Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-44-2017.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich PhDr. Marty Nyulassyovej a Valérie Kadlecovej v trestnej veci proti obžalovanému Z. E., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 139 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. októbra 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Z. E. nar. XX. XX. XXXX v W. trvale bytom X. nad D. č. XXX t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v období približne od polovice mesiaca september 2016 až do 06.12.2016 sa v rodinnom dome v KN. nG. D. č. XXX po predchádzajúcej hádke jedenkrát slovne vyhrážal svojej matke U. E. usmrtením, a to slovami: „zabijem Ťa a taktiež zabijem aj seba, ak ma dáš znova do väzenia,“ čím u svojej matky U. E., nar. XX. XX. XXXX vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážku zabitím zrealizuje,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 139 písm. c) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 06.06.2017 na tunajšom súde obžalobu na obvineného Z. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
v období približne od polovice mesiaca september 2016 až do 06.12.2016 v rodinnom dome v KN.iM.X sa opakovane dopúšťal psychického násilia voči svojej matke U. E. najmä tým, že: najmenej jedenkrát za dva týždne jej vulgárne nadával, hádzal po nej rôzne predmety, čo mal po ruke, minimálne jedenkrát po nej hodil svoj mobilný telefón, ale nakoľko sa uhla ju netrafil, opakovane a psychickým nátlakom si od nej vynucoval peniaze najmä na alkohol a cigarety, a to tak, že rozbíjal rôzne veci v dome, búchal dverami, dverami od chladničky alebo si kľakol pred ňu a rozplakal sa a ona vzhľadom na jeho minulosť mu zo strachu pred ním za celé toto obdobie dala takto približne 1000,- €, minimálne dvakrát v uvedenom období a to najmä vtedy, keď mu vyčítala, že berie drogy, sa jej vyhrážal usmrtením, raz slovami „zabijem teba aj seba“ a druhý krát jej povedal, že „ak ma dostaneš späť do basy, tak si Ťa vyhrabem aj spod zeme a zabijem Ťa“, čím u U. E. vyvolával dlhodobý psychický stres, napätie a pocit strachu o svoj život a zdravie, pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 6T/207/06 z 12.12.2006 právoplatným dňa 12.12.2006, bol odsúdený aj za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia a z výkonu tohto trestu bol prepustený dňa 31.07.2016.
Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom na návrh prokurátora vypočul obžalovaného Z. E., svedkyňu - poškodenú U. E., svedka G. D., svedkyňu E. F., znalkyňu R.. M. U., znalkyňu J.. D. T. a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný Z. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.07.2016 sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody domov, s čím jeho matka - poškodená Božena Gregušková súhlasila. Pomáhal jej v domácnosti a okolo záhrady. Po určitom čase sa nahlásil na úrad práce sociálnych vecí a rodiny a našiel si brigádu. Matka mu sama dávala finančné prostriedky bez toho, aby jej niečo povedal. Brigádne zarábal asi 700
- 800 Eur mesačne, z čoho prispieval neurčitú sumu matke. Asi po mesiaci začali s matkou hádky, pretože chodil oneskorene domov a jej to vadilo. Hádky pretrvávali a matka sa mu vyhrážala, že ak s tým neprestane, vráti sa do výkonu trestu odňatia slobody. Voči matke nebol nikdy agresívny, žiadal ju, aby mu dala pokoj, avšak opakovane na neho slovne útočila a vyhrážala sa mu. Poprel, že po matke hodil mobilný telefón, že by doma rozbíjal predmety, nevynášal z domu žiadne veci, matku fyzicky nenapadol, nevyhrážal sa jej a neužíval psychotropné látky. Uviedol, že chce absolvovať protitoxikologické liečenie ústavnou formou.
Svedkyňa - poškodená U. E., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne
- poškodenej z prípravného konania zo dňa 06.02.2017, v ktorej uviedla, že obžalovaný je jej jediným synom, od mala má diagnózu F61 - poruchu správania a emócií, na čo sa aj liečil. Keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody správal sa normálne, pomáhal jej s prácami v domácnosti. Od polovice septembra od nej začal obžalovaný pýtať každý deň peniaze a chodieval s chalanmi vypiť si. Cez týždeň mu denne dávala 5 - 10 Eur a cez víkendy asi 20 - 30 Eur. Keď si obžalovaný našiel brigádu, začala mu dávať menej peňazí. Obžalovaný jej nedával žiadne peniaze. Dňa 27.10.2016 mu odmietla dať peniaze, hádali sa, a keď mu povedala, že mu peniaze nedá, hodil po nej telefón, mal nervy, roztrhal na sebe nohavice. Z obavy o neho zavolala políciu a prišla aj záchranka. V období od septembra 2016 do decembra 2016 sa jej obžalovaný raz vyhrážal, že ju zabije a že zabije aj seba, keď ho dá znova do väzenia, čomu predchádzala hádka o peniaze, ktoré od nej stále pýtal. Peniaze mu dávala naďalej, neskúšala mu ich nedať, pretože dúfala, že si nájde prácu. Nebola svedkom, že by obžalovaný bral drogy. Obávala sa, že by jej obžalovaný mohol odcudziť nejaké veci z domu, tak si ich schovala u kamarátky - svedkyne E. F.. Napriek tomu jej odcudzil hadicu na polievanie a predlžovačku, ktoré predal.
Súd nevyhovel návrhu prokurátora na prečítanie výpovede svedkyne - poškodenej U. E. z prípravného konania zo dňa 07.12.2016 na odstránenie rozporov, nakoľko táto nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, keď konajúci vyšetrovateľ nevyhovel žiadosti obžalovaného o účasť na výsluchu svedkyne
- poškodenej U. E., hoci obvinený v čase výsluchu nemal obhajcu.
Svedok G. D., ujo obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená je jeho sesternica. O skutočnostiach, ktoré sú predmetom obžaloby, sa dozvedel nepriamo. Keď obžalovaného navštívil, bavil sa s ním o práci a o vzťahu k matke. Z telefonátov od poškodenej vie, že má z obžalovaného strach. Obžalovaný bol nervózny kvôli peniazom, ktoré od poškodenej pýtal a ona mu ich nemala z čoho dať, a preto si z nervov roztrhal nohavice. Obžalovaný poškodenej nikdy fyzicky neublížil, ale vyvíjal na ňu psychický nátlak, ktorému poškodená podľahla.
Svedkyňa E. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju poškodená poprosila, či by si k nej nemohla schovať nejaké veci, nakoľko v minulosti obžalovaný poškodenej z domu vynášal veci a tieto predával. Poškodená sa jej sťažovala, že obžalovaný od nej pýta peniaze a celú noc nie je doma. Raz sa stalo, že keď obžalovanému nedala peniaze, roztrhal na sebe nohavice a rozbíjal aj veci v domácnosti.
Zo znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 20.01.2017, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Zuzany Bielikovej vyplýva, že v myslení poškodenej U. E. nie sú prítomné fabulácie, konfabulácie, či iné patologické obsahy. Jej psychická vyspelosť zodpovedá úrovni jej intelektu. Neboli zistené žiadne motivujúce činitele, ktoré by ju viedli k vypovedaniu nepravdy. Jej výpovede nesú znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Prežité udalosti u poškodenej nezanechali žiadne negatívne stopy. Jej vzťah k obžalovanému je vzťahom podrobivosti a podriadenosti bez schopnosti odporu a bez bližších citových väzieb. U poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby ani príznaky inej duševnej poruchy. Tento syndróm, v prípade ak už existoval v minulosti, môže byť potlačený a potom trvá dlhšiu dobu, aby sa opätovne vyvinul. Konanie obžalovaného poškodená vnímala ako stresujúce, ohrozujúce ju na živote, no dokázala ho racionálne riešiť.
Zo znaleckého posudku č. 8/2017 zo dňa 19.03.2017, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr. Dany Šedivej vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená žiadna duševná choroba alebo porucha, ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť. Boli zistené poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok a tiež zmiešaná porucha osobnosti F61 - emočne instabilné a dissociálne rysy, ktoré sú nemenné a liečbou neovplyvniteľné. Vyznačujú sa impulzivitou, nízkou flustračnou toleranciou a nestálosťou afektov, porušovaním práv ostatných a neúcty k nim, neschopnosťou a neochotou prispôsobovať sa spoločenským normám, podráždenosť, agresivita, neprítomnosť pocitu viny, neschopnosť poučiť sa z trestu, delikvencia. Obžalovaný nemá vyvinuté vyššie city, nemá pocit viny a má minimálnu schopnosť empatie a súcitu. Z forenzne psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný, netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy.
Súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaného voči znaleckému posudku znalkyne MUDr. Dany Šedivej, nakoľko jeho nespolupráca pri vyšetrení, ako aj časť chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, nemali vplyv na relevantnosť znaleckého posudku.
Z listinných dôkazov súd oboznámil:
- odpis registra trestov obžalovaného
- rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2006, sp. zn. 6T/207/2006
- rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2012, sp. zn. 5T/18/2012
- lustrácia registra priestupkov obžalovaného
Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné skutočnosti:
Z odpisu registra trestov obžalovaného, rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2006, sp. zn. 6T/207/2006 a rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2012, sp. zn. 5T/18/2012 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Prvý krát rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2006, právoplatný dňa 12.12.2006, sp. zn. 6T/207/2006 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a
naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2012, právoplatný dňa 17.04.2012, sp. zn. 5T/18/2012 pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Oboch trestných činov sa obžalovaný dopustil voči svedkyni - poškodenej U. E., keď primárnym faktorom konania obžalovaného bolo získanie finančného prospechu.
Z lustrácie registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa od 01.01.2010 nedopustil žiadneho priestupku.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že od 31.07.2016 (prepustenie obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody) do 06.12.2016 (zadržanie obžalovaného) žili obžalovaný a jeho matka, svedkyňa - poškodená U. E., v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v X. nad D. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve svedkyne - poškodenej. Od polovice septembra 2016 začali medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou vznikať nezhody, ktorých príčinou bola tá skutočnosť, že obžalovaný začal od svedkyne - poškodenej denne pýtať peniaze, ktoré mu svedkyňa - poškodená zo strachu z konania obžalovaného v minulosti (odsúdenia obžalovaného Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/207/2006 a sp. zn. 5T/18/2012) dávala. Medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou preukázateľne prebehli v rozhodnom období dva konflikty. Pri prvom konflikte sa obžalovaný svedkyni
- poškodenej vyhrážal usmrtením, a to slovami: "zabijem teba aj seba, ak ma dáš znova do väzenia", pričom tejto vyhrážke predchádzala hádka o peniaze. Druhý konflikt sa odohral dňa 27.10.2016, keď svedkyňa - poškodená odmietla dať obžalovanému ním požadovanú sumu peňazí, čo vyústilo do agresívneho chovania obžalovaného, ktorý na sebe roztrhal nohavice a hodil po svedkyni - poškodenej svoj mobilný telefón, ktorému sa poškodená uhla.
Ustálené skutkové okolnosti vyplývajú z výpovedí svedkyne - poškodenej U. E. a svedka G. D., pričom súd vyhodnotil výpoveď svedkyne - poškodenej U. E. ako vierohodnú, a to aj s poukazom na závery znalkyne R.. Zuzany Bielikovej, ktorá v rámci znaleckého skúmania u svedkyni - poškodenej nezistila žiadne motivujúce činitele, ktoré by ju viedli k vypovedaniu nepravdy a jej výpovede nesú znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Vierohodnosť výpovede svedkyne - poškodenej potvrdzuje aj výpoveď svedka G. D., ktorému svedkyňa - poškodená priebežne, počas rozhodného obdobia, popisovala spolužitie s obžalovaným, a to v podstatných črtách zhodne, ako to uviedla v rámci trestného konania. Súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní v častiach, v ktorých popisoval konflikty medzi ním a svedkyňou - poškodenou, ako nevierohodnú, a to s poukazom na znalecké posudky MUDr. Dany Šedivej a PhDr. Zuzany Bielikovej. Z charakteristík osobností obžalovaného a svedkyne - poškodenej je zrejmé, že snahou svedkyne - poškodenej bolo vyhnúť sa konfliktom s obžalovaným a nie tieto sama iniciovať, pričom intenzita a priebeh už vzniknutých konfliktov bola podmienená osobnostnou výbavou obžalovaného. Obžalovaný tvrdil, že svedkyňa - poškodená a mu vyhrážala, že ho dostane znova do väzenia, čomu však správanie svedkyne - poškodenej v rámci trestného konania nezodpovedá a jej snahou bolo dostať obžalovaného na liečenie a nie do výkonu väzby, príp. trestu odňatia slobody. Výpoveď svedkyne E. F. súd vyhodnotil ako nepodstatnú pre rozhodnutie, nakoľko hnuteľné veci si u nej svedkyňa - poškodená schovala vzhľadom na skúsenosti s obžalovaným v minulosti a nie v stíhanom období.
Podľa právneho názoru súdu konanie obžalovaného v rozhodnom období pozostávajúce z dvoch vyššie uvedených konfliktov medzi ním a svedkyňou - poškodenou nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V súdnom konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný svedkyni - poškodenej najmenej jedenkrát za dva týždne vulgárne nadával, že by po nej hádzal rôzne predmety s výnimkou mobilného telefónu, ktorý po nej jedenkrát hodil, že by si od nej opakovane a psychickým nátlakom vynucoval peniaze, najmä na alkohol a cigarety, a to tak, že rozbíjal rôzne veci v dome, búchal dverami, dverami od chladničky alebo si kľakol pred ňu a rozplakal sa a že sa jej vyhrážal slovami: "ak ma dostaneš späť do basy, tak si Ťa vyhrabem aj spod zeme a zabijem Ťa". Z dvoch vyššie popísaných konfliktov nie je možné vyvodiť záver o dlhodobom psychickom strese svedkyne - poškodenej vyplývajúcom z opakovaného konania obžalovaného tak, ako to ustanovuje § 208 ods. 1 Trestného zákona a tento nevyplýva ani zo znaleckého posudky PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorá uviedla, že prežité udalosti u svedkyni - poškodenej nezanechali žiadne negatívne stopy, pričom u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby ani príznaky inej duševnej poruchy.
Ďalej sa súd zaoberal posúdením, či konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, a preto bolo potrebné posúdiť, z akého dôvodu dávala svedkyňa - poškodená obžalovanému peniaze. V tejto súvislosti svedkyňa - poškodená uviedla, že peniaze obžalovanému dávala dobrovoľne, pretože z neho mala strach, avšak tento strach primárne pramenil z konania obžalovaného voči nej v minulosti, t. j. zo skutkov, za ktoré už bol obžalovaný právoplatne odsúdený Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 6T/207/2006 a sp. zn. 5T/18/2012. Uvedený záver je potvrdený aj znaleckým posudkom PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorá kvalifikovala vzťah svedkyne
- poškodenej k obžalovanému ako vzťah podrobivosti a podriadenosti bez schopnosti odporu. Vzhľadom na uvedené nebolo preukázané, že by obžalovaný násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy svedkyňu - poškodenú nútil poskytovať mu peňažné prostriedky, keďže vyhrážka zabitím, podľa zisteného skutkového stavu, nesmerovala k vynúteniu peňažného plnenia a konflikt zo dňa 27.10.2016 súd posúdil ako reakciu obžalovaného na odmietnutie poskytnutia peňažných prostriedkov, pretože nebolo preukázané, že konanie obžalovaného (hodenie mobilného telefónu a roztrhnutie nohavíc) bolo motivované snahou obžalovaného vynútiť si poskytnutie peňažných prostriedkov. Pri vyhrážke obžalovaného svedkyni - poškodenej, že ju zabije a zabije aj seba, ak ho dá znova do väzenia, bolo potrebné posúdiť, či vyhrážka obžalovaného usmrtením nesmerovala k opomenutiu konania svedkyne
- poškodenej oznámiť trestný čin obžalovaného, čo by založilo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. V súdnom konaní nebolo preukázané, že svedkyňa - poškodená mala reálnu možnosť dosiahnuť uväznenie obžalovaného (napr. existencia skutku naplňujúceho skutkovú podstatu trestného činu) a na základe vyhrážky obžalovaného zabitím tak nekonala.
Napokon sa súd zaoberal posúdením, či vyhrážku obžalovaného svedkyni - poškodenej usmrtením nie je možné kvalifikovať ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. V súdnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa svedkyni - poškodenej vyhrážal usmrtením, a to slovami: "zabijem teba aj seba, ak ma dáš znova do väzenia". V tejto súvislosti súd posudzoval, či táto vyhrážka obžalovaného bola u svedkyni - poškodenej spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Svedkyňa - poškodená uvádzala, že s poukazom na konanie obžalovaného v minulosti, mala z obžalovaného strach, a preto súd skúmal predchádzajúce odsúdenia obžalovaného. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/207/2006 bol obžalovaný odsúdený za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že hrubo fyzicky napádal svedkyňu - poškodenú, sácal do nej, bil ju päsťami do celého tela, kopal ju v dôsledku čoho jej bol spôsobený ľahký otras mozgu, pomliaždenie hlavy v temeno - záhlavovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hornej pery. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/18/2012 bol obžalovaný odsúdený za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že fyzicky napádal svedkyňu - poškodenú tak, že ju sácal a bil ju do hlavy aj do iných častí tela. Svedkyňa - poškodená v čase skutku mala vedomosť o duševnom stave obžalovaného, ktorý bol znaleckým posudkom MUDr. Dany Šedivej ustálený tak, že obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti F61 (emočne instabilné a dissociálne rysy), ktorá je nemenná a liečbou neovplyvniteľná. Vyznačuje sa impulzivitou, nízkou flustračnou toleranciou a nestálosťou afektov, porušovaním práv ostatných a neúcty k nim, neschopnosťou a neochotou prispôsobovať sa spoločenským normám, podráždenosťou, agresivitou, neprítomnosť pocitu viny, neschopnosť poučiť sa z trestu a delikvenciou. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ak obžalovaný svedkyňu - poškodenú už v minulosti opakovane fyzicky napadol a to pomerne hrubým spôsobom a jeho osobnosť sa vyznačuje agresivitou a neprítomnosť pocitu viny, mohla vyhrážka obžalovaného usmrtením u svedkyni
- poškodenej vzbudiť reálnu a dôvodnú obavu z jej naplnenia obžalovaným.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že je potrebné, pri zachovaní totožnosti skutku, upraviť skutok uvedený v podanej obžalobe tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda vypustiť zo skutkovej vety konania obžalovaného popísané v obžalobe, ktoré z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplynuli a rovnako aj konanie obžalovaného, ktoré síce bolo preukázané, avšak nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho trestného činu (hodenie mobilného telefónu vo vlastníctve obžalovaného po svedkyni - poškodenej). Zo skutku uvedeného v obžalobe je zrejmé, že prokurátor popísal rôznorodé konania obžalovaného v rozhodnom období, ktoré mali v súhrne naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Tým, že na hlavnom pojednávaní bolo preukázaná len časť uvedeného konania, ktorá však napĺňa skutkovú
podstatu iného trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania, je naďalej daná totožnosť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný chcel vyhrážkou usmrtením vzbudiť u svedkyni - poškodenej dôvodnú obavu, že hrozbu usmrtením naplní.
Vyhodnotením konania obžalovaného súd dospel k záveru, že závažnosť trestného činu obžalovaného je viac ako nepatrná, a to najmä s poukazom na recidívne konanie obžalovaného voči svedkyni - poškodenej naplňujúce znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to pomerne v krátkom čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý tak nenaplnil sledovaný účel.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa dopustil tohto trestného činu voči svojej matke, ktorá je jeho blízkou osobou v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (odsúdenia Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 6T/207/2006 a sp. zn. 5T/18/2012). Súd pri ukladaní trest odňatia slobody obžalovanému vychádzali zo sadzby trestu odňatia slobody od 16 mesiacov do 3 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a tento nenaplní žiadny z alternatívnych trestov, a preto súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (rozsudky Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/207/2006 a sp. zn. 5T/18/2012).
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pretože obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a možno predpokladať, že by mohol v násilnom konaní pokračovať. Účelom ochranného liečenia má byť najmä naučiť obžalovaného zvládať konfliktné situácie s cieľom eliminovať jeho agresívne prejavy vzhľadom na zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je sama o sebe nemenná a liečbou neovplyvniteľná. Súd obžalovanému neukladal ochranné protitoxikomanické liečenie, nakoľko toto by evidentne nesplnilo svoj účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.