. Zápis poznámky na liste vlastníctve sám o sebe neoprávňuje kohokoľvek na užívanie cudzieho pozemku. Rovnako táto poznámka sama o sebe nepreukazuje existenciu stavby, prístupovej komunikácie ako ani skutočnosť, komu svedčí vlastnícke právo k tejto inžinierskej stavbe. Predmetná poznámka bola na liste vlastníctva napísaná počas konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov. Existencia vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 017, ktorý by mal byť starší ako doba, keď sa konala obnova evidencie pozemkov len poukazuje tvrdenie žalovaných, že v rámci konania o obnove evidencie pozemkov bola na dotknutých pozemkoch zapísaná poznámka na základe vtedy dostupných informácií ohľadom vlastníckych a iných práv k pozemkom, ktoré dovtedy neboli v katastri nehnuteľností evidované. Tvrdenia žalobcov ohľadne doby výstavby spevnenej plochy sa nezakladajú na pravde, čo aj vyplýva z dobovej fotografie z archívu obce Gôtovany, na základe ktorej je zrejmé, že štátna cesta nachádzajúca sa na pozemku registra „C“ parc. č. 584/7 (a ďalej), ktorú ako pozemnú komunikáciu druhej triedy spravuje správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, bola vo výstavbe v roku 1983, dovtedy sa jednalo len o nespevnenú prístupovú komunikáciu, ktorá slúžila obyvateľom obce a až po výstavbe tejto cesty (po roku 1983) bola následne spevnená aj poľná cesta nachádzajúca sa na pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, ktorá je teraz vo vlastníctve žalovaných, nakoľko táto je priamo napojená na jestvujúcu pozemnú komunikáciu. Dovtedy sa jednalo len o nespevnenú poľnú brázdu, kadiaľ si vtedajšie družstvo skracovalo cestu ku svojim budovám cez pole. Z dokumentu označeného ako technicko-hospodárske mapovanie z roku 1984, vyhotoveného Geodéziou, n.p. Žilina vyplýva, že sú na nej vyobrazené hospodárske budovy, avšak nie je tam vyobrazená žiadna prístupová komunikácia cez predmetný pozemok. Z uvedeného vyplýva, že v danej dobe (1984) na dotknutom pozemku nejestvovala žiadna spevnená plocha, prístupová

komunikácia a ani nič podobné a akýkoľvek prechod cez pozemok bol realizovaný len hospodárskymi vozidlami cez pole. Takisto z kópie katastrálnej mapy k pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, stiahnutej 22. 4. 2022, z internetového informačného portálu, na ktorej je zakreslený dotknutý pozemok, ako aj aktuálne inžinierske siete v danom území, je zrejmé, že na dotknutom pozemku registra „C“ parc, č. 603/1 nie je zakreslená žiadna inžinierska stavba v podobe cesty, resp. inej komunikácie. Žiadna prístupová cesta v právnom slova zmysle na danom pozemku teda neexistuje a nikdy neexistovala. Tvrdenie žalobcov, že iný prístup z obecnej komunikácie cez pozemok registra „E“ parc. č. 306/1 nie je pre nákladnú dopravu možný, žalovaní napadli ako tvrdenie nepodložené a nepreukázané a tiež nepravdivé. Žalobcovia majú zabezpečený plnohodnotný prístup ku svojim stavbám a pozemkom cez miestnu komunikáciu vo výlučnom vlastníctve obce, postavenú na pozemku registra „C“ parc. č. 598/1 a pozemku registra „E“ parc. č. 306/1, k.ú. M., ktorú miestnu komunikáciu sú oprávnení užívať bez obmedzenia. Cudzie pozemky (registra „E“ parc. č. 237, 238/2, 238/1 a 306/1), cez ktoré vedie spevnená plocha užívajú so súhlasom. Žiaden z dotknutých vlastníkov pozemkov doposiaľ prejazd cez tieto pozemky nenamietal a minimálne jeden spoluvlastník (X. D.) svoj súhlas s prejazdom po parcelách registra „E“ parc. č. 237, 238/2 a 238/1 výslovne vyjadril. Žalovaní tiež odmietli poukaz žalobcov na údajný konkludentný súhlas ostatných vlastníkov, pretože na základe takejto logiky žalobcov by bolo možné bez ďalšieho užívať cudziu vec, ak vlastník tejto veci aktívne nevyjadrí svoj nesúhlas s jej užívaním. Žalobcovia doposiaľ nepreukázali existenciu zákonných podmienok upravených v určených pre zriadenie vecného bremena, pričom žalovaní v tejto súvislosti poukázali na svoje odôvodnenie z predchádzajúceho písomného vyjadrenia. Pokiaľ ide o určenie, či tu právo cesty je alebo nie je, v súlade s žalovaní uviedli, že žalobcovia doposiaľ nepreukázali existenciu ich hmotnoprávneho nároku. Žalobcovia sú povinní preukazovať, že v danom prípade im svedčí hmotnoprávny nárok odvodený od konkrétnej právnej normy, ktorá by upravovala povinnosť vlastníkov pozemku strpieť prechod alebo prejazd cez ich pozemok. Žalovaní poukázali na absenciu hmotnoprávnej normy, ktorá by upravovala povinnosť vlastníkov pozemku strpieť prechod alebo prejazd cez ich pozemok vlastníkovi stavby. Navyše, žalobcovia v žalobe netvrdia existenciu naliehavého právneho záujmu na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko v danom prípade je možné domáhať sa na súde zriadenia vecného bremena k zaťaženému pozemku podľa , preto neexistuje naliehavý právny záujem na určenie práva prejazdu tak, ako je to uplatnené v žalobe. Z uvedeného dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.

5. Na pojednávaní 19. 5. 2022 žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že sa pridržiavajú tvrdení uvedených v ich písomných podaniach, pričom na dotknutom pozemku je umiestnená stavba, ktorú možno klasifikovať ako cestu. Túto cestu nielen oni, ale aj iné osoby niekoľko rokov v dobrej viere užívali, v prípade však, že by súd mal za to, že predmetný pozemok nie je zaťažený žiadnou stavbou, ani cestou, domáhajú sa zriadenia vecného bremena na tomto pozemku v prospech žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko žalobcovia iný prístup ku svojim nehnuteľnostiam nemajú.

6. Na pojednávaní 19. 5. 2022 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že sa pridržiavajú svojich tvrdení uvedených v písomných podaniach, pričom poukázali na rozpor medzi skutkovými tvrdeniami žalobcov uvádzanými v žalobe a replike, ako aj v prednese na pojednávaní, pretože žalobcovia raz tvrdia, že je zhotovená nejaká cesta a potom zase uvádzajú, že netvrdia, že by malo ísť o cestu. Ak by sa malo jednať o cestu v právnom slova zmysle, muselo by ísť poľa žalovaných o cestu, ktorá je zaradená do kategorizácie podľa zákona o pozemných komunikáciách, to však zo strany žalobcov nebolo preukázané. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona za je možné za cesty považovať výlučne diaľnice, cesty I., II. a III. triedy, ktoré sú v správe samosprávneho kraja, ďalej miestne cesty, ktoré sú v správe obce a prípadne aj účelové cesty v správe fyzických a právnických osôb. Predmetná komunikácia však nie je ani diaľnica, nie je ani cesta v správe samosprávneho kraja a taktiež nejde o miestnu cestu v správe obce, pretože táto takúto cestu obec neeviduje a nie je zaradená do majetku obce. Teoreticky by sa mohlo jednať o nejakú účelovú cestu, čo však žalobcovia nikdy netvrdili a nepreukázali a ich v tomto smere zaťažuje vecné bremeno. Žalovaní následne poukázali na § 22 cestného zákona podľa ktorého ak by sa jednalo o účelovú cestu, tak takáto cesta by nebola všeobecne verejne prístupná, teda nemohol by ju používať ktokoľvek, ale mohol by ju využívať len jej vlastník alebo správca. Zo strany žalobcov nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že sú vlastníkmi takejto cesty, že to vôbec je cesta a že je to stavba, resp. že im svedčí akékoľvek právo na jej užívanie. Čo sa týka zriadenia vecného bremena, nie sú tu splnené hmotnoprávne podmienky podľa na zriadenie práva, ktoré by zodpovedalo vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechode a prejazdu, nakoľko tento pozemok nie je priľahlým pozemkom k pozemkom, na ktorom sú stavby, pričom medzi dotknutým pozemkom

a stavbami žalobcov sa nachádzajú minimálne štyri pozemky cez ktoré žalobcovia taktiež nemajú žiadne oprávnenie prechádzať. Navyše, žalobcovia majú zriadený iný prístup k svojim stavbám cez miestnu komunikáciu. Vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu súdu následne žalovaní uviedli, že súhlasia s tým, že žalobu je potrebné v zamietnuť, avšak nesúhlasia s dôvodmi, pre ktoré k tomuto záveru súd v rámci predbežného právneho posúdenia dospel. Poukázali pritom na to, že nikde v texte žaloby, resp. repliky nie je uvedené akékoľvek tvrdenie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane žalobcov, môže to maximálne vyplývať z obsahu týchto písomných vyjadrení, avšak žalovaní sú tohto názoru, že žaloba musí byť dostatočne určitá, teda aby sa toho priamo žalobca domáhal, resp. aby to výslovne tvrdil. Žalobcami formulovaný petit č. 1 je podľa žalovaných potrebné zamietnuť už z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, nakoľko sa jedná o nárok uplatnený podľa , teda ide o žalobu o určenie, či tu právo cesty je alebo nie je, avšak na takomto určení musí byť naliehavý právny záujem. Keďže v danom prípade je možné sa domáhať zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve cesty cez túto komunikáciu nie je tu naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ ide o vydržanie, dôležité je že z katastra nehnuteľností vždy vyplývali vlastnícke vzťahy a aj podľa tvrdení samotných žalobcov vždy sa museli domáhať súhlasu vlastníkov predmetného pozemku s prechodom a prejazdom cez tento pozemok, a preto nikdy nemohli byť dobromyseľní v tom, že im toto právo cesty patrí, a tak nemohlo dôjsť k vydržaniu. Predmetnú cestu by bolo možné považovať výlučne za účelovú v súlade s zákona o pozemných komunikáciách, avšak nemôžu súhlasiť s názorom, že účelová cesta nemusí byť stavbou. Nikde v tomto konaní nebolo tvrdené, že tu existuje cestné teleso podľa cestného zákona, keďže tu chýba ohraničenie vonkajšími hranami, priekopou, rigolmi, násypmi, zárezmi, svahmi, zárubnými a obkladových múrmi, petmi, či opornými múrmi. Preto akákoľvek cesta, vrátane účelovej cesty musí byť stavbou, pretože sa jedná o stavebný zásah a cestné teleso musí byť pevne spojené so zemou. Preto je potrebné preukazovať, či táto konkrétna spevnená plocha stavbou je alebo nie je stavbou. V prípade, ak na liste vlastníctva je uvedené, že sa jedná o pozemok, na ktorom je umiestnená nejaká inžinierska stavba, teda cesta, tento údaj v súlade s v nadväznosti na zákona o katastri nehnuteľností je síce hodnoverný, ale spochybniteľný, a súd by mal skúmať, či hodnovernosť tohto údaju je zachovaná, resp. či existuje akýkoľvek právny dôvod na zápis takejto poznámky na list vlastníctva. V tomto prípade nie je možné zriadiť vecné bremeno, a to s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedli v predchádzajúcich prednesoch a vyjadreniach.

7. Súd (po úvodných ústnych prednesoch) na pojednávaní 19. 5. 2022 podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) uznesením pripustil zmenu žaloby zahrnutú do repliky žalobcov v 1. a 2. rade, v rámci ktorej sa domáhali zmeneného žalobného petitu, keď v rámci primárneho petitu žiadali o určenie, že tu existuje ich právo prejazdu motorovými vozidlami (vrátane nákladných motorových vozidiel), ako aj ich zamestnancov, nájomcov a obchodných partnerov, cez pozemok registra „C“ parc. č. 603/2, k.ú. M., vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, v celom rozsahu, a eventuálnom petite (pre prípad, ak by vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že im toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí) požadovali zriadenie (vo svoj prospech a v prospech svojich zamestnancov, nájomcov, a obchodných partnerov) práva zodpovedajúce vecnému bremenu (spočívajúcemu v uvedenom práve prejazdu), nakoľko výsledky doterajšieho konania (dokazovanie ešte nebolo vykonané) neboli prekážkou pre konanie o takto zmenenej žalobe.

8. Súd na pojednávaní 19. 5. 2022 za účelom zistenia skutkového stavu nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko nepovažoval vykonávanie akéhokoľvek dokazovania za v súlade so zásadou hospodárnosti konania podľa článku 17 Základných princípov , keďže všetky relevantné skutkové tvrdenia (pre potreby rozhodnutia v tejto veci) považoval za nesporné, a to z dôvodu ich účinného nepopretia protistranou podľa (t.j. s nepopretia s uvedením vlastnej skutkovej verzie, keďže išlo o tvrdenia, ktorých obsahom boli skutočnosti, ktoré boli predmetom vnímania strán sporu), resp. pre výslovnú zhodnosť týchto skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých súd nemal dôvod pochybovať podľa . Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav.

9. Za nesporné (relevantné) skutkové tvrdenia strán sporu tak mal súd nasledovné skutkové tvrdenia strán. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 157 m2, k.ú. M., obec Gôtovany okres Liptovský Mikuláš, zapísanom na LV č. XXXX, a to každý so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2. Na tomto pozemku (v celej jeho plošnej výmere) sa nachádza spevnená plocha, ktorá bola dlhodobo (minimálne 10 rokov

pred nadobudnutím tohto pozemku žalovanými v 1. a 2. rade) využívaná žalobcami v 1. a 2. rade ako prístupová komunikácia k priemyselnej budove súp. č. 205 a poľnohospodárskej budove súp. č. 206 (patriacim žalobcovi v 1. rade), ako aj k poľnohospodárskej budove súp. č. 219 (patriacej žalobcovi v 2. rade), a to až do 31. 8. 2020, kedy boli žalobcovia (žalovanými) vyzvaní, aby prestali takto užívať túto cestu, pričom k tomuto dlhodobému využívaniu pozemku dochádzalo na základe súhlasu právnych predchodcov žalovaných a neskôr aj žalovaných (až do odvolania tohto súhlasu zo strany žalovaných.) V tomto období bola táto spevnená plocha užívaná aj tretími osobami (miestnymi podnikateľmi a obyvateľmi obce.) Táto cesta sa pritom napája na štátnu cestu nachádzajúcu sa na pozemku registra „C“ parc. č. 584/7.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil predovšetkým podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

11. Podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa , prvej vety ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

13. Podľa - o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na

a) diaľnice,

b) cesty,

c) miestne cesty,

d) účelové cesty.

14. Podľa pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

15. Podľa účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

16. Podľa pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie .

17. Podľa na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej cesty a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (), ak ďalej nie je ustanovené inak.

18. Podľa účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

19. Podľa účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

20. Podľa centrálna evidencia je evidencia technických informácií a údajov o diaľniciach, cestách I. triedy, cestách II. triedy, cestách III. triedy a miestnych cestách, ktorú tvoria najmä metaúdaje, súbory priestorových údajov, služby priestorových údajov, sieťové služby a sieťové technológie, dopravno-inžinierske údaje, sprístupňovanie a využívanie údajov pre akúkoľvek činnosť, pre ktorú sú tieto údaje využiteľné a nevyhnutné na plnenie úloh podľa , činnosti a procesy súvisiace so zberom, spracovaním, využívaním a archiváciou údajov, súvisiace koordinačné a monitorovacie mechanizmy.

21. Podľa premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

22. Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.

24. Pokiaľ ide o primárny žalobný petit (na určenie, že žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prejazdu cez predmetný pozemok žalovaných), tak tento žalobcovia (obsahovo, v odôvodnení žaloby) skutkovo odôvodnili tým, že uplatňované právo cesty mali nadobudnúť vydržaním (slovo „vydržanie“ výslovne nepoužili), a to na základe dlhodobej (vyše 10 ročnej) dobromyseľnej držby, t.j. výkonu práva prejazdu (cesty) cez tento pozemok na základe súhlasu právnych predchodcov žalovaných, zo strany ktorých neboli pri výkone tohto práva rušení a obmedzovaní (obsahovo teda zjavne smerovali k inštitútu vydržania, preto námietku žalovaných, že žalobcovia súčasne nepoužili slovo „vydržanie“ považoval súd za príliš formalistickú.) Pokiaľ však žalobcovia jazdili po tejto ceste dlhodobo na základe súhlasu právnych predchodcov žalovaných (ako vlastníkov tohto pozemku), tak nemohli byť v dobrej viere, že im toto právo prejazdu patrí, byť oprávnenými držiteľmi tohto práva (, prvej vety ), keďže vedomie, že žalobcom na takýto prejazd niekto dáva súhlas túto dobrú vieru vylučoval. Nemohli tak žalobcovia (pre absenciu dobromyseľnosti pri výkone práva) nadobudnúť toto právo vydržaním, a inak než vydržaním žalobcovia primárny petit neodôvodnili. Vzhľadom na uvedené nebolo možné podľa vyhovieť primárnemu petitu.

25. Pokiaľ ide o eventuálny žalobný petit (na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prejazdu cez pozemok v prospech žalobcov), ktorý bol žalobcami (po pripustení zmeny žaloby) uplatňovaný pre prípad, že súd nevyhovie primárnemu petitu (k čomu došlo), súd uvádza, že predmetná spevnená plocha (nesporne umožňujúca prejazd aj nákladným motorovým vozidlám), ktorá sa nachádza na pozemku registra „C“ parc. č. 603/2, k.ú. M., a to v celej jeho plošnej výmere je ako cestné teleso podľa pozemnou komunikáciou, a to konkrétne účelovou cestou podľa , pretože slúži spojeniu priemyselných, resp. poľnohospodárskych budov súp. č. 205, 206 a 219 (ako výrobných závodov, resp. jednotlivých objektov) s inou pozemnou komunikáciou (štátnou cestou nachádzajúcou sa na pozemku registra „C“ parc.č. 584/7) v zmysle . Vychádzajúc z takejto zákonnej definície za účelovú cestu možno považovať aj poľnú cestu (ako tomu bolo aj v tomto prípade), a teda účelová cesta nemusí byť nevyhnutne stavbou, či samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Účelová cesta samozrejme môže byť aj stavbou, a len v takom prípade sa na jej začatie vyžaduje stavebné povolenie ( v spojení s ), avšak ak o stavbu nejde nemožno ani uvažovať o splnení podmienky stavebného povolenia (bez tohto, aby to malo vplyv na jej charakteristiku ako účelovej cesty), a preto je argumentácia žalovaných, že v tejto poľnej ceste nejde o stavbu, resp. povolenú stavbu, či samostatnú vec v právnom zmysle irelevantná. Takisto súd považoval za irelevantnú námietku žalovaných, že táto poľná cesta nebola obcou Gôtovany určená ako (verejná) účelová komunikácia, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že na to, aby bola určitá cesta považovaná za účelovú cestu sa vyžaduje rozhodnutie nejakého správneho orgánu (obce) o kategorizácii cesty ako účelovej. Cesta sa stáva účelovou cestou priamo zo zákona, ak spĺňa vyššie uvedené kritéria pre jej charakteristiku ako účelovej cesty. Účelové cesty pritom nie sú podľa predmetom centrálnej evidencie (na rozdiel od ostatných pozemných komunikácií), a preto skutočnosť, či v danej ceste ide o účelovú cestu nebolo možné overiť ani v tejto centrálnej evidencii. Vlastníkom účelovej cesty nemusí byť podľa len obec, a preto ani táto námietka žalovaných nebola dôvodná. V predmetnej účelovej ceste pritom ide nepochybne o verejnú účelovú cestu podľa , pretože v zmysle tohto ustanovenia za neverejné účelové cesty možno mať len tie účelové cesty, ktoré sú v uzavretých priestoroch a objektoch a tie (pôvodne) verejné účelové cesty, ktoré príslušná obec vyhlásila so súhlasom jej vlastníka podľa za neverejnú (o ktoré dva prípady však v tejto veci nejde.) Verejný charakter tejto cesty pritom potvrdzuje aj nesporná skutočnosť, že bola

dlhodobo užívaná obyvateľmi obce a miestnymi podnikateľmi bez toho, aby boli v tomto užívaní niekým rušení, či obmedzovaní, z čoho možno vyvodiť konkludentný súhlas vlastníkov s takýmto verejným užívaním. Verejné účelové cesty sú pritom predmetom všeobecného užívania podľa , a v tomto rozsahu sú zo zákona ( ) obmedzené práva súkromného vlastníka týchto účelových ciest, resp. pozemkov pod nimi ich užívať (vrátane práva postaviť na nich rodinný dom.) Všeobecné užívanie pozemných komunikácií je verejnoprávne oprávnenie, neopiera sa o občianskoprávne predpisy. Keďže však žalobcovia v 1. a 2. rade môžu užívať predmetnú cestu na základe práva všeobecného užívania, nebola tak potom splnená nevyhnutná podmienka pre zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (práva cesty) cez predmetný pozemok, teda podmienka, že prístup vlastníkov stavieb ku stavbám nemožno zabezpečiť inak (ktorú podmienku výslovne stanovuje ), a preto súd podľa nemohol vyhovieť ani eventuálnemu žalobnému petitu, a zamietol tak žalobu v celom rozsahu.

26. Porovnávajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu boli žalovaní v 1. a 2. rade, a preto im proti žalobcom v 1. a 2. rade priznal podľa v spojení s nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že podľa súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.