Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_14C-448-2015.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/448/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanému: L. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. E. F. XX o zaplatenie sumy 1.011,73 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.1 Pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ") sa žalobou zo dňa 10.09.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.011,73 Eur a prináležiaceho úroku z omeškania. 1.2 V žalobe uviedol, že predmetný nárok si voči žalovanému uplatňuje titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý v súlade so zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 393,33 Eur, pričom žalovaný bol povinný platiť pôvodnému veriteľovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 13,28 Eur s prihliadnutím na dohodnutý úrok vo výške 22,80 %. Žalovaný si však svoju povinnosť, včas a riadne uhrádzať splátky úveru, neplnil.
2. Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom, ktorý bol zrušená z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca súdu oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 došlo ku postúpeniu predmetnej pohľadávky na terajšieho žalobcu.
4. Žalovaný sa ku žalobe nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so Žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 06.10.2005, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., výpismi z pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 08.01.2009 do 31.07.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015, vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.10.2012 vrátane doručenky preukazujúcej prevzatie tohto vyhlásenia zo strany žalovanej.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné skutočnosti: 6. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu nachádzajúcu sa na tlačive označenom ako "Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel", ktorú podpísal žalovaný dňa 03.10.2005 a pôvodný
veriteľ dňa 06.10.2005 (ďalej len "úverová zmluva"). V úverovej zmluve bol uvedený len údaj o splátkach úveru v počte 30krát po 500,- Sk (16,60 Eur).
7. Z výpisov z Pôžičkovej karty Triangel v súvislosti s Ú. Č.. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2009 do 31.07.2015 vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky pôvodného veriteľa v celkovej výške 100,- Eur, pričom v prospech pôvodného veriteľa uhradil postupne sumu 724,59 Eur.
8. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.10.2012 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť celého neuhradeného zostatku úveru vo výške 527,82 Eur, pričom určil aj lehotu na jeho zaplatenie, a to do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia žalovanému (ku ktorému došlo dňa 09.10.2012).
9. Dňa 01.10.2015 bola medzi pôvodným veriteľom a súčasným žalobcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bol aj žalovaný nárok.
10. Súd sa prednostne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní a platnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym záverom:
11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny nárok.
12. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.
13. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi, a to aj bez súhlasu dlžníka.
14. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.
15. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je upravené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len "ZoB").
16. Pri postúpení pohľadávky banky na iný subjekt musí banka rešpektovať jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecné podmienky postúpenia, ale aj ustanovenie ZoB, ktoré upravuje osobitné podmienky takéhoto postúpenia.
17. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je potrebné si vykladať tak, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku z úveru splatného v splátkach na iný subjekt bez súhlasu dlžníka len za súčasného splnenia týchto podmienok:
- dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, alebo ich časť,
- jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
- na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.
18. Uvedené plne korešponduje aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 k podmienkam postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt, ktoré aplikujú súdy pri svojom rozhodovaní v obdobných právnych veciach. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku navyše uviedla, že banka má za uvedených podmienok právo postúpiť celú, teda aj nesplatenú časť, pohľadávky z úveru, pričom svoju pohľadávku môže postúpiť aj na iný subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti.
19. Listom zo dňa 07.08.2017 vyzval súd žalobcu, aby predložil výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB adresovanú žalovanému zo strany pôvodného veriteľa v období pred postúpením pohľadávky (ktorá je predmetom konania) na žalobcu a súčasne, aby predložil aj dôkaz o jej doručení žalovanému.
20.1 Žalobca na výzvu súdu reagoval mailom zo dňa 05.10.2017, v ktorom uviedol, že doručuje súdu výzvu pôvodného veriteľa na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky vrátane doručenky. Z prílohy ku mailu súd zistil, že žalobca doručil súdu vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.10.2012, ktoré považuje za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB. 20.2 Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje, pretože vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zob musí byť žalovaný upozornený na to, že po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní je nepretržite v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, avšak podanie pôvodného veriteľa zo dňa 03.10.2012 takouto výzvou nie je, keďže sa v ňom už vyhlasuje predčasná splatnosti peňažného záväzku.
21. Súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania skutočnosti, či pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB, ktorá by sa týkala prejednávanej úverovej zmluvy.
22. Ďalej súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, nedošlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 ku platnému postúpeniu pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania. Uvedené postúpenie je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona, konkrétne zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách z dôvodu absencie výzvy pôvodného veriteľa (banky) doručenej žalovanému.
23. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal.
26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,
ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 29.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. 29.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. 29.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
30. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.