Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/153/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne H. N., bytom v J., H. XXX/X proti žalovanému S. N., bytom v J., H. XXX/X, oboch občanov Slovenskej republiky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného p a t r í :

- zostatok na osobnom účte v K. banke, a.s. č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobkyne vo výške 128,37 eur

- rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcela registra "C" č. XXX o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J. v hodnote 41.400,- eur

- zostatok hypotekárneho úveru, poskytnutého Q. G. N., a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. UZ XXX/XXXX/XXHU zo dňa 15.04.2003 vo výške 10.009,83 eur

- zostatok pôžičky od M. H. vo výške 6.639,- eur

- zostatok pôžičky od L. H. vo výške 1.660,- eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne s a p r i k a z u j e :

- zostatok na osobnom účte v K. banke, a.s. č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobkyne vo výške 128,37 eur

- rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcela registra "C" č. XXX o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J. v hodnote 41.400,- eur

- zostatok hypotekárneho úveru, poskytnutého Q. G. N., a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. UZ XXX/XXXX/XXHU zo dňa 15.04.2003 vo výške 10.009,83 eur

- zostatok pôžičky od M. H. vo výške 6.639,- eur

- zostatok pôžičky od L. H. vo výške 1.660,- eur.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému 814,59 eur, a to do troch rokov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) so žalovaným. Uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.9.2011 v konaní sp. zn. 19C/126/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.9.2011. Počas trvania manželstva nadobudli so žalovaným do BSM nehnuteľnosti, rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. J.. Ďalej nadobudli ako hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.000 eur chladničku, práčku, televízor a sporák spolu s

inými drobnými vecami. Ostatné hnuteľné veci buď kúpila ešte za slobodna, prípadne sa dávno rozdelili podľa toho, kto ich užíval, vzhľadom k tomu, že časť vecí si zobral žalovaný, prípadne t.č. nemajú žiadnu hodnotu. Spolu s rodinným domom, podľa znaleckého posudku v hodnote 41.400 eur mal teda celkový majetok nadobudnutý do BSM hodnotu 42.400 eur.

2. Okrem uvedených aktív, teda spoločne nadobudnutého majetku žiadala žalobkyňa vyporiadať aj pasíva, teda záväzky spoločné alebo jej osobné voči ďalším subjektom. Žiadala teda vyporiadať sumu 4.979 eur, ako finančný dar, ktorý dostala ona osobne od svojej matky M. H., ktorý bol v celom rozsahu použitý na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho do BSM. Ďalej žiadala vyporiadať pôžičku od svojej matky M. H., celkom v sume 11.439 eur, rovnako z toho dôvodu, že hoci bola poskytnutá jej osobe, bola použitá na rekonštrukciu domu. Ďalšiu pôžičku v sume 3.984 eur získala od svojej sestry L. H., časť z nej bola splatená, zostáva zaplatiť 2.324 eur. Ďalšou pôžičkou bol úver z poštovej banky 3.000 eur, ďalší spotrebný úver 1.062,21 eur, hypotekárny úver celkom vo výške 13.278 eur, z ktorého zostáva splatiť 7.943,46 eur. Časť pôžičky od matky a pôžičky od F.. S. použila na vyplatenie pôžičky žalovaného od nebankovej spoločnosti vo výške 6.243,55 eur, ktorá už bola predmetom vymáhania.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ by jednotlivé dlhy spolu so žalovaným splácali spoločne, tak by jej pripadlo 32.422,50 eur a žalovanému 9.977,50 eur. Ostatné úvery a pôžičky by museli byť rozdelené a splácané každým v ?, čo by pre každého z nich predstavovala sumu 13.231,60 eur. Takéto riešenie nepovažovala žalobkyňa za správne, nakoľko všetky dlhy tak počas manželstva, ako po rozvode manželstva, musela prevziať a splácať ona sama, pretože žalovaného tieto dlhy vôbec nezaujímali. Napokon bez toho, že by prejavil snahu narobené dlhy postupne splácať, požičiaval si ďalšie peniaze. Za týchto okolností mala žalobkyňa za to, že zostatok dlhov je vyšší ako podiel, ktorý by jej pripadol zo spoločného majetku, a preto žiadala do svojho výlučného vlastníctva prikázať predmetný rodinný dom, hnuteľné veci, s tým, že sa zaviaže vyplatiť všetky spomenuté úvery a pôžičky. Žiadala tiež, aby súd žalovanému prikázal úhradu všetkých exekúcií vedených na jeho osobu, nakoľko sa týkajú výlučne jeho osoby a jeho podnikania a žiadala vrátiť 6.244 eur, ako sumu, ktorú osobne uhradila ako dlh žalovaného z podnikania.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neprišiel ani na jedno z pojednávaní určených súdom, aj napriek tomu, že bol riadne predvolávaný.

5. Súd preto pri rozhodovaní vo veci vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, resp. ktoré súd zadovážil.

6. Z LV č. XXX, k. ú. J. bolo zistené, že do BSM, strán sporu, v podiele 1/1 patrí dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, parc. registra "C" č. XXX o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria. Na LV zároveň boli zaznamenané vedené exekúcie v prospech viacerých oprávnených, Sociálnej poisťovne Trenčín, VšZP, a.s. Bratislava. Žalobkyňa doložila znalecký posudok č. 17/2012 zo dňa 10.2.2012, ktorý vypracoval znalec F.. F. I.. Znalec určil všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností, teda domu súp. č. XXX a parc. č. XXX celkom sumou 41.400 eur.

7. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 27.9.2011, na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.9.2011 v konaní sp. zn. 19C/126/2011. Z obsahu tohto spisu, konkrétne návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala žalobkyňa, súd zistil, že v prvých rokoch bolo manželstvo žalobkyne so žalovaným usporiadané, bez vážnejších problémov a nezhôd. Po určitej dobe bývania v nájme u matky sa rozhodli kúpiť rodinný dom na zabezpečenie vlastného bývania. Takto v r. 2002 kúpili dom, ktorý nebol dostavaný a robili všetko pre to, aby stavbu dokončili a nasťahovali sa. Za týmto účelom im bol poskytnutý hypotekárny úver v sume 400.000 Sk, keďže táto suma na dostavbu domu nebola dostačujúca, darovala žalobkyni jej matka svoje stavebné sporenie 150.000 eur. V r. 2005 sa nasťahovali do už obývateľného, ale nie celkom dostavaného, domu, niekedy v tom období sa začali problémy v manželstve, žalovaný postupne stratil záujem o rodinu, o deti, prestal na bežné finančné potreby finančne prispievať, to, čo zarobil, minul iba pre seba. To znamenalo finančné ťažkosti, ktoré sa prejavili tak v bežnom rodinnom živote, ako v tom, že predmetný rodinný dom nikdy celkom nedokončili. Žalobkyňa aj s deťmi sa dostala do situácie, kedy nemala prakticky žiadne finančné prostriedky, po všetkých stránkach jej musela vypomáhať jej matka, kupovala jej jedlo. Išlo o obdobie, kedy stratila prácu aj ona, čo bolo v priebehu roka 2008, kedy nemala žiadne peniaze a žalovaný neprejavoval vôbec záujem túto zlú situáciu riešiť. Navštevoval pohostinské zariadenia, kde míňal peniaze namiesto toho,

aby jej dal peniaze na jedlo. Zároveň mal vzťahy s inými ženami. Dostali sa dokonca do takej situácie, kedy pre neplatenie poplatkov zostali odpojení od plynu, teda bez kúrenia, to sa stalo v r. 2010. V tomto roku zároveň zistila, že žalovaný si požičiava peniaze, obrátila sa na ňu spoločnosť, ktorá vymáhala poskytnutý úver pre nebankovú spoločnosť K. Keďže mala obavu, aby dom nešiel do exekúcie, bola prinútená tento dlh žalovaného riešiť, pôžičkou 3.300 eur jej pomohla matka a sumu 2.900 eur jej požičal dobrý známy. Žalovaný absolútne neprejavil záujem túto situáciu riešiť, nezaujímalo ho, že hrozí exekúcia a s ňou spojená strata bývania, nezaujímalo ho, či ona s deťmi majú peniaze na jedlo a bežné potreby.

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že jedinou nehnuteľnosťou, ktorú nadobudli počas trvania manželstva so žalovaným, bol vyššie uvedený rodinný dom. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, časť nábytku nadobudla pred manželstvom, na časť nábytku jej darovala peniaze matka, zo spoločných prostriedkov kúpili len chladničku, práčku, sporák, televízor, vežu, domáce kino, video, všetku elektroniku si však žalovaný pri odchode zo spoločnej domácnosti zobral. Situácia v jej manželstve sa zhoršila potom, ako v J. kúpili nedostavaný dom, žalovaný získal novú prácu, začal spoznávať nových ľudí, vzhľadom k tomu, že zarábal cca 30 tis. Sk mesačne, zvykol si na určitý štandard. Potom, čo o toto zamestnanie prišiel, takýto príjem nemal, niekedy v r. 2007-2008 si vybavil živnosť a začal pracovať ako elektrikár. Nemal príjmy, na aké bol zvyknutý, čo bol začiatok postupného zadlžovania sa. Pribežne sa snažili dostavať dom, ale dochádzalo k situáciám, kedy si žalovaný vypýtal peniaze na strechu, tieto minul a strechu nedorobil, o tom, že im hrozia exekúcie sa dozvedela niekedy v r. 2010, priamo od nebankovej spoločnosti. V snahe exekúcii sa vyhnúť si peniaze požičala, v časti od priateľa, v časti od matky. Keďže priateľovi do polroka musela pôžičku vrátiť, na jej splatenie si požičala v banke, išlo konkrétne o úver od K. banky v sume cca 5.000 eur, tento úver spláca doposiaľ. Žalovaný mal zrejme takýchto pôžičiek viac, pretože aj po rozvode za ňou chodili rôzni ľudia, vymáhači od rôznych spoločností, hľadali žalovaného, tento sa snažil zatajovať sa, následne sa odsťahoval. Koľko celkom bolo takýchto pôžičiek, nevedela žalobkyňa presne uviesť. Jediný spoločný úver bol hypotekárny úver z Q., išlo o 400 tis. Sk, od rozvodu tento úver spláca výlučne ona. Ďalšiu spoločnú pôžičku mali niekedy z r. 2005-2006, išlo o sumu cca 23.000 Sk, aj z tejto pôžičky časť zaplatila sama po rozvode manželstva, išlo o spotrebný úver. Rodinný dom kúpili v r. 2005, pokúšali sa ho dokončiť, nasťahovali sa v r. 2010. Niekedy v tom období jej matka chcela finančne pomôcť, keďže na dostavbu domu im nestačili peniaze, preto jej v hotovosti darovala 150 tis. Sk, všetky tieto prostriedky boli použité na dostavbu domu. V ďalšom období im matka obidvom požičala sumu 200 tis. Sk, keďže dom naďalej dostavaný nebol. Žalobkyňa uviedla, že dlhú dobu žalovanému dôverovala, zrejme bola príliš naivná, keďže sa viackrát stalo, že žalovaný zobral peniaze a nepoužil ich na dostavbu domu, ale na iný účel. Ešte v čase, keď žili v jednej domácnosti, požiadali spoločne jej sestru o pôžičku 120 tis. Sk, za účelom kúpy motorového vozidla. Auto aj kúpili, ale stratilo sa ešte pred rozvodom. Z tejto sumy doposiaľ sestre zaplatila 50 tis. Sk. Spoločné hospodárenie so žalovaným vyzeralo tak, že v čase nezhôd mali každý samostatný účet a chod domácnosti financovala ona, pokiaľ minula peniaze, žiadala ich od žalovaného. Asi tri roky pred rozvodom žalovaný prišiel o zamestnanie, nerobil nič ani v rámci živnosti. Zostal doma, nechodil na úrad práce a stále pýtal peniaze od nej. Začal takmer každý deň chodiť do krčmy a následne domov pod vplyvom alkoholu. Bolo možné teda povedať, že tri roky pred rozvodom celú domácnosť financovala výlučne ona sama a aj ona jediná splácala všetky splátky zo spoločných dlhov.

9. Zo správy K. banky, a.s. súd zistil, že k 20.9.2011 bol zostatok na účte vedenom na žalobkyňu 128,37 eur, ku dňu 2.5.2016 bol v sume 567,97 eur. Ku dňu 20.9.2011 mala žalobkyňa evidovaný úver č. 1327398109 vo výške 3.500 eur, na základe zmluvy zo dňa 29.5.2009. K 20.9.2011 bola nezaplatená istina vo výške 1.956,12 eur, úver bol v celom rozsahu splatený 31.7.2012. Z písomnej zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý len žalobkyni. Ďalej bol na základe zmluvy zo dňa 9.5.2011 poskytnutý žalobkyni úver č. 8788084411 vo výške 5.500 eur. K 20.9.2011 bola nezaplatená istina 5.150,65 eur, úver bol splatený 31.7.2012.

10. Zo správy Q. G. N., a.s. bolo zistené, že dňa 15.4.2003 bola uzavretá Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXX/XXXX/XXHU, podľa ktorej banka poskytla dlžníkom, žalobkyni a žalovanému, hypotekárny úver vo výške 400 tis. Sk za účelom dokončenia stavby, rodinného domu. Dlžníci sa zaviazali tento úveru splatiť v dohodnutých splátkach do 17.4.2023. K zmluve o hypotekárnom úvere bol uzavretý dňa 20.3.2006 dodatok, na základe ktorého banka poskytla dlžníkovi, žalobkyni a žalovanému, spotrebný bezúčelový úver 25.000 Sk, dňa 9.11.2007 bol k zmluve o hypotekárnom úvere uzavretý ďalší dodatok,

na základe ktorého banky poskytli dlžníkom, teda žalobkyni a žalovanému, ďalší spotrebný bezúčelový úver v sume 32.000 Sk. Ku dňu 20.9.2011 bol nesplatený zostatok úveru 10.009,83 eur.

11. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy týkajúce sa ďalších pôžičiek. Konkrétne predložila zmluvu o pôžičke medzi veriteľom F.. K. S. a dlžníkom, žalobkyňou, predmetom ktorej bola pôžička 2.900 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splatiť do 30 dní od písomného požiadania veriteľa. M. H., matka žalobkyne, písomným vyhlásením potvrdila, že darovala žalobkyni 150.000 Sk, 4.979 eur za tým účelom, aby ich žalobkyňa použila na rekonštrukciu a dostavbu rodinného domu. Následne poskytla dcére, žalobkyni a jej manželovi, žalovanému, pôžičku 200 tis. Sk, 6.639 eur, rovnako na rekonštrukciu a dostavbu rodinného domu. Žalobkyni ďalej poskytla pôžičku 3.300 eur za tým účelom, aby mohla zaplatiť za žalovaného časť jeho dlhu voči spoločnosti K.. Ďalej bola svedkom pôžičky, ktorú poskytla žalobkyni i žalovanému jej dcéra L. H. v sume 120 tis. Sk, teda 3.984 eur na dostavbu rodinného domu. Z tejto sumy žalobkyňa vrátila 1.660 eur a zostáva jej vrátiť 2.324 eur.

12. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka § pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov

a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.

13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že počas trvania manželstva strany ku dňu rozvodu manželstva mali nasledovné aktíva:

- zostatok na osobnom účte v K. a.s. č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX žalobkyne vo výške 128,37 eur

- rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX, parcela registra "C" č. XXX o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J. v hodnote 41.400,- eur

14. Celková hodnota majetku patriaceho do BSM teda bola 41.528,37 eur. Na prejednaní hnuteľných vecí napokon žalobkyňa netrvala.

15. Pri vyporiadaní BSM súd zobral do úvahy nasledovné spoločné dlhy strán sporu:

- zostatok hypotekárneho úveru, poskytnutého Q. G. N., a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. UZ XXX/XXXX/XXHU zo dňa 15.04.2003 vo výške 10.009,83 eur

- zostatok pôžičky od M. H. vo výške 6.639,- eur

- zostatok pôžičky od L. H. vo výške 1.660,- eur.

16. Celková výška spoločných pasív ku dňu rozvodu bola 18.308,83 eur. Súd pri vyporiadaní BSM nebral do úvahy dlhy žalobkyne, ako individuálne pôžičky od K. banky, a.s, pôžičky výlučne pre jej osobu od matky M. H. a F.. S., pretože nebolo preukázané, že by za ne bol nadobudnutý nejaký majetok patriaci do BSM, naopak slúžili k vyplácaniu dlhov žalovaného, prípadne boli spotrebované v bežnom živote. V takom prípade tieto záväzky žalobkyne predmetom vyporiadania nemohli byť.

17. Pri vyporiadaní BSM súd ďalej zobral do úvahy fakt, že finančný dar od matky M. H. žalobkyni vo výške 4.979,- eur bol podľa tvrdení žalobkyne, ktoré neboli spochybnené, v celom rozsahu použitý na rekonštrukciu spoločného rodinného domu. Išlo teda zo strany žalobkyne o investíciu finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločnej veci. Polovica tejto sumy je 2.489,50 eur.

18. Hoci zákon predpokladá, že pri vyporiadaní BSM sú podiely manželov rovnaké, súd zobral do úvahy mimoriadne okolnosti, spočívajúce na strane žalovaného. Tento niekoľko rokov pred rozvodom manželstva žiadnym spôsobom neprispieval na bežný chod domácnosti, deťom, naopak parazitoval na finančných prostriedkoch, ktoré zarobila, alebo získala žalobkyňa. Jeho absolútna ľahostajnosť k rodine a jej ťažkostiam sa prejavila i tým, že namiesto prispievania do spoločnej domácnosti si výhradne pre svoje potreby peniaze požičiaval bez toho, aby prejavil záujem ich aj vrátiť. Žalobkyňa nielen, že chod rodiny financovala výlučne sama, doľahla na ňu i ťarcha dlhov žalovaného, ktoré ohrozovali aj spoločne nadobudnutý majetok. V snahe zachovať rodine bývanie bola dokonca nútená sama si požičiavať. Spoločne nadobudnutý majetok preto súd rozdelil tak, že žalobkyni pripadol podiel v hodnote 70 %, teda 29.069,859 eur a žalovanému podiel 30 %, teda 12.458,5111 eur.

19. Spoločné dlhy strán sporu boli 18.308,83 eur, tieto dlhodobo aj po rozvode manželstva spláca žalobkyňa, preto jej boli všetky prisúdené. Žalovaný by mal uhradiť polovicu spoločných dlhov, čo je 9.154,415 eur.

20. keďže tak aktíva i pasíva nadobudnuté stranami boli v celom rozsahu prikázané žalobkyni, zostala jej povinnosť po započítaní všetkých zohľadnených položiek zaplatiť žalobcovi 814,59 eur. Hodnota podielu žalovaného bola 12.458,511 eur, po odpočítaní ? spoločných dlhov zostalo 3.304,096 eur a po započítaní pohľadávky žalobkyne 2.489,50 eur zostala na výplatu podielu žalovaného suma vyššie uvedená. Vzhľadom na finančnú situáciu žalobkyne jej súd na zaplatenie 814,59 eur poskytol lehotu troch rokov.

21. Žalobkyňu súd v spore považoval za plne úspešnú, patrila by jej náhrada trov konania (§255 ods. 1 , žiadne trovy si neuplatnila, preto jej neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.