Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Lesa sv. Martina v Senci, so sídlom A. Sládkoviča 20, 903 01 Senec, IČO: 34 009 051, zastúpeného Mgr. Matej Mĺkvy, LL.M., PhD., Kuzmányho 831/11, Bratislava, proti žalovanej: X.. K. N., R. XX.XX.XXXX, D. I. X, XXX XX D., o zaplatenie 49,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.06.2016, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 49,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 15,- eur od 01.07.2013 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 10,- eur od 11.04.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 24,- eur od 11.04.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom nesplnenia si peňažného záväzku vyplývajúceho z členstva žalobcu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako člen Pozemkového spoločenstva Lesa sv. Martina v Senci (ďalej len ako „spoločenstvo“) bola povinná podľa čl. VI bod 4 zmluvy o založení Pozemkového spoločenstva (ďalej len „zmluva“) účinnej do 16.11.2013 zúčastňovať sa na plnení úloh, ktoré sú stanovené v stanovách spoločenstva a zasadaním spoločenstva. Podľa čl. III bod 9 písm. e) zmluvy sa členovia zúčastňujú na plnení úloh, ktoré sú stanovené v stanovách spoločenstva a zhromaždením. Spoločenstvo (žalobca) uznesením valného zhromaždenia spoločenstva č. 9 zo dňa 24.03.2012 stanovil povinnosť pre členov odpracovať za kalendárny rok 2012 25 hodín na jeden podiel na spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172, s tým, že hodnota neodpracovanej hodiny je vo výške 5,- eur. Výbor spoločenstva ako štatutárny orgán určil, že peňažná náhrada za neodpracovanú hodinu je splatná do 30.06.2013. Spoločenstvo následne uznesením VZ č. 7 zo dňa 20.04.2013 stanovil povinnosť pre členov odpracovať za kalendárny rok 2013 20 hodín na jeden podiel na spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172, s tým, že hodnota neodpracovanej hodiny je vo výške 5,- eur. Výbor spoločenstva ako štatutárny orgán určil, že peňažná náhrada za neodpracovanú hodinu je splatná do 10.04.2014. Pre rok 2014 spoločenstvo uznesením VZ č. 4 a 17 z mája 2014 stanovilo povinnosť pre členov odpracovať za kalendárny rok 2014 16 hodín na jeden podiel na spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172, s tým, že hodnota neodpracovanej hodiny je vo výške 8,- eur. Výbor spoločenstva ako štatutárny orgán určil, že peňažná náhrada za neodpracovanú hodinu je splatná do 10.04.2015. Žalovaná neodpracovala za kalendárny rok 2012 3 hodiny, za rok 2013 2 hodiny a za rok 2014 3 hodiny na spoločnej nehnuteľnosti, z tohto dôvodu je povinná zaplatiť spoločenstvu peňažnú náhradu za neodpracované hodiny a to v sume 15,- eur za rok 2012, 10,- eur za rok 2013 a 24,- eur za rok 2014. Žalovaná však napriek výzve žalobcu zaplatiť dlžnú sumu túto nezaplatila.

3. Súd žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) v zmysle § 265 ods. 1 vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 20C/83/2016-32 zo dňa 24.10.2016.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

7. Žalovaná prevzala platobný rozkaz spolu so žalobou, prílohami a poučením dňa 05.11.2016.

8. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak odporca podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz zruší v celom rozsahu a nariadi na prejednanie veci pojednávanie.

9. Žalovaná podala proti uvedenému platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 20C/83/2016-32 zo dňa 24.10.2016 odpor zo dňa 11.11.2016, doručeným súdu dňa 16.11.2016 s vecným odôvodnením. V odpore uviedla, je vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti ako aj členom spoločenstva. Žiaden orgán s názvom „valné zhromaždenie“ v spoločenstve neexistuje. Neexistuje ani žiadny legitímny titul legitímneho orgánu spoločenstva, ktorý by ju zaväzoval k úhrade 49,- eur s príslušenstvom z titulu neodpracovaných hodín. Nie je zrejmé, z čoho je určený objem neodpracovanej hodiny. Žalobu považuje za nedôvodnú. Odmieta plniť spoločenstvu takéto peňažné náhrady. Jej vlastnícke práva zneužíva predseda spoločenstva na uplatnenie neodôvodnených finančných nárokov voči nej. Nikdy jej neboli vyplatené zisky z hospodárskych výsledkov spoločenstva na základe účtovnej závierky, ktorá má byť každý rok vyhotovená a doručená vlastníkom, čo sa však nikdy nestalo. Žalobu žiada zamietnuť.

10. Nakoľko voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 20C/83/2016-32 zo dňa 24.10.2016 podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, v súlade s citovaným ustanovením § 267 ods. 3 súd zrušil platobný rozkaz Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 20C/83/2016-35 zo dňa 28.11.2016, právoplatným dňa 30.12.2016.

11. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 07.12.2016 doručenom súdu dňa 12.12.2016 uviedol, že orgány pozemkových spoločenstiev sú kogentne určené právnym predpisom, konkrétne zákonom č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol s účinnosťou od 27.02.2014 nahradený zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. bol najvyšším orgánom spoločenstva valné zhromaždenie. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 je najvyšším orgánom zhromaždenie. Z tohto dôvodu bolo najvyšším orgánom spoločenstva valné zhromaždenie a od 16.11.2013 je najvyšším orgánom spoločenstva zhromaždenie a to z dôvodu splnenia si zákonnej povinnosti zosúladiť vnútorné predpisy spoločenstiev s novou právnou úpravou, v dôsledku ktorej spoločenstvo prijalo novú zmluvu o pozemkovom spoločenstve zo dňa 16.11.2013. Preto v roku 2013 určilo povinnosť odpracovať brigádnické práce valné zhromaždenie a v roku 2014 určilo túto povinnosť už zhromaždenie. K hodnote neodpracovanej brigádnickej hodiny uviedol, že táto bola pre rok 2012 a 2013 určená valným zhromaždením a pre rok 2014 zhromaždením, teda bola určená na riadne zvolaných zasadnutiach nadpolovičnou väčšinou všetkých členov spoločenstva. Odmietol tvrdenia žalovanej, že žaloba je zneužitie práva voči nej. Účelom brigád bolo zvýšenie majetkovej hodnoty spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná má v úmysle profitovať zo zvýšenia hodnoty nehnuteľnosti, keďže sa zvyšuje majetková hodnota jej podielu bez súčasného splnenia si svojich záväzkov voči spoločenstvu odpracovaním brigád. Žalobca si žalobou len vymáha svoje splatné pohľadávky voči iným osobám.

12. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že je nesporné, že žalovaná je členka spoločenstva a ako členka si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z členstva, konkrétne odpracovanie brigádnických prác. Tieto povinnosti jej vyplývajú z čl. 3 bod 9 písm. e) Zmluvy a z čl. 6 bod 14 Stanov spoločenstva. Spoločenstvo je podľa neho oprávnené ukladať brigádnické práce. Do 16.11.2013 platila stará zmluva a staré stanovy a od vtedy je nová zmluva a nové stanovy, konkrétne pre rok 2014 už platila nová zmluva a nové stanovy. Valné zhromaždenie bol najvyšší orgán podľa starej zmluvy, podľa novej zmluvy je ním zhromaždenie. V zápisnici z roku 2014 je len nesprávne uvedený názov orgánu, namiesto zhromaždenie je tam uvedené valné zhromaždenie. Tak valné zhromaždenie ako aj zhromaždenie je oprávnené ukladať povinnosť odpracovať brigádnické práce a v prípade ich neodpracovania požadovať výšku peňažnej náhrady. V prípade žalovanej to vôbec nie je neúmerná povinnosť, pretože podľa jej veľkosti podielu je brigádnické práce vychádzali na dve až tri hodiny ročne. K tvrdeniu žalovanej, že sa tieto nároky spoločenstva mali započítať voči jej nárokom, uviedol, že to je len oprávnenie žalobcu a nie jeho povinnosť. Všetky investície vykonané v spoločenstve boli vždy riadne schválené väčšinou spoluvlastníkov. Záverom uviedol, že valné zhromaždenie je oprávnené žiadať od svojich členov členský príspevok. Žalobca preto žiada, aby žalovaná buď odpracovala brigádnické práce alternatívne aby zaplatila peňažnú náhradu za ich neodpracovanie. Podľa Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje, preto žalovaná ako spoluvlastníčka lesa je povinná starať sa o les. Analogicky odkázal sa spoločenstvo vlastníkov bytov. Poukázal i na rozhodnutie OS Uherské Hradište, kde súd takýto nárok žalobcovi priznal, zároveň uviedol, že toto rozhodnutie už je právoplatné avšak nemôže ho súdu predložiť, pretože ešte nebolo písomne vyhotovené.

14. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že povinnosť odpracovať brigádnické práce majú všetci členovia, bez ohľadu na vek, neplatí už, že by 70 a viac roční nemuseli odpracovať tieto práce. Každý rok sa vyúčtovanie robí, na zhromaždení každý dostane svoju obálku s vyúčtovaním a ak by žalovaná prišla, i ona by dostala takúto obálku.

15. Žalovaná v konaní pred súdom uviedla, že nesúhlasí s výškou hodín a ani s výškou hodnoty práce. So žalobcom sa chcela dohodnúť na započítaní svojich nárokov voči nemu. Žiadala, aby jej žalobca zasielal výsledky hospodárenia s návrhom na rozdelenie zisku, pretože tieto jej nie sú zasielané. V minulosti sa nikdy nepožadovalo, aby odpracovala ona alebo niekto nejaké brigádnické práce alebo zaplatili za neodpracované brigádnické práce. Teraz od nej požaduje žalobca prácu, ktorú si sám ohodnotil. Je dôchodkyňa a jej zdravotný stav jej neumožňuje zúčastňovať sa manuálnych prác.

16. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

17. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 16.11.2013, výpisu z LV č. 5305 k. ú. Senec, Zmien a doplnkov k Zmluve o pozemkovom spoločenstve zo dňa 07.12.2008, zápisnici z VZ z 24.03.2012, zápisnici z VZ z 20.04.2013, zápisnici z VZ zo 17.05.2014, predžalobnej výzvy zo 07.01.2016, odporu voči platobnému rozkazu z 11.11.2016, vyjadrenia žalobcu k odporu zo 07.12.2016, stanov spoločenstva, prílohy č. 1 k zápisnici zo zhromaždenia zo 17.05.2014, vyjadrení zástupcu žalobcu a vyjadrení žalovanej; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 5305 k. ú. Senec so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/344 vzhľadom k celku a z tohto dôvodu je aj členom Pozemkového spoločenstva Lesa sv. Martina v Senci, pričom veľkosť jej členského podielu zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Pozemkové spoločenstvo (žalobca) na základe uznesenia valného zhromaždenia konaného v roku 2012 určilo, že každý člen spoločenstva je povinný odpracovať pre spoločenstvo určitý počet brigádnických hodín, konkrétne za rok 2012 počet 25 hodín na jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172. V prípade, ak člen neodpracuje brigádnické práce v stanovenom počte hodín, určilo spoločenstvo povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu za takéto neodpracované brigádnické práce a to vo výške 5,- eur za jednu neodpracovanú hodinu. V roku 2013 valné zhromaždenie spoločenstva opäť uznesením určilo povinnosť odpracovať brigádnické práce v počte 20 hodín na jeden podiel na spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172, s tým, že hodnota neodpracovanej brigádnickej práce ako peňažnej náhrady je vo výške 5,- eur za jednu neodpracovanú hodinu. Dňa 16.11.2013 spoločenstvo (žalobca) prijalo novú zmluvu a nové stanovy z dôvodu prijatia nového zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého bolo potrebné zmeniť orgány spoločenstva, konkrétne názov najvyššieho orgánu, ktorým dovtedy bolo valné zhromaždenie a od účinnosti novej zmluvy a nových stanov sa tento orgán nazýval zhromaždenie. Stále však išlo v podstate o ten istý orgán, najvyšší orgán spoločenstva, ktorý tvorili všetci členovia spoločenstva. V roku 2014 valné zhromaždenie spoločenstva opäť uznesením určilo povinnosť odpracovať brigádnické práce v počte 16 hodín na jeden podiel na spoločnej nehnuteľnosti vo veľkosti 3/172 alebo 4/172, s tým, že hodnota neodpracovanej brigádnickej práce ako peňažnej náhrady je vo výške 8,- eur za jednu neodpracovanú hodinu. Žalovanej teda na základe uvedených rozhodnutí valného zhromaždenia (v roku 2014 už len zhromaždenia) vznikla povinnosť odpracovať v každom kalendárnom roku v rokoch 2012, 2013 a 2014 určitý počet hodín, konkrétne 3 hodiny v roku 2012, 2 hodiny v roku 2013 a tri hodiny v roku 2014, pričom počet týchto hodín bol určený na základe veľkosti podielu žalovaného na spoločnej nehnuteľnosti. Keďže žalovaná neodpracovala tieto brigádnické práce, žalobca jej uložil v zmysle rozhodnutí valného zhromaždenia povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu za neodpracované práce. Dňa 07.01.2016 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú výzvu, v ktorej ju vyzval na úhradu dlžnej sumy za neodpracované hodiny v rokoch 2008 až 2015 v celkovej výške 189,64 eur. Keďže žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila, žalobca si túto peňažnú náhradu uplatnil súdnou cestou, pričom požadoval od žalovanej zaplatenie peňažnej náhrady za roky 2012 až 2014.

19. Podľa čl. III bod 1 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 16.11.2013 (ďalej len „Zmluva“) členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti.

20. Podľa čl. III bod 9 Zmluvy sa členovia ďalej

a) Podieľajú aktívne a svedomito na rozvoji, riadení a kontrole činnosti spoločenstva podľa vlastnej odbornosti a skúsenosti,

b) Môžu voliť a byť volení do jeho orgánov,

c) Môžu predkladať návrhy na zlepšenie činnosti spoločenstva, vznášať pripomienky a otázky na orgány spoločenstva a byť o ich vybavení informovaní,

d) Môžu sa podieľať na výhodách, ktoré spoločenstvo poskytuje svojim členom na základe stanov a všeobecne záväzných právnych predpisov,

e) Zúčastňujú sa na plnení úloh, ktoré sú stanovené v stanovách spoločenstva a zhromaždením,

f) Zdržia sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla poškodzovať spoločenstvo a zaväzujú sa spoločenstvu nahradiť v plnej výške škodu, ktorá vznikla alebo vznikne v príčinnej súvislosti s ich protiprávnym konaním,

g) Môžu sa nechať zastúpiť prostredníctvom písomného splnomocnenia na zhromaždení.

21. Podľa čl. IV bod 1 Zmluvy orgánmi spoločenstva sú:

a) Zhromaždenie

b) Výbor

c) Dozorná rada

d) Iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve alebo stanovami.

22. Podľa čl. V bod 1, 2 a 3 Zmluvy najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí: a) Schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny b) Schvaľovať stanovy a ich zmeny c) Voliť a odvolávať členov výboru a dozornej rady d) Rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti za podmienok stanovených platným zákonom o pozemkových spoločenstvách e) Rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, f) Schvaľovať ročnú účtovnú závierku g) Rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty h) Rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva i) Rozhodovať o zrušení spoločenstva j) Rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.

23. Podľa bodu 14 Stanov spoločenstva zo dňa 16.11.2013 člen spoločenstva je povinný zúčastňovať sa na brigádach stanovených zhromaždením. Povinnosť člena bude proporčná k veľkosti jeho vlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, pričom spoluvlastnícke podiely 3/172 a 4/172 sa považujú za rovnocenné. V prípade neúčasti na brigádach sa bude postupovať podľa čl. VI bod 4.

24. Podľa bodu 14 Stanov spoločenstva zo dňa 16.11.2013 pri rozdeľovaní výnosov spoločenstva má člen spoločenstva právo na svoj podiel zo zisku, až po uplatnení zásady zásluhovosti na hospodárskom rozvoji spoločenstva s prihliadnutím na veľkosť jeho vlastníckeho podielu a s podmienkou, že nemá žiadne hmotné a finančné podlžnosti voči spoločenstvu. V opačnom prípade na návrh výboru môže zhromaždenie rozhodnúť o úprave jeho podielu zo zisku. Spoločenstvo postupuje podľa prijatých usmernení o prerozdeľovaní zisku a usmernení v prípade neuhradených záväzkov vlastníka.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti.

26. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Zmluvy orgánmi spoločenstva sú: e) Zhromaždenie f) Výbor g) Dozorná rada h) Iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve alebo stanovami.

27. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva.

28. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách do pôsobnosti zhromaždenia patrí:

a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny,

b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,

c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d),

d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,

e) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,

f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku,

g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty,

h) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,

i) rozhodovať o zrušení spoločenstva,

j) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.

29. Podľa čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Ustanovenie odseku 1 sa nevťahuje na

a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody,

b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,

c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,

d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,

e) menšie obecné služby na základe zákona.

30. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

31. V konaní bolo nesporné, že žalovaná je členkou Pozemkového spoločenstva lesa sv. Martina v Senci, teda žalobcu a to z dôvodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti - lesu, ktorý nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. 1D/145/05, Dnot 25/05 zo dňa 06.03.2006.

Členstvo žalovanej u žalobcu vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Z uvedeného členstva v spoločenstve žalovanej vyplývajú určité práva ale aj povinnosti a to jednak zo zákona ako aj zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a zo stanov spoločenstva.

32. Súd nemal za sporné, že najvyšším orgánom spoločenstva bolo v roku 2012 a v roku 2013 valné zhromaždenie a následne v roku 2014 sa najvyšší orgán premenoval na zhromaždenie, nakoľko uvedené skutočnosť súvisela so zmenou zákona, pretože do 30.04.2013 bol účinný zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého bolo najvyšším orgánom spoločenstva valné zhromaždenie a od 01.05.2015 sa stal účinný nový zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý najvyšší orgán spoločenstva nazýval zhromaždenie. Z tohto dôvodu, t. j. z dôvodu zmeny zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo prijalo dňa 16.11.2013 novú zmluvu o pozemkovom spoločenstve a i nové stanovy spoločenstva, ktoré mali prakticky identický obsah len sa dali do súladu s novým zákonom, napríklad valné zhromaždenie sa premenovalo na zhromaždenie. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je podstatné, či sa najvyšší orgán spoločenstva nazýval valné zhromaždenie alebo len zhromaždenie, pretože z kontextu ako aj z predložených dôkazov jasne vyplýva, že sa jednalo každý rok o najvyšší orgán spoločenstva, zložený zo všetkých členov spoločenstva. Súd sa v tomto smere nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobca raz uviedol ako najvyšší orgán spoločenstva, ktorý uznesením ukladal povinnosti členom, valné zhromaždenie a neskôr zase len zhromaždenie a v predložených podkladoch bolo uvedené rovnako raz valné zhromaždenie a potom len zhromaždenie a preto sú žalobcove vyjadrenia neopodstatnené, keďže neexistuje žiadny legitímny orgán v spoločenstve, ktorý by ju zaväzoval k úhrade žalovanej sumy. Súd bol toho názoru, že orgán spoločenstva bol zo strany žalobcu jasne konkretizovaný a to tak, že sa jednalo o najvyšší orgán spoločenstva, ktorý je oprávnený podľa zmluvy, stanov a i zákona rozhodovať o dôležitých otázkach spoločenstva, i keď bol raz označený ako valné zhromaždenie a raz ako zhromaždenie, nespôsobuje to neexistenciu legitímneho orgánu spoločenstva na rozhodovanie o podstatných otázkach spoločenstva ako najvyššieho orgánu. Zmena názvu tohto orgánu okrem iného vyplýva i zo samotnej zmeny zákona, keď do platnosti vstúpil nový zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý ustanovil názov najvyššieho orgánu ako zhromaždenie.

33. Pri zaoberaní sa otázkou, či žalobca ako pozemkové spoločenstvo je oprávnené ukladať svojim členom povinnosti v takom rozsahu, že ich zaväzuje a núti odpracovať určitý počet brigádnických prác, sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý tvrdil, že valné zhromaždenie (v roku 2014 zhromaždenie) je oprávnené ukladať svojim členom takéto povinnosti, pričom toto oprávnenie vyplýva valnému zhromaždeniu zo zmluvy a zo stanov spoločenstva. V danom prípade je potrebné postupovať predovšetkým podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa zákona, pretože žiadna zmluva a už vôbec nie stanovy, ktoré sú len interným dokumentom spoločenstva, nemôžu byť v rozpore s Ústavou SR alebo so zákonmi a ani im nemôžu odporovať. Priamo v Ústave SR konkrétne v čl. 18 je ustanovené, že „nikoho nemožno nútiť na nútené práce“. Z uvedeného možno vyvodiť jasný záver, že nikomu nemožno ukladať povinnosti, aby odpracoval určité brigádnické práce bez toho, aby s uvedenými brigádnickými prácami súhlasil. V prípade žalovanej súd obzvlášť zdôrazňuje, že sa jedná o dôchodkyňu, ktorá má zdravotné problémy a jej zdravotný stav jej ani neumožňuje odpracovať brigádnické práce. Preto je absurdné, aby jej žalobca nad rámec Ústavy SR a zákona ukladal takéto povinnosti, a to navyše bez akéhokoľvek ohľadu na jej zdravotný stav a vek. V danom prípade žalobca prekročil svoje právomoci, keď v stanovách spoločenstva a následne uzneseniami valného zhromaždenia (v roku 2014 zhromaždenia) zaväzoval svojich členov k brigádnickým prácam a konal v rozpore s Ústavou SR. Logicky potom i peňažná suma, ktorú žalobca požaduje ako „náhradu“ za neodpracované brigádnické práce, nemá oporu v zákone.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. VI bod 4 stanov spoločenstva, podľa ktorých v prípade, ak má člen spoločenstva podlžnosti voči spoločenstvu, môže spoločenstvo rozhodnúť o úprave jeho zisku, pričom postupuje podľa prijatých usmernení o prerozdeľovaní zisku a usmernení v prípade neuhradených záväzkov vlastníka. Žiadne takéto usmernenia ani postup, ktorým by znižoval vyplácanie zisku žalovanej, však žalobca v konaní nepreukázal, napriek tomu, že žalovaná žalobcovi vytýkala, že žiadny zisk jej nikdy nebol vyplatený.

35. Súd v konaní nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to predloženie rozhodnutia Okresného súdu Uherské Hradište, ktoré v obdobnej veci priznalo žalobcovi takýto nárok, pretože sa jednalo o rozhodnutie okresného súdu, navyše z inej krajiny, ktoré pre súd nie je záväzné. Navyše uvedené rozhodnutie v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte nebolo ani len písomne vyhotovené, ako uviedol sám zástupca žalobcu, hoci podľa jeho vyjadrenia je uvedené rozhodnutie už právoplatné. Vzhľadom k tomu, že súd nie je viazaný rozhodnutiami prvostupňových súdov, ktoré sú navyše v danom prípade ešte aj z inej krajiny, súd nepovažoval za dôležité a rozhodujúce čakať na rozhodnutie z Okresného súdu Uherské Hradište, keďže by sa tým dané konanie zbytočne naťahovalo a preto zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu.

36. V konaní nebolo zrejmé a preukázané ani to, na základe čoho žalobca určil hodnotu peňažnej náhrady za neodpracovanú hodinu, avšak vzhľadom k tomu, že súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený, nevykonával ďalšie dokazovanie v rozsahu určovania hodnoty brigádnickej práce, nakoľko by to bolo neúčelné.

37. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nárok žalobcu spočívajúci v uplatnení si peňažnej náhrady voči žalovanej titulom neodpracovaných brigádnických hodín, ktoré jej sám nariadil odpracovať a ktorých hodnotu si i sám určil, je irelevantný a nemá oporu v zákone, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku tak, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná že si trovy konania neuplatnila a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanej ani nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).