Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenej: JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom K. XXXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2020 (ďalej aj len prvostupňové správne rozhodnutie) podľa a o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 15. mája 2020. V odôvodnení poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš z 15. mája 2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborný posudok o invalidite tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

2. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie datované dňa 22. júla 2020, v ktorom nesúhlasila s posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na úraz - zlomený členok s úlomkami v roku 1992 s rozsiahlou operáciou, vložením kovových skrutiek a dlhodobou liečbou. Po niekoľkých rokoch sa začal stav zhoršovať a bolesti ju začali obmedzovať tak, že bola na liekoch. Dňa 28.02.2019 podstúpila operáciu a aj naďalej sú bolesti neznesiteľné, členok opuchnutý a nehybný. Noha je stále opuchnutá a bolestivá a to aj v kľude. S ohľadom na bolesti nie je schopná vykonávať prácu ani na vrátnici. V odvolaní namietala, že posudková lekárka neodôvodnila, prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na 35 % podľa oddielu G, položky 56 a nie podľa oddielu A, položky 1, písm. c) v hornej hranici rozpätia vo výške 80 %, čo lepšie zodpovedá jej zdravotnému stavu.

3. Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2020 (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného) odvolanie žalobkyne podané proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na činnosť posudkových lekárov, ktorá spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie a z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 21. augusta 2020, ktorý odvolaniu účastníčky konania nevyhovel, a preto

predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 24. septembra 2020 a konštatoval, že posudkový lekár pobočky Liptovský Mikuláš hodnotil zdravotný stav v súlade so a v súlade s prílohou č. 4 tohto zákona, a preto nie je dôvod na zmenu. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne primárna artróza iných kĺbov členka a nohy (predpriehlavok, priehlavok, prsty nohy, členkový kĺb, iné kĺby nohy), ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení podľa prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zdravotný stav účastníčky bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade so . Žalovaný tak konštatoval, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu vyhodnotil posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa . Žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto nespĺňa zákonné podmienky stanovené v a .

4. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa cestou právneho zástupcu správnu žalobu. Žalobkyňa namietala, že v súlade s úpravou ust. vykonáva posudkový lekár lekársku posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Žalobkyňa ani v prípade jedného posudzovania nebola posudkovým lekárom kontaktovaná, pričom neobstojí odvolávanie sa na krízovú situáciu. V čase vypracovania prvostupňového odborného posudku dňa 15.05.2020 sa už opatrenia uvoľňovali, boli otvorené ubytovacie zariadenia či kaderníctva, mohli sa konať bohoslužby a svadby. V čase vypracovania druhostupňového posudku dňa 24.09.2020 neboli žiadne obmedzenia pri stretávaní sa ľudí, či poskytovaní služieb. Neobstojí preto odôvodnenie ohľadom posudkovej činnosti bez účasti žalobkyne, keďže v danom čase platné obmedzenia neboli také, že by neumožňovali účasť žalobkyne na posudkovej činnosti. Posudkoví lekári tak nevykonali všetko potrebné na zistenie jej zdravotného stavu, a teda vychádzali z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu. V danom prípade nepostačuje zdôvodnenie krízovou situáciou na odmietnutie vyšetrenia žalobkyne, keďže v čase posudkovej činnosti neboli lekárske vyšetrenia zakázané. Vyšetrením sa pritom dali zistiť skutočnosti dôležité pre posúdenie invalidity - hybnosť členku, reakcia na bolestivé podnety, chôdza žalobkyne. Žalobkyňa ďalšie pochybenie vidí v tom, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezohľadňuje všeobecné posudkové hľadisko uvedené v oddiele G prílohy č. 4 zákona, podľa ktorého pri postihnutí končatín sa miera poklesu schopnosti určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Z odborných posudkov ani z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako bolo toto všeobecné hľadisko zohľadnené, teda aká je funkčnosť členka po poranení, k akým deformáciám došlo v priebehu času a aké sú následky po operáciách. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, podľa ktorého z dôvodu neuvedenia všeobecného posudkového hľadiska a jeho aplikácie existujú pochybnosti ohľadne zisteného skutkového stavu, keďže s ohľadom na chorobu navrhovateľa chýba v záveroch posudkov objasnenie dôvodu priznania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % z možného rozpätia 50 % - 80 %. Bez uvedenia, ako zohľadňovali posudkoví lekári všeobecné hľadisko, sú lekárske posudky nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobkyňa tiež namietala, že v časti posudku ohľadom pracovnej rekomandácie a odporúčania je uvedené, že sa jej nenavrhuje žiadne pracovné zaradenie, neuvádza sa, akú prácu môže vykonávať, neodporúča sa pracovná rehabilitácia ani rekvalifikácia. Podľa prvostupňového posudkového lekára tak žalobkyňa nemôže vykonávať žiadnu prácu a zároveň sa v tomto posudku konštatuje, že nie je invalidná. Nie je preto zrejmé ako si má zarábať na svoje živobytie. Žalobkyňa pritom do roku 2017 pracovala ako obchodný zástupca, po operácii, ktorú absolvovala dňa 27.02.2019, pracovala na dohodu o práci mimo pracovného pomeru ako upratovačka, avšak zdravotný stav členka jej znemožnil vykonávať aj túto prácu. Podľa žalobkyne je tak napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom, keďže vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Je nepreskúmateľné pre absenciu vyporiadania sa so všeobecným hľadiskom podľa oddielu G prílohy č. 4 zákona a pre očividný rozpor medzi závermi o neexistencii invalidity a nemožnosťou žalobkyne živiť sa vlastnou prácou.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol v rámci odvolacieho konania posúdený posudkovými lekármi dňa 21. augusta 2020 a dňa 24. septembra 2020. Námietka žalobkyne ohľadom nezohľadnenia všeobecného hľadiska uvedeného v oddiele G prílohy č. 4 k zákonu nie je dôvodná, keďže sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade podrobne vysporiadal so zdôvodnením rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 zákona. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené ako primárna artróza iných kĺbov členka a nohy so zaradením do kapitoly XV, oddiel G, položky 56, písmeno a) prílohy č. 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. K námietke ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti poukázal žalovaný na úpravu ust. v spojení s v znení , v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie ust. časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. V zmysle tejto úpravy bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný v neprítomnosti na základe odborných lekárskych nálezov. K námietke, že v posudku je uvedené, že sa žalobkyni nenavrhuje žiadne pracovné zaradenie, žalovaný uviedol, že súčasťou posudku je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár dokumentuje možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca. Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia. Odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorá sa na účely napríklad preukazuje posudkom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s o zdravotnej starostlivosti. Na vystavenie takéhoto posudku je oprávnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ďalej uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov vyžaduje odborné lekárske znalosti. Pochybnosti žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Skutkové okolnosti boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú z posudkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi a zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Posudkoví lekári sú povinní zhodnotiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech poistenca. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Žalovaný tak trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa a žiada správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v žalobe. Zákon síce dáva posudkovému lekárovi možnosť rozhodnúť, či sa posudková činnosť uskutoční bez osobnej účasti poistenca, čo ale neznamená, že vykonanie posudkovej činnosti je ponechané na svojvôli lekára. Takýto postup musí byť dôvodný a jeho dôvody musia byť uvedené v lekárskom posudku. Základný dôvod, ktorý musí posudkový lekár zohľadniť, je zdravotný stav, teda choroba, pre ktorú by mal byť priznaný invalidný dôchodok. Žalobkyňa trpí práve takou chorobou, ktorej stav je možné overiť z osobnej prehliadky, a preto bolo vykonanie osobnej prehliadky potrebné. Posudkový lekár nemôže paušálne odôvodniť nevykonanie posudkovej činnosti krízovou situáciou a je dôležité skúmať, aká bola v danom čase situácia. Je rozdiel, pokiaľ sa vykonáva posudková činnosť v neprítomnosti poistencov v čase, kedy sa počty nakazených zvyšujú o niekoľko ľudí denne a v čase, kedy pribúdajú po tisíckach. V čase vykonanej posudkovej činnosti žalobkyne nebola situácia taká zlá, aby nebolo možné vykonať osobné vyšetrenie žalobkyne.

7. Na doručené vyjadrenie žalobkyne žalovaný písomne nereagoval.

8. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. v spojení s ust. pričom dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné podľa zamietnuť ako nedôvodnú.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -66 zo dňa 09.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

10. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

12. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

13. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo žalobkyni doručené dňa 23.11.2020. Žaloba žalobkyne bola odoslaná 20.01.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. .

14. Žalobkyňa v žalobe namietala, že posúdenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi bolo uskutočnené bez jej prítomnosti. Podľa žalobkyne pritom v čase vypracovania tak prvostupňového ako aj druhostupňového posudku neboli žiadne obmedzenia pri stretávaní sa ľudí, či poskytovaní služieb, a teda neboli také obmedzenia, ktoré by znemožňovali účasť žalobkyne na posudkovej činnosti.

15. Podľa ust. , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

16. Podľa ust. , počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

17. Citované ust. posudkovému lekárovi umožňuje uskutočniť lekársku posudkovú činnosť aj bez osobnej účasti poistenca. Vyhodnotenie, či sa lekárska posudková činnosť uskutoční v neprítomnosti alebo za účasti poistenca, je tak dané do kompetencie posudkového lekára. Podľa tohto ustanovenia zároveň platí, že podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy vtedy, ak o to poistenec požiada. Krajský súd oboznámením sa s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov nezistil, že by žalobkyňa či už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom alebo v rámci ňou vyvolaného odvolacieho konania, resp. v samotnom podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, požiadala o osobnú účasť pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom v rámci vykonávanej lekárskej posudkovej činnosti. Keďže žalobkyňa nepožiadala o osobnú účasť pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti, posudkovému lekárovi nič nebránilo, aby uskutočnil lekársku posudkovú činnosť v jej neprítomnosti tak, ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov. Navyše je potrebné poukázať na úpravu , ktorý bol účinný od 04.04.2020 a ktorý do doplnil ust. . Podľa tejto úpravy sa počas krízovej situácie nepoužije ust. časť vety za bodkočiarkou, a teda v prípade krízovej situácie nemusí byť splnená podmienka osobnej účasti ani vtedy, ak o to poistenec požiada. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobkyne v podanej žalobe v tom smere, že došlo k porušeniu jej práv, ak bola lekárska posudková činnosť vykonaná v jej neprítomnosti. Je potrebné zvýrazniť, že bez žiadosti žalobkyne ako poistenca o uskutočnenie lekárskej posudkovej činnosti výlučne v jej prítomnosti, bol posudkový

lekár oprávnený sám určiť, či lekársku posudkovú činnosť vykoná za účasti alebo bez účasti poistenca, a to dokonca bez ohľadu na zmenenú úpravu , a teda bez ohľadu na aktuálnu pandemickú situáciu. Vo vzťahu k aktuálnej pandemickej situácii namietanej žalobkyňou v podanej žalobe považuje krajský súd za potrebné tiež uviesť, že predmetné ustanovenie zákona neviaže možnosť vylúčenia účasti poistenca (v prípade, ak o osobnú účasť poistenec požiadal) na určitý stav, či stupeň pandemickej situácie, resp. na rozsah aktuálne platných opatrení, ale výlučne na vyhlásenú krízovú situáciu. Ak táto podmienka bola v danom čase splnená, tak bez ohľadu na vtedy platné pandemické opatrenia bolo možné uskutočniť posúdenie zdravotného stavu žalobkyne aj v jej neprítomnosti. Okrem toho je potrebné opätovne krajským súdom zvýrazniť, že v tomto prípade žalobkyňa nepožiadala o vykonanie lekárskej posudkovej činnosti v jej prítomnosti, a preto aj bez ohľadu na zmenenú úpravu ust. zákona a bez ohľadu na v tom čase aktuálnu pandemickú situáciu bol posudkový lekár oprávnený uskutočniť lekársku posudkovú činnosť na základe vlastného uváženia bez osobnej účasti poistenca. S prihliadnutím na uvedené preto nemôže byť relevantná ani námietka žalobkyne v tom smere, že by bolo potrebné takýto postup posudkového lekára odôvodniť, aby tento mohol byť posúdený súdom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by posudkový lekár, v ktorého výlučnej kompetencii je rozhodnúť o tom, či vykoná alebo nevykoná posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti poistenca, bol povinný tento svoj postup odôvodňovať, naviac za situácie, kedy žalobkyňa o posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti neprejavila záujem.

18. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne nesprávneho postupu pri posudzovaní jej zdravotného stavu bez jej osobnej prítomnosti považuje krajský súd za potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, aký konkrétny vplyv mal ňou tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jej zdravotného stavu na záver posudkových lekárov, neuviedla ako by sa zmenilo toto posúdenie, pokiaľ by sa za danej situácie dostavila k posudkovému lekárovi, neuviedla, v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by tomu mohla zabrániť svojou osobnou účasťou. Zo samotnej žaloby nevyplýva, že by práve takýmto vyšetrením mali byť zásadným spôsobom ovplyvnené závery lekárskej posudkovej činnosti. Žalobkyňa v podanej žalobe len vo všeobecnosti uvádza, že osobným vyšetrením sa dali zistiť skutočnosti dôležité pre posúdenie invalidity - hybnosť členku, reakcia na bolestivé podnety, chôdza žalobkyne. V danom prípade je však potrebné poukázať na obsah administratívneho spisu a lekárske správy, ktoré sú jeho súčasťou, z ktorých vyplývajú odpovede aj na tieto aspekty posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, keď z odborných lekárskych vyšetrení sú zrejmé závery aj vo vzťahu k hybnosti členku, či chôdzi žalobkyne. Zo žaloby nie je zrejmé, akým pozitívnym spôsobom by predmetnú existujúcu dôkaznú situáciu malo ovplyvniť posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v prípade jeho uskutočnenia za jej osobnej účasti. Krajský súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R103/2011, v zmysle ktorého formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 17.12.2002 uviedol, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

19. Podľa ust. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa ust. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

23. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Podľa ust. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa Prílohy č. 4 k , kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Všeobecného posudkového hľadiska, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu.

29. Podľa Prílohy č. 4 k , kapitola XV, oddiel G - Postihnutie končatín, Všeobecného posudkového hľadiska, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.

30. Podľa Prílohy č. 4 k , kapitoly XV, oddiel G, položka 56 Stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu a) v priaznivom postavení, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 35, b) v nepriaznivom postavení, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 35 - 45.

31. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd (nad rámec skutočností uvedených v prvej časti tohto rozsudku) zistené, že žalobkyňa žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni dňa 22.05.2020 požiadala o invalidný dôchodok. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 15.05.2020 bola po zohľadnení odborných nálezov konštatovaná u žalobkyne primárna artróza iných kĺbov členka nohy, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím v rozsahu 35 % podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie horného a dolného

členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení. Iné zdravotné postihnutia uvedené nie sú. Záverom posudku je tak výrok, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny orgán prvého stupňa následne rozhodnutím zo dňa 11.06.2020 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietol. Po podanom odvolaní žalobkyne bol dňa 21. augusta 2020 vypracovaný posudok, ktorého záverom je rovnaké zdravotné postihnutie žalobkyne s rovnakým rozsahom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - 35 %. Dňa 24. septembra 2020 bol vypracovaný ďalší lekársky posudok, v rámci ktorého druhostupňový posudkový lekár komplexne prehodnotil správnosť, úplnosť a presvedčivosť posudku, ktorý vypracoval posudkový lekár pobočky. Podľa odôvodnenia akceptuje posudkový lekár vyjadrenie účastníčky konania ako aj odborného lekára o pretrvávaní bolesti. Pre posudzovanie zdravotného stavu je však najdôležitejší funkčný stav v oblasti členkového kĺbu, prípadne degeneratívne zmeny s doplnením zápalových laboratórnych parametrov. Bolesť ako subjektívny údaj nie je možné posudkovo hodnotiť, keďže na jej vzniku a intenzite sa okrem úrazovej anamnézy podieľa aj množstvo ďalších faktorov. Funkčný stav oblasti členkového kĺbu je s popisom dorzálnej flexie redukovanej o 1/2 z plného funkčného pohybu a plantárnej flexie redukovanej o 1/3 rozsahu pohybu. Posunutie úlomkov, resp. deviácia členkového kĺbu nie je popisovaná, a teda členkový kĺb je z medicínskeho pohľadu v priaznivom postavení. Nie je možné akceptovať požiadavku na hodnotenie v kapitole XV, oddiel G, položka 1, písmeno c), pretože v tejto položke sa hodnotia predovšetkým stavy po zápaloch kĺbov rôznej etiológie, s deštruktívnym RTG nálezom na viacerých kĺboch s trvale pozitívnymi zápalovými laboratórnymi parametrami. V posudku v časti pracovná rekomandácia nie je uvedené navrhované pracovné zaradenie, ani obmedzenia schopností vykonávania práce. Rovnako nie sú uvedené odporúčania v časti pracovnej rehabilitácie, rekvalifikácie, či ústavnej starostlivosti. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.11.2020 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 11. júna 2020 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

32. V zmysle uvedených zistení krajský súd konštatuje, že nie je možné považovať za dôvodnú argumentáciu žalobkyne v podanej žalobe, že nebolo vykonané všetko potrebné na zistenie zdravotného stavu žalobkyne, čo malo mať za následok, že správne orgány vychádzali z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa túto svoju argumentáciu, ako už bolo uvedené vyššie, odvodzovala len od skutočnosti, že k posúdeniu jej zdravotného stavu došlo v jej neprítomnosti. Krajský súd však z obsahu administratívnych spisov a vypracovaných odborných lekárskych posudkov nezistil, že by sa posudkoví lekári v rámci posudkovej činnosti nevyporiadali so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v kontexte ustálenia miery straty jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali zo všetkých odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli predložené a ktoré dokumentovali zdravotný stav žalobkyne. Správny súd konštatuje, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s úpravou ust. , keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia posudzovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych údajov s správ zo zdravotnej dokumentácie a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré mali k dispozícii v čase vydania svojho rozhodnutia. Je pritom namieste správnym súdom poukázať na skutočnosť, že závery všetkých odborných lekárskych posudkov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, sú čo do zistenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zhodné. Z týchto posudkov vyplýva, že žalobkyňa nie je invalidná v zmysle , keďže u nej bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň z týchto posudkov vyplýva, že neboli zistené dôvody pre zvýšenie percentuálnej miery tohto poklesu.

33. Ak žalobkyňa namietala, že nebolo zohľadnené všeobecné posudkové hľadisko uvedené v oddiele G prílohy č. 4, tak krajský súd uvádza, že s prihliadnutím na obsah odborných lekárskych posudkov uvedená argumentácia žalobkyne nemôže byť relevantná. V danom prípade všeobecné posudkové hľadisko zakotvuje určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa rozsahu a straty časti končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Z vypracovaných znaleckých posudkov je zrejmé uvedenie anamnézy žalobkyne vo vzťahu k postihnutému členku s uvedením lekárskych zákrokov, operačnej liečby a pooperačnej rehabilitačnej liečby so záverom, že členok je zhrubnutý, bez opuchu, trvajú bolesti po záťaži (odborný posudok zo dňa 15.15.2020). V posudku vypracovanom v rámci odvolacieho konania dňa 24. septembra 2020 je obsiahnutý bližší popis zdravotného stavu žalobkyne aj vo vzťahu k zostávajúcim následkom po operácii a liečbe s výslovným uvedením, že

stav je hodnotený ako bolestivý s obmedzením hybnosti na úrovni stredne ťažkého až ťažkého stupňa - úplne „stuhlosť“ (nehybnosť ako to uvádza účastníčka konania vo svojom odvolaní) kĺbu nie je popisovaná. Ako už bolo uvedené vyššie, v rámci tohto posudku posudkový lekár akceptoval vyjadrenia ošetrujúceho lekára a žalobkyne ohľadne pretrvávania bolesti, avšak zároveň uviedol, že sa jedná o bolesť ako subjektívny údaj, ktorý nie je možné posudkovo hodnotiť. Čo sa týka posúdenia všeobecného posudkového hľadiska ohľadom zostávajúcich následkov, je v tomto posudku popísaný funkčný stav v oblasti členkového kĺbu s uvedením redukcie z plného funkčného pohybu a plantárnej flexie, pričom nie je zistené posunutie úlomkov, resp. deviácia členkového kĺbu, a teda tento členok je z medicínskeho pohľadu v priaznivom postavení. Posudkoví lekári tak v rámci prvostupňového aj odvolacieho správneho konania vyhodnotili v posudkoch aj všeobecné posudkové hľadisko uvedené v oddiele G prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a preto nemožno dospieť k záveru, že by existovali pochybnosti ohľadom zisteného skutkového stavu žalobkyne pre rozhodnutie o ňou uplatnenom nároku na priznanie invalidného dôchodku. Z vypracovaných odborných posudkov, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie, je zrejmé, že tieto posudky zohľadňovali aj všeobecné hľadisko, a preto nemožno konštatovať, že by z nich vychádzajúce rozhodnutia správnych orgánov boli nedostatočne odôvodnené alebo nepreskúmateľné, resp. že by vychádzali z nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, tak ako to uvádza žalobkyňa.

34. K námietkam žalobkyne, že vypracované lekárske posudky v časti pracovnej rekomandácie a odporúčaní neuvádzali žiadne pracovné zaradenie, žiadnu prácu, ktorú by žalobkyňa mohla vykonávať, uvádza krajský súd, že vypracované odborné lekárske posudky sú posudkami výlučne na účely posúdenia žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku v zmysle úpravy . Pre rozhodnutie o tejto žiadosti je podstatné výlučne posúdenie zákonom stanovených predpokladov pre vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku, teda posúdenie, či dotknutá osoba má pre nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na tento záver nemá žiadny dopad uvedenie, či neuvedenie prípadného návrhu na ďalšie pracovné zaradenie, či pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu žalobkyne tak ako to namieta v podanej žalobe. Vypracované odborné lekárske posudky nie sú lekárskymi posudkami v zmysle úpravy ust. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého ustanovenia je pre účely tohto zákona lekárskym posudkom okrem iného výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Pre posúdenie v konaní relevantnej otázky, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná v zmysle zákonnej úpravy, je tak rozhodujúce výlučne posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zákonom stanovenom rozsahu minimálne 40 %, čo v danom prípade z odborných lekárskych posudkov nevyplýva.

35. Krajský súd pritom uvádza, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, ). Podľa úpravy ust. o sociálnom poistení zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia okrem iného posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa tohto zákona vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle týchto ustanovení je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom vydaných správnych rozhodnutí. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky), a preto správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z obsahu vypracovaného posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného

dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015).

36. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo je jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žalobe preto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobkyne vychádzajú zo subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu a ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Toto posúdenie je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Krajský súd má za to, že medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

37. Ak žalobkyňa v podanej žalobe namietala nepreskúmateľnosť, teda nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože u nej nie je možné konštatovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 38. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok požadovaný žalobkyňou viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne na pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto túto v súlade s ust. zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.