Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-5-2017.pdf
PDF · 116.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v právnej veci navrhovateľa: L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. č. XX, XXX XX N., proti odporkyni: O.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. A. kríži č. XX, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Anna Matušková, ul. Palkovičova č. 11, 821 08 Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére a vrátenie výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015 tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. č. XX, XXX XX N. voči odporkyni O.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. A. kríži č. XX, XXX XX N., určenú uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015, počnúc dňom 15.11.2016. II. Súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa istiny 2422,66,- eur titulom výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017, z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.06.2016, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 27.06.2016, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére určenej uznesením Okresného súdu Bratislava II. č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015 ku dňu jej ekonomickej samostatnosti. Súčasne navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu k vráteniu výživného ním zaplateného po 01.06.2016 s odôvodnením, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére bola stanovená uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015 a otec bol zaviazaný k plneniu si vyživovacej povinnosti voči dcére vo výške 230,-eur mesačne a k zaplateniu zročného výživného od 01.10.2014 do 31.01.2015 v sume 920,-eur v mesačných splátkach. Otec podľa informácie z webovej stránky Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave zistil, že dcéra v dňoch 23.05.2016 až 26.05.2016 vykonala štátnu záverečnú skúšku a písomne dcéru vyzval listom zo dňa 01.06.2016 aby mu oznámila deň a výsledok štátnej záverečnej skúšky (zásielka sa otcovi vrátila neprevzatá) a následne e-mailom zo dňa 16.06.2016, ako aj matku dcéry pani O. Z.. 2.Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3NcC/68/2016 - 34 zo dňa 29.12.2016 na prejednanie a rozhodnutie veci určil ako miestne príslušný súd Okresný súd Bratislava IV. 3. Odporkyňa sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.04.2017 (l.č. 48 - 100), s návrhom navrhovateľa súhlasila, potvrdila že je zamestnaná a je ekonomicky samostatná odo dňa 15.11.2016 kedy nastúpila do zamestnania so skúšobnou dobou 3 mesiace ako odborný referent na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave a dňa 15.11.2016 požiadala o vyradenie z Evidencie uchádzačov o zamestnanie. Potvrdila že býva v spoločnej domácnosti s matkou. K návrhu navrhovateľa na vrátenie výživného vyplateného po 15.11.2016 sa vyjadrila, že žiada návrh v tejto časti zamietnuť, ale ak by ju súd zaviazal k zaplateniu, nakoľko nemá finančné prostriedky a býva u
matky, požiadala o povolenie splátok po 10,-eur mesačne. Následne podaním zo dňa 26.09.2017 (l.č. 157) doručeným súdu dňa 27.9.2017 odporkyňa oznámila súdu, že má vážny zdravotný stav, doručila Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov do zamestnania od. 4.8.2017, predložila lekárske potvrdenia na základe ktorých vyplynulo, že jej bolo diagnostikované ochorenie tetánia. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2017 okrem iného uviedla, že s prácou na Krajskom súde v Bratislave skončila preto, lebo som mala tetanické záchvaty, musela odbiehať od práce, dusila sa, mala závraty, točila sa jej hlava, nemohla vykonávať prácu. Počas zamestnania na Krajskom súde v Bratislave bola práceneschopná po dobu 6 dní. 4.Právna zástupkyňa odporkyne, uviedla, že odporkyňa sa zamestnala 15.11.2016 na OR PZ v Bratislave, ale bol s ňou ukončený služobný pomer, lebo bol vybratý iný uchádzač, následne sa zamestnala na Krajskom súde v Bratislave, ale pre vážne zdravotné problémy ku dňu 3.8.2017 skončila pracovný pomer, k tomuto dospeli spoločne so zamestnávateľom, nakoľko vykonávala prácu asistentky, robila opis rozhodnutí, ale dostávala tetanické záchvaty, kŕče, nemohla dýchať a do práce ju vodila matka ako aj z práce. Odporkyňa nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne dávky, žije u matky v 1-izb. byte, má výdavky spojené s lekárskym ošetrením a nakupovaním liekov, pridružilo sa k tomu kožné ochorenie a celá sa vyhádzala. Lekár vyslovil, že sa musí naučiť s tetániou žiť. Poukázala na to, že navrhovateľ nemá inú vyživovaciu povinnosť, s tým, že ekonomická samostatnosť sa u detí nenadobúda ani plnoletosťou ani ukončením štúdia, ale ekonomickou samostatnosťou a navrhla, aby súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosť zamietol a návrh na vrátenie výživného zamietol. Vyslovila, že odporkyňa nie je schopná sa samostatne živiť a je odkázaná na výživu zo strany rodičov, po absolvovaní vyšetrení sa musí naučiť s chorobou žiť tak, že si bude schopná nájsť prácu čím skôr a zaradiť sa do pracovného procesu, zároveň pomôcť matke zlepšiť ich finančnú situáciu. 5.Vo veci súd vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ktoré tvoria súčasť súdneho spisu: návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zo dňa 27.06.2016 s prílohami - uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k.7C/266/2014-74 zo dňa 02.02.2015, Potvrdenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety , n.o. zo dňa 02.09.2015 o navštevovaní 2.ročníka dennej formy magisterského štúdia odboru sociálna práca v trvaní od 02.09.2015 do 31.08.2016, Potvrdenie o návšteve školy pre účely prídavku na dieťa, list otca zo dňa 01.06.2016, podací lístok, „doporučený list“ e-mail otca zo dňa 01.06.2016, Oznámenie o pohybe zásielky z 27.06.2016, Prehľad platenia výživného od februára 2015 do júna 2016 - tabuľka, rodný list, e-mail doporučený list pre O. Z. z 01.06.2016 l.č.1-15, lustrácie účastníkov konania v RO, SP, ZVJS l.č.17-21, upovedomenie o postúpení veci OS Bratislava II zo dňa 26.08.2016 l.č. 24-25, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/68/2016- 34 zo dňa 29.12.2016 (príslušný na konanie je Okresný súd Bratislava IV - spis predložený tunajšiemu súdu dňa 17.02.2017) l.č. 34-35, lustrácie účastníkov konania v RO l.č. 38 - 39, Uznesenie č.k. 7C/5/2017-40 zo dňa 23.02.2017 (výzva na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie výživného - odporkyňa prevzala dňa 28.03.2017) l.č. 40 - 42, Vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 04.04.2017 doručené súdu dňa 04.04.2017 (dcéra sa vyjadrila, že absolvovaním štátnice dňa 12.09.2016 ukončila štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava s akademickým titulom magister, promócie boli školou stanovené na deň 28.10.2016, od 13.09.2016 bola vedená v Evidencii uchádzačov o zamestnanie a priebežne si podávala žiadosti o prijatie do pracovného pomeru a dňa 15.11.2016 nastúpila do zamestnania ako odborný referent na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave a dňa 15.11.2016 požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, žije v spoločnej domácnosti s matkou ktorej príjem bol od r. 2010 do 7/2016 vo výške 640,-eur - 840,-eur a od 08/2016 v sume 960,-eur a uhrádzala náklady spoločnej domácnosti. Odporkyňa mala príjem v tom čase 350,-eur /mes. a požiadala v prípade, že bude zaviazaná súdom na vrátenie zaplateného výživného po 15.11.2016, aby toto vrátila v splátkach po 10,- eur/mes. a navrhla vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej zrušiť a vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľa na vrátenie výživného zamietnuť. l.č. 48-100, uznesenie č.k. 7C/5/2017-102 (súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu odporkyne) l.č. 102-103, dňa 23.5.2017 súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne s prílohami zo dňa 23.5.2017 (navrhovateľ navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 15.11.2016 a požiadal o vrátenie výživného od 15.11.2016 do 31.5.2017 v sume 1502,66 eur) l.č. 110-123, uznesenie č.k. 7C/5/2017-124 (súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k vyjadreniu navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne) l.č. 124-126, dňa 10.7.2017 súdu doručené vyjadrenie odporkyne zo dňa 10.7.2017 s prílohami na základe uznesenia č.k. 7C/5/2017-124 (žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou z 3.7.2017 ku dňu 14.7.2017 - navrhovateľ prevzal vyjadrenie dňa 26.7.2017 l.č. 129-130, predvolanie na termín pojednávania 5.10.2017 a žiadosť doručená na Okresný súd Bratislava II o zapožičanie spisu 7C/266/2014 l.č. 133-141, dňa 30.8.2017 pripojený spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7C/266/2014 l.č. 142, dňa 27.9.2017 súdu doručený
„Návrh na zamietnutie návrhu navrhovateľa“ odporkyňou s prílohami (pre záchvaty vyvolané tetániou, odporkyňa chodí po lekárskych vyšetreniach a pre zdrav. stav musela ukončiť služobný pomer s posledným zamestnávateľom a od 14.8.2017 je evidovaná na Úrade práce, nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti a nie je schopná sa samostatne živiť - oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie l.č. 157-166, dňa 27.9.2017 súdu doručené podanie navrhovateľa: „tabuľka
- Zasielané výživné“ spolu s výpismi o zaplatení výživného l.č. 167-179, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.10.2017 - výsluch svedkyne) a zistil nasledovný skutkový stav : 6.Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7C/266/2014 vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére bola stanovená uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015 a otec bol zaviazaný k plneniu si vyživovacej povinnosti voči dcére vo výške 230,-eur mesačne a k zaplateniu zročného výživného od 01.10.2014 do 31.01.2015 v sume 920,-eur v mesačných splátkach (schválený súdny zmier). 7.Dcéra (odporkyňa) v dňoch 23.05.2016 až 12.09.2016 vykonala štátnu záverečnú skúšku, absolvovaním poslednej štátnice ukončila štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava s akademickým titulom magister. Promócie boli dňa 28.10.2016. 8. Otec (navrhovateľ) písomne dcéru vyzval listom zo dňa 01.06.2016 aby mu oznámila deň a výsledok štátnej záverečnej skúšky (zásielka sa otcovi vrátila neprevzatá) a následne e-mailom zo dňa 16.06.2016, vyzval aj matku dcéry pani O. Z.. 9.Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12.12.2016 (l.č. 60) vyplýva, že odporkyňa bola vedená v Evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.09.2016 do 14.11.2016 (vrátane). 10. Dňa 14.11.2016 uzatvorila odporkyňa a služobný úrad MV SR Služobnú zmluvu podľa § 27 zák.č. 40/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a touto zmluvou bol založený štátnozamestnanecký pomer ktorý vznikol dňa 15.11.2016. Dňa 15.11.2016 odporkyňa nastúpila do zamestnania so skúšobnou dobou 3 mesiace ako odborný referent na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave a dňa 15.11.2016 požiadala o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. 11. Dňa 04.01.2017 O.. M. S. Y.. vyslovil záver, že test na HV tetániu je pozitívny. Odporkyňa potvrdila, že dňa 03.07.2017 požiadala zamestnávateľa o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 14.07.2017, k čomu ju viedli zdravotné problémy (diagnostikovaná tetánia). Uvedené vyplýva z obsahu listinného dôkazu „Žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou“ zo dňa 03.07.2017 podľa § 72 zák.č. 55/2017.Z.z. v znení neskorších predpisov(l.č. 130). 12.Z listinného dôkazu Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 18.08.2017 zn. BA4/ÚSPO/ZAM/2017/49347 vyplýva, že odporkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 04.08.2017. Z lekárskeho potvrdenia O.. A. W. vyplýva záver, že odporkyňa má prekolapsové stavy , susp.tetánia a bol jej doporučený RTG chrbtice.na základe ktorých vyplynulo, že jej bolo diagnostikované ochorenie tetánia. Z lekárskeho nálezu O.. I. R. A.. zo dňa 15.08.2017 vyplýva, že odporkyni bola stanovená diagnóza E 03.9 Hypotyreóza a E 28.8. 13.Tetánia je podľa dostupných zdrojov ochorenie, ktoré sa prejavuje šialenými kŕčmi v žalúdku, brnením prstov, stratou citlivosti, dýchavičnosťou, pričom tieto príznaky sa u pacienta objavia z ničoho nič, je to choroba mladých dvadsiateho prvého storočia. Slovo tetánia je odvodené od tetanického záchvatu, stavu, keď človek dostane z ničoho nič alebo vyprovokovane, napríklad pri rozrušení, kŕče takmer vždy do všetkých štyroch končatín. Majú typický charakter, prsty na rukách sú skrčené (hovorí sa tomu pôrodnícka ruka), skrčené sú aj prsty na nohách, kŕče sú veľmi nepríjemné, až bolestivé, postihnutý je znepokojený, má tendenciu hlboko dýchať, čím si však stav ešte zhoršuje, preto sa pacientovi dáva igelitové vrecko na nos a ústa, aby dýchal doň, a tak korigoval metabolizmus plynov, oxidu uhličitého. Na prstoch rúk i nôh a aj okolo pier sa objavuje tŕpnutie, človek sa cíti a je vyľakaný, celkovo pôsobí dojmom vážne chorého. Ak lekár takýto stav ešte nevidel, môže záchvat vzbudiť dojem, že ide o závažnú srdcovú alebo mozgovú príhodu. Kŕče však zakrátko odznejú a človeku nič nehrozí. Tetanický záchvat môže vyvolať relatívne prudký alebo náhly pokles vápnika v organizme, hypokalcémia. Tetánia je syndróm, charakterizovaný stavom zvýšenej dráždivosti centrálneho a periférneho nervového systému, ktorý vzniká zmenami koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine. Ochorenie nie je životu nebezpečné, ale vie poriadne znepríjemniť život pacienta. Akútny tetanický záchvat trvá minúty až hodiny a vzácnejšie môže dôjsť až k strate vedomia. Liečba tetánie patrí do rúk odborníkov - neurológa, ale aj psychológa, či psychiatra. Reťaz vedúca k zvýšenej nervovo svalovej dráždivosti je medicínsky veľmi komplikovaná. Na tetániu sa predpisujú lieky, ale veľakrát je doporučená konzultácia s psychológom alebo psychiatrom. Postihnutým tetániou uľahčia život lieky, výživové doplnky v podobe kalcia a magnézia, zmena myslenia a životného štýlu, správna životospráva, vyhýbanie sa stresu (ak sa dá) a dostatok oddychu a spánku. 14.Navrhovateľ do zápisnice pred súdom na pojednávaní vypovedal, že pozná diagnózu tetánia, on ju sám má, máva kŕče, berie magnézium, pričom sú aj tablety proti kŕčom „ Stop kŕčom“ a keď dcéra
uvádza, že má záchvaty častejšie, kládol otázku že prečo sa neliečila, a prečo dala výpoveď v práci. Dcéra má vysokoškolské vzdelanie, ovláda prácu s počítačom, vie cudzie jazyky a v Bratislave je veľa voľných miest, mohla by sa zamestnať. Žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť odo dňa 15.11.2016 a zaviazal odporkyňu vrátiť výživné vyčíslené k 30.9.2017 vo výške 2.422,66 eur. 15. Z výpovede svedkyne Z. O., vyplýva, že s navrhovateľom má dcéru - odporkyňu, a ona dcére všetko zabezpečuje, dcéra býva u nej, svedkyňa chodí s ňou po lekároch ako doprovod. Potvrdila, že skončila teraz vysokú školu a jej príjem je 1360,- eur brutto mesačne od minulého roku 2016. Potvrdila, že ona hradí nájomné, služby spojené s užívaním bytu, elektrinu bytu, má aj pôžičku, nakoľko aby si mohla zvýšiť kvalifikáciu a aby jej zvýšil zamestnávateľ plat a uhrádza 350 eur/mes. na dcéru, na lieky sú výdavky mesačne okolo 30,-eur - 50,- eur, a to aj na vitamíny, ako magnézium, kalcium, podľa toho čo lekárka predpíše, keď sa k lekárovi objedná, je za to poplatok 10,- eur. Dcéra nemá žiaden majetok a ani žiaden príjem. Ochorenie sa prejavuje ako kedy sporadicky, začnú jej belieť ruky od prstov po zápästie, má v nich kŕče, slabosť v nohách, bolesti hlavy, závrate, jej je na zvracanie. 16.Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/ Zákona o rodine/, dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, 17.Podľa ust. § 155 CMP konanie sa začína len na návrh. 18.Podľa ust. § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 19.Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 20.Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 21.Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia . 22.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine /zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24.Podľa ust. § 30 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (CMP), po začatí konania súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec čo v najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá. 25.Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú. 26. Podľa ust. § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. 27. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 28. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery 29. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. 30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. 31.Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by
rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12). 32.Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem. 33. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k plnoletej dcére súd preskúmaval aj kritérium dobrých mravov (za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti, tzv. etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti). Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektami rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. 34. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. 35. Vyživovacia povinnosť v tomto prípade bola naposledy stanovená uznesením Okresného súdu BA II č.k. 7C/266/2014- 74 z 2.2.2015:otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 230,-,-eur mesačne. 36. Z priložených listinných dokladov o ukončení štúdia a zamestnaní sa vyplýva, že odporkyňa je ekonomicky samostatná, ukončila štúdium a je schopná sa samostatne sa živiť. Súd postupoval v zmysle Zákona o rodine a vykonal dokazovanie za účelom preukázania, kedy odporkyňa sa stala ekonomicky samostatnou, resp. kedy bude ekonomicky samostatnou. Účastníci (otec a dcéra) zhodne dospeli k záveru, že ekonomicky samostatnou sa odporkyňa stala dňom 15.11.2016. 37.Nebolo listinnými dôkazmi preukázané, že odporkyňa je ťažko zdravotne postihnutá a v dôsledku tohto postihnutia nie je schopná sa samostatne živiť ( ak by bola táto skutočnosť preukázaná, tak by vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletej dcére nezanikla, lebo by nenadobudla ekonomickú samostatnosť). 38.Súd zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane oboch účastníkov ( otca aj dcéry ) za obdobie od poslednej úpravy výživného. Bolo listinnými dôkazmi preukázané ako aj samotnou výpoveďou účastníkov konania, že plnoletá dcéra v dňoch 23.05.2016 až 12.09.2016 vykonala štátnu záverečnú skúšku, absolvovaním poslednej štátnice ukončila štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava s akademickým titulom magister (promócie dňa 28.10.2016), následne bola vedená v Evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.09.2016 do 14.11.2016 (vrátane) a dňa 15.11.2016 nastúpila do zamestnania so skúšobnou dobou 3 mesiace ako odborný referent na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave. Následne sa zamestnala na Krajskom súde v Bratislave , ale dňa 03.07.2017 požiadala zamestnávateľa o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 14.07.2017, k čomu ju viedli zdravotné problémy (diagnostikovaná tetánia). 39.Súdom zistené zmeny v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa a odporkyne sú podstatnou zmenou tak ako to má na mysli Zákon o rodine a odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni (odporkyňa je ekonomicky samostatná, schopná sa zamestnať a popri zamestnaní si riešiť svoje zdravotné problémy, ktoré nie sú tak vážneho charakteru, že by bola v čase rozhodnutia súdu uznaná za invalidnú). Rozviazanie pracovného pomeru dohodou a nenastúpenie
na dočasnú práceneschopnosť bolo na jej vlastnom uvážení ako dospelého človeka so všetkými k tomu prislúchajúcimi následkami. 40. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že bolo preukázané, že odporkyňa je schopná sa samostatne živiť, nakoľko z lekárskych potvrdení jej síce bolo diagnostikované ochorenie tetánia, ale nebolo ošetrujúcimi lekármi uvedené, že pre toto ochorenie je uznaná invalidnou ( a to už v časti alebo celkom),ale sa musí naučiť s týmto ochorením žiť ( navrhovateľ namietal, že sa mala liečiť). 41.Zákon o rodine neurčuje lehotu do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča, ale zánik vyživovacej povinnosti s poukazom na citované ustanovenia viaže na stav, kedy je dieťa ( t.j. plnoletá dcéra navrhovateľa) pripravené sa samostatne živiť, uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci rodiča. S poukazom na preukázanú schopnosť odporkyne zamestnať sa, vykonávať prácu, súd konštatuje, že odporkyňa ako plnoleté dieťa navrhovateľa je schopné sa samé živiť a uspokojovať svoje potreby. Túto schopnosť nadobudla ukončením prípravy na budúce povolanie (ukončením vysokoškolského štúdia), a s poukazom na všetky opísané dôvody a zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že vzhľadom na túto skutočnosť (súd prísne posúdil tento konkrétny prípad a zvážil všetky dôvody návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca) mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca zanikla ekonomickou samostatnosťou odporkyne ( dospelej dcéry) a odporkyňa je schopná byť zamestnaná a samostatne sa živiť, a preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určenú uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/266/2014 - 74 zo dňa 02.02.2015, počnúc dňom 15.11.2016 (dňa 14.11.2016 uzatvorila odporkyňa a služobný úrad MV SR Služobnú zmluvu podľa § 27 zák.č. 40/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a touto zmluvou bol založený štátnozamestnanecký pomer ktorý vznikol dňa 15.11.2016 a odporkyňa nastúpila do zamestnania a na tomto dni sa účastníci ustálili, s poukazom aj na potvrdenie z úradu práce, ako na dni ekonomickej samostatnosti). 42. V časti týkajúcej sa uplatneného nároku navrhovateľa o zaplatenie istiny titulom výživného vyplateného navrhovateľom odporkyni od 15.11.2016 do 30.09.2017 (v sume 2422,66,- eur), zamietol, ako predčasne podaný, nakoľko až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti bude súd môcť navrhovateľ takýto návrh na vrátenie vyplateného výživného podať na súd a tento bude ho bude môcť v zmysle Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku posúdiť a o ňom rozhodnúť s ohľadom na právoplatné rozhodnutie o zrušení výživného. 43.Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 45.Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. 47. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku sú oslobodení : navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom. 48.Súd vzal do úvahy aj vzťah medzi otcom a dcérou, prebiehajúcu komunikáciu medzi nimi, vplyv rodiny na ich vzájomné vzťahy. Podľa citovaného ustanovenia §52 CMP súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).